Krajiny, kde je interrupcia zakázaná alebo výrazne obmedzená

Interrupcia, alebo umelé prerušenie tehotenstva, je celosvetovo citlivá téma, ktorá vyvoláva rozsiahle diskusie etického, morálneho, náboženského a právneho charakteru. Prístup k interrupciám sa v jednotlivých krajinách výrazne líši, od úplného zákazu až po rozsiahlu dostupnosť.

Hoci sa situácia v jednotlivých krajinách neustále vyvíja, existujú štáty, kde sú interrupcie zakázané úplne alebo sú povolené len za veľmi obmedzených podmienok. Najnovšie dáta naznačujú, že 26 krajín na svete úplne zakazuje potraty. Tento článok poskytuje prehľad krajín, kde je interrupcia zakázaná alebo výrazne obmedzená, a zároveň sa venuje aktuálnemu vývoju v tejto oblasti.

Čo znamená zákaz interrupcie

Interrupcia je lekársky zákrok, ktorým sa preruší tehotenstvo. Ide o základnú zdravotnú starostlivosť, ktorú potrebujú milióny žien, detí a ďalších ľudí, ktorí môžu otehotnieť.

Zákony, ktoré obmedzujú interrupcie, sa v jednotlivých krajinách líšia. V niektorých štátoch sú interrupcie alebo pomoc pri interrupcii trestné činy. V niektorých krajinách zákony povoľujú interrupciu len za určitých okolností.

Medzi tieto výnimky patria prípady, keď je tehotenstvo dôsledkom znásilnenia alebo incestu; ak sa zistí vážne a smrteľné poškodenie plodu; alebo ak tehotenstvo ohrozuje život alebo zdravie tehotnej osoby. Avšak len malá časť interrupcií súvisí s týmito dôvodmi.

Hoci sa situácia v jednotlivých krajinách mení, 26 krajín na svete interrupcie zakazuje úplne.

Krajiny s úplným zákazom alebo výrazným obmedzením interrupcií

Európa

V Európe je situácia rôznorodá. Väčšina krajín EÚ interrupcie povoľuje, avšak existujú výnimky. Donedávna boli Írsko, Poľsko a Malta jediné tri členské krajiny EÚ, kde bola interrupcia zakázaná alebo výrazne obmedzená.

Zo 46 členských štátov Rady Európy 40 dovoľuje žene prerušiť tehotenstvo v prvom trimestri bez obmedzenia spočívajúceho v uvedení dôvodu alebo na základe rozsiahlych terapeutických dôvodov. Iba niekoľko štátov - Andorra, Írsko, Lichtenštajnsko, Malta, Poľsko a San Maríno - ponecháva prísne obmedzenia interrupcie, umožňujúce len úzku škálu terapeutických výnimiek.

V Európe sú zákony rozdelené: do 24. týždňa v Holandsku, Španielsku, Portugalsku a ďalších krajinách môže pokračovať legislatívne. Malta a Írsko majú prísne pravidlá; Malta hrozí trestom odňatia slobody v niektorých prípadoch. Poľsko a Lichtenštajnsko sa tiež pohybujú k prísnejším úpravám; Poľsko implementuje prísnu úpravu s možnosťou len obmedzených výnimiek.

Malta

Ak sa žena rozhodne pre predčasné ukončenie tehotenstva na Malte, hrozí jej trojročné väzenie. To platí aj v prípade, že bola znásilnená alebo tehotenstvo ohrozuje jej život. Úlohou lekárov je za každú cenu zachrániť nielen matku, ale aj dieťa.

Malta patrí medzi krajiny s najprísnejšími interrupčnými pravidlami v Európe. Prísne zákony výrazne zužujú možnosti zdravotníckych pracovníkov a pracovníčok reagovať na okolnosti tehotenstva a zdravotný stav tehotnej osoby.

Lichtenštajnsko

Zákaz umelého prerušenia tehotenstva je prítomný aj v Lichtenštajnsku. V roku 2011 sa konalo referendum, v ktorom sa občania vyslovili proti návrhu na úpravu možnosti umelého prerušenia tehotenstva do 12. týždňa, alebo v prípade, že by sa dieťa narodilo s ťažkým postihnutím.

Poľsko

Poľsko je na ceste zaviesť jednu z najprísnejších úprav interrupcií v Európe. V krajine, kde veľká väčšina obyvateľstva podporuje možnosť ukončiť tehotenstvo v prípade anomálie plodu, bolo vypuknutie demonštrácií otázkou času.

V súčasnosti majú ženy právo na interrupciu iba v prípadoch tehotenstva v dôsledku znásilnenia, incestu alebo ak gravidita predstavuje priame ohrozenie života alebo zdravia matky.

Hoci aktuálne platí prípustnosť interrupcie, ak by mal byť ohrozený život matky, tento stav nastal až po tom, ako minulý rok zomrela žena, ktorej lekári odmietli vykonať interrupciu napriek tomu, že bola vo vážnom ohrození života.

Poľské zákony nepostihujú ženy, pokiaľ interrupciu vykonajú samé, napríklad pomocou tabletiek objednaných cez internet. Asistovaná interrupcia sa v Poľsku trestá odňatím slobody až na tri roky.

Wydrzynska bola v roku 2023 prvou takto odsúdenou aktivistkou. Organizácia Aborcyjny Dream Team ročne pomáha vykonať približne 47-tisíc interrupcií. Podľa údajov skupiny Potraty bez hraníc sa v Poľsku ročne uskutoční až 150-tisíc potratov.

Od minulého týždňa netreba v Poľsku na takzvanú „tabletku po“ recept. V krajine, kde je zakázaná interrupcia, to môže zmeniť život tisícom žien.

Oproti budove poľského parlamentu vo Varšave v piatok slávnostne otvorili prvé interrupčné centrum v krajine. Od sobotňajšieho sviatku Dňa žien doň budú môcť ženy prísť potratiť pomocou tabletiek samostatne alebo v spoločnosti iných žien.

Centrum nebude fungovať ako bežná potratová klinika, ale skôr priestor, kde budú môcť ženy prísť samé absolvovať interrupciu v spoločnosti iných.

Írsko: historický kontext

Írsko bolo historicky známe svojimi prísnymi pravidlami; rok 2018 priniesol zákon, ktorý povoľuje interrupcie do 12. týždňa tehotenstva.

V Írsku donedávna platili najprísnejšie zákony o potratoch v Európe. Ak sa ženy rozhodli ukončiť tehotenstvo, hrozilo im až 14 rokov väzenia. Nový zákon z roku 2018 povoľuje potraty počas prvých 12 týždňov tehotenstva.

Írsko je najznámejší príklad krajiny s výraznou antiinterrupčnou politikou. V samotnej írskej ústave bola zakotvená ochrana nenarodených detí.

Andorra a San Maríno

Andorra a San Maríno patria medzi európske štáty, ktoré ponechávajú prísne obmedzenia interrupcie a umožňujú len úzku škálu terapeutických výnimiek.

Spojené štáty americké

V Spojených štátoch amerických došlo k zásadnej zmene v roku 2022, keď Najvyšší súd zrušil precedens Roe vs. Wade, ktorý na federálnej úrovni zaručoval právo na interrupciu.

Po súdnom spore Dobbs v. Jackson Women's Health Organization z roku 2022 bolo rozhodnutie Najvyššieho súdu vyplývajúce zo sporu Roe v. Wade zvrátené. Najvyšší súd takto rozhodol, že právo na interupciu ústava Spojených štátov nezaručuje a jednotlivé štáty sú slobodné interupciu obmedzovať, zakazovať alebo povoľovať podľa vlastného uváženia.

Toto rozhodnutie umožnilo jednotlivým štátom prijímať vlastné zákony týkajúce sa interrupcií, čo viedlo k ich sprísneniu v mnohých štátoch. Kvôli tomuto sa zákony ohľadom interrupcií v rôznych štátoch líšia a vo viacerých štátoch sa po zvrátení Roe v. Wade výrazne sprísnili.

Niektoré štáty majú úplný zákaz, ďalšie obmedzujú interrupcie po piatom až šestnactom týždni tehotenstva.

K dnešnému dňu platí v desiatich štátoch úplný zákaz umelého prerušenia tehotenstva. Ďalšie štyri štáty zakazujú interrupciu po šiestich týždňoch tehotenstva, často v čase, keď ešte žena ani nemusí vedieť o tom, že je tehotná.

Jeden z najprísnejších interrupčných zákonov platí v Texase, dlhodobo ovládanom konzervatívnejšími republikánmi. Obdobná situácia platí aj v štátoch ako Alabama, Arkansas, Kentucky či Louisiana.

V štáte Georgia bol zablokovaný zákon zakazujúci umelé potraty po 6. týždni tehotenstva.

Vývoj amerického práva pred rozhodnutím Dobbs

V Spojených štátoch sa otázka potratov vyvíja právne od rozhodnutia Najvyššieho súdu v jednom z najznámejších sporov v histórii Roe vs. Wade (1973).

Rozhodnutie, prijaté pomerom hlasov 7:2 v januári 1973, ktoré zahrnulo interrupcie do výkladu práva na súkromie, bolo odvodené na základe Dodatku č. 14 Ústavy USA.

Týmto rozhodnutím Najvyšší súd USA vyhlásil za protiústavné ustanovenie zákona, ktorým sa v Texase znemožňovalo dosiahnutie potratu.

Na základe rozhodnutia Najvyššieho súdu v spore Roe vs. Wade boli určené základné pravidlá pre vstupovanie štátu do súkromia občianok USA vo veci interrupcií.

• Počas prvého trimestra tehotenstva je úplne vylúčené zasahovanie štátu do súkromia ženy, vrátane jej práva rozhodnúť o svojom tehotenstve.
• Počas druhého trimestra tehotenstva zasahovanie štátu pomocou právnej úpravy do súkromia ženy je možné v záujme rozumnej ochrany zdravia ženy, ale nie v záujme počatého plodu.

Právo na súkromie teda vychádza z precedensov a nie priamo z Ústavy USA.

V neskoršom spore Griswold vs. Connecticut (1965) Najvyšší súd rozhodol, že ústava implicitne chráni právo na osobné súkromie, ale samotní sudcovia sa nezhodli na tom, kde je táto výsada presne obsiahnutá.

Daný spor bol rozhodnutý na základe odvodeného práva na súkromie, ktoré bolo stanovené súdnym sporom Skinner vs. Oklahoma (1942), keď súd uznal, že s plodením sú spojené základné práva, na ktoré sa nevzťahuje vládna jurisdikcia, pokiaľ ju k tomu nenúti ohrozenie verejnej bezpečnosti.

Ďalšie obmedzenia v Spojených štátoch

Aj keď sporom Roe vs. Supreme Court boli čiastočne reštriktívne, mnohé ďalšie judikáty obmedzovali uplatňovanie potratov.

V spore Webster vs. Reproductive Health Services (1989) Najvyšší súd rozhodol, že zákon štátu Missouri, ktorý zakázal štátnym zamestnancom vykonávať potraty v nemocniciach platených z daní občanov, nie je protiústavný.

Modelovým príkladom obmedzovania potratov sa stal spor Planned Parenthood of Southeastern Pensylvania et. al. vs. Robert P. Casey et. al. (1992), keď bola napadnutá ústavnosť piatich ustanovení zákona štátu Pensylvánia o kontrole potratov z roku 1982.

Napadnuté boli paragrafy, ktoré vyžadovali, aby žena žiadajúca o potrat udelila informovaný súhlas najmenej 24 hodín pred samotným zákrokom; splnomocnenie jedného z rodičov maloletej žiadateľky; nariadenie, že okrem výnimiek v zákone musí vydatá žena podpísať vyhlásenie, ktoré potvrdzuje, že o veci potratu informovala manžela, paragraf, ktorý definoval stav „medicínskej núdze“ a paragrafy obmedzujúce potratové kliniky.

Najvyšší súd rozhodol, že uvedený zákon nie je v rozpore s ústavou, zároveň však potvrdil samotné právo na potrat podľa sporu Roe vs.

Latinská Amerika: opačný trend než v USA

Latinská Amerika ako región vykazuje posun smerom k uvoľneniu interrupčných pravidiel.

V Latinskej Amerike dochádza k postupnému uvoľňovaniu interrupčných obmedzení. Prevažne katolícke Mexiko prijalo historické rozhodnutie, keď Najvyšší súd označil doterajší zákaz interrupcií za protiústavný.

Rozhodnutie sa vzťahuje na interrupcie, ktoré sa uskutočnia do 12. týždňa tehotenstva. V rámci Mexika zákonodárstvo umožnilo interrupcie do 12. týždňa na federálnej úrovni.

V Mexiku účastníci a účastníčky pochodu oslavovali nedávne rozhodnutie tamojšieho Najvyššieho súdu, ktorý interrupcie dekriminalizoval na federálnej úrovni a stanovil, že vnútroštátne zákony zakazujúce tento postup sú protiústavné a porušujú práva žien.

V Argentíne bola interrupcia legalizovaná v roku 2020, čo prispelo k výraznému posunu vo verejnom zdraví a ochrane práv žien.

Argentína legalizovala interrupcie v roku 2020 a v roku 2021 ju nasledovalo aj Mexiko.

V Argentíne došlo k liberalizácii v roku 2020 a zaznamenala sa zmena vo verejnej politike, čo viedlo k poklesu úmrtnosti matiek.

Od prevratnej legislatívnej zmeny, ktorou v decembri 2020 v Argentíne legalizovali interrupcie, uplynuli viac ako tri roky. Krajina za ten čas zaznamenala pozoruhodné zníženie miery úmrtnosti matiek.

Kľúčovou krajinou pre napredovanie „Zelenej vlny“ je Argentína. V roku 2018 sa v jej hlavnom meste Buenos Aires zišli státisíce dievčat a žien, ktoré vyzvali zákonodarcov na dekriminalizáciu a zabezpečenie bezpečného prístupu k interrupciám.

Ženy v meste Mexiko niesli transparenty s nápismi „Je to moje rozhodnutie“ a mávali zelenými šatkami, ktoré sa v Latinskej Amerike stali symbolom hnutia za právo na interrupciu - tzv. zelenej vlny.

Tieto udalosti sú súčasťou širšej ECU politiky Zelenej vlny, ktorá sa sústreďuje na reprodukčné práva a bezpečný prístup k interrupciám.

Agentúra AFP poukazuje na to, že v Latinskej Amerike sa situácia okolo interrupcií vyvíja opačným smerom než v Spojených štátoch, kde sa interrupčné obmedzenia v posledných rokoch naopak pritvrdzujú.

Prekážky existujú aj tam, kde je interrupcia legálna

Aj v krajinách, kde je interrupcia legálna, môže byť ťažko dostupná.

Medzi faktory, ktoré ovplyvňujú dostupnosť interrupcie, patria náklady, vzdialenosť od služieb, stigmatizácia či konzervatívne postoje posilnené náboženstvom.

Niektorí ľudia nemôžu podstúpiť interrupciu, pretože si nemôžu dovoliť vziať si voľno z práce, aby sa dostavili na vyšetrenia. Iné osoby si nemôžu dovoliť cestovať do inej krajiny, kde by im mohli poskytnúť interrupčnú zdravotnú starostlivosť.

Niektorí ľudia nemôžu podstúpiť interrupciu kvôli financiám alebo potrebám cestovania.

Zhoršený prístup najviac postihuje nízkopríjmové ženy a ženy v odľahlých regiónoch, ktoré nemajú prístup k bezpečným interrupčným službám.

Ľudia na celom svete čelia rôznym prekážkam v prístupe k interrupcii.

Príbeh Louise zo Severného Írska

Louise* mala vzťah s mužom, s ktorým bola tri roky, keď prvýkrát otehotnela.

„Počas prvých dní tehotenstva som zažívala násilie, fyzické aj psychické. Keď ma vtedajší partner fyzicky napadol a spôsobil mi zranenia, vedela som, že toto tehotenstvo nemôžem podstúpiť.“

Napriek tomu, že interrupcie v Severnom Írsku pred niekoľkými rokmi dekriminalizovali, Louise nemala prístup k interrupčným službám, pretože žije v odľahlej dedine.

Cestovať do Anglicka, kde je lepší prístup k interrupcii, pre ňu neprichádzalo do úvahy kvôli nákladom.

„Mala som pocit, že nemám na výber. Cesta do Anglicka by stála viac ako dvesto libier a okrem toho by som musela vysvetliť, prečo tam cestujem. Nemohla som sa dostať k interrupcii ani prostredníctvom miestnej kliniky, pretože naša dedina je veľmi malá, obávala by som sa, že niekto sa to dozvie. Kúpila som si preto tabletky cez internet a interrupciu som si urobila doma.“

„Teším sa, že raz budem mať dieťa, v takom čase a na takom mieste, kde sa budem cítiť bezpečne.“

Príbeh Ouiam z Maroka

Ouiam* pochádza z chudobnej vidieckej rodiny. Vydala sa v 16 rokoch a narodilo sa jej dieťa. Krátko nato jej manžel zahynul pri autonehode.

Dvakrát si našla partnera, aby „získala ochranu“ pre seba a svoje dieťa - s každým z nich otehotnela. V oboch prípadoch chcela podstúpiť interrupciu, ale nepodarilo sa jej to.

V Maroku je interrupcia takmer za každých okolností trestná.

Keď Ouiam zlyhal posledný pokus o interrupciu, podala na polícii (gendarmerie) sťažnosť, že biologický otec nechce uznať otcovstvo.

Muža i Ouiam zatkli - ju obvinili zo sexuálneho styku mimo manželstva a odsúdili na štyri mesiace väzenia a pokutu.

Ouiam začala rodiť doma 20 dní po prepustení z väzenia. Mala ťažký a komplikovaný pôrod.

Vlastná komunita sa jej vyhýbala, nemohla si nájsť prácu.

„V tehotenstve som trpela sama, celkom bez pomoci v zlých životných podmienkach vo väzení, kde ma obťažovali. Moja matka mi to vyčíta. Keby som mohla ísť na interrupciu, nemala by som dnes zo života peklo.“

Dôsledky zákazov interrupcií

Vieme, že kriminalizácia interrupcie nezastaví, vedie len k tomu, že sú menej bezpečné.

Na miestach, kde spoločnosť interrupcie stigmatizuje, kriminalizuje alebo obmedzuje, sa ľudia musia uchyľovať k podstupovaniu interrupcií nebezpečným spôsobom.

Každoročne sa na svete vykoná odhadom 25 miliónov nebezpečných interrupcií, obrovská väčšina z nich v menej rozvinutých krajinách.

Interrupcie v nebezpečných podmienkach sú celosvetovo treťou najčastejšou príčinou úmrtnosti matiek, ktorej sa dá predchádzať.

Nelegálne interrupcie spôsobujú riziká a vysoké percento komplikácií a úmrtí.

Po neprofesionálne vykonanej interrupcii zomrie ročne až okolo 68-tisíc žien.

• Nárast nelegálnych interrupcií: Zákaz interrupcií neznamená, že ženy prestanú podstupovať interrupcie, ale že budú nútené hľadať nelegálne a často nebezpečné spôsoby.
• Zdravotné komplikácie: To vedie k zvýšeniu počtu komplikácií a úmrtí v dôsledku interrupcií.
• Nebezpečné podmienky: Nelegálne vykonávanie interrupcií, ktoré uskutočňujú jednotlivci bez potrebných zručností a v nevyhovujúcom prostredí, môže mať fatálne následky.
• Nerovný prístup k zdravotnej starostlivosti: Zákazy interrupcií najviac postihujú ženy s nízkymi príjmami a ženy žijúce v odľahlých oblastiach, ktoré nemajú prístup k bezpečným interrupčným službám.
• Porušovanie ľudských práv: Mnohé medzinárodné organizácie a odborníci považujú zákaz interrupcií za porušovanie ľudských práv žien, vrátane práva na zdravie, práva na súkromie a práva na slobodu od diskriminácie.

Kto je zákazmi najviac zasiahnutý

Kriminalizácia interrupcií silno zasahuje ľudí z marginalizovaných skupín obyvateľstva.

Zdravotnícke služby sú vo všeobecnosti menej dostupné pre nízkopríjmové skupiny, ľudí na úteku a migrujúcich, LGBTI+ ľudí či rasizované a pôvodné obyvateľstvo.

Cisrodové ženy a dievčatá (ženy a dievčatá, ktorým bolo pri narodení pripísané ženské pohlavie) nie sú jediné osoby, ktoré potrebujú prístup k interrupcii.

Snahy zlepšiť prístup k interrupcii musia zohľadňovať špecifické potreby LGBTI+ osôb, ktoré sa po vyhľadaní interrupčnej starostlivosti pravdepodobne stretnú s viacnásobnou diskrimináciou a stigmatizáciou.

Všetci ľudia majú právo na telesnú autonómiu.

Každý človek má právo rozhodovať o svojej plodnosti, právo na reprodukčnú autonómiu.

Reprodukčná spravodlivosť a sociálne nerovnosti

Černošské a intersekcionálne feministky v USA zaviedli termín reprodukčná spravodlivosť.

Hnutie za reprodukčnú spravodlivosť požaduje, aby štáty riešili problémy sociálnych, ekonomických a politických nerovností.

Na to, aby sa podarilo vytvoriť lepšiu budúcnosť, v ktorej bude právo na interrupciu zaručené pre všetkých, nestačí dekriminalizovať interrupcie.

Prístup k interrupcii a politické rozhodnutia sú v súčasnosti silne prepojené s ekonomickými, kultúrnymi a náboženskými faktormi.

Niektorí ľudia si nemôžu dovoliť cestovať do inej krajiny, kde by im mohli poskytnúť interrupčnú zdravotnú starostlivosť.

Interrupcia z pohľadu ľudských práv

Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) rozhodoval o práve na život plodu v niekoľkých prípadoch.

Vo všetkých rozhodnutiach stanovil, že plod nie je osobou oprávnenou na právo na život.

ESĽP nikdy nepriznal plodu právo na život podľa článku 2 Európskeho dohovoru ani nedovolil, aby vyslovený záujem chrániť život plodu anuloval liberálny interrupčný zákon.

Priznanie rovnakých práv plodu ako osobám by totiž neodôvodnene obmedzilo práva žien ako osôb už narodených.

Prípad Paton vs. Spojené kráľovstvo

V prípade Paton vs. Spojené kráľovstvo (1980) sa manžel snažil zabrániť, aby jeho tehotná manželka podstúpila interrupciu.

Odvolal sa pritom na článok 2 Dohovoru o ľudských právach, ktorý zaručuje právo na život a argumentoval, že interrupcia by znamenala v prípade plodu porušenie tohto práva.

ESĽP rozhodol, že slovo „každý“ v dohovore nezahŕňa plody.

Podľa komisie je „život plodu je úzko prepojený so životom tehotnej ženy a nemôže byť posudzovaný v izolácii od neho.

Ak by článok 2 mal zahŕňať plod a jeho ochrana podľa tohto článku by bola chápaná ako absolútna, interrupcia by musela byť považovaná za zakázanú dokonca aj vtedy, ak by pokračovanie tehotenstva predstavovalo vážne riziko pre život tehotnej ženy.

To by znamenalo, že „nenarodený život“ plodu by bol považovaný za majúci vyššiu hodnotu než život tehotnej ženy.

Prípad Vo v. Francúzsko

V prípade Vo v. Francúzsko (2004) ESĽP rovnako neuznal rozšírenie práva na život aj pre plod.

Sťažovateľka sa stala obeťou omylu lekára (pomýlil si ju s inou osobou rovnakého mena), ktorá pre tento omyl potratila plod chceného tehotenstva.

Vo svojej sťažnosti požadovala trestnú sankciu voči lekárovi založenú na neúmyselnom zabití, pretože jeho zákrok porušil právo plodu na život.

Súd zrekapituloval predošlú jurisprudenciu chrániacu právo žien na interrupciu v zmysle Dohovoru o ľudských právach a uzavrel, že „nenarodené dieťa nie je považované za „osobu“ priamo chránenú článkom 2 Dohovoru.

Ak aj nenarodení majú „právo na život“, tak toto právo je bezvýhradne limitované právami a záujmami matky.

ESĽP vyslovil stanovisko, že aj keď štáty majú určitý stupeň voľnosti v rozhodovaní o legálnej dostupnosti interrupcií, ich obmedzenia zasahujúce do základných ľudských práv žien by znamenali porušenie Dohovoru.

Kriminalizácia a bezpečnosť zdravotnej starostlivosti

Za mnohých okolností hrozí osobám, ktoré nemajú inú možnosť, ako uchýliť sa k nebezpečnému potratu, aj trestné stíhanie a trest vrátane odňatia slobody.

Kriminalizácia interrupcií má ochromujúci účinok na poskytovateľov a poskytovateľky interrupčných služieb.

V niektorých štátoch zákon ich aktivity kriminalizuje a čelia nespravodlivému stíhaniu, vyšetrovaniu a zatýkaniu.

Ľudia, ktorí bránia právo na interrupciu, sa na celom svete stávajú terčom útokov.

Títo ľudia sa stretávajú so stigmatizáciou, fyzickými a verbálnymi útokmi, zastrašovaním a vyhrážkami.

Napriek nepriateľskému prostrediu a nedostatočnému uznaniu však pokračujú vo svojej práci.

Zákonodarcovia a zákonodarkyne v mnohých krajinách na celom svete sa usilujú o ďalšie obmedzenie prístupu k interrupciám.

Úloha sexuálnej výchovy a prevencie

Svetová zdravotnícka organizácia uviedla, že jedným z prvých krokov, ktoré by mali urobiť štáty na zamedzenie škodlivých dôsledkov kriminalizácie interrupcií vrátane úmrtí a zranení matiek, je zabezpečiť prístup k sexuálnej výchove pre všetkých ľudí vrátane dospievajúcich.

Ľudia sa na celom svete stavajú proti kriminalizácii interrupcií a požadujú bezpečný prístup k službám.

Vzpory o interrupciách vedú k širokej debates etických, morálnych, náboženských a právnych otázok.

Spoločenské hnutia a zmeny zákonov

Napriek desaťročiam stigmatizácie a dezinformácií väčšina ľudí sa zhoduje na tom, že interrupcie by mali byť legálne.

Mnohí však nevedia, kde a akým spôsobom by mohli vyjadriť, že podporujú právo na interrupciu.

Ľudia na celom svete čelia rôznym prekážkam v prístupe k interrupcii.

V Latinskej Amerike sa naopak ženskému hnutiu Marea Verde podarilo dosiahnuť kedysi nepredstaviteľné zmeny v zákone o interrupciách.

Desaťtisíce žien vyšli vo štvrtok do ulíc miest v krajinách Latinskej Ameriky, aby si pochodmi pripomenuli Medzinárodný deň bezpečných interrupcií.

Pochody v Argentíne mali skôr ponurý tón. Argentínske feministky, ktoré už presadili rozšírenie práv na interrupcie, sa totiž obávajú, že prezidentské voľby v októbri môžu súčasný stav zásadne zmeniť.

V Európe Európsky parlament schválil nezáväznú rezolúciu, ktorá navrhuje vytvorenie finančného mechanizmu na pomoc ženám, ktoré nemajú prístup k bezpečným a legálnym interrupciám vo svojej krajine.

Mechanizmus by umožnil členským štátom EÚ poskytovať interrupcie ženám, ktorým to domáce zákony zakazujú.

Účasť krajín by bola dobrovoľná a financovaná z európskych fondov.

Rezolúcia upozorňuje, že v niektorých krajinách EÚ ženy stále nemajú úplný prístup k bezpečným a legálnym interrupciám.

Podnet pre rezolúciu dala Európska občianska iniciatíva „My voice my choice“, ktorá zozbierala viac ako 1,1 milióna podpisov zo všetkých 27 členských štátov EÚ.

Rezolúciu podporili liberáli, socialisti a ľavicové frakcie, proti boli prevažne pravicové a extrémne pravicové skupiny. Európska ľudová strana bola v otázke rozdelená.

Rada Európy prijala 16. apríla 2008 na svojom zasadnutí v Štrasburgu rezolúciu „Prístup k legálnej a bezpečnej interrupcii v Európe“, ktorá vyzýva členské štáty, aby dekriminalizovali interrupcie.

Amnesty International USA protestovala za právo na interrupciu pri Najvyššom súde vo Washingtone.

V roku 2018 sa v jej hlavnom meste Buenos Aires zišli státisíce dievčat a žien, ktoré vyzvali zákonodarcov na dekriminalizáciu a zabezpečenie bezpečného prístupu k interrupciám.

V Amnesty International veríme, že každý človek by mal mať možnosť slobodne si uplatňovať právo na telesnú autonómiu.

Nie ste slobodní a slobodné, keď sa nemôžete rozhodovať o svojom vlastnom tele.

Na to, aby sa tento stav podarilo zmeniť, treba aj vašu pomoc.

Budúcnosť, v ktorej sa právo na interrupciu bude všeobecne rešpektovať, dokážeme vybudovať len prostredníctvom širokej podpory a množstva veľkých aj malých skutkov.

tags: #krajiny #kde #je #interrupcia #zakazane