Vplyv kojenia teliat na dojivosť a plodnosť kráv

Kojenie teliat a spoločný pobyt kravy s teľaťom ovplyvňujú nielen správanie zvierat, ale aj spúšťanie mlieka, kompletnosť vydojenia, priebeh laktácie a v určitých podmienkach tiež reprodukčné ukazovatele. Rozhodujúci význam má najmä dĺžka spoločného ustajnenia, čas odstavu, množstvo mlieka vo vemene, skúsenosti kravy s cicaním a spôsob následného dojenia.

Vzťah medzi kojením, dojivosťou a plodnosťou však nemožno posudzovať izolovane. Výsledky ovplyvňuje aj zdravotný stav kravy, priebeh pôrodu, výživa, energetická bilancia, kondícia, stres, hygiena a podmienky dojenia.

Fyziologický základ spúšťania mlieka

Uvoľnenie oxytocínu do krvi a vznik reflexu ejekcie mlieka je nevyhnutné pre rýchle a kompletné podojenie kráv.

Vyvolanie reflexu ejekcie mlieka môže byť narušené dvomi rozdielnymi fyziologickými spôsobmi.

Prvý sa prejavuje na úrovni centrálnej nervovej sústavy, kde vznikajú tzv. centrálne poruchy a druhý vo vemene, kde sa môžu vyskytnúť tzv. periférne poruchy.

Centrálne poruchy

Centrálne poruchy získavania mlieka predstavujú zastavenie uvoľňovania oxytocínu z neurohypofýzy do krvi na podnety prichádzajúce z vemena.

Centrálne poruchy predstavujú čiastočnú alebo úplnú inhibíciu sekrécie oxytocínu do krvi.

Centrálne poruchy získavania mlieka sa najčastejšie zisťujú u prvôstok v prvých dňoch po otelení, u kráv pri cicaní cudzím teľaťom, pri dojení kráv v prítomnosti teľaťa, po odstave teliat, po presune a následnom dojení v neznámych resp. nových podmienkach.

Mechanizmy, ktoré vyvolávajú zastavenie sekrécie oxytocínu do krvi počas dojenia v období po otelení, nie sú doposiaľ celkom objasnené.

V tejto súvislosti je pozoruhodné, že u prvôstok s poruchou sekrécie oxytocínu pri dojení nie je táto porucha pozorovaná pri cicaní.

Periférne poruchy

Ak aj napriek uvoľneniu oxytocínu nedochádza k ejekcii mlieka, hovoríme o periférnych poruchách.

Periférne poruchy predstavujú stav, kedy aj napriek dostatočnému množstvu oxytocínu v krvi nedochádza k presunu alveolárneho mlieka do cisterny.

Príčinou je adrenalínom vyvolaná kontrakcia hladkých svalov stien vývodných kanálikov.

Tieto poruchy sa injekčným podaním oxytocínu nedajú odstrániť.

Pri periférnej poruche je mlieko prístupné pre dojenie až vtedy, keď sa ukončí stresová reakcia, t.j. až zanikne pôsobenie negatívneho vonkajšieho vplyvu a dojnica sa ukľudní.

Ako poruchy ejekcie mlieka znižujú dojivosť

Vplyvom vonkajších podmienok chovu a manipulácie so zvieratami dochádza k vzniku porúch spúšťania mlieka, ktoré sa prejavujú predlžovaním času dojenia, znížením nádoja, ba dokonca čiastočným alebo úplným zadržaním mlieka v priebehu dojenia.

Nedostatočne vydojené mlieko spätne tlmí ďalšiu syntézu mlieka, zhoršuje sa jeho kvalita a tým sa celkovo znižuje úžitkovosť dojnice.

Zadržané mlieko vo vemene slúži ako zdroj výživy pre baktérie, v dôsledku čoho sa zvyšuje riziko ochorenia mliečnej žľazy na mastitídu.

Je známe, že mlieko v nedostatočne vyprázdnených alveolách tlmí svoju ďalšiu tvorbu.

Preto v určitom období nedostatočného vyprázdňovania alveol môže dôjsť k útlmu tvorby mlieka pre nasledujúci priebeh laktácie (pôsobenie látky FIL - feedback inhibitor of lactation).

Kojenie vlastným a cudzím teľaťom

V období po otelení možno pozorovať poruchy sekrécie oxytocínu aj počas cicania, ak je krava cicaná cudzím teľaťom resp. opätovne cicaná.

Zistilo sa, že pri cicaní vlastným teľaťom došlo u všetkých kráv po otelení k uvoľneniu oxytocínu do krvi, avšak pri cicaní cudzím teľaťom len asi u 36 % kráv v druhom a 55 % kráv v štvrtom dni po otelení.

Pri cicaní cudzím teľaťom je dojnica agresívnejšia a je znížená sekrécia oxytocínu.

Poruchy ejekcie mlieka neboli pozorované u starších kráv.

Príčinou tohto problému je centrálna inhibícia sekrécie oxytocínu, pretože vo všetkých prípadoch bola ejekcia mlieka vyvolaná i.v. aplikovaním oxytocínu resp. vaginálnou masážou.

K inhibícii sekrécie oxytocínu dochádza aj počas prvých cicaní kráv, ktoré boli už dlhodobejšie len strojovo dojené.

Menej problémov však bolo pozorovaných u kráv, ktoré mali už skúsenosti s cicaním, ako u tých, ktoré nemali tieto skúsenosti.

Aj keď tieto poruchy nie sú ekonomicky závažné, je potrebné o nich vedieť pri odchove teliat pod dojčiacimi matkami, resp. adopcii teľaťa inou kravou.

Pri hodnotení príčin inhibície ejekcie mlieka počas cicania resp dojenia sa domnievame, že je možné uvažovať o dvoch aspektoch, z ktorých by sa mohlo vychádzať pri zisťovaní mechanizmov vyvolávajúcich tieto poruchy.

Na jednej strane by to mohli byť mechanizmy súvisiace so vzťahom matka-mláďa a na druhej neznámy stimulačný faktor.

Vplyv prítomnosti teľaťa na dojenie

V podmienkach praxe sú častokrát pozorované poruchy spúšťania mlieka pri prvôstkach v prvých dvoch týždňoch, ale predovšetkým v prvých dňoch po otelení.

Mnoho prvôstok počas prvých dojení po otelení má problémy s ejekciou mlieka.

V tejto súvislosti bolo zistené, že poruchy ejekcie mlieka u prvôstok po otelení pravdepodobne súvisia s nevyvinutými cestami reflexu ejekcie mlieka vo vzťahu k manuálnej masáži a následne k pôsobeniu dojacej súpravy.

Jednoducho povedané, stimuly prichádzajúce z vemena pri masáži a dojení neuvoľňujú oxytocín do krvi.

K poruchám ejekcie mlieka počas prvých dojení po otelení dochádza častejšie v prípadoch, keď prvôstka je dojená v prítomnosti svojho teľaťa.

Je však možné, že po otelení dochádza aj k aktívnej inhibícii sekrécie oxytocínu, napr. prítomnosť teľaťa.

Strojové i ručné dojenie patria medzi nefyziologické spôsoby získavania mlieka.

Je veľmi dobre známa reakcia menej prešľachtených resp. primitívnejších plemien, pri ktorých pre úspešné ručné resp. strojové dojenie je potrebné vyvolať ejekciu mlieka krátkou stimuláciou cicaním.

V procese domestikácie sa pravdepodobne oslabili niektoré mechanizmy, ktoré reagujú na nefyziologický spôsob získavania mlieka.

Chovateľ by mal vedieť, že pri dojení kráv v prítomnosti teliat a pri dočasnom presúvaní kráv do dojárne k pôdoju môže byť ejekcia mlieka narušená až inhibovaná, pretože je narušená sekrécia oxytocínu.

Prvôstkam po otelení je z tohto titulu potrebné venovať zvýšenú pozornosť.

V žiadnom prípade netraumatizovať cecky vemena nadbytočne dlhým dojením a po konzultácii s veterinárnym lekárom použiť oxytocín.

Odstav teliat a zmeny v produkcii mlieka

V súčasnom období sa v chovoch rozšírilo telenie kráv vo voľných kotercoch, kde v niektorých prípadoch zostáva teľa dlhšie pri matke.

Spoločné ustajnenie matky a mláďat v prvých dňoch po otelení priaznivo ovplyvňuje obidve strany.

Kritickým momentom je okrem už spomínaných problémov pri dojení v prítomnosti teliat aj psychický stres vyvolaný odstavom teliat od matky.

Bezprostredný vplyv odstavu v období laktácie na ejekciu mlieka, t. j. na sekréciu oxytocínu bol len nedávno zdokumentovaný.

Bolo otázne, či výrazný pokles produkcie mlieka po odstave je možné vysvetliť aj prostredníctvom zmien ejekcie.

Zistilo sa, že počas dojenia po odstave teliat došlo k centrálnej inhibícii sekrécie oxytocínu.

Vo všeobecnosti bol zaznamenaný len minimálny pokles úžitkovosti po odstave teliat, ako pri prvôstkach, tak aj pri starších kravách (1 - 1,5 kg).

Našli sa však aj jedince, u ktorých bol po odstave väčší pokles nádoja.

Reakcia kráv dojného plemena na odstav teliat z hľadiska ejekcie mlieka počas strojového dojenia je individuálne veľmi rozmanitá.

Dôležitú úlohu tu zohráva čas odstavu a množstvo mlieka vo vemene.

Krátky spoločný pobyt

Pri odstave teliat v prvom týždni po otelení pred dojením boli zistené veľmi intenzívne prejavy v správaní sa dojníc (bučanie, prešľapovanie, prerušovaný príjem potravy a pod.), ale neodzrkadlilo sa to na ejekcii mlieka.

Výsledky zahraničných autorov uvádzajú, že odstav teliat do 72 hod. od otelenia dojníc mliekového holštajnsko-frízského plemena nevyvoláva nárast kortizolu.

Na základe zmien hladín kortizolu posledne uvádzaní autori konštatujú, že odstav v tomto období nie je pre kravu stresom.

Ďalej poukazujú na to, že náhle zvýšenie frekvencie činnosti srdca po odstave teliat sa v priebehu jednej minúty vrátilo do normálneho stavu.

Priaznivý vplyv cicania na neskoršiu úžitkovosť u prvôstok sa prejavil len po dvojtýždňovom spoločnom pobyte dojnice s teľaťom.

Dlhší spoločný pobyt

K odlišnej situácii dochádza pri odstave teliat v neskoršom období od otelenia, kedy sa zistili z hľadiska ejekcie mlieka a jeho množstva výraznejšie reakcie kráv na odstav.

Po dlhodobejšom spoločnom ustajnení teliat pod matkou (3 - 6 týždňov) dochádza po odstave teliat k niekoľko týždňovému poklesu produkcie mlieka, pravdepodobne ako následok nedostatočnej ejekcie resp. zadržania mlieka pre potreby mláďaťa.

Trojtýždňový spoločný pobyt sa dokonca negatívne prejavil na úžitkovosti počas celej laktácie.

Mechanizmus týchto vzťahov medzi dĺžkou spoločného pobytu dojnice s mláďaťom a produkciou mlieka nie je v súčasnom období úplne jasný.

Ak je odchov teliat pod matkami realizovaný v produkčnej maštali, je možné po odstave teľaťa pozorovať u niektorých dojníc zvýšené bučanie až do troch týždňov ako následok toho, že majú možnosť vidieť iné teľatá.

Zvýšená aktivita takýchto dojníc by mohla vyvolávať určitý nepokoj aj u ostatných.

Význam množstva mlieka vo vemene pri odstave

V jednej z posledných štúdii sa po odstave v 6. týždni laktácie zaznamenali pomerne výrazné zmeny v sekrécii oxytocínu i v množstve nádoja.

Pri odstave pred dojením, ktoré nasledovalo dve hodiny po cicaní (relatívne prázdne vemeno), došlo pri prvôstkach i starších kravách k preukaznému zníženiu oxytocínu v krvi (prvôstky 15,3 ± 7,54 ng/l k 7,4 ± 5,23 ng/l, staršie kravy 7,7 ± 5,13 ng/l k 4,3 ± 1,6 ng/l).

U niektorých dojníc po odstave teliat došlo k úplnej inhibícii sekrécie oxytocínu, a tým ejekcie mlieka.

Pri odstave pred dojením, ktoré nasledovalo 11 hodín po cicaní (relatívne plné vemeno), bol pozorovaný miernejší pokles sekrécie oxytocínu.

Prípady úplnej inhibície sa nevyskytli.

Napríklad, pri prvôstkach bol po odstave zaznamenaný pokles hladiny oxytocínu z 38,1 ± 15,8 na 25,5 ± 13,3 ng/l a u starších kráv z 26,6 ± 13,1 na 8,8 ± 3,5 ng/l.

Takto pri relatívne väčšom objeme mlieka v mliečnej žľaze je možné očakávať menej problémov počas dojenia po odstave teliat.

Pri hodnotení množstva nádoja bol zaznamenaný po odstave väčší pokles u starších kráv.

Rozdiely medzi prvôstkami a staršími kravami pravdepodobne vyplývajú z rozdielnych materských skúseností.

Vplyv odstavu na oxytocín a správanie kráv

Odstav teliat predstavuje zložitý komplex psychických reakcií, kedy dochádza k aktivácii opioidového systému.

Vzťah matky a mláďaťa počas odstavu teliat sa môže podieľať na regulácii ejekcie mlieka, pretože oxytocín zohráva významnú úlohu aj v materskom správaní.

Príčiny nižšej hladiny, alebo dokonca totálnej inhibície sekrécie oxytocínu počas dojenia po odstave teliat je možné hľadať v mechanizme regulácie sekrécie oxytocínu opioidovým systémom.

V dôsledku selekcie dobytka na mliekovú úžitkovosť došlo k výraznej individuálnej zmene regulačných adaptačných mechanizmov.

Individuálne odlišnú reakciu sekrécie oxytocínu po odstave teliat ovplyvňujú na rozdielnom stupni manifestácie regulačné mechanizmy neurohormonálneho riadenia ejekcie mlieka.

Z uvedených poznatkov je zrejmé, že odstav mláďaťa od matky môže spôsobiť zmeny vnútorného prostredia u matiek i ich teliat.

Pre chovateľskú prax z hore uvedených poznatkov vyplýva, že odstav teliat od matiek môže vyvolať v procese dojenia poruchy ejekcie mlieka v prípade, ak sa realizuje príliš neskoro.

Avšak ani pri skoršom odslave nie je možné tieto problémy úplne vylúčiť.

V obidvoch prípadoch je inhibícia dočasná a odstav takto nezanecháva dlhodobejší negatívny vplyv na sekréciu oxytocínu počas dojenia, a tým na ejekciu mlieka.

Negatívny vplyv neskorého odstavu na produkciu mlieka však nie je možné vylúčiť.

Je otázne, do akej miery sa na tom podieľajú poruchy ejekcie mlieka.

Problémy so sekréciou oxytocínu a následne kompletnosťou vydojenia kráv v období po odstave by mohli byť príčinou nižšieho nádoja v ďalšom období laktácie u kráv, od ktorých bolo teľa odstavené neskoro.

Praktické riadenie odstavu a dojenia

V období po odstave je nevyhnutné venovať zvýšenú pozornosť hlavne tým dojniciam, ktoré počas dojenia zadržujú mlieko, sú nepokojnejšie, zhadzujú dojaciu súpravu, kopú okolo seba, často prešľapujú a pod.

Akýkoľvek ďalší negatívny vplyv môže stres vyvolaný separáciou teľaťa len posilniť a obdobie adaptácie dojníc predĺžiť.

Cieľom je preto zachovať pokojný režim, obmedziť zmeny prostredia a zabezpečiť rovnaký postup pri príprave vemena a dojení.

Pri hodnotení vplyvu odstavu treba vždy zohľadniť, či bolo vemeno pred dojením relatívne prázdne alebo plné, či išlo o prvôstku alebo staršiu kravu a ako dlho trval spoločný pobyt s teľaťom.

Presun, nové prostredie a stres pri dojení

K centrálnym poruchám sekrécie oxytocínu dochádza vplyvom zmien podmienok dojenia.

Zvýšenie hladiny kortizolu a endogénneho opioidu b-endorfínu počas dojenia kráv po presune do neznámych podmienok poukazujú na značný emocionálny stres ako výsledok nového prostredia resp. presunu.

Je teda zrejmé, že akákoľvek zmena podmienok dojenia vyvoláva centrálne poruchy sekrécie oxytocínu.

Bruckmaier et al.31 zistili, že výrazne negatívne na ejekciu mlieka pôsobil len prvý presun.

Ďalším presúvaním do tých istých podmienok sa organizmus adaptoval a už pri treťom presune sa pozoroval normálny tok mlieka aj napriek tomu, že hladina oxytocínu počas dojenia bola ešte pomerne nízka.

Aj presuny kráv v rámci podniku sa môžu negatívne podieľať na úžitkovosti, i keď nedochádza k viditeľným poruchám ejekcie.

Chovateľ by mal vedieť, že pri dojení kráv v prítomnosti teliat a pri dočasnom presúvaní kráv do dojárne k pôdoju môže byť ejekcia mlieka narušená až inhibovaná, pretože je narušená sekrécia oxytocínu.

Súvislosť dojivosti a plodnosti

Plodnosť kráv nie je ovplyvňovaná iba samotným kojením alebo odstavom. Významnú úlohu majú aj pôrodné komplikácie, popôrodné ochorenia, výživa a energetická bilancia.

Kravy s poraneniami pri pôrode sú častejšie postihnuté aj popôrodnými ochoreniami, zhoršenou plodnosťou a narušenými laktačnými cyklami.

Medzi rizikové faktory zápalu maternice (metritídy) a maternicovej sliznice (endometritídy) patria ťažký pôrod, nesprávna asistovaná pomoc pri pôrode, dvojčatá alebo veľmi veľké teľatá.

Na pôrodné poranenia môžu poukazovať rany na vonkajšej časti vulvy.

S týmto zámerom vyhodnotili údaje od viac ako 600 kráv.

Kravy so skóre 2 mali väčšiu pravdepodobnosť na metritídu ako kravy so skóre 0 (69 vs. 42 %) a mali hnisavejší výtok, čo naznačuje zápal slizníc (56 vs. 43 %).

Kravy s významnými zraneniami (skóre 2) mali menšiu pravdepodobnosť, že budú mať normálny cyklus po 64 dňoch laktácie (70 vs. 86 %) a úspešnosť prvej inseminácie bola nižšia (28 vs. 33 %) v porovnaní so skupinou bez zranení.

Autori majú podozrenie, že aj menšie pôrodné poranenia vo vaginálnej oblasti uľahčujú vstup baktérií.

To zvyšuje riziko popôrodných chorôb a v dôsledku toho znižuje plodnosť.

Výživa, energetická bilancia a reprodukcia

Odborníka ani laika nemusí dnes již nikdo přesvědčovat, že kvalitní a přiměřená výživa ovlivňuje všechny oblasti chovu hospodářských zvířat.

Že je tomu tak i v oblasti reprodukce, se mohli přesvědčit návštěvníci semináře společnosti Alltech, který se konal v závěru loňského roku v Brně.

V dobe, kedy sa blíži pôrod, snižuje kráva příjem sušiny.

Je veľkým umením chovateľa zostaviť takú kŕmnu dávku, aby krava v čo najkratšom čase po pôrode prijala sušinu v množstve 4 až 4,5 % jej hmotnosti.

Pre obnovenie ovariálnej činnosti je rozhodujúca vyrovnaná proteino-energetická bilancia a optimálna minerálna výživa.

Kŕmenie, energetickú bilanciu a prísun živín pre kravy treba mať vždy na zreteli, pretože kravy s negatívnou energetickou bilanciou často neprejavujú príznaky ruje.

Pritom je tiež dôležité, aby siláže mali vysokú kvalitu.

Zlé siláže tiež inhibujú plodnosť.

Vysokoprodukčné kravy môžu byť počas prvých mesiacov po otelení v silne zápornej energetickej bilancii a v takom prípade môže byť ťažké ich zabreznúť do 115 dní po otelení.

Najmä ak je trvalá produkcia mlieka vysoká, vplyv na celoživotnú produkciu udržiavania krátkeho intervalu medzi oteleniami sa zdá byť nezanedbateľný a môže mať negatívny vplyv na ekonomiku farmy a dobré životné podmienky zvierat.

Tradične je cieľom dosiahnuť interval otelenia 365 dní alebo menej, teda 1 teľa na dojnicu ročne.

Tým sa zabezpečí, že kravy budú môcť byť zasušené a pripravené na ďalšiu laktáciu v čase, keď ich dojivosť začne klesať.

Farmy by sa mohli zamerať aj na dlhší interval telenia, a to až 415 dní.

Zníži sa tým riziko, že kravy na konci laktácie príliš stúpnu.

Telesná kondícia a plodnosť

Metóda sledovania telesnej kondície poukazuje na momentálny výživný stav v súvislosti s energetickým metabolizmom, ktorý úzko súvisí s už zmiňovanou NEB.

Telesná kondícia sa hodnotí na päťbodovej stupnici s rozlíšením na 0,5 - 0,25 bodov.

Sledované oblasti sú miesta s bezprostredným kostným podkladom ako je oblasť zadku, koreň chvosta a bedrá.

Často používaná skratka je BCS z anglického Body Condition Scoring.

Z hľadiska úžitkovosti a ďalšej reprodukcie je kľúčovým obdobím doba pôrodu.

Preto je nutné sledovať BCS kráv už v dobe zasušovania a urobiť príslušné opatrenia, ak nie sú v zodpovedajúcej kondícii.

Krávy pod 3 body je vhodné skôr preradiť na tranzitnú kŕmnu dávku s podielom jadra, ktorú budú dostávať po pôrode.

Zmena telesnej kondície po pôrode ide ruka v ruke s negatívnou energetickou bilanciou, ktorá ovplyvňuje priebeh folikulogenézy, kvalitu oocytu a vývoj embrya.

U dojníc s kondíciou v rozmedzí 1-2 je pozorovaný oneskorený nástup ovariálnej aktivity sprevádzaný poruchou žltého telieska a jeho nedostatočnou funkciou, čo môže viesť až k neplodnosti, podobne ako u dojníc s kondíciou na hornej hranici stupnice, to je medzi 4-5.

Prudké zníženie kondície, podobne ako nízka kondícia so sebou nesie problémy s plodnosťou v podobe tichej ruje, ovariálnych cýst, prípadne nedostatočnej aktivity žltého telieska.

Naopak veľký nárast telesnej kondície v tranzitnom období môže viesť ku ketózam, zníženému príjmu krmiva, zníženej produkcii a zhoršeniu reprodukčných ukazovateľov.

Priebeh zmien BCS v medzidobí možno charakterizovať ako inverznú laktačnú krivku, keď sa hodnoty BCS od pôrodu postupne znižujú a svoje minimum dosiahnu medzi 40.-100. dňom laktácie, keď naopak laktačná krivka vrcholí.

Dĺžka a výška straty BCS je výrazne ovplyvnená BCS v dobe pôrodu.

U tučnejších kráv sú straty vyššie ako u chudých.

S klesajúcou kondíciou klesá aj kvalita ovulujúcich folikulov, preto je všeobecnou požiadavkou, aby mala krava v dobe zapúšťania kondíciu aspoň 2,5 bodu a už by sa nemala ďalej znižovať.

Ako už bolo spomenuté vyššie, s každým poklesom kondície klesá aj úspešnosť zabreznutia.

Z výsledkov štúdie sledovania zmien telesnej hmotnosti a následnej úžitkovosti je zrejmé, že nárast telesnej kondície o jeden bod v období státia na sucho a pôrodom znamenal nárast úžitkovosti o 570 kg počas prvých 120 dní laktácie.

Minerálna výživa a reprodukčné zdravie

Vápnik

Nízka koncentrácia vápnika v krvi (hypokalcémia), ktorá sa veľmi často vyskytuje u kráv v období niekoľkých dní pred pôrodom a jeden až dva týždne po pôrode, spôsobuje celý rad zdravotných problémov.

Predovšetkým dochádza k zníženej kontraktilite svalových vlákien, čo sa prejaví zníženou motorickou činnosťou bachora, slezu i maternice.

V dôsledku zníženej motoriky bachora krava menej žerie, chudne a produkuje menej mlieka.

V dôsledku zníženej kontraktility svaloviny maternice je spomalená jej involúcia a vzniká predispozícia pre vznik endometritídy.

V dôsledku hypokalcémie dochádza aj k ochabnutiu svaloviny strukového zvierača a k zvýšenej predispozícii vzniku mastitíd.

Mangán, zinok, meď, selén a jód

Meď v organizme pôsobí predovšetkým biologicky, ovplyvňuje plodnosť i oxidačno-redukčné procesy.

Mangán je dôležitý pre tvorbu gonadotropných hormónov.

Prejavom nedostatku je subestrus, anestrus, mŕtvy plod, deformácie končatín teliat.

Zinok ovplyvňuje rast zvierat, kvalitu kože a rohoviny paznechtov, vývoj semenníkov a kvalitu spermiogenézy.

V organizme je súčasťou mnohých enzýmov, inzulínu a rôznych metaloproteínov.

Má nezastupiteľnú úlohu v imunitných procesoch.

Pri nedostatku zinku sa zvyšuje výskyt mastitíd, zvyšuje sa počet somatických buniek v mlieku, častý je výskyt endometritíd, ochorení paznechtov a kože.

Selén je hlavný antioxidant.

U kráv, ktoré trpia nedostatkom selénu, dochádza k problémom so zadržaním lôžka.

Každá krava, ktorá trpí dlhší čas nedostatkom selénu, má horšiu kvalitu kolostra.

Hypofunkcia štítnej žľazy narušuje funkciu vaječníkov.

Je oneskorený nástup ovariálnych funkcií v popôrodnom období, vo väčšej miere vznikajú ovariálne cysty, ruje sú nevýrazné a je narušená imunita.

Popôrodné ochorenia, dojivosť a zabrezávanie

V priebehu chudnutia vznikajú subklinická acidóza, ketóza a zhoršuje sa imunita dojníc.

Kombinácia vyššie uvedených porúch má za následok zníženú produkciu mlieka a jeho zhoršenú kvalitu, vysoký počet somatických buniek, zvýšený výskyt mastitíd, zhoršenú plodnosť, častý výskyt ochorení paznechtov a rad ďalších zdravotných problémov.

Nová je informácia, že vysoká koncentrácia neesterifikovaných mastných kyselín v krvi kráv v popôrodnom období má toxický vplyv na oocyty.

Rovnako vysoká hladina ketolátok v krvi má toxický vplyv na oocyty a embryo a významne znižuje imunitu zvierat.

Veľmi častou chybou v období rozdojovania je vysoká dávka jadrových krmív a nedostatočná štruktúra kŕmnej dávky, čo vedie ku vzniku bachorových acidóz, k zníženej tučnosti mlieka a tiež k ochoreniam paznechtov.

K vyradeniu dojnice z dôvodu porúch plodnosti dochádza, ak reprodukčné ukazovatele vykazujú stagnáciu, prípadne zhoršenie.

Zo 60 % je to spôsobené nedostatkami v organizácii reprodukcie a zvyšných 40 % je ovplyvnených nesprávnou výživou.

Hygiena pôrodu a riziko infekcie

Dobré otelenie a vysoká miera hygieny v maštali pre telenie majú zásadný vplyv na plodnosť zvierat.

Telenie by malo prebehnúť, pokiaľ je to možné, čo najviac samostatne.

Tým sa zabráni vniknutiu baktérií prostredníctvom pomocníka pri pôrode a zníži sa riziko infekcie kráv.

Veľký význam majú aj stajne na telenie.

Mali by byť oddelené od stáda, výškovo najmenej 1,50 m vzdialené, aby tam neprenikli výkaly ostatných kráv.

Zároveň by mal byť zachovaný očný kontakt a kontakt zápachov.

Po každom otelení sa box musí dôkladne vyčistiť a nanovo čerstvo nastlať.

Nielen boxy s ležoviskami v maštali by sa mali pravidelne čistiť a nastielať.

Predovšetkým stajne pre telenie a pre suchostojace kravy musia byť po každej krave vyčistené, vydezinfikované, tak ako aj čerstvo nastlané a výkaly zo stien odstraňované.

Často požierajú zvyšky po otelení a vylučujú patogény stolicou.

Teplotný stres a jeho vplyv na mlieko a plodnosť

Kravy reagujú na zmenu klímy veľmi citlivo.

Počet gravidít kráv klesol v dôsledku horúčav o 10 až 20 percent.

Problém spočíva v tom, že vysoká telesná teplota môže spôsobiť priame poškodenie embrya a tiež zmeniť prostredie vajíčkovodu.

Optimálna teplota sa pre hovädzí dobytok pohybuje medzi štyrmi a 16 stupňami.

Pri vlhkosti vzduchu nad 70 percent môže nastať tepelný stres už pri teplote 22 až 25 stupňov.

Vlny horúčav negatívne vplývajú aj na produkciu mlieka.

Pri teplotnom strese vedci zaznamenali i nižšiu dojivosť dojníc.

Na jednej strane preto, že menej teliat vo všeobecnosti znamená menej mlieka, a na druhej strane preto, že kravy pri vysokých teplotách žerú o desať až 25 percent menej.

Ochladzovanie v noci je obzvlášť dôležité.

Napriek tomu tím z Univerzity veterinárnej medicíny vo Viedni zdôrazňuje, že chovatelia budú musieť v budúcnosti investovať do chladiacich mechanizmov, ako sú ventilátory, zavlažovacie systémy alebo hmlové sprchy v stajniach.

Podľa Havlíčka sú európske plemená vrátane holštajnsko-frízskeho a jerseyského plemena obzvlášť citlivé na tepelný stres.

Rozpoznanie ruje a organizácia reprodukcie

Častým dôvodom poklesu miery gravidity je nerozpoznaná a nevyužitá ruja.

Práve pri vysoko výkonných zvieratách s úžitkovosťou cca 55 kg mlieka/deň je čas ruje trvajúci 2,8 dňa veľmi krátky.

Pri krave s úžitkovosťou 25 kg mlieka/deň trvá ruja 14,7 dní.

Preto je pri dojniciach veľmi dôležité striktné sledovanie ruje.

Napomáha tomu používanie diárov, kalendárov, krokomerov, náplastí na ruju či videí na pozorovanie.

Dôležitým faktorom pre dobrú plodnosť je kondícia kráv.

Je dôležité, aby boli fit, zdravé a dobre vyživované.

Tomu napomáhajú kontroly parazitov, pravidelná starostlivosť o paznechty, vakcinačné programy i dôkladné veterinárne vyšetrenia.

Napríklad chromé kravy prijímajú menej krmiva a viac trpia stresom.

To vedie k nedostatočnému energetickému zásobovaniu a cyklus sa rozbieha len veľmi pomaly.

Komfort kráv a podmienky chovu

Kravy sa musia cítiť pohodlne a aj sa tak cítia, ak chov a ich komfort je v súlade.

Dôležitá je pritom klíma v maštali, svetlo, komfortné ležoviská a výbehy a málo stresu.

Pozitívny vplyv na ruju má aj chov vo výbehoch a ešte lepšie v otvorených stajniach.

Dobrá klíma v maštali zabezpečuje, že zvieratá netrpia tepelným stresom a tým sa neznižuje plodnosť.

Tiež veľa svetla má stimulačný účinok na pohlavné hormóny a imunitný systém kráv.

Čo z toho vyplýva pre chovateľskú prax

• Spoločný pobyt kravy s teľaťom môže priaznivo ovplyvniť matku a mláďa v prvých dňoch po otelení.
• Pri prvôstkach treba počítať s častejšími poruchami ejekcie mlieka počas prvých dojení po otelení.
• Prítomnosť vlastného teľaťa nemusí vždy zlepšiť strojové alebo ručné dojenie, pretože pri niektorých prvôstkach môže byť sekrécia oxytocínu narušená.
• Cicanie cudzieho teľaťa je spojené s agresivitou dojnice a zníženou sekréciou oxytocínu.
• Odstav v prvých dňoch po otelení sa z hľadiska stresovej reakcie a produkcie mlieka odlišuje od odstavu po dlhšom spoločnom pobyte.
• Po spoločnom pobyte v trvaní 3 - 6 týždňov môže po odstave nasledovať niekoľko týždňov trvajúci pokles produkcie mlieka.
• Pri odstave treba zohľadniť čas posledného cicania a množstvo mlieka vo vemene pred dojením.
• Po odstave treba sledovať kravy, ktoré zadržiavajú mlieko, kopú, prešľapujú alebo zhadzujú dojaciu súpravu.
• Pokojné a stabilné podmienky dojenia znižujú riziko stresovej inhibície oxytocínu.
• Pre plodnosť je rozhodujúce udržať dobrú kondíciu, príjem sušiny, vyrovnanú energetickú bilanciu a primeranú minerálnu výživu.
• Hygienické otelenie a rýchle riešenie pôrodných poranení znižujú riziko metritídy, endometritídy a následného zhoršenia plodnosti.
• Pri vysokých teplotách treba znižovať tepelný stres, pretože poškodzuje embryo, znižuje príjem krmiva, dojivosť aj počet gravidít.

tags: #vplyv #kojenia #teliat #na #dojivost #a