Umelé oplodnenie a jeho právna úprava na Slovensku

Umelé oplodnenie, známe aj ako asistovaná reprodukcia, je proces, pri ktorom sa oplodnenie vajíčok a spermií uskutočňuje mimo ženského tela. Umelé oplodnenie je metóda asistovanej reprodukcie, ktorá pomáha párom s problémami s prirodzeným počatím.

Na Slovensku je oblasť umelého oplodnenia, známeho aj ako in vitro fertilizácia (IVF), regulovaná viacerými právnymi predpismi. Tieto predpisy však nie sú komplexné a úplne aktuálne. Komplexná právna úprava umelého oplodnenia na Slovensku absentuje.

Čo je umelé oplodnenie a asistovaná reprodukcia

Umelé oplodnenie nie je to isté ako asistovaná reprodukcia, je to len jedna oblasť asistovanej reprodukcie. Je však pravdou, že ide o najčastejšiu formu asistovanej reprodukcie.

Asistovaná reprodukcia zahŕňa rôzne druhy testov, ošetrení a terapií, ktoré pomáhajú párom v snahe o počatie. Umelé oplodnenie (in vitro fertilizácia - IVF) je laboratórna metóda, ktorá má zabezpečiť otehotnenie, ak to prirodzenou cestou nejde.

Pri IVF sa žene odoberú vajíčka a mužovi spermie. Mimo tela ženy dôjde k oplodneniu vajíčok spermiami a vzniká embryo. Embryo sa vkladá do maternice, kde by sa malo uhniezdiť.

Transfer embrya znamená, že jedno alebo viac embryí sa prenesie do maternice ženy. Umelé oplodnenie sa vykonáva v špecializovaných reprodukčných klinikách po celom svete.

Umelé oplodnenie (UI) je lekársky zákrok, pri ktorom sa spermie vpravujú do ženského reprodukčného systému iným spôsobom ako pohlavným stykom. Hlavným cieľom umelého oplodnenia je uľahčiť počatie a pomôcť párom, ktoré sa môžu stretnúť s problémami s dosiahnutím tehotenstva prirodzenou cestou.

Kedy sa umelé oplodnenie vykonáva

Neplodnosť je definovaná ako neschopnosť otehotnieť po jednom roku správne načasovaného nechráneného styku. Až potom by ste mali s partnerom navštíviť odborníka.

Umelé oplodnenie sa zvyčajne odporúča, keď páry alebo jednotlivci čelia špecifickým problémom, ktoré sťažujú prirodzené počatie.

Najčastejšie dôvody

• Mužská neplodnosť: Stavy ako nízky počet spermií, slabá pohyblivosť spermií alebo abnormálna morfológia spermií môžu brániť mužovej schopnosti počať s partnerkou.
• Nevysvetliteľná neplodnosť: V niektorých prípadoch môžu mať páry problém s otehotnením bez akejkoľvek zistiteľnej príčiny.
• Poruchy ovulácie: Ženy s nepravidelnou ovuláciou alebo stavmi, ako je syndróm polycystických vaječníkov (PCOS), môžu mať z umelého oplodnenia úžitok.
• Problémy s krčkom maternice: Niektoré ženy môžu mať cervikálny hlien, ktorý je nepriateľský voči spermiám, alebo štrukturálne abnormality krčka maternice, ktoré bránia spermiám vstúpiť do maternice.
• Endometrióza: Ženy s endometriózou môžu mať problémy s plodnosťou.
• Abnormality maternice: Štrukturálne problémy v maternici, ako sú myómy alebo polypy, môžu viesť k ťažkostiam s dosiahnutím tehotenstva.
• Faktory súvisiace s vekom: S pribúdajúcim vekom u žien klesá plodnosť.
• Páry rovnakého pohlavia a slobodné ženy: Použitím darcovských spermií môžu dosiahnuť tehotenstvo bez potreby mužského partnera.
• Predchádzajúca strata tehotenstva: Ženy, ktoré zažili opakované potraty, môžu zvážiť umelé oplodnenie ako spôsob, ako zvýšiť svoje šance na úspešné tehotenstvo.

Vďaka umelému oplodneniu sa mnohým jednotlivcom a párom úspešne podarilo dosiahnuť svoj sen o rodičovstve.

Vyšetrenia pred liečbou neplodnosti

V špecializovaných centrách na liečbu neplodnosti, prípadne v ambulancii vášho gynekológa, absolvujete rôzne vyšetrenia. Bez toho sa prakticky nedá stanoviť najvhodnejší spôsob liečby.

Vyšetrenie mužskej plodnosti

Muž absolvuje analýzu spermií, ktorá sleduje koncentráciu, pohyblivosť, morfológiu spermií, obsah bielych krviniek a okrúhlych buniek. Najnovšie testy sa zameriavajú aj na DNA.

Vyšetrenie ovulácie a ženského reprodukčného systému

Ženy v reprodukčnom veku, ktoré majú pravidelný menštruačný cyklus (od 21 do 35 dní), pravdepodobne majú ovuláciu. Vtedy sa odporúča sledovanie plodných dní.

Samozrejmosťou sú odbery krvi na rôzne testy - od hormonálneho profilu, cez zrážanlivosť krvi, až po zápalové markery.

• testy na ovariálne rezervy - je ich niekoľko, odborníci vyberú ten najvhodnejší pre vás,
• testovanie priechodnosti vaječníkov - ide o invazívne vyšetrenie, pristupuje sa k nemu až vtedy, ak predchádzajúce metódy nestačili,
• testovanie krčka maternice,
• testy na ochorenia maternice - najmä ultrazvukové vyšetrenie.

Právny rámec umelého oplodnenia

Právna úprava pre umelé oplodnenie a asistovanú reprodukciu nie je na Slovensku stanovená zákonom, ako je tomu v mnohých európskych i ďalších krajinách.

Jediným normatívnym právnym aktom, ktorý sa špeciálne zaoberá výkonom umelého oplodnenia, je úprava o podmienkach pre umelé oplodnenie zverejnená vo vestníku Ministerstva zdravotníctva SSR z 26. novembra 1983 v čiastke 23 - 24 pod číslom 24.

Ide o Záväzné opatrenie Ministerstva zdravotníctva SSR č. 24/1983 o úprave podmienok pre umelé oplodnenie. Ide o podzákonnú normu s nízkou právnou silou, ktorá má už takmer 40 rokov.

Od osemdesiatych rokov 20. storočia až do súčasnosti ostáva osobitná právna úprava reprodukčnej medicíny bez akýchkoľvek zmien. Jediným právnym aktom, ktorý sa špeciálne zaoberá výkonom umelého oplodnenia, je dodnes len vykonávací predpis k zákonu č. 20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu v znení neskorších predpisov.

Tento zákon je však už dlhé roky zrušený. Naša legislatíva takej závažnej problematiky je upravovaná podzákonným predpisom, ktorý je už zastaraný a neodpovedá potrebám súčasnej praxe.

Predmetné opatrenie podmieňuje prístup k umelému oplodneniu liečebným účelom. To znamená, že umelé oplodnenie je prípustné len v situácii, ak sú pre takýto zákrok dané zdravotné dôvody.

Záväzné opatrenie z roku 1983

Opatrenie dovoľuje umelé oplodnenie len manželom, pričom žiadosť musia podať obaja. Umelé oplodnenie pripúšťa len zo zdravotných dôvodov, medzi ktoré patria poruchy plodnosti manžela, poruchy ženského genitálu, riziko dedičnej choroby alebo vývojovej chyby a iné prekážky, pre ktoré nemôžu mať manželia spolu zdravé potomstvo.

Umelé oplodnenie možno vykonať len u plnoletej ženy, spravidla vo veku do 35 rokov.

Ak nie je možné použiť semeno manžela, môže sa so súhlasom manželov použiť semeno darcu, ktorého vyberie lekár. Manželia a darca majú zostať navzájom neznámi, pričom lekár musí zabezpečiť, aby darca nebol so ženou v priamom príbuzenskom vzťahu ani jej súrodenec.

Podľa opatrenia sa za umelé oplodnenie považuje výhradne umelá inseminácia. Opatrenie nepočíta s oplodnením mimo tela matky, prenosom embrya či kryoprezerváciou. V tom čase sa tieto praktiky nerobili.

Umelé oplodnenie možno podľa opatrenia vykonávať len na určených oddeleniach, konkrétne na ženskom oddelení nemocnice s poliklinikou III. typu, výnimočne s povolením ministerstva zdravotníctva na inom oddelení alebo v nemocnici II. typu.

Transplantačný zákon a asistovaná reprodukcia

Čiastkové zmienky o umelom oplodnení a asistovanej reprodukcii sa objavujú aj v ďalších právnych predpisoch, napríklad v zákone č. 317/2016 Z. z. o požiadavkách a postupoch pri odbere a transplantácii ľudského orgánu, ľudského tkaniva a ľudských buniek a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Transplantačný zákon zakotvuje požiadavky na zabezpečenie kvality a bezpečnosti pri darcovstve, odbere, spracovaní, konzervovaní, testovaní, skladovaní, distribúcii a transplantácii ľudského tkaniva vrátane reprodukčných ľudských buniek.

Zákon preberá smernice EÚ, v niektorých z nich sa objavujú aj zmienky o darovaní pohlavných buniek za účelom asistovanej reprodukcie.

Do zákona sa dostali ustanovenia o tom, že za partnerské darcovstvo sa považuje darcovstvo reprodukčných ľudských buniek medzi mužom a ženou, ktorí vyhlásia, že majú intímny fyzický vzťah.

Transplantačný zákon predpokladá poskytnutie asistovanej reprodukcie aj nezosobášeným partnerom. V praxi sa táto úprava zrejme považuje za právny základ pre umelé oplodnenie pre nemanželské páry.

Samotná Smernica 2004/23/ES, ktorá ustanovuje normy kvality a bezpečnosti pre darované ľudské tkanivá a bunky, uvádza, že táto smernica by nemala byť v rozpore s rozhodnutiami prijatými členskými štátmi v súvislosti s používaním alebo nepoužívaním akéhokoľvek špecifického typu ľudských buniek, vrátane zárodočných buniek a embryonálnych kmeňových buniek.

Ak teda národná legislatíva neumožňuje použitie pohlavných buniek určitým spôsobom, smernica nemôže byť základom na zmenu takejto legislatívy.

Kto môže podstúpiť umelé oplodnenie

Podľa opatrenia z roku 1983 môžu umelé oplodnenie podstúpiť len manželia s vekovým obmedzením pre ženu do 35 rokov zo zdravotných dôvodov.

V praxi sa však výkony poskytujú aj partnerom, ženám do približne 50 rokov a zo zdravotného poistenia sa uhrádzajú ženám do 39 rokov.

Umelé oplodnenie môžu podstúpiť aj partneri, ktorí nie sú manželia, prípadne osamelá žena, ak centrá pristúpia k takémuto zákroku z etických a profesijných dôvodov.

Veľmi častou otázkou je, či žena môže podstúpiť umelé oplodnenie, ak nemá partnera. Odpoveď je nie. Legislatíva to na Slovensku nedovoľuje a partner musí uznať otcovstvo dieťaťa.

Táto informácia však treba odlišovať od opisu praxe, podľa ktorého sa umelé oplodnenie poskytuje aj osobám, ktoré nie sú manželmi. Rozdiel vyplýva z nesúladu medzi starším opatrením z roku 1983, neskoršími čiastkovými predpismi a praktickým postupom reprodukčných centier.

Metódy umelého oplodnenia

Intrauterinná inseminácia

Intrauterinná inseminácia (IUI) je najčastejšie používaná metóda umelého oplodnenia. Pri IUI sa pripravené spermie zavádzajú priamo do maternice pomocou tenkého katétra.

Táto technika zvyšuje šance, že sa spermie dostanú k vajíčku, pretože obchádza krčok maternice a umiestňuje ich bližšie k miestu, kde dochádza k oplodneniu.

IUI sa často vykonáva v spojení s liekmi na indukciu ovulácie, aby sa zvýšila pravdepodobnosť počatia.

Intracervikálna inseminácia

Pri intracervikálnej inseminácii (ICI) sa spermie vpravujú priamo do krčka maternice. ICI sa používa menej často ako IUI a zvyčajne sa odporúča pacientkam, ktoré nemusia vyžadovať invazívnejší prístup IUI.

Táto technika sa môže vykonávať doma alebo v klinickom prostredí v závislosti od okolností pacientky.

In vitro fertilizácia

Umelé oplodnenie / in vitro fertilizácia (IVF) je metóda, pri ktorej sa žene odoberú vajíčka a mužovi spermie. Mimo tela ženy dôjde k oplodneniu vajíčok spermiami a vzniká embryo.

Pri IVF je dobrá pohyblivosť spermie dôležitá, keďže musí sama vojsť do vajíčka. IVF patrí k invazívnejším a časovo aj finančne náročnejším metódam.

ICSI a PICSI

Intracytoplazmatická fertilizácia ICSI sa používa, ak sa pomocou IVF nedarí otehotnieť. Ihlou sa dopomôže spermii vojsť do vajíčka, čo sa vykonáva v laboratóriu.

ICSI je nadstavbou IVF. Odborníci do cytoplazmy zrelého vajíčka injekčne vstreknú najkvalitnejšiu spermiu.

Pri metóde PICSI vyberú iba oplodnenia schopné spermie, ktoré predtým otestujú v prostredí podobnom ženskému vajíčku.

GIFT a PGT

GIFT znamená prenos pohlavných buniek do vajcovodov. Táto metóda je jednou z najstarších, ale aj najprirodzenejších.

Podobne ako pri IVF žena podstúpi hormonálnu stimuláciu vaječníkov a odobratie vajíčok. Lekári zavedú vajíčka a partnerove spermie do vajcovodu, ďalšiemu vývoju nechajú voľný priebeh.

PGT patrí medzi najnovšie metódy. Ponúka ochranu pred vážnymi genetickými ochoreniami a inými problémami. Umožňuje výber zdravého embrya bez genetickej záťaže.

Priebeh IVF krok za krokom

Celý cyklus IVF trvá približne 4 až 6 týždňov.

1. Konzultácia a vyšetrenia: Lekár vysvetlí postup a dohodne sa na najvhodnejšej metóde. V závislosti od základných vyšetrení a vášho zdravotného stavu sa rozhodne, či podstúpite menej invazívnu insemináciu alebo IVF.
2. Stimulácia vaječníkov: Na 2.-3. deň cyklu začína stimulácia na dozretie viacerých vajíčok.
3. Lieky na dozretie vajíčok: Od 2. do 12. dňa cyklu sa podávajú lieky na dozretie čo najväčšieho počtu vajíčok.
4. Kontrola krvi a ultrazvuk: Odber krvi a ultrazvuk ukážu, či sú vajíčka pripravené na odber.
5. Odber vajíčok: Od 12. do 14. dňa cyklu prebieha odber vajíčok v celkovej anestézii a trvá 15-20 minút.
6. Oplodnenie vajíčok: V ten istý deň prebehne v laboratóriu oplodnenie vajíčok spermiou.
7. Prenos embrya do maternice: Od 14. do 18. dňa cyklu, po 3 až 6 dňoch od oplodnenia, sa embryo prenesie do maternice.
8. Tehotenský test: Od 26. do 30. dňa cyklu sa robí stanovenie tehotenstva odberom krvi na hladinu HCG a tehotenským testom.

Odber vajíčok prebieha v celkovej anestézii a trvá 15-20 minút. Zákrok je rýchly a bezbolestný. Na zákrok musíte prísť nalačno a po zákroku si ešte asi cca 2,5 hodiny poležíte na izbe.

Oplodnenie vajíčok spermiou prebehne v laboratóriu ešte v ten istý deň. Stále sa nechá oplodniť viacero vajíčok, aby sa na transfer vybralo to najvitálnejšie embryo.

Po 3 až 6 dňoch od oplodnenia sa embryo môže preniesť do maternice. Zákrok trvá asi 1 minútu, je neinvazívny a nebolestivý.

Úhrada umelého oplodnenia zo zdravotného poistenia

Zdravotné poisťovne na Slovensku preplácajú umelé oplodnenie za určitých podmienok.

Podľa nariadenia vlády SR č. 777/2004 Z. z. sa na základe verejného zdravotného poistenia uhrádzajú najviac tri cykly asistovanej reprodukcie ženám do dovŕšenia 39. roku života, teda do 39 rokov a 364 dní.

Nariadenie vlády č. 776/2004 Z. z. vydáva katalóg zdravotných výkonov, ktorý obsahuje aj výkony asistovanej reprodukcie. Nariadenie vlády č. 777/2004 Z. z. vydáva zoznam chorôb a určuje, ktorá liečba sa uhrádza z verejného zdravotného poistenia.

V prípade schvaľovania cezhraničnej zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte EÚ si výkon asistovanej reprodukcie vyžaduje predchádzajúci súhlas zdravotnej poisťovne. Podmienky úhrady a indikačné obmedzenia sú pritom identické ako v SR.

Doplatky pacientov

Pacienti si doplácajú za niektoré chirurgické metódy získavania spermií u sterilizovaných mužov.

V niektorých centrách je tiež potrebné doplácať za vyšetrenia a lieky, pričom väčšiu časť liekov prepláca zdravotná poisťovňa.

Pokiaľ ide o lieky potrebné na stimuláciu, poisťovňa obvykle prispieva dve tretiny ich ceny, zatiaľ čo zvyšok financuje pacient.

Umelé oplodnenie patrí medzi drahšie metódy liečby neplodnosti a jeho ceny sa pohybujú od 800-1500 eur na jeden IVF cyklus.

Darcovstvo reprodukčných buniek

Darcovstvo spermií, vajíčok a embryí je citlivou oblasťou v rámci reprodukčnej medicíny.

Transplantačný zákon sleduje najmä kvalitu a bezpečnosť darovaných buniek s cieľom minimalizovať riziko infekcie a prenosu choroby pri transplantácii.

V prvom rade opatrenie z roku 1983 pri využití darovaných buniek vyžaduje súhlas manželov so vstupom tretej strany do ich intímnej sféry - reprodukcie.

Manželia a darca majú zostať navzájom neznámi, pričom lekár musí zabezpečiť, aby darca nebol so ženou v priamom príbuzenskom vzťahu ani jej súrodenec.

Na Slovensku nie sú stanovené limity, koľkokrát môže jeden muž darovať spermie alebo koľkokrát môže jedna žena darovať vajíčka. Samotné centrá si určujú, koľkokrát využijú toho istého darcu.

Viacerí odborníci z právneho, ale i lekárskeho prostredia upozorňujú, že je dôležité, aby štáty zaviedli register darcov spermií a vajíčok, vďaka ktorému by sa dal regulovať počet opakovaní darovania pohlavných buniek.

Na Slovensku taký register chýba a reprodukčné kliniky nemajú povinnosť informácie si navzájom poskytovať.

Právna úprava práv a povinností spojených s narodením dieťaťa na základe neanonymného darcovstva reprodukčných buniek v slovenských právnych predpisoch absentuje.

Určenie rodičovstva pri umelom oplodnení

Pri umelom oplodnení je jednoznačné iba materstvo, ktoré patrí žene, ktorá dieťa porodila. V prípade pochybností súd určí materstvo na základe skutočností o pôrode.

Určenie otcovstva je zložitejšie, najmä ak sa umelé oplodnenie vykonáva s mužom, ktorý nie je manželom.

V zmysle zákona č. 36/2005 Z. z. sa za otca dieťaťa považuje manžel matky, ak sa dieťa narodí v čase od uzavretia manželstva do uplynutia 300. dňa po jeho zániku.

Ak nie je otcovstvo určené touto domnienkou, možno ho určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov alebo súdnym rozhodnutím.

V prípade partnerov, ktorí nie sú manželmi, existuje možnosť určenia otcovstva na základe súhlasného vyhlásenia rodičov.

V slovenskej právnej úprave však výslovné ustanovenie, podľa ktorého by bol za otca pri umelom oplodnení považovaný muž, ktorý dal k umelému oplodneniu súhlas, absentuje.

V Českej republike podľa § 54/3 zákona o rodine a § 778 Občianskeho zákonníka platí: „Za otce se při umělém oplodnění považuje muž, který dal k umělému oplodnění ženy souhlas.“

Určenie otcovstva na základe darovania reprodukčných buniek slovenský zákon výslovne nezakotvuje.

Právny poriadok nevylučuje možnosť matky či dieťaťa domáhať sa určenia otcovstva a s tým súvisiacich nárokov na plnenie vyživovacej povinnosti, dedenie atď.

Vzhľadom na nekompletnú a v istom zmysle prekonanú právnu úpravu nie je možné do budúcnosti vylúčiť zmeny právnej úpravy tak, aby presne zakotvili povinnosti neanonymného darcu reprodukčných buniek.

Do prípadného prijatia takejto právnej úpravy by v prípade súdneho sporu musel situáciu vyhodnotiť konajúci súd.

Biologický rodič - darca pohlavnej bunky - nemá k dieťaťu žiadne práva ani povinnosti.

Právne otázky týkajúce sa embryí

Slovenské zákony neriešia, ako sa naloží s nevyužitými embryami, ktoré nie sú implantované.

V praxi centrá asistovanej reprodukcie embryá zmrazia na istý čas na prípadné ďalšie využitie. Existujú však aj prípady, keď sa páry rozhodnú darovať embryá inému páru alebo ich dať zlikvidovať.

Oplodnenie viacerých embryí môže viesť k viacpočetnému tehotenstvu, teda k dvojčatám, trojčatám alebo väčšiemu počtu detí.

Výhrada svedomia zdravotníkov

Pre zdravotníkov je dôležité vedieť, že na týchto úkonoch sa podieľať nemusia.

Vyplýva to z Etického kódexu zdravotníckeho pracovníka, ktorý tvorí prílohu k zákonu č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti: „Od zdravotníckeho pracovníka nemožno vyžadovať taký výkon alebo spoluúčasť na ňom, ktorý odporuje jeho svedomiu okrem prípadov bezprostredného ohrozenia života alebo zdravia osôb.“

Ak si zdravotník výhradu uplatní, musí informovať svojho zamestnávateľa, prípadne aj svojich pacientov.

Asistovanú reprodukciu nemusí poskytovať ani zdravotnícke zariadenie ako celok, ak poskytovaniu zdravotnej starostlivosti bráni osobné presvedčenie zdravotníckeho pracovníka, ktorý má zdravotnú starostlivosť poskytovať.

Riziká a úspešnosť

Úspešnosť umelého oplodnenia závisí od mnohých faktorov, vrátane veku ženy, príčiny neplodnosti a kvality embryí.

Pred začatím liečby je dôležité uvedomiť si, že žiadna z metód asistovanej reprodukcie nie je stopercentná.

Umelé oplodnenie však prináša aj rôzne riziká, ktoré je dôležité zvážiť.

• Viacnásobné tehotenstvá: Viacpočetné tehotenstvá so sebou nesú vyššie riziká pre matku aj pre dieťa.
• Infekcie: Po zákroku existuje malé riziko infekcie.
• Ovariálny hyperstimulačný syndróm: Ak sa na stimuláciu ovulácie používajú lieky na plodnosť, existuje riziko OHSS, stavu, pri ktorom vaječníky opuchnú a budú bolestivé.
• Mimomaternicové tehotenstvo: Embryo sa môže uhniezdiť mimo maternice, zvyčajne vo vajcovode.
• Emocionálny stres: Emocionálna záťaž umelého oplodnenia môže byť značná.

Kontraindikácie a situácie vyžadujúce osobitné posúdenie

• Závažná mužská neplodnosť: Pri extrémne nízkom počte spermií, slabej pohyblivosti alebo abnormálnej morfológii nemusí byť umelé oplodnenie účinné.
• Neliečené infekcie: Neliečené pohlavne prenosné infekcie alebo zápalové ochorenie panvy môžu počas zákroku viesť ku komplikáciám.
• Abnormality maternice: Myómy, polypy alebo vrodené chyby môžu brániť uhniezdeniu embrya.
• Závažná endometrióza: Pokročilé štádiá môžu ovplyvniť kvalitu vajíčok a reprodukčné prostredie.
• Hormonálna nerovnováha: PCOS alebo poruchy štítnej žľazy môžu narušiť ovuláciu a hladiny hormónov.
• Vekové faktory: Vyšší vek matky, zvyčajne nad 35 rokov, môže znížiť pravdepodobnosť úspechu.
• Psychologické faktory: Závažné psychologické problémy môžu sťažiť zvládanie emocionálnych aspektov liečby.
• Faktory životného štýlu: Fajčenie, nadmerná konzumácia alkoholu alebo užívanie drog môžu negatívne ovplyvniť plodnosť.
• Genetické poruchy: Páry so známymi genetickými poruchami môžu potrebovať genetické poradenstvo.

Aktuálne problémy slovenskej právnej úpravy

Právna regulácia reprodukčnej medicíny ostáva u nás od osemdesiatych rokov 20. storočia bez akýchkoľvek zmien, pričom nové aspekty vyplývajúce z tak rýchlo sa vyvíjajúcej oblasti stoja len na vykonávacích predpisoch ministerstva zdravotníctva.

Právna úprava takejto závažnej problematiky podzákonným predpisom, ktorý je už zastaraný a neodpovedá potrebám súčasnej praxe, je nevyhovujúca.

Odborné analýzy upozorňujú, že právna úprava oblasti umelého oplodnenia na Slovensku je na nedostatočnej úrovni a zdôrazňujú potrebu samostatného zákona.

Keďže umelé oplodnenie a asistovaná reprodukcia je problematika celospoločensky veľmi závažná, je potrebné, aby táto právna úprava bola stanovená zákonom.

V právnom štáte nie je možné, aby orgány výkonnej moci stanovili vo vykonávacích predpisoch celkom nové inštitúty, ktoré ani samotný zákon nepozná.

Vzhľadom na to, že sa medicínske postupy a výkony značne odlišujú od opory v zákone, ktorý vôbec nereflektuje súčasný medicínsky vývoj, to môže viesť k nepredvídateľným situáciám.

Ministerstvo zdravotníctva uviedlo, že v súčasnosti neplánuje meniť platnú právnu úpravu v danej oblasti.

Podľa rezortu je však dôležité otvoriť na túto tému odbornú diskusiu, a to hlavne s odborníkmi so skúsenosťami a znalosťami v oblasti reprodukčnej medicíny.

Odborníci najlepšie rozumejú aktuálnemu stavu a výzvam, ktoré sa týkajú nielen samotnej legislatívy, ale aj praktického uplatňovania a rozvoja tejto medicínskej oblasti.

Komplexná právna úprava by mala zohľadniť etické, sociálne a právne aspekty tejto problematiky.

tags: #umele #oplodnenie #pravna #uprava