Vzdelávanie detí s výzvami v oblasti učenia a pozornosti je komplexnou problematikou, ktorá si vyžaduje citlivý a individuálny prístup.
Výtvarná výchova, vďaka svojej podstate zameranej na sebavyjadrenie a rozvoj kreativity, ponúka jedinečné možnosti, ako tieto deti podporiť a pomôcť im rozvinúť ich potenciál.
Publikácia s názvom Výtvarný projev a disabilita: kořeny a současnost proinkluzivní didaktiky výtvarné výchovy z Pedagogickej fakulty Univerzity Palackého v Olomouci (2019) zdôrazňuje, že hranice medzi nadaním, normálnosťou a postihnutím sú často relatívne a formované spoločenským kontextom.
Tento pohľad je kľúčový pri práci s deťmi, ktoré sa od tradičného modelu učenia líšia.
Prečo je výtvarná výchova pre dieťa s poruchou dôležitá
Výtvarná výchova ponúka prostredie, kde sa deti môžu prejaviť bez tlaku na výkon v tradičnom zmysle.
Koncept talentu, inakosti a tvorivosti v kontexte inkluzívneho vzdelávania je kľúčový.
Disability studies reflektujú postihnutie ako sociálny konštrukt, a nie ako vrodenú deficienciu.
Kreslenie je celostná činnosť, ktorá si od aktéra vyžaduje koordináciu rôznych systémov.
Vo výtvarnom prejave sa odzrkadľuje aj úroveň motoriky, sluchovej a zrakovej percepcie, orientácie na ploche, v priestore, schopnosť plánovať a organizovať svoju prácu, manipulovať s výtvarnými materiálmi a podobne.
Je preto pochopiteľné, že výtvarný prejav detí s vývinovými poruchami učenia a správania je v mnohých znakoch špecifický.
Výtvarná činnosť závisí jednak od rozvoja kognitívnych schopností dieťaťa, ale tiež od rozvoja motoriky, senzomotorickej koordinácie a v neposlednom rade od rozvoja exekutívnych, teda riadiacich funkcií.
Tieto funkcie riadia kogníciu a teda umožňujú plánovanie činností, dodržiavanie jednotlivých krokov pri ich realizácii, schopnosť kontrolovať a opravovať postup, ovládať pozornosť či efektívne využívať čas a priestor.
Výtvarný proces si vyžaduje od dieťaťa schopnosť plánovať, kontrolovať a riadiť jednotlivé pohyby.
Dôležitá je pri ňom aj koncentrácia pozornosti a kapacita pamäti, pretože umožňuje dieťaťu zapamätať si, čo chce nakresliť.
Poruchy učenia a ich prejavy pri výtvarnej práci
Poruchy učenia predstavujú široké spektrum špecifických problémov, ktoré ovplyvňujú schopnosť dieťaťa osvojovať si vedomosti a zručnosti v určitých oblastiach.
Dyslexia
Dyslexia je špecifická porucha prejavujúca sa neschopnosťou naučiť sa čítať, napriek tomu, že sa dieťaťu dostáva bežného výučbového vedenia, má primeranú inteligenciu a sociokultúrnu príležitosť.
Je to znížená schopnosť správne čítať - napriek primeranej inteligencii, normálnemu sociokultúrnemu zázemiu a bežným vyučovacím metódam.
Deti majú problém so správnym dekódovaním písaného textu.
Prečítajú slovo inak, preskočia ho, čítajú veľmi pomaly, nie sú schopné pochopiť význam prečítaného.
Čítanie dyslektického dieťaťa je obvykle pomalé, namáhavé a stresujúce, takže jeho pozornosť sa rýchlo vyčerpá.
Dysgrafia
Dysgrafia ide o poruchu písania, ktorá sa prejavuje ťažkosťami pri osvojovaní si grafickej podoby písmen, ich spájaní do slabík a slov, ako aj celkovou neúhľadnosťou písomného prejavu.
Dysortografia
Dysortografia sa týka najmä pravopisu.
Dieťa s dysortografiou má problémy s dodržiavaním pravopisných pravidiel, často si pletie písmená, nesprávne delí slová alebo ich spája.
Dyskalkúlia
Dyskalkúlia ovplyvňuje schopnosť dieťaťa učiť sa a používať matematické zručnosti.
Prejavuje sa ťažkosťami pri počítaní, chápaní číselných radov, matematických operácií a riešení slovných úloh.
Dieťa má ťažkosti v matematike a všade tam, kde sa matematika používa, t. j. najmä v chémii, vo fyzike.
V praktickom živote má dieťa problém s odhadom a určovaním času.
Včasná diagnostika a význam úspechu
Je dôležité, aby tieto poruchy boli odhalené čo najskôr.
Včasná diagnostika a primeraná podpora môžu zabrániť tomu, aby dieťa bolo v škole zaradené do kategórie lajdákov alebo zlých žiakov.
Ak sa u dieťaťa vyskytujú viaceré prejavy poruchy pozornosti, je potrebné začať s diagnostikou a stanovením komplexného programu.
Všetky príznaky sa nemusia objavovať v rovnakej intenzite.
Každé dieťa je jedinečná osobnosť, ktorá sa od ostatných odlišuje rôznou kombináciou prejavov správania, záujmov, vlôh či zručností.
Podľa špeciálnej pedagogičky Kataríny Kubasovej deti s poruchami učenia potrebujú zažívať úspech, pretože ich to veľmi motivuje.
Neustála kritika môže viesť k frustrácii a problémom nielen v učení, ale aj v správaní.
Pre deti s ADHD môžu byť aj jednoduché úlohy, ako je napríklad výber oblečenia alebo nezabudnutie na raňajky, veľmi frustrujúce.
Tieto deti často prežívajú veľmi intenzívne emócie, majú problémy so správaním a s nízkou sebaúctou.
Z krátkodobého hľadiska im môžu tieto problémy sťažiť pozitívne skúsenosti, ktoré posilňujú sebavedomie a sebaúctu.
Z dlhodobého hľadiska to môže mať negatívne dôsledky na ich pohodu, úspech či motiváciu.
Ako prispôsobiť výtvarné zadanie
Pri práci s dieťaťom s poruchou učenia alebo pozornosti je vhodné rozložiť úlohu na malé, zrozumiteľné kroky.
Veľké, a na prvý pohľad zložité úlohy môžu byť pre deti s ADHD zdrvujúce.
V takých chvíľach sa ľahko dostaví panika, prokrastinácia, a motivácia k učeniu klesá.
Namiesto zadania celej rozsiahlej práce je účinnejšie určiť jeden bezprostredný krok.
Pokyny by mali byť formulované jednoducho, zrozumiteľne a opakované.
Vizuálne pomôcky, demonštrácia postupov a použitie gest môžu pomôcť dieťaťu lepšie pochopiť zadanie.
Pri výtvarných aktivitách s textom, ako je tvorba plagátov či ilustrácií k príbehom, môže učiteľ podobne zamerať pozornosť dieťaťa na konkrétny nápis alebo detail.
Pri zadávaní práce je vhodné overiť, či dieťa pokynu porozumelo, a nechať ho vlastnými slovami zopakovať, čo bude robiť.
Ak dieťa nedokáže začať, pomôže prvý krok ukázať alebo ho vykonať spoločne.
Aktivity pre deti s dyslexiou
Modelovanie písmen a hmatové vnímanie
Modelovanie písmen z plastelíny, drôtu alebo iných materiálov, ako aj práca so šmirgľovou abecedou, kde dieťa písmeno najprv preskúma hmatom, pomáhajú dyslektikom lepšie si osvojiť tvary písmen.
Vo výtvarnej výchove je práca s hmatovými materiálmi, ako sú hlina, plastelína či piesok, prirodzenou súčasťou procesu, čo môže byť pre tieto deti mimoriadne prospešné.
Hmatové a kinestetické cvičenia rozvíjajú hmatové vnímanie a koordináciu pohybov.
Vizuálne a priestorové hry
Používanie obrázkov, skladanie písmen z papierových častí alebo práca s písmenkovým pexesom rozvíja vizuálne vnímanie a pamäť.
Výtvarné aktivity, ktoré zahŕňajú spájanie obrázkov s písmenami, tvorbu koláží alebo prácu s priestorovými objektmi, môžu byť pre dyslektikov stimulujúce.
Pri práci s farbami, tvarmi a kompozíciou sa deti učia rozlišovať detaily, čo je prospešné aj pri rozlišovaní podobných písmen či grafických symbolov.
Spájanie hlások a písmen
Využívanie kociek s písmenami, modelov či gorálok na vytváranie slabík pomáha deťom pochopiť štruktúru slova.
Vo výtvarnej oblasti môžeme tento princíp aplikovať napríklad pri tvorbe abecedy z rôznych materiálov alebo pri vizuálnom znázornení zvukov.
Výtvarná interpretácia textu
Aktivity ako vymýšľanie konca príbehu, kreslenie podľa obsahu, vymýšľanie nového názvu alebo podčiarkovanie ťažkých slov podporujú porozumenie.
Vo výtvarnej výchove to môže znamenať napríklad interpretáciu umeleckého diela prostredníctvom kresby, diskusie o pocitoch, ktoré dielo vyvoláva, alebo tvorbu vlastných diel inšpirovaných konkrétnou témou či príbehom.
Spoločná interpretácia umeleckého diela môže prebiehať tak, že učiteľ a žiak striedavo opisujú, čo vidia, a spoločne „čítajú“ vizuálne informácie z obrazu.
Obťahovanie línií a kontúr
Metóda obťahovania písmen zlepšuje zrakovú a sluchovú analýzu s použitím hmatu a pohybu.
Pri výtvarných aktivitách je možné podobne pracovať s obťahovaním línií, tvarov alebo kontúr, čo pomáha rozvíjať jemnú motoriku a vnímanie detailov.
Dyslektickému dieťaťu môže pomôcť aj pravítko, aby sa pri čítaní nestratilo v texte, a zvýrazňovač na vyznačenie ťažkých slov.
Spolučítanie a striedavé čítanie vizuálnych informácií
Metóda spolučítania a striedavého čítania, teda hlasné čítanie spolu so žiakom alebo striedavé čítanie slabík a slov, pomáha budovať istotu a plynulosť.
V kontexte výtvarnej výchovy to môže znamenať spoločnú interpretáciu umeleckého diela, kde učiteľ a žiak striedavo popisujú, čo vidia.
Podpora detí s dysgrafiou a dysortografiou
Rozvoj jemnej motoriky
Aktivity ako modelovanie, práca s nožnicami, strihanie, lepenie, maľovanie štetcom alebo kreslenie rôznymi výtvarnými technikami posilňujú svalstvo rúk a prstov, čo je základom pre správne držanie ceruzky a plynulé písanie.
Ak má dieťa problém písať, dajte mu papier so širokými riadkami a hrubú ceruzku.
Trik s ponožkou na správne držanie pera môže byť adaptovaný aj na držanie štetca alebo iného výtvarného nástroja.
Hmatové a pohybové cvičenia
Tvorba z hliny, modelovacej hmoty, práca s pieskom či vodou rozvíja hmatové vnímanie a koordináciu pohybov.
Práca s rôznymi textúrami materiálov zároveň zapája viacero zmyslov a môže uľahčiť udržanie pozornosti.
Priestorová orientácia
Deti s problémami v priestorovej orientácii môžu profitovať z aktivít, ktoré vyžadujú skladanie obrázkov z geometrických tvarov, kreslenie podľa predlohy alebo vytváranie priestorových kompozícií.
Pri kreslení je dôležité sledovať orientáciu na ploche, umiestnenie obrázku, veľkosť objektov a vzťahy medzi jednotlivými časťami.
Deti s vývinovými poruchami učenia a správania pri kreslení často na ceruzku silno tlačia a kreslia pomerne veľké obrázky, pretože nie sú schopné dostatočne ovládať pohyb ruky.
Neprimerané výtvarné znaky však nemožno automaticky považovať za dôkaz konkrétnej poruchy.
Podpora detí s dyskalkúliou
Geometrické tvary a priestorové myslenie
Vytváranie priestorových objektov, práca s geometrickými tvarmi v kompozícii alebo kreslenie perspektívnych obrazov rozvíja priestorovú predstavivosť, ktorá je dôležitá aj pre matematiku.
Postup, plánovanie a logické myslenie
Pri tvorbe komplexnejších výtvarných diel, kde je potrebné dodržať určitý postup alebo kombinovať rôzne prvky, sa deti učia logickému mysleniu a plánovaniu.
Výtvarnú úlohu možno rozdeliť na kroky: vybrať materiál, pripraviť plochu, vytvoriť základné tvary, doplniť detaily a skontrolovať výsledok.
Vizualizácia matematických pojmov
Využitie rysovania „do krupičky na tácke“ alebo iných vizuálnych metód na znázornenie čísel a operácií môže byť inšpiráciou pre vizuálne znázornenie matematických úloh aj vo výtvarnej forme.
Počítať sa dieťa môže naučiť pri bežných činnostiach, napríklad pri prepočítavaní množstva surovín pri varení, pri nakupovaní alebo pri domácom majstrovaní.
Štvorčekový papier a schémy môžu byť tiež pomôckou pri riešení matematických úloh.
Farby, proporcie a odhad
Miešanie farieb, vytváranie farebných škál alebo odhadovanie množstva materiálu rozvíja cit pre proporcie a odhad, čo sú užitočné zručnosti aj v matematike.
Ako učiť dieťa s ADD alebo ADHD
ADHD je skratka pre poruchu pozornosti s hyperaktivitou.
Ide o neurovývojovú poruchu, ktorá ovplyvňuje množstvo oblastí života: denný režim, rodinné vzťahy, sebavnímanie, ale i učenie, a teda aj školský výkon.
ADD sa používa ako označenie poruchy pozornosti bez hyperaktivity.
Žiaci s ADHD majú problémy so sústredením, s impulzivitou a sú hyperaktívni.
V porovnaní s nimi sa žiaci s ADD javia ako pomalí, dokonca niekedy sú až výrazne pomalí, ich práca si vyžaduje niekoľkokrát dlhší čas.
Nie je prítomná hyperaktivita, ale sú u nich problémy s pozornosťou, sústredením a impulzivitou.
Väčšinou ale nevyrušujú, nijako na seba nepútajú pozornosť, ticho sedia.
Žiak s ADD sa môže niekomu javiť ako lajdák alebo leňoch.
ADD a ADHD nie sú dôsledkami nesprávnej výchovy.
Tieto problémy vznikajú z neurobiologických abnormalít a môžu byť prítomné od narodenia.
Deti s ADHD majú problémy zvládať, čomu venovať pozornosť, a skrátka úplne inak premýšľajú; svojím správaním sa nesnažia cielene robiť napriek.
Namiesto snahy natlačiť ich do zabehnutých systémov, čo môže problém dokonca zhoršovať, je ideálne zvoliť individuálnejší prístup a pomôcť im nájsť vlastné, funkčné spôsoby učenia.
Aby sa dieťa efektívne učilo, jeho mozog musí ovládať niekoľko výkonných funkcií: schopnosť sa sústrediť, udržať pozornosť, organizovať informácie, plánovať alebo jednotlivo odbavovať úlohy jednu po druhej.
Ak je dieťa vyčerpané, hladné alebo inak podráždené, ťažkosti sa ukážu viac.
Niektoré deti s ADHD si udržujú pozornosť pohybom.
Zákazom pohybu počas učenia im zablokujete kanál pozornosti.
Praktické stratégie vo výtvarnej výchove
Striedanie činností
Deťom s poruchami pozornosti nevyhovujú dlhotrvajúce, monotónne činnosti.
Vo výtvarnej výchove je preto vhodné striedať techniky, materiály a témy v kratších časových intervaloch.
Krátke, ale intenzívne aktivity môžu byť efektívnejšie ako dlhé projekty.
Pracujte napríklad v intervaloch 15 minút práce a 5 minút prestávka.
Využitie časovača a pomodoro metódy môže dieťaťu pomôcť lepšie odhadnúť dĺžku práce.
Jasné pokyny a vizuálny postup
Pokyny by mali byť formulované jednoducho, zrozumiteľne a opakované.
Vizuálne harmonogramy, používanie symbolov na označenie dôležitých informácií alebo farebné zvýrazňovanie kľúčových prvkov môže pomôcť deťom s poruchami pozornosti lepšie sa orientovať a zapamätať si informácie.
Pri výtvarnom projekte možno na pracovný stôl umiestniť jednoduchú postupnosť obrázkov alebo krátky zoznam krokov.
Zapojenie viacerých zmyslov
Zapojenie viacerých zmyslov - hmatu, zraku, sluchu - pomáha udržať pozornosť.
Práca s rôznymi textúrami materiálov, zvukmi spojenými s tvorbou, napríklad strihanie či lepenie, alebo vizuálnymi stimulmi, ako sú farby a tvary, je pre tieto deti prospešná.
Pokojné pracovné prostredie
Pracovné prostredie by malo byť pokojné, prehľadné a usporiadané.
Minimalizovanie zbytočných podnetov, vizuálnych aj sluchových, pomáha dieťaťu sústrediť sa.
Často podceňujeme prostredie, kde a ako sa dieťa učí.
Deti s ADHD sú obzvlášť citlivé na vonkajšie podnety: príliš jasná lampa, v pozadí hlasný televízor, no niekedy stačí aj obyčajné rozprávanie sa členov rodiny vo vedľajšej miestnosti.
Ich mozog automaticky nefiltruje zbytočné podnety, takže všetko v rovnakom čase chce súťažiť o ich pozornosť.
Zaistite, aby deti mali svoje miesto určené výhradne na učenie, bez jedla a hrania.
Jedným z najväčších nepriateľov na sústredenie je hluk a neustály šum z okolia.
Pokiaľ je to možné, vypnite televízor, stlmte telefón a vyhraďte čas na učenie, kedy doma bude kľud.
Pohyb a zmena polohy
Povolenie jemného psychomotorického nepokoja alebo možnosť meniť pracovnú polohu, napríklad práca v stoji alebo na zemi, môže pomôcť dieťaťu lepšie sa sústrediť.
Krátke prestávky spojené s pohybom sú tiež dôležité.
Antistresové hračky, ako klávesový kliker, loptička alebo antistresová plastelína, môžu niektorým deťom pomôcť udržať pozornosť.
Ranná fyzická aktivita, ako je prechádzka, jazda na bicykli alebo iba 10 minút hrania vonku, pomáha „naštartovať“ zaostrovací systém mozgu.
Hlas a melódia reči
Učiteľ môže využívať zmenu tempa, melódie a dôrazu vo svojom hlase, aby upútal pozornosť dieťaťa.
Predtým, než dieťaťu niečo poviete, pozrite sa mu do očí.
Pochvala a motivácia
Pozitívna motivácia, ocenenie snahy a konkrétnych úspechov sú kľúčové.
Učiteľ by mal dbať na to, aby dieťa zažívalo pocit úspechu, aj keď ide o malé kroky.
Pochvala by mala byť špecifická a zameraná na konkrétny výkon alebo proces.
Dlhodobá negatívna spätná väzba ničí sebavedomie.
Skúste zaviesť aj menšie odmeny.
Podporujte silné stránky dieťaťa a pomáhajte mu rozvíjať si talent a schopnosti, ktoré má.
Chváľte a odmeňujte ho hoci aj za malé úspechy.
Vhodná veta môže znieť: „Videl som, že si sa k úlohe vrátil veľmi rýchlo, aj keď si sa stratil v zadaní.“
Výtvarné a arteterapeutické aktivity
Okrem štandardných liečebných postupov a podpory správania, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zlepšenia výsledkov, sa arteterapia ukázala ako vysoko účinná podporná terapia pre tieto deti.
Výtvarné aktivity však nenahrádzajú odbornú diagnostiku ani odbornú starostlivosť.
Mandaly
Kreslenie mandál môže pomôcť vytvoriť pokojnú energiu a podporiť sústredenie.
Požiadajte dieťa, aby na prázdnom kúsku papiera prekreslilo nejaký okrúhly a plochý predmet - napríklad tanier - a potom ho vyplnilo farbou a vzormi.
Dieťa môže kresliť jednoduché čmáranice, tvár, obrazy Mesiaca alebo čokoľvek, čo mu napadne.
Čmáranice
Dajte dieťaťu čisté listy papiera a pomôcky na kreslenie, ako sú pastelky alebo farbičky.
Požiadajte ho, aby dominantnou rukou čmáralo po celej jednej strane papiera.
Potom papier otočte a pomocou nedominantnej ruky počmárajte druhú stranu.
Skúste sa opýtať: „Povedz mi niečo o tvojom obrázku. Čo si vytvoril?“
Roztrhnutá koláž
K tejto aktivite budete potrebovať papier, kresliace potreby a lepidlo.
Požiadajte svoje dieťa, aby nakreslilo to, čo ho trápi, z čoho je nahnevané.
Po tom mu povedzte, aby to celé roztrhlo na kúsky a tak vydá zo seba napätie.
Roztrhané kúsky možno následne nalepiť do novej koláže.
Technika upokojujúcich kruhov
Táto technika pomáha dieťaťu zrelaxovať a dostať sa do kontaktu so svojou fantáziou a hravou stránkou tvorenia.
Budete potrebovať papier, kresliace potreby a lepiacu pásku na prilepenie papiera ku stolu.
Uistite sa, že dieťa sedí pohodlne s nohami pevne na zemi a uvoľnenými ramenami.
Jeho úlohou je kresliť kruhy, jeden za druhým.
Po niekoľkých minútach môžete vymeniť farbu, prípadne začať kresliť nejaký iný tvar.
Ako sa cítim a čo si myslím
Pomocou tejto techniky sa dieťa učí vyjadrovať svoje emócie.
Navrhnite dieťaťu, aby nakreslilo obrázok, čo si predstavuje pod pojmom „šťastie“ alebo „bojím sa“.
Pri strachu môže nakresliť niečo, čoho sa bojí.
Potom ho požiadajte, aby nakreslilo ďalší obrázok so šťastným koncom, napríklad ako prekonáva strach alebo ako zvíťazí nad strachom.
My dvaja
Táto technika pomáha hlavne, ak má dieťa nejaké nedoriešené konflikty, prípadne problémy v medziľudských vzťahoch.
Poproste dieťa, aby nakreslilo najdôležitejšiu osobu vo svojom živote.
Následne ho vyzvite, aby tejto osobe povedalo všetko „čo má na srdci“; ak vie písať, môže to aj napísať.
Modelovanie
Ide o techniku, kde bude potrebná hlina ako modelovacia hmota.
Modelovanie umožňuje zapojiť hmat, pohyb, tlak a priestorové vnímanie.
Môj farebný list
Požiadajte dieťa, aby zatvorilo oči a čiernou alebo tmavo sfarbenou fixkou nakreslilo čmáranicu „ako ho ruka povedie“.
Vzniknutú kresbu môže následne vyfarbiť, doplniť tvarmi alebo premeniť na konkrétny obraz.
Dajme veci dokopy
Vytváranie koláží je užitočná terapeutická aktivita s dvojnásobným prínosom.
Fyzický pocit z manipulácie s rôznymi materiálmi a textúrami - mäkký, tekutý, tuhý - podporuje zmyslové vnímanie.
Koláž zároveň umožňuje dieťaťu plánovať, vyberať, triediť a spájať jednotlivé prvky.
Hry na podporu pozornosti
Hra je najmenej násilná forma výchovy.
Pre deti s ADHD je vhodné organizovať hry v prírode, kde majú čo najväčšie možnosti pohybu.
Každá hra má mať aj výchovný cieľ.
Ešte pred jej realizáciou si premyslite, ako dlho chcete, aby sa deti hrali, a kto bude mať aké roly.
Pri hre veľmi dbáme aj na slušný spôsob komunikácie medzi hráčmi.
- Hru, ktorú chceme cielene využiť, musíme mať dobre premyslenú a organizačne pripravenú.
- Dieťaťu s poruchou pozornosti pravidlá hry vopred vysvetlíme, najlepšie je, ak si ju môže párkrát precvičiť.
- Pravidlá v žiadnom prípade nemeníme počas hry.
- Ak sa hrá viac detí, upozorníme ich na dôležitosť spolupráce.
- Hru spočiatku koordinuje dospelý.
- Niekedy je vhodné, aby sa do hry zapojil aj učiteľ alebo rodič.
- V každej hre je dôležitá motivácia.
Každú hru po jej skončení zhodnotíme.
Spájanie čísel
- Na papier napíšte ľubovoľne porozhadzované čísla, napríklad 1 - 60.
- Úlohou žiaka je pospájať ich v číselnom rade bez toho, aby sa spojovacie čiary preťali alebo dotkli.
- Nájdené číslo zafarbí a cez tento tmavý bod môže prechádzať.
- Čísla môžu spájať jeden alebo dvaja žiaci na striedačku, ak vedia spolupracovať.
Indické preteky
Spolu s dieťaťom si dajte knihu na hlavu a prejdite krížom cez miestnosť, potom si sadnite, postavte sa alebo prejdite cez nejakú prekážku.
Vyhráva ten, komu dlhšie vydrží položená na hlave a nedotkne sa jej rukou.
Sluchové hádanky
Dieťa sa otočí chrbtom a postupne zvoníme, klopkáme a podobne predmetmi, ktoré vydávajú nejaké zvuky, napríklad kľúče, noviny alebo sklenený predmet.
Po každom zvuku dieťa háda, k čomu zvuk prináleží.
Po zhodnotení hry sa môžete porozprávať o tom, ako zvuky vznikajú, ktoré sú nám príjemné a ktoré vôbec nemáme radi.
Čo vidím, to si pamätám
- Na stôl rozložíme veci.
- Dieťa si ich prezrie, odíde za dvere alebo sa otočí.
- Následne predmety buď premiestnime alebo vymeníme za iné.
- Úlohou dieťaťa je rozpoznať a povedať rozdiely.
Hľadanie písmen
V novinách alebo v časopise dieťa preškrtáva vopred zadané písmeno.
Pre kontrolu si na konci odseku napíše počet nájdených písmen.
Ťažšie je sústrediť sa naraz na dve alebo viac písmen.
Takéto úlohy dávame vtedy, ak má dieťa zvládnuté hľadanie jedného písmena.
Čo ohmatám, to si pamätám
- Na stôl rozložíme rôzne predmety a zakryjeme ich šatkou alebo látkou.
- Úlohou je vložiť pod šatku len ruky a pomocou hmatu identifikovať a zapamätať si čo najviac predmetov.
- Na „ohmatávanie“ vecí má dieťa stanovený časový limit.
- Po uplynutí času sa dieťa vráti na svoje miesto a snaží sa zapísať, ak je mladšie tak nakresliť, všetky predmety, ktoré si zapamätalo.
- Táto hra sa dá využiť aj pri precvičovaní slovíčok na vyučovaní cudzieho jazyka.
Vývin detskej kresby a individuálne tempo
Rovnako ako sa v priebehu dozrievania mení a vyvíja kognitívna, emocionálna, morálna či psychická stránka dieťaťa, rozvíja sa aj jeho kresba a výtvarný prejav.
Existuje mnoho koncepcií vývinu detskej kresby.
Väčšina ich autorov sa zhoduje na tom, že u zdravých detí môžeme sledovať isté zákonitosti objavujúce sa v určitom poradí.
Tieto prejavy sú zároveň odrazom detského myslenia.
Výtvarný vývin však nemusí prebiehať úplne lineárne.
Výtvarný vývin závisí od rozvoja kognitívnych schopností dieťaťa, ale aj od motoriky, senzomotorickej koordinácie a exekutívnych funkcií.
Objavujú sa príklady mimoriadne nadaných detí, ktoré majú zároveň aj určité zdravotné znevýhodnenie.
Kognitívny vývin nemusí vždy korešpondovať s často predčasne rozvinutým výtvarným vyjadrovaním sa týchto detí.
Sú to výnimky, ktoré vyvracajú súvislosť výtvarného vývinu a úrovne intelektu.
Talent a zlepšovanie sa v danej disciplíne sa dá rozvíjať neustále.
Niektoré disciplíny alebo techniky majú deti obľúbenejšie než iné.
Niektoré zase môže dieťa vnímať ako veľmi ťažké a neverí si.
Takéto faktory však nie sú prekážkou.
Úloha učiteľa a rodiča
Pre pedagóga je dôležité, aby dieťa malo záujem a aby sa neustále vzdelávalo.
Aj pedagóg na obyčajnej základnej škole, ktorý má rád svoju prácu, si vie talent všimnúť a posunúť dieťa ďalej.
Dobrý vzťah žiaka a kvalitného pedagóga je základom úspešnej spolupráce.
Ak si dieťa obľúbi pedagóga vo svojom favorizovanom odbore, stáva sa preň silnejším vzorom ako rodič sám.
Rodičia a učitelia by mali spolupracovať, aby dieťaťu poskytli konzistentnú podporu.
Výtvarný pedagóg môže rodičom objasniť, ktoré techniky dieťaťu vyhovujú, pri ktorých úlohách sa stráca a v čom sa prejavujú jeho silné stránky.
Rodič môže učiteľovi pomôcť informáciami o únave, záujmoch, citlivosti na hluk a o spôsoboch, ktoré dieťaťu pomáhajú začať alebo dokončiť úlohu.
Rovnováha medzi krúžkami, školou a oddychom
Ďalšiu vec, ktorú môže rodič „pokaziť“, sú prílišné nároky, ktoré kladie na svoje dieťa.
Najčastejšie to je veľa mimoškolských aktivít počas týždňa.
Dieťa sa tým pádom po návšteve normálnej základnej školy venuje každý deň v týždni vybraným aktivitám a po večeroch sa učí na ďalšie dni.
Toto môže spôsobiť nezáujem možno i o oblasť, v ktorej je naozaj talentované.
Deti s ADD veľmi ťažko prepínajú medzi rôznymi aktivitami tak, aby sa plne sústredili na každú z nich.
Radšej sa jednému záujmu venovať naplno ako mnohým potroche.
Dieťa potrebuje čas na voľnú hru, pohyb, regeneráciu a neorganizovaný spoločný čas.
Travte spolu čas len tak, neorganizovane, bez časového tlaku, úloh a termínov.
Chváľte ju hlavne za to, keď niečo spraví samostatne, aj s chybami, nie za to, že niečo urobí perfektne.
Pozitívny pristup ku škole je víťazstvo.
Čomu sa pri učení a výtvarnej práci vyhnúť
- Neoznačujte dieťa za lenivé, lajdáka alebo neposlušné.
- Nevysvetľujte každý neúspech nedostatkom snahy.
- Nevyžadujte dlhé monotónne sedenie bez prestávky.
- Neporovnávajte dieťa s jeho spolužiakmi alebo súrodencami.
- Nevystavujte ho zbytočnému hluku a množstvu vizuálnych podnetov.
- Nehodnotťe iba výsledný obrázok bez ohľadu na náročnosť procesu.
- Nepoužívajte krik ani fyzické tresty.
Krik nič nerieši, len zhoršuje, buchnáty už vôbec nie.
Neustála kritika môže viesť k frustrácii a problémom nielen v učení, ale aj v správaní.
Vhodné vedenie znamená jasné hranice, predvídateľný postup, pokojný tón, primerané očakávania a podporu samostatnosti.
Jednoduchý plán výtvarnej aktivity
- Pripravte len potrebné materiály.
- Odstráňte rušivé podnety.
- Krátko vysvetlite cieľ.
- Ukážte prvý krok.
- Nechajte dieťa začať vlastným tempom.
- Počas práce poskytujte konkrétnu pochvalu.
- Po krátkom intervale umožnite pohybovú prestávku.
- Na konci spoločne pomenujte, čo sa podarilo.
Ak dieťa pracuje pomaly alebo úlohu nedokončí, neznamená to automaticky nedostatok záujmu.
Výtvarný proces si vyžaduje plánovanie, pracovnú pamäť, inhibíciu, kontrolu vlastnej činnosti a schopnosť udržať pozornosť.
Dieťa s poruchou môže potrebovať viac času, menej krokov naraz, častejšiu spätnú väzbu alebo odlišný materiál.
Ak sa cítite vyčerpaní alebo bez energie, nebojte sa požiadať o podporu.
Obrovským pomocníkom môže byť doučovateľ, ktorý vie s takýmito deťmi pracovať.
Nielenže pomôže s učivom, ale vráti vášmu dieťaťu aj sebadôveru a ukáže mu, že učenie môže byť radosť, nie len boj.
