Koľko spí novorodenec a ako vyzerá jeho spánok

Otázka, koľko spí novorodenec, trápi takmer každého čerstvého rodiča. V prvých týždňoch života spí dieťa približne 14 až 17 hodín denne, pričom niektoré bábätká prespia až 19 hodín z 24-hodinového dňa. Novorodenci typicky spia medzi pätnástimi a osemnástimi hodinami denne, ich spánkový režim je však nepravidelný.

Spánok novorodenca je rozdelený do krátkych úsekov a strieda sa s krátkymi obdobiami bdenia. Zvyčajne sa pohybuje v krátkych periódach od dvoch do štyroch hodín, pričom jednotlivé spánky môžu trvať približne jednu až dve hodiny. Je úplne prirodzené a bežné, že novorodenec spí veľa. Dokonca je to nevyhnutné, pretože novorodenci rýchlo rastú, vyvíjajú sa a spánok je pre ich mozog primárnou aktivitou.

Novorodenec spí v bezpečnej postieľke

Koľko hodín denne spí novorodenec

V prvých týždňoch života spí dieťa až 14 až 17 hodín denne, ale jeho spánok je veľmi rozdrobený. Bábätká spia 12 až 17 hodín denne. Tieto spánky sú rozdelené do kratších spánkov v dĺžke približne jednej až dvoch hodín. Spánok sa strieda s krátkymi úsekmi bdenia.

Predčasne narodené deti môžu spať dlhšie. Niektoré bábätká môžu spať ešte o niečo viac ako deti narodené v termíne. Najmä predčasne narodené deti, deti s nízkou pôrodnou hmotnosťou alebo novorodenci s vrodenými či získanými ochoreniami môžu spať dlhšie, teda dokážu „potiahnuť“ spánok aj na päť hodín a viac.

Spánkové potreby detí sa vekom menia a dĺžka spánku každého bábätka je individuálna. Každé dieťa má svoj vlastný individuálny vzorec spánku a jedenia a iné potreby. Najmä novorodenci nemajú prvé týždne poňatie o dni a noci. Môžete podporovať dieťa v jeho vývoji, ale dieťa si samo určí tempo.

ObdobiePribližný celkový spánokTypický priebeh
Prvé týždne života14 až 17 hodín denneVeľmi rozdrobený spánok a krátke obdobia bdenia
Novorodenecké obdobie15 až 18 hodín denneSpánok v krátkych periódach od dvoch do štyroch hodín
Okolo 3 až 4 mesiacov13 až 15 hodín dennePredvídateľnejší režim, tri až štyri denné spánky
Okolo 6 mesiacov12 až 15 hodín denneDva až tri denné spánky a dlhší nočný spánok
Prvé narodeniny12 až 14 hodín dennePostupná stabilizácia režimu a prechod na jeden denný spánok

Prečo novorodenec spí tak často

Spánok je nevyhnutný pre zdravý vývoj detí vo všetkých oblastiach. Počas spánku sa regeneruje mozog, spracovávajú sa nové podnety a upevňujú sa spomienky. Pre bábätká je spánok zároveň časom, keď ich telo rastie, pretože práve v spánku sa vyplavuje rastový hormón.

Dostatočný spánok podporuje správny fyzický rast, pomáha deťom rozvíjať kognitívne schopnosti a schopnosť učiť sa nové veci, ovplyvňuje emocionálnu stabilitu a celkovú náladu a zároveň posilňuje imunitný systém.

Novorodenci rýchlo rastú, vyvíjajú sa a spánok je pre ich mozog primárnou aktivitou. Bábätká trávia približne polovicu času, ktorý spia, v štádiu snívania, nazývanom REM spánok.

Ak deti nespia dostatočne, môžu byť podráždené, plačlivé, majú problém so sústredením a často sa stáva, že sú náchylnejšie na choroby. To, či vaše dieťatko spí dostatočne, zistíte podľa toho, akú náladu má cez deň a ako spí v noci.

Prečo novorodenec nerozlišuje deň a noc

Spánok novorodenca je polyfázický, čo znamená, že sa počas celého dňa strieda niekoľko krátkych spánkov a období bdenia. Dieťa ešte nerozoznáva deň a noc, takže je normálne, že rodičia sú vyčerpaní nočnými prebdeniami.

Novorodenci ešte nemajú vyvinutý cirkadiánny rytmus. Ich vnútorné hodiny ešte nie sú nastavené tak, aby produkovali melatonín pred alebo tesne po zotmení. Trvá niekoľko mesiacov, kým sa tento rytmus vybuduje.

Ak sa vám zdá, že novorodeniatko takmer celý deň plače a papá, zrejme to nie je celkom tak. Pravdou totiž je, že novorodenec spí 14 až 17 hodín denne a výnimkou nie sú ani bábätká, ktoré prespia až 19 hodín z 24-hodinového dňa.

Ako pomôcť dieťaťu rozlíšiť deň a noc

Dôležité je začať dieťaťu postupne ukazovať rozdiely medzi dňom a nocou. Počas dňa môže byť prostredie svetlejšie a aktívnejšie, kým v noci je vhodné udržiavať ticho a tlmené svetlo.

  • Počas dňa nechávajte dieťa na svetlých miestach, ideálne s prirodzeným svetlom.
  • Nemusíte úplne eliminovať bežné zvuky dňa z ulice či televízie.
  • V noci používajte prítmie až tmu a vyhýbajte sa intenzívnemu osvetleniu.
  • Počas nočných kŕmení a prebudení sa vyhýbajte hlasnému rozprávaniu, smiechu či hraniu.
  • Večer postupne stíšte prostredie, znížte osvetlenie a doprajte dieťaťu pokojné aktivity.

Tma spúšťa v tele produkciu melatonínu, hormónu spánku. Dieťa sa časom naučí, že noc je na spánok a nie na hru a aktivitu.

Spánok a kŕmenie novorodenca

Novorodenci majú oveľa menšie žalúdky ako dospelí, preto je frekvencia kŕmenia oveľa častejšia. Dojčení novorodenci sa kŕmia spočiatku zhruba každé dve až tri hodiny. U detičiek na dojčenskom mlieku je to približne každé tri až štyri hodiny.

Novorodencov je potrebné kŕmiť aj v noci. Bábätká spia a zobudia sa vtedy, keď je čas na kŕmenie, a následne znova zaspia. Materské mlieko strávia rýchlejšie ako umelé dojčenské mlieko, no to nič nemení na skutočnosti, že potrebujú papať každých pár hodín.

Neexistujú žiadne jednoduché ani jednoznačné odpovede. Žiadne pravidlá. Len zdravý rozum, založený na pochopení dojčenia. V mnohých situáciách treba použiť úsudok. Tyrania hodín, stopovanie dĺžky dojčenia a spánku úspešnému dojčeniu jednoducho nesvedčí.

Frekvenciu dojčenia si dieťa v ideálnom prípade určí samo. Pre tvrdenie, že dieťa musí byť kŕmené každé tri hodiny, neexistuje dôkaz. Podobne neplatí, že prvých 24 hodín dieťa nepotrebuje nič jesť.

Dieťa sa rodí so schopnosťou sať a matkine kolostrum je pre neho ideálna potrava od prvých chvíľ života. Dieťa nie je potrebné budiť, ale výdatne nakŕmiť, keď je hore. Dobre nadojčené dieťa sa v určitom, pre neho vhodnom čase, prebudí.

Kedy novorodenca zobudiť na kŕmenie

Najmä predčasne narodené deti, deti s nízkou pôrodnou hmotnosťou alebo novorodenci s vrodenými či získanými ochoreniami môžu spať dlhšie. V takýchto prípadoch by ste mali bábätká po približne troch hodinách spánku prebúdzať a prikladať ich k prsníku, prípadne k fľaši s mliekom.

Ak nemáme ideálny prípad a dieťa sa neprisáva, a preto sa nedojčí, treba brať ohľad na to, že niektoré deti, ak sa nekŕmia, sú čoraz viac ospalé a viditeľne sa čoraz horšie kŕmia a tým pádom sú zasa viac ospalé.

Nie je jednoduché zistiť, ktoré dieťa bude takéto a skončí dehydratované a ktoré dieťa sa napríklad na tretí deň zobudí a začne sa dojčiť nádherne. V takomto prípade je potrebné, aby sa matka naučila kolostrum ručne odstrekovať, pretože v prvých dňoch to často funguje účinnejšie ako odsávačka.

Začiatok odstrekovania by mal zdravotný personál u matky podporiť najneskôr do hodiny po pôrode, minimálne osemkrát denne. Takto odstriekané kolostrum by sa malo neprisávajúcemu novorodencovi podať alternatívnym spôsobom, napríklad po prste alebo pohárikom, avšak nie fľašou.

Čo znamená, keď novorodenec zaspí pri dojčení

Dieťa, ktoré na tretí alebo štvrtý deň spí „veľa“, by sa malo sledovať pri dojčení. Dá sa predpokladať, že dieťa, ktoré sa dobre kŕmi a zaspí na prsníku, je v poriadku.

Na druhej strane dieťa, ktoré sa nedostatočne kŕmi a iba saje, potrebuje pomoc pri dojčení, ale nie nevyhnutne dokrmovanie. Fakt, že dieťa zaspí na prsníku, neznamená, že sa dostatočne napilo.

Počas prvých pár dní majú deti tendenciu zaspávať na prsníku, keď sa tok mlieka spomalí, nie nevyhnutne vtedy, keď sa dostatočne napili alebo keď sú lenivé či sa chcú iba upokojiť. Toto je dôvod, prečo toľko detí spí na prsníku a potom sa zobudia a plačú, keď ich odtiahneme.

Dieťa, ktoré veľmi dobre pije, nielen saje, povedzme 20 minút neprerušovane, možno už druhú stranu ani nebude chcieť. Dieťa, ktoré dudluje na prsníku a nepije, môže byť hladné aj po 20 hodinách na prsníku.

Dôležité je sledovať, či dieťa na prsníku skutočne pije. Pomôcť môže správne prisatie a stláčanie prsníka. Ak dieťa nepije aj napriek stláčaniu, je možné preložiť ho na druhý prsník. Čas strávený na prsníku netreba obmedzovať.

Kontakt koža na kožu

Najmenej prvých pár hodín po pôrode by malo byť dieťa ponechané spolu s matkou v kontakte koža na kožu, pričom dieťa by sa malo nechať samo priplaziť k prsníku a prisať sa, ak je to možné.

Nie je dobré tento proces uponáhľať ani tlačiť dieťa k prsníku alebo prsník k dieťaťu. Neustály kontakt, najlepšie koža na kožu, v prvých dňoch väčšinou umožní dieťaťu, aby sa dojčilo výdatne, keď to potrebuje.

Kontakt koža na kožu pomáha dieťaťu regulovať spánkové cykly. Dieťa neupadá do veľmi hlbokého spánku a má ideálne podmienky prebudiť sa na dojčenie v správnom čase.

Ako spoznať, či novorodenec prijíma dostatok mlieka

Oveľa dôležitejšie než samotné sledovanie času spánku je pozorovanie dieťaťa pri dojčení priamo na prsníku. Dôležité je zabezpečiť čo najlepšie prisatie a sledovať, či dieťa pije.

  • Zabezpečiť čo najlepšie prisatie.
  • Sledovať, či dieťa pije.
  • Aby dieťa naďalej pilo, použiť stláčanie prsníka.
  • Ak dieťa nepije aj napriek stláčaniu, preložiť ho na druhý prsník.
  • Neobmedzovať čas strávený na prsníku.

Ak tento postup nepomôže, je vhodné použiť laktačnú pomôcku na dokŕmenie odstriekaným mliekom. V nevyhnutnom prípade sa môže použiť materské mlieko z banky mlieka.

Moč a stolica v prvých dňoch

Novorodenec obvykle močí na pôrodnej sále a potom do 48 hodín. Je ťažké povedať, čo je normálne množstvo moču v prvých dňoch. Oveľa dôležitejšie je sledovanie dieťaťa pri dojčení priamo na prsníku.

Môže sa stať, že sa v plienke objaví červené sfarbenie moču. Ak sa dieťa dojčí dobre, červené sfarbenie moču zmizne. Ak sa pozorovaním zistí, že sa dieťa nedojčí dobre, je potrebné napraviť dojčenie.

Čierna, dechtovitá a mazľavá prvá stolica sa nazýva smolka. Za normálnych okolností smolka začína odchádzať počas prvých 24 hodín a odchádza prvé dva až tri dni.

Výlučne dojčené dieťa, ktoré dobre pije mlieko, by malo mať na tretí až štvrtý deň prechodnú stolicu. Ak sa mu naozaj dobre darí, môže to byť dokonca už na druhý deň. Ak má dieťa na štvrtý deň stále smolku, dá sa predpokladať problém s dojčením. Ak dieťa vylučuje smolku aj na piaty deň, ide o naliehavý prípad a je potrebné pozorovať dojčenie.

Počet stolíc v prvých dňoch nie je presne daný. Ak však dieťa nemalo stolicu 24 hodín, je potrebné pozorovať dojčenie. Ak dieťa pije správne, môže to byť v poriadku. Ak nepije správne, je nevyhnutné napraviť dojčenie a zabezpečiť včasnú kontrolu.

Prečo novorodenec nespí

Novorodenci nespia z viacerých dôvodov. Dieťatko nevie, či je deň alebo noc. Môže vás upokojiť fakt, že táto fáza je dočasná a už o pár týždňov začne dieťatko vnímať rozdiely medzi dňom a nocou.

Ak má novorodenec problém so spánkom, môže byť hladný, nemusí sa cítiť dobre, môže potrebovať blízkosť rodiča alebo mu nemusí byť pohodlne. Dôvodom môže byť aj nádcha, zápcha, prestimulovanie alebo nevhodné prostredie na spanie.

Hlad

Novorodenci nevypijú počas jedného kŕmenia veľa mlieka, preto sú častejšie hladní. Vždy, keď má novorodenec problém so spánkom, mu skúste ponúknuť materské alebo umelé mlieko.

Potreba blízkosti

Vaše bábätko možno potrebuje pred spaním aj počas spánku cítiť vašu blízkosť. Pravidelná, pokojná každodenná rutina s pravidelnými jedlami, ukladaním sa na spánok a inými činnosťami, ako sú prechádzky vonku alebo pevne zavedené rituály, môže dieťaťu pomôcť nájsť pravidelnosť.

Nepohodlie a potreba bezpečia

Dieťatko sa nemusí cítiť pohodlne. Bábätko strávilo uplynulé mesiace v tesnom objatí matkinej maternice, preto sa v šírom svete, kde môže rozhadzovať rúčkami a nôžkami, nemusí cítiť pohodlne a bezpečne.

Vyskúšajte bábätko zabaliť do perinky, zavinovačky alebo si zaobstarajte spací vak pre novorodenca. Bábätko pevne, ale pohodlne zabaľte a rúčky mu ukryte do spacieho vaku alebo zavinovačky.

Precitlivenosť na podnety

Bábätko môže byť prestimulované. Množstvo ľudí, hračiek, zvukov a pachov počas jedného dňa môže spôsobiť, že novorodenec má problém prepnúť do režimu odpočinku.

Už v maternici sa bábätká vyvíjajú obklopené istým hlukom. Preto môže byť pre niektoré detičky problematické zaspať v úplnom tichu. Bábätká často dobre zaspávajú pri zvukoch práčky, vysávača a digestora.

Bezpečný spánok novorodenca

Drvivá väčšina rodičov preferuje umiestnenie detskej postieľky do spálne, ideálne do bezprostrednej blízkosti postele. Celosvetovo uznávaná Americká pediatrická akadémia toto rozhodnutie rodičov schvaľuje, ale varuje pred ukladaním bábätka priamo do postele rodičov.

Bábätká by mali ideálne spávať v jednej izbe s rodičmi, odporúča sa však, aby spali vo vlastnej kolíske alebo postieľke. Spánok pri rodičovi v jednej posteli nie je pre bábätká vhodný.

  • Novorodenca ukladajte do postieľky vždy na chrbát, nie na brucho alebo na bok.
  • Povrch postieľky musí byť rovný a pevný.
  • Postarajte sa o vhodnú teplotu v izbe.
  • Dieťatko obliekajte na spánok podľa izbovej teploty a nedávajte mu čiapočku.
  • Detskú postieľku umiestnite mimo dosahu fajčiarov.
  • Uistite sa, že v dosahu novorodenca nie sú nebezpečné predmety, ktoré by na seba mohlo bábätko počas spánku alebo po prebudení stiahnuť.

Za optimálnu teplotu pri spánku sa považuje teplota v rozpätí 18 až 22 °C. Malé bábätká ešte nemajú úplne vyvinutý termoregulačný systém, neznamená to však, že musia byť v prekúrenom prostredí.

Bezpečné uloženie novorodenca na chrbte

Ako sa mení spánok po novorodeneckom období

Po šiestich týždňoch sa rytmus dieťaťa začína usadzovať a v jeho spaní sa začínajú objavovať určité zákonitosti. Spánkový režim dieťatka sa začína vytvárať vo veku dvoch až troch mesiacov, kedy sa bábätká začínajú učiť rytmus dňa a noci, avšak nie je to pravidlo.

Keď dieťa prekročí hranicu troch mesiacov, jeho spánok sa začína predlžovať a režim je predvídateľnejší. Mnohé bábätká v tomto veku už dokážu prespať celú noc, teda päť až šesť hodín bez prebudenia.

Spánok štvormesačného bábätka

Spánok štvormesačného bábätka často prináša prvú veľkú zmenu, takzvanú spánkovú regresiu. Dieťa, ktoré už spalo dlhšie úseky, sa zrazu začína budiť častejšie. Je to prirodzený jav súvisiaci s vývojom mozgu.

Dieťa v tomto veku spí približne 13 až 15 hodín denne. Väčšinu noci už dokáže spať súvisle, no cez deň ešte potrebuje tri až štyri spánky.

Spánok šesťmesačného bábätka

Pri otázke, aký má byť spánok šesťmesačného bábätka, je dobré vedieť, že počet denných spánkov sa znižuje na dva až tri. Celkový čas spánku je 12 až 15 hodín denne.

V noci už väčšina detí zvládne spať 10 až 11 hodín s menším počtom prebudení. Deti vo veku pol roka zvyčajne prestávajú spať trikrát denne a začínajú spať iba dvakrát denne. Navyše začínajú byť fyzicky schopné spať celú noc.

V tomto období začína mnoho bábätiek s príkrmami, čo môže ovplyvniť aj spánok. Niektorým deťom nové chute a sýtosť pomáhajú spať lepšie, u iných spôsobujú mierne tráviace ťažkosti a častejšie budenie.

Spánok po prvom roku

Keď dieťa oslávi prvé narodeniny, jeho spánok sa stabilizuje a celková potreba spánku sa pohybuje medzi 12 až 14 hodinami denne. Najväčšou zmenou v tomto období je prechod z dvoch denných spánkov na jeden dlhší popoludňajší.

Niektoré deti zvládnu túto zmenu hneď, iné si ešte niekoľko mesiacov udržia dva kratšie spánky. Nočný spánok je väčšinou dlhý 10 až 11 hodín a dieťa už má stabilnejší režim.

Po prvom roku života spánok postupne klesá. Vo veku dvoch rokov je to približne 11 až 14 hodín, pričom väčšina detí si ešte udržiava jeden denný spánok. Trojročné dieťa spí približne 10 až 13 hodín denne, ale mnohé z nich už prestávajú spať počas dňa.

Bdelé okná a signály únavy

Bdelé okno je čas medzi prebudením a ďalším spánkom. Tieto okná sa podobne ako samotný spánok priebežne menia. Spočiatku je novorodenec hore len veľmi málo, postupne sa to však predlžuje.

Ak chcete dieťaťu nastaviť režim, musíte ísť na to postupne a nenásilne. Umelé predlžovanie bdelého okna nemusí pomôcť predĺžiť spánok, skôr naopak. Príliš dlhé bdelé okno zvykne mať opačný účinok. Veľmi unavené dieťa ťažšie zaspáva a často spí kratšie.

Hoci každé dieťa dáva únavu a pripravenosť na spánok najavo trochu inak, stretávame sa s niekoľkými opakujúcimi sa signálmi. Odsledujte si signály u vášho drobca.

  • Bábätko môže byť plačlivejšie.
  • Môže si vyžadovať viac pozornosti.
  • Unavené dieťa môže byť skleslé.
  • Niekedy ho nič nezaujíma.
  • Zaspávanie môže trvať dlhšie a sprevádzať ho môže plač.

Nesnažte sa denný spánok umelo skracovať alebo predlžovať. To, že bábätko necháte dlhšie hore počas dňa, nemusí nevyhnutne znamenať, že bude lepšie spať v noci.

Spánková regresia a vývinové zmeny

Spánková regresia je dočasné zhoršenie spánku, ktoré súvisí s psychomotorickým vývinom dieťaťa. Prejavuje sa napríklad problémami so zaspávaním, dlhším zaspávaním alebo množstvom plaču.

Môže tiež dôjsť ku skráteniu alebo vynechaniu spánku a zhoršeniu nálady. Spánková regresia sa objavuje vo viacerých fázach vývoja, najčastejšie okolo štvrtého, ôsmeho a dvanásteho mesiaca.

Ďalším dôvodom, ktorý môže narušiť spánok, je separačná úzkosť. Okolo siedmeho až deviateho mesiaca si dieťa uvedomuje, že je oddelené od rodiča, a to mu môže spôsobovať nepokoj.

Dieťa často odmieta zaspať bez prítomnosti mamy alebo otca, prípadne sa častejšie budí s plačom. Spánková regresia aj separačná úzkosť súvisia s vývojom dieťaťa a nemusia znamenať, že rodičia robia niečo nesprávne.

Večerná rutina a podpora spánku

Ak chcete podporiť kvalitný spánok u detí, je veľmi prospešné dodržiavať pravidelnú dennú rutinu. Deti sa učia predvídať, čo bude nasledovať, a vďaka tomu sa cítia pokojnejšie.

Naučiť dieťatko na rutinu chce čas, avšak dobrý večerný rituál mu pomôže upokojiť sa a nastaviť sa na to, že je čas ísť spať.

Večerný rituál môže zahŕňať kúpanie, spievanie uspávanky, čítanie knižky, masáž, pokojné kŕmenie a uloženie s obľúbeným mojkáčikom. Opakujúce sa poradie udalostí, ako sú kúpanie, jedenie, rozprávky na dobrú noc alebo uspávanky, má upokojujúci účinok.

Keď sa tieto činnosti opakujú každý deň, dieťa sa naučí, že prichádza čas spánku, a zaspáva ľahšie. Rodičia môžu podporiť dobrý spánkový rytmus tým, že budú každý večer dodržiavať rovnakú rutinu.

Kvalitný spánok bábätka nie je o dokonale načasovaných rituáloch, presných návodoch ani o tom, aby rodič fungoval bezchybne. Každé dieťa má vlastné tempo. Niektoré si rýchlo vytvorí rytmus, iné si ho buduje postupne.

Neexistuje univerzálny vzorec, ale existujú princípy, ktoré fungujú u väčšiny detí: sledovanie signálov únavy, primerané bdelé okná, pravidelná rutina, rešpekt k potrebám dieťaťa a pokoj rodiča.

Prostredie vhodné na spánok

Upravte priestor na spanie dieťaťa na pohodlnú teplotu. Malé bábätká ešte nemajú úplne vyvinutý termoregulačný systém. Za optimálnu teplotu pri spánku sa považuje teplota v rozpätí 18 až 22 °C.

Niektorým deťom môže pomôcť jemný monotónny zvuk. Už v maternici sa bábätká vyvíjajú obklopené istým hlukom, preto môže byť pre niektoré deti problematické zaspať v úplnom tichu.

Pri večernom uspávaní môže rodičom pomôcť aj vhodne zvolené vybavenie. Hudobné kolotoče nad postieľku môžu jemnými melódiami a pohybom figúrok navodiť uvoľnenú atmosféru.

Mäkké plyšové hračky a mojkáčiky môžu byť ideálnymi spoločníkmi na spanie a pomáhať dieťaťu cítiť sa v bezpečí. Uspávacie lampičky a projektory vytvárajú príjemné prostredie s jemným svetlom alebo s premietaním hviezd na strop.

Pri používaní predmetov v postieľke však treba vždy uistiť sa, že v dosahu novorodenca nie sú žiadne nebezpečné predmety, ktoré by na seba mohlo bábätko počas spánku alebo po prebudení stiahnuť.

Čo robiť, keď sa novorodenec často budí

Je úplne bežné, že sa deti počas spánku budia. Niektoré sa zobudia dvakrát, iné šesť či dokonca desaťkrát. Časté nočné budenie môže byť spôsobené rušivou spánkovou asociáciou, chorobou, ale aj preúnavou, nedostatkom denného spánku, nevhodným režimom či neskorou večierkou.

Ak sa novorodenec často budí, skontrolujte najmä to, či nie je hladný, či sa necíti dobre, či nie je prestimulovaný a či má vhodné podmienky na spánok. Veľmi unavené dieťa môže zaspávať ťažšie a spať kratšie.

Niektoré deti potrebujú pred spaním aj počas spánku cítiť blízkosť mamy alebo otca. Opakujúca sa pokojná rutina, tlmené svetlo, primeraná teplota a rešpektovanie signálov únavy môžu pomôcť vytvoriť predvídateľnejšie podmienky.

Ako zabezpečiť, aby vaše novorodenec dnes večer lepšie spal: Tipy pediatra!

Kedy vyhľadať odbornú pomoc

Od narodenia bude dieťa sledované zdravotníkmi v pôrodnici a neskôr po prepustení pediatrom. Žena si svoje novorodeniatko môže sledovať aj sama, no pri pochybnostiach je vhodné obrátiť sa na zdravotnícky personál.

Ak sa dieťa neprisáva, nedojčí sa, je čoraz ospalejšie, viditeľne sa čoraz horšie kŕmi alebo hrozí dehydratácia, je potrebné vyhľadať pomoc pri dojčení a zabezpečiť včasnú kontrolu.

Ak dieťa vylučuje smolku aj na piaty deň, ide o naliehavý prípad. Ak dieťa nemalo stolicu 24 hodín, je potrebné pozorovať dojčenie a pri nesprávnom pití dojčenie napraviť.

Strata určitého percenta hmotnosti sa bežne používa na hodnotenie efektívnosti dojčenia. Namiesto samotného čísla by sa malo sledovať dieťa na prsníku počas celého dojčenia.

Je dieťa prisaté tak dobre, ako sa len dá? Pije dieťa na prsníku? Ak nie, je potrebné napraviť dojčenie a zabezpečiť včasnú kontrolu.

tags: #kolko #spi #novorodenec