9-mesačné dieťa nesedí: čo to môže znamenať a ako ho podporiť

Prvý rok života dieťaťa je plný dôležitých míľnikov, medzi ktoré patrí aj schopnosť samostatne sedieť. Rodičia často s očakávaním sledujú, kedy ich dieťatko dosiahne tento významný krok. Je dôležité si uvedomiť, že každé dieťa je jedinečné a vyvíja sa vlastným tempom.

Oneskorené samostatné sedenie u 9-mesačného dieťaťa môže byť stále v norme, najmä ak dieťa napreduje v iných oblastiach motoriky. Mnohé deti si sadnú medzi 10. a 12. mesiacom. Dôležitejšie než samotné číslo mesiaca je sledovať celkový pokrok, spôsob pohybu a postupné získavanie nových zručností.

Čo znamená, že dieťa „sedí“

Je dôležité rozlišovať medzi samostatným a pasívnym sedením. Samostatné sedenie znamená, že dieťa sa dokáže samo dostať do sedu z inej polohy, napríklad z kľaku alebo z ležania na brušku.

Keď hovoríme, že dieťa vie nezávisle alebo samostatne sedieť, neznamená to, že sa udrží v polohe sedu, ale že sa vie do polohy sedu dostať samé.

Dieťa má zvládnutý sed vtedy, keď sa vie posadiť samé. Rovnako ako pri otáčaní sa z chrbta na bruško a z bruška na chrbát je nám práve ten proces zmeny polohy veľmi jasný, u sedu tento proces nepovažujeme vo všeobecnosti za taký dôležitý.

Pasívne sedenie je, keď rodičia dieťa posadia a podoprú ho vankúšmi alebo ho umiestnia do chodítka. Takéto pasívne sedenie môže byť pre dieťa skôr škodlivé, pretože jeho svaly ešte nie sú dostatočne vyvinuté na udržanie správnej polohy.

Bežný vývoj sedenia

Príprava na sedenie začína už okolo 2. mesiaca života, keď dieťa dokáže držať hlavičku a pri polohe na brušku sa začína odtláčať ručičkami od zeme.

Približne v 6. mesiaci dieťa začína sedieť s malou pomocou a oporou, pričom samostatne sa naučí sedieť medzi 7. až 9. mesiacom.

Väčšina bábätiek v období 7. - 9. mesiaca roka prejavuje snahu pozorovať svet z polohy sedu. Niektoré deti však samostatne sedia neskôr, často medzi 10. a 12. mesiacom. Okolo 12. mesiaca sa dieťa dokáže posadiť a vstať úplne samostatne.

V deviatom mesiaci prejde vaše dieťa veľkým pokrokom. Naučí sa sedieť vzpriamene, kľačať a dokonca liezť po štyroch a navyše zvládne aj pritiahnutie do stoja.

Za relatívne krátku dobu troch až štyroch týždňov sa vaše dieťa zvládne naučiť mnohým zručnostiam.

Desiaty mesiac nebude zďaleka taký prelomový, ako tomu bolo v predchádzajúcom mesiaci. Dieťa potrebuje čas na to, aby svoje novo nadobudnuté zložité zručnosti precvičovalo a maximálne zlepšilo.

Prečo 9-mesačné dieťa ešte nemusí sedieť

Ak vaše 9-mesačné dieťa ešte nesedí, nemusíte sa hneď obávať. Každé dieťa má svoje tempo a existuje niekoľko faktorov, ktoré môžu ovplyvniť jeho vývoj.

• Individuálny vývoj: Každé dieťa sa vyvíja vlastným tempom.
• Slabé svaly: Dieťa môže mať slabšie svaly chrbta a brucha, ktoré sú potrebné na sedenie.
• Nedostatok stimulácie: Dieťa nemusí mať dostatok príležitostí na precvičovanie sedenia.
• Zdravotné problémy: V zriedkavých prípadoch môže byť oneskorenie v sedení spôsobené zdravotnými problémami, ako sú neurologické poruchy alebo svalové ochorenia.

Psychomotorický vývin dieťaťa ovplyvňuje okrem samotného nervového systému dieťatka aj prísun živín, kyslíka do mozgu, výživa a dostatok podnetov z okolia od narodenia.

V niektorých prípadoch môže byť príčinou oneskorenia v motorickom vývoji anémia, teda nedostatok železa. Ak má lekárka obavy o to, či má bábätko dostatok železa, môže urobiť potrebné vyšetrenia.

Ak by sa ukázalo, že bábätko má nedostatok železa, je o to dôležitejšie, že dostáva materské mlieko, pretože to obsahuje železo, ktoré sa vynikajúco vstrebáva. K tomu môže dostávať primárne potraviny, ktoré sú bohaté na železo a takéto je možné nájsť aj v rastlinách.

Na čo sa zamerať okrem samotného sedenia

Pri hodnotení vývoja nie je rozhodujúce iba to, či dieťa sedí, ale aj to, čo dokáže v ostatných polohách. Sledujte najmä kontrolu hlavy, pretáčanie, oporu o ruky, pohyb na brušku, plazenie, štvornožkovanie a snahu meniť polohy.

Prvým znakom pripravenosti na sedenie je dobrá kontrola hlavičky. Ďalšími znakmi sú pretáčanie sa do oboch strán a snaha hojdať sa na pästičkách dopredu a dozadu.

Vaše bábätko by už nemalo zotrvávať v ľahu na chrbte alebo na brušku, ak sa chce hrať. Jeho mentálny vývoj postupuje míľovými krokmi, a preto je pre neho veľkou motiváciou dosiahnuť na hračku, ktorá je položená napríklad na stoličke alebo nižšom stole.

Veľkým hnacím motorom vo vývoji pohybu vpred je fakt, že sa mamička či iná blízka osoba vzdialila príliš rýchlo a veľmi ďaleko. Snaha dosiahnuť na hračku, na ktorú síce vidí, ale nedosiahne na ňu, pretože je príliš ďaleko, ho bude motivovať k riešeniu, ako sa najrýchlejšie a s čo najmenšou námahou dostať k vytúženému cieľu.

Plazenie je v tomto prípade pre dieťa demotivujúce. Pri plazení dieťa vynakladá príliš veľa práce s pomalým efektom.

Prirodzený prechod k samostatnému sedu

Niektoré deti sa do sedu dostanú z polohy na brušku, kedy sa zdvihnú do polohy na štyroch a potom vychyľujú panvu do strany. Keď sa panva dostane na zem, postupne sa odtlačia rukami do sedu.

Z tzv. šikmého sedu, kedy sa dieťa opiera o natiahnutú ruku, respektíve iba dlaň, jednu stranu panvy a o pokrčenú nohu, sa môže postupne dostať do vzpriameného sedu.

Druhým spôsobom je, že sa dieťa z ľahu na bruchu vzoprie na oboch ručičkách, prepne lakte a nakročí jednou a potom druhou nožičkou tak, že sa dostane do vzporu kľačmo.

Pokiaľ sa dieťa ešte len učí liezť, hovoríme o tzv. nezrelom lezení. Takéto nezrelé lezenie si môže dovoliť každé dieťa, ak sa ešte len liezť učí.

Tzv. zrelé lezenie nadväzuje na nezrelé. Ide prakticky o lepšiu koordináciu nezrelého lezenia.

Keďže už začína štvornožkovať, už to bude otázka pár týždňov, čo sa úplne rozštvornožkuje a potom si jednoducho z toho kľaku na všetkých štyroch sadne a presunie nohy dopredu.

Dieťa najprv potrebuje začať štvornožkovať a až potom si bude vedieť samo sadnúť.

Vôbec mu nemusíš nič ukazovať, len mu daj priestor a podporuj ho a motivuj a nadšene oceňuj jeho snahy sa hýbať.

Ešte možno poradím nechať ho na boso teraz, keď začína štvornožkovať. Správne štvornožkovanie je také, že detičky sa palcom odrážajú od zeme. Ak má dieťa ponožky, naučí sa nožičku len ťahať po zemi.

Vzpriamený sed a jeho dozrievanie

Ako by teda malo dieťa správny vzpriamený sed zvládnuť? Dostať sa do neho môže opäť spôsobom zo šikmého sedu. Stačí málo, aby dieťa prenieslo váhu z jednej polovice panvy na celý zadoček.

Počiatky takéhoto vzpriameného sedu samozrejme sprevádzajú aj nedokonalosti v podobe ohnutého chrbátika, dieťa sa hrbí, ramienka sú vysoko u ušiek, v sede je dieťa nestabilné a má tendenciu padať.

Najskôr možno bude sedieť tak, že sa bude podopierať rukami, ale postupne aj to prejde.

Len čo uvidíte, že vaše dieťa dokáže vo vzpriamenom sede zdvihnúť obe ručičky nad horizont, jeho stabilita a koordinácia sa postupne zlepšujú.

V deviatom mesiaci vyhasína reakcia u posledného tzv. primitívneho reflexu. Mizne teda tzv. úchopový reflex nohy a to z toho dôvodu, že sa dieťa učí stavať a čoskoro sa bude učiť chodiť.

V deviatom mesiaci by dieťa malo samostatne zvládnuť používať ukazovák na ruke. Môžete tak pozorovať, že dieťa ukazuje vzpriameným prstom na predmet alebo obrázok v knižke.

Prečo dieťa neposádzať nasilu

Vzpriamený sed je mamičkami či babičkami často zamieňaný za sed, do ktorého je dieťa pasívne posadené.

Príbuzní sa potom radujú, že dieťa už sedí, hoci sa do tejto polohy ešte nedokáže dostať samo.

Dieťa sa často hrbí, predsúva hlavičku a preťažuje tak drobné kĺby na chrbtici, väzy a svaly v oblasti celej chrbtice.

Celý kostný a väzivový systém dieťaťa je veľmi mäkký a ľahko dôjde k jeho štrukturálnemu poškodeniu vplyvom neadekvátneho tlaku či ťahu vyvíjaného na tento pohybový systém.

Keď dieťa rieši posadenie samé, musí trénovať otáčanie z chrbta na bruško a naopak, balansovanie na boku a následné odtlačenie od spodnej ruky postupne až do sedu.

Tento proces posadenia trvá deťom týždeň, dva, tri…, a deti sa v ňom opierajú a odtláčajú od rúk, čo znamená neustále posilňovanie hrudnej chrbtice prostredníctvom rúk.

Tiež rovnovážny systém sa postupne adaptuje na vertikalizáciu hlavy spolu s chrbticou cez šikmé polohy. Hľadajú si vertikálnu polohu sami v súlade so zrelosťou neurosvalového systému.

Deti, ktoré sa posadia sami si trénujú aj tzv. ochranné reakcie - reflexné pohyby, ktoré zabezpečujú rovnováhu. Vidíme ich vtedy, ak sa dieťa zachytí rukou, keď stratí rovnováhu.

Deti, ktoré sa posadia sami, vedia padať - vedia sa zachytiť.

Keďže dieťa nemá oporu v rukách, snaží sa orientovať do vertikály iba hlavou. To riešia tzv. vzpriamovacie reakcie, ktoré sú v tomto prípade extrémne stimulované.

Na druhej strane nie sú dostatočne stimulované ochranné reakcie, ktoré sa podnecujú najmä v šikmých polohách.

To, že dieťa nemôže využívať oporu rúk, kompenzuje zvýšeným tonusom v driekovej chrbtici.

To síce nevidíme, ale v ďalších rokoch to môže priniesť dieťaťu problémy s držaním tela vo forme ochabnutia svalov okolo hrudnej chrbtice a príliš veľké napätie v panve a krížovej chrbtici.

Riziká predčasného posadzovania

Predčasné posadzovanie dieťaťa môže mať negatívne dôsledky na jeho vývoj.

Chrbtica kojenca je na rozdiel od dospelého rovná a ešte nemá typické dvojité zakrivenie, ktoré sa vytvára v priebehu ďalšieho vývoja.

Kostra kojenca je z veľkej časti chrupavkovitá, mäkká a vyvíja sa súbežne s celkovým vývojom dieťaťa, jeho pohybovou aktivitou a rozvojom svalovej hmoty.

• Preťaženie chrbtice
• Porušenie chrbtice
• Skolióza, teda zakrivenie chrbtice
• Deformácia hrudníka
• Problémy s dýchaním

Vyvarujte sa predčasnému posadzovaniu.

• Neposadzujte dieťa, ktoré sa samé neposadí.
• Nepoužívajte detské sedačky a polohovadlá príliš dlho.
• Nenechávajte dieťa sedieť podopreté vankúšmi bez dozoru.

Pavúk, chodítko a jedálenská stolička

Viacerí diskutujúci a niektorí ortopédi zmienení v diskusii varovali pred pasívnym sedením v „pavúku“ a používaním chodítok ako potenciálne škodlivými pre správny motorický vývin a chrbticu.

Jedálenskú stoličku by ste mali využívať iba na obmedzený čas, teda na kŕmenie, keď potrebujete dieťatko udržať vzpriamene a v pokoji.

Do jedálenskej stoličky by ste mali dieťa vkladať vtedy, keď už vie samo sedieť.

Pediatrickí fyzioterapeuti odporúčajú počkať aspoň do 6. mesiaca a zdôrazňujú, že jedálenskú stoličku treba využívať iba na obmedzený čas.

V jedálenskej stoličke by dieťa nemalo spočiatku sedieť dlhšie ako 15 minút na jedno „posedenie“.

Dlhšie sedenie sa neodporúča z dôvodu pretrvávajúceho vývinu chrbtice.

Ako dieťa podporiť bez nútenia

Je dôležité mu poskytnúť dostatok priestoru a možností na pohyb a trénovanie.

Viacerí diskutujúci odporúčali nevnucovať pasívne sedenie a namiesto toho motivovať dieťa k pobytu na brušku, lezeniu po tvrdej podlahe a prirodzenému prechodu plazenie → štvorkovanie → sedenie.

Hračky môžete položiť mierne mimo dosahu dieťaťa tak, aby ho motivovali k pohybu, ale aby sa pri ich dosahovaní nemuselo dostať do nebezpečnej polohy.

Fyzioterapeut nie je nikdy na škodu, keď má rodič pochybnosti. Fyzioterapeut skontroluje dieťa, prípadne poradí cviky, ktoré by vám tak či tak musel poradiť lekár z neurológie.

Hra na brušku a motivácia hračkou

Veľkou motiváciou je dosiahnuť na hračku, ktorá je položená mimo bezprostredného dosahu dieťaťa.

Nechajte dieťa loziť po tvrdej podlahe, doprajte mu voľný pohyb a nepresúvajte ho opakovane do polohy, ktorú ešte samo nezvláda.

Neuponáhľajte vývoj svojho dieťaťa a doprajte mu, aby k jednotlivým zručnostiam dospelo samo, bez vašej pomoci.

Jeho svalovo-kostrový aparát dozrieva pomaly a postupne. Až keď dieťa zvláda zručnosť samo, je aj aparát natoľko silný, aby váhu dieťaťa uniesol.

Precvičovanie prenášania váhy

Ak dieťa už sedí, ale nevie sa dostať do inej polohy, tento proces má dve fázy: prenášanie váhy v sede a samostatné posadenie z ľahu cez polohu na boku. Obe fázy by sme mali precvičovať súčasne.

Principiálne musíme dieťaťu pomôcť naučiť sa prenášať váhu z jednej sedacej kosti na druhú - vychyľovať sa. Pritom sa musí naučiť opierať o ruku, aby zachytilo svoju váhu.

Toto prenesenie váhy však musíme robiť veľmi citlivo, aby sa dieťa nezľaklo, respektíve aby sa následkom vychýlenia neaktivizoval úľakový reflex.

Vhodné je sadnúť si s nohami mierne rozkročenými a dieťatko si dať pred seba tak, aby vaše nohy vytvárali malú ochranu - „múrik“.

Položte obľúbenú hračku dieťaťa na svoju nohu, napríklad pravú. Dieťa za hračkou otočí hlavu a zoberie si ju.

Chvíľu sa hrajte tak, že kladiete hračku stále na rovnakú nohu. Ak toto ide dieťatku ľahko, môžete dať hračku na zem, za vašu pravú nohu.

Na to, aby dieťatko hračku uchopilo, potrebuje sa oveľa viac v pretočení predkloniť. A to môže byť znepokojujúce, nakoľko sa musí vychýliť zo svojej stabilnej polohy.

Ale tým, že sa pri natiahnutí oprie pásom o vašu nohu, nájde potrebnú oporu.

Tiež si začne postupne opierať ruky o vašu nohu a snažiť sa pretočiť bruškom na ňu, aby mohlo dočiahnuť hračku.

Tento proces môže byť u niektorých detí veľmi rýchly a u iných môže trvať dlhšie. Buďte trpezliví!

Ak sa dieťaťu darí, po chvíľke hry môžeme hračku preložiť z boku opäť do stredu. Najlepšie je, ak dieťa sleduje pohyb hračky.

Tu nám môže pomôcť napríklad hračka, ktorá hrká.

Pozorujeme, ako dieťa rieši návrat z polohy cez našu nohu za hračkou späť do stredu.

Ak v jednom alebo druhom smere má dieťa problém pohyb dokončiť, jemne ho chytíme za panvu a pomôžeme mu panvu dotočiť.

Táto situácia pomáha dieťaťu orientovať sa v prechádzaní z polohy sedu do polohy cez nohu, čo je vlastne podoprená poloha na štyroch.

Je dôležité, aby sme dieťa podopierali v oblasti pása.

Tento spôsob bude neskôr dieťa využívať aj samé na prechod zo sedu na štyri a zo štyroch späť do sedu.

Toto cvičenie podporuje prirodzený proces vývinu samostatného sedu.

Kedy kontaktovať pediatra alebo fyzioterapeuta

Ak aj po prečítaní tohto článku máte stále pochybnosti o pohybovom vývoji svojho dieťaťa, kontaktujte odborníka na hodnotenie psychomotorického vývoja detí.

Ak vaše 10-mesačné dieťa nesedí bez opory alebo vôbec, kontaktujte pediatra. Lekár zistí presnú príčinu a odporučí prípadné ďalšie kroky.

Fyzioterapeuta je vhodné vyhľadať aj vtedy, keď dieťa síce dosahuje nové zručnosti, ale pohybuje sa výrazne jednostranne, má problém s kontrolou hlavy, pôsobí veľmi ochabnuto alebo naopak stuhnuto, prípadne stráca už získané schopnosti.

Dôvodom na konzultáciu je aj to, ak dieťa zaostáva v iných oblastiach vývoja, ako je plazenie, štvornožkovanie alebo reč, alebo ak máte obavy o jeho celkový vývoj.

• 10-mesačné dieťa nesedí bez opory.
• Dieťa zaostáva aj v iných oblastiach vývoja, ako je plazenie, štvornožkovanie alebo reč.
• Máte obavy o celkový vývoj dieťaťa.

Aj keby si spozorovala iba jeden z týchto znakov, určite oboznám lekára svojho dieťatka.

Možné vyšetrenia pri oneskorenom motorickom vývine

V diskusii lekári a rodičia spomínali vyšetrenia ako sono mozgu, krvné testy na železo a ďalšie laboratórne testy.

V diskusii rodičia spomínali sono mozgu, krvné testy vrátane železa, genetické testy pri podozrení na syndróm, a niekedy „magnet“ alebo iné špecializované vyšetrenia podľa odporúčania neurológa.

Pri podozrení na problém je v praxi odporúčaná rehabilitácia a ďalšie sledovanie u neurológa alebo rehabilitačnej kliniky.

Konkrétne kliniky spomenuté v diskusii ako zdroje druhého názoru boli Antolská a Sinalgis v Bratislave.

Rehabilitácia pri slabších svaloch alebo hypotónii

Ak má vaše dieťa diagnostikovanú ľahkú axiálnu hypotóniu, teda znížené svalové napätie, alebo slabšie brušné svaly a ručičky, je dôležité cvičiť s ním cviky z Vojtovej metódy alebo iné cviky odporúčané fyzioterapeutom.

Rodičia v diskusii uviedli, že pediatrička alebo neurológ často odporučí rehabilitácie, ak dieťa nepretáča, nelozí alebo zaostáva v iných míľnikoch.

V praxi v diskusii používali Vojtovu metódu, cvičenie na fit lopte, plávanie, hravé programy označované ako „Lienka“ v Žiline a individuálne rehabilitačné cvičenia vedené rehabilitačnými sestrami.

Viacerí rodičia hlásili zlepšenie po plávaní a cvičení na fit lopte, niekto ho robil aj doma vo vani podľa videí; ide o anekdotické skúsenosti z diskusie, nie o kontrolované štúdie.

Niektorí rodičia a rehabilitačné pracoviská podporujú Vojtovu metódu pri hypotónii, zatiaľ čo iní ju považujú za zbytočnú, ak dieťa inak vykazuje pokrok; obe perspektívy sú v diskusii prítomné.

Konkrétnu metódu, frekvenciu a dĺžku cvičenia by mal určiť odborník podľa vyšetrenia dieťaťa.

Lieky a doplnkové vyšetrenia

Z liekov boli v diskusii uvádzané Encephabol a pyridoxin.

Do akej miery konkrétne lieky ako Encephabol alebo pyridoxin zrýchľujú motorický vývin bez jasných kontrolovaných dát, zostáva otvorenou otázkou.

Lieky ani výživové doplnky nepodávajte dieťaťu bez odporúčania lekára.

Kedy vyhľadať druhý názor

Rodičia v diskusii menili neurológov, ak bol prístup lekára príliš alarmujúci alebo ak dieťa doma vykazovalo iný stav.

Druhý názor môže byť užitočný vtedy, keď rodič nerozumie výsledkom vyšetrenia, odporúčaniu rehabilitácie alebo rozdielu medzi tým, čo dieťa dokáže v ambulancii a čo predvádza doma.

Pri rozhodovaní je dôležité zohľadniť celkový stav dieťaťa, jeho doterajší pokrok a výsledok odborného vyšetrenia.

Čo sledovať počas ďalších týždňov

Celý 10. mesiac bude dieťa opakovať lezenie vo vzpore kľačmo, vzpriamený sed a postavovanie pri nábytku.

Nové schopnosti sú natoľko koordinačne zložité, že môže trvať aj časť 11. mesiaca, kým sa pohyby zlepšia a dieťa ich začne používať istejšie.

Sledujte, či dieťa postupne získava nové spôsoby pohybu, či dokáže meniť polohy a či sa jeho stabilita zlepšuje.

Nie je potrebné porovnávať každý deň s presnou tabuľkou. Dôležité je, aby vývoj pokračoval a aby dieťa nestrácalo už nadobudnuté schopnosti.

tags: #9 #mesacne #dieta #nesedi