Prvé míľniky dieťatka v každej mamičke vyvolajú nával citov. Funguje to tak dokonca aj po rokoch, stačí si spomenúť. Prvý úsmev, prevrátenie sa, sedenie, plazenie, štvornožkovanie. A potom príde ten najväčší z vývojových míľnikov: chôdza.
Ak má vaše bábätko rok a ešte nechodí, nemusí to automaticky znamenať problém. Na všetko existuje správny čas a každé dieťa je jedinečné. Platí to pri odstavení kojenia, zahodení plienky, sedenia, lezenia aj chodenia.
Kedy začínajú deti chodiť
Deti sa v priemere naučia chodiť medzi 8. a 15. mesiacom života. Väčšinou teda okolo prvého roka. Bežné rozmedzie začiatku samostatnej chôdze je približne 8 až 18 mesiacov.
Niektoré detičky sa postavia a odvážia na prvé krôčky už v ôsmom-deviatom mesiaci života, iné až po roku života. Niektoré chodia až ako 14 až 16-mesačné, sú opatrnejšie, neistejšie, potrebujú viac času. Okolo 18. mesiaca už chodia aj tie „lenivšie“ detičky, no občas sa prvý krok koná ešte o niečo neskôr.
Ak susedova jedenásťmesačná Natálka chodí a váš Filipko má už 13 mesiacov, ale na nožičky sa stále neponáhľa, nevadí. Ľudský organizmus je perfektne nastavený na to, aby sa človek naučil chodiť sám.
Netreba robiť paniku, ani nie je dobré porovnávať vaše dieťa s inými - každé má iné tempo. Je veľmi individuálne a závisí to od mnohých faktorov, kedy sa práve vaše dieťatko odváži vykročiť po vlastných.
Ročné dieťa nechodí - treba sa obávať?
V každom prípade nezúfajte, ak sa tak nestane do jeho prvých narodenín, ešte stále má dosť času.
Dôležitejšie je monitorovať, ako sa dieťa pohybuje v každodennom živote: plazí, lezie, ťahá sa popri nábytku a postupne nabera istotu na vlastnej chôdzi. Pokiaľ sa dieťa ani dovtedy neodhodlá vykročiť, bolo by vhodné poradiť sa s vaším detským lekárom.
O probléme môžeme hovoriť vtedy, ak dieťa nezačne chodiť do veku 18 mesiacov, vtedy je už dôležité pátrať po príčinách. Dôležité je zhodnotiť, či zaostáva aj v iných funkciách alebo nie - napríklad v jemnej motorike, rečovom vývine. Ak nie, zvyčajne nejde o problém.
Našťastie väčšina pediatričiek sa automaticky na prekonávanie míľnikov pýta v rámci prehliadok, a tak u nás je len malé riziko, že čosi zostalo zanedbané. V každom prípade, už od obdobia roka a štvrť je vhodné lekárku upozorniť, že dieťatko stále nechodí.
Čo môže spôsobovať neskorší začiatok chôdze
Niekedy je príčina naozaj multifaktoriálna. Niektoré deti sú pohodlnejšie a s pokrokom si dávajú na čas.
Kým jedno dieťa začne pobehovať po byte pár mesiacov predtým, než sfúkne prvú sviečku na torte, iné si dáva aj dlho potom načas. Niekedy má bábätko už pol druha roka a ešte stále si veselo štvornožkuje.
Spočiatku sa učí len prevracať, potom prechádza do lezenia, posadí sa, štvornožkuje, až sa napokon vyberie na prvé prechádzky popri nábytku. Kedy sa to však presne stane, sa nedá predpokladať. Sú deti, ktoré preskočia štvornožkovanie, a sú také, ktoré sú v otázke chodenia lenivé.
Niekedy ešte dieťa nemá dostatok sily. Chodenie si vyžaduje spoluprácu nôh, chrbta aj panvového svalstva, takže dieťa musí s chodením počkať, kým to jeho svalstvo zvládne. Deti, ktoré sú bucľatejšie, to majú pri učení prvých krokov ťažšie.
Ak dieťa už dlhú dobu štvornožkuje, no ešte nechce chodiť, buďte pokojní. Takto mu spevnejú svaly a chôdza mu neskôr príde ľahšia.
Inokedy dieťa býva guľatejšie a ťažšie sa mu pohybuje. Niekedy za neskorším začiatkom stojí aj predchádzajúca negatívna skúsenosť - pád, ktorý dieťa zastraší a na istý čas odradí od samostatných krôčikov.
Za chodením je neraz aj prejavujúca sa povaha. Odvážnejšie a sebaistejšie deti začínajú chodiť skôr, a naopak citlivejšie a bojazlivejšie sa prvých krokov bez pomoci obávajú.
Napokon môže mať význam aj zdravotná anamnéza dieťaťa, napríklad predčasné narodenie alebo dlhší pobyt v nemocnici. Pri hodnotení vývoja preto treba zohľadniť aj celkový zdravotný stav a prípadne korigovaný vek.
Na ktoré vývojové prejavy sa zamerať
Pri posudzovaní motorického vývinu nie je rozhodujúce iba to, či dieťa urobilo samostatný krok. Sledujte aj jeho ďalšie pohybové schopnosti.
- pretáčanie;
- sedenie;
- plazenie;
- štvornožkovanie;
- postavenie sa pri nábytku;
- chôdzu popri nábytku;
- prechody z jednej polohy do druhej;
- postupné získavanie istoty a rovnováhy.
Pokiaľ však dieťa štvornožkuje, nemalo by mať v motorike problém. Omeškaný vývin sa prvý raz prejaví v čase, keď má dieťatko liezť či posadiť sa. Problém nastane, ak má slabšie svalstvo, a jednoducho to bez pomoci rodičov nedokáže.
Ak sa vám na chôdzi čosi nezdá, napríklad, že dieťatko chodí neisto a naširoko, alebo často padá, prekonzultujte to s lekárom. Nemusí to znamenať nič, ale tiež to môže súvisieť s hypotómiou alebo hypertómiou svalstva, teda so zníženým alebo zvýšeným svalovým napätím.
Kedy navštíviť pediatra
Ak má vaše dieťa 18 mesiacov a ešte stále nechodí, navštívte svojho detského lekára. Ak dieťa nechodí po 18. mesiaci alebo sú prítomné ďalšie obavy, konzultujte to s pediatrom.
Medzi dôvody na skoršiu konzultáciu patria najmä hypotónia, asymetria, bolesť, zjavné oneskorenie alebo strata už získaných schopností. Významné je tiež, ak dieťa neprechádza očakávanými fázami, ako je pretáčanie, sedenie, štvornožkovanie a postavenie sa pri nábytku.
Váš detský lekár môže navrhnúť nejaké cvičenia, alebo vás pošle k inému špecialistovi. Pri podozrení na oneskorenie motorického vývinu je odporúčané neurologické vyšetrenie a rehabilitácia.
Čo ukáže neurologické vyšetrenie
V prípade, že vaše dieťatko stále nechodí, môže pediatrička odporučiť neurologické vyšetrenie, ktorého sa tiež netreba obávať. Neurológ pátra po neurovývinových a svalových poruchách v rodine, prezrie dieťatko a urobí vyšetrenia, aby vylúčil organickú príčinu.
Neurologické vyšetrenie môže pomôcť objasniť, či ide iba o pomalšie individuálne tempo, alebo či dieťa potrebuje cielenú rehabilitáciu. Ak vám lekár potvrdí podozrenie, neváhajte a začnite s rehabilitáciami.
Za omeškanou chôdzou môžu byť aj infekčné choroby a zápaly, ktoré vám potvrdí vyšetrenie. V prípade potreby môže pediater odporučiť aj ortopedické vyšetrenie.
Rehabilitácia pri oneskorenej chôdzi
Často je takýmto deťom odporúčaná terapia Vojtovou metódou, odborne Vojtova reflexná rehabilitácia. To však záleží od výsledkov vyšetrenia.
Rehabilitačné metódy v praxi zahŕňajú Vojtovu metódu, cvičenia s rehabilitačnou sestrou, plávanie a cvičenie na fitballe. Rodičia tiež spomínali individuálne domáce cvičenia inštruované rehabilitantom.
Špeciálne cvičenia či populárna Vojtova metóda sú cvičenia vhodné len po dohode s lekárom. Odborné cviky vám musí predviesť pediater či špecialista a vyžadujú si presné dodržiavanie.
Nestačí, ak bábätko „zdiagnostikujete“ sami, cviky si nájdete na youtube a frekvenciu určíte podľa toho, kedy máte čas. Ak sa objaví potreba rehabilitácie, cvičenia sú individuálne a vyžadujú spoluprácu s pediatrom alebo fyzioterapeutom.
Pomocou cvikov dieťa rovesníkov nielen dobehne, ale môže ich aj predbehnúť. Rehabilitáciou a cvičením sa to raz-dva napraví.
Vojtova metóda a ďalšie terapeutické prístupy
Vojtova metóda, cvičenie na fitballe, plávanie a domáce motivačné cvičenia, ako sú lopta, valce či hopsadlo, sú v praxi spomínané ako bežné terapeutické prístupy.
Rehabilitáciu a špecifické pobyty obvykle odporučí neurológ. Presné pravidlá úhrady rehabilitačných pobytov zo zdravotného poistenia v konkrétnych prípadoch zostávajú nejasné a môžu sa líšiť podľa poisťovne.
Nie každé dieťa, ktoré začne chodiť neskôr, potrebuje rovnakú terapiu. O vhodnosti konkrétnej metódy má rozhodnúť odborník podľa vyšetrenia a individuálneho stavu dieťaťa.
Ako podporiť dieťa doma bez nátlaku
V prvom rade nerobte nič nasilu. Ak dieťa ešte ako 14-mesačné nechodí, sú na to dôvody. Môžu byť psychického charakteru, ale aj fyzické - potrebuje si nacvičiť niektoré pohyby, posilniť svaly alebo nabrať odvahu.
Ak budete na dieťa tlačiť, výsledok môže byť ešte horší. Najdôležitejšie je mať trpezlivosť a vieru v prirodzený vývoj dieťaťa.
V každom prípade ho však môžete podporiť, keď vidíte jeho snahu a chuť chodiť. Vidíte, že to opakovane skúša, čo je veľmi dobrý moment - podajte mu pomocnú ruku.
- Nechajte dieťa loziť a plaziť, že to posilňuje chrbticu a koordináciu.
- Podporujte ho pri postupnom prechodnom pohybe popri nábytku.
- Pomáhať mu pevnú oporu len jemne.
- Používajte motivujúce hračky položené mimo dosahu.
- Postupne posúvajte obľúbenú hračku po gauči po pár centimetroch.
- Využívajte lopty, valce a vankúše na tréning polôh.
- Podporujte pohyb hrou a spoločným napodobňovaním.
- Chváľte deti za každý úspech, ktorý v chôdzi dosiahnu.
Jednoducho. Do ničoho ich nenúťte, ak vidíte progres, zatlieskajte im. Podporte ich a ukážte im, že vidíte ich pokroky a tešíte sa z nich.
Bezpečný priestor na prvé pokusy
Vytvorte okolo neho bezpečný priestor, kde sa mu ani pri pokusoch o chôdzu nemôže nič stať.
Pozor však podlaha, po ktorej chodí by nemala byť mäkká ani pružná - takto sa nenaučí správne chodiť. Takže nenacvičujte na posteli, žinenkách či matracoch, ale na klasickej dlážke, akú máte doma.
Ochrana spočíva v tom, že bude mať okolo seba bezpečné možnosti, ako sa chytiť, oprieť, pridržať. Obzvlášť si dajte pozor na nábytok, ktorý môže spadnúť!
Odstráňte z cesty prekážky, káble, kvety, sošky a odložte zo zeme aj všetko ostatné. Nábytok posuňte tak, aby sa oň dieťa mohlo zachytávať a zároveň sa oň nepotkýňalo.
Pozor na ostré rohy nábytku! Opatrne aj s obrusmi a predmetmi na stole. Ak už drobec stojí a chodí, zachytí sa takmer o všetko, čo mu príde do cesty. Dokáže na seba hocičo strhnúť.
Chôdza popri nábytku a prvé kroky
Deti sa väčšinou pri svojich prvých krôčikoch zachytávajú nábytku. Ak dieťa stojí a robí prvé kroky popri nábytku, pokračujte v podporovaní bez prehnanej manipulácie.
Na prechody z jednej polohy do druhej môžu pomôcť opory v okolí - napríklad dieťa môže držať jednu ruku rodiča alebo sa dočasne oprieť o stenu či nábytok.
Prvý krok býva často malou oslavou. Avšak niektoré deti sa neponáhľajú a potrebujú čas. Vtedy je dôležité umožniť im procvičiať chôdzu prirodzeným spôsobom a nekumulovať tlak na zvládnutie toho okamihu.
Dôležité je dieťa neučiť chôdzu na sily alebo neustále riadiť každý jeho krok; nechajte ho experimentovať so svojou rovnováhou.
Nepanikárte, ak vaše dieťa neustále padá na zadoček. Učí sa. Ak budete stále pri ňom a zachytávať ho, zvykne si na to a vytvorí si nevhodné pohybové návyky.
Držanie za ruky: pomoc alebo prekážka?
Pri chôdzi ich môžete pridŕžať, ale nikdy to nerobte tak, aby boli v neprirodzenej polohe.
Veľa rodičov drží deti za obe ruky tak, že ich majú vysoko dohora alebo dokonca ešte aj sklonené dozadu, čo vytvára absolútne neprirodzené držanie tela, ktoré im rozhodne pri samostatnej chôdzi nepomáha.
Optimálne je, ak sa môžu pridŕžať v prirodzenej výške svojich ramien, čo pre nás znamená ohnutý bolestivý chrbát. Dobrou pomôckou sú rôzne zábradlia, dieťa sa počas prechádzky môže držať kočíka, ale pozor, aby nebolo naň zvalené.
Diskusia o držaní za ruku obsahuje oba názory: niektorí rodičia odporúčajú nevodíť dieťa za ruky, aby si na pomoc nezvyklo, iní považujú jemnú oporu za užitočnú pre pocit istoty.
Priame fyzické vedenie preto obmedzte a namiesto toho poskytujte motiváciu a bezpečné prostredie. Ak pediater alebo neurológ odporučí intervenciu, riaďte sa jeho pokynmi.
Chodítka a pavúky
Chodúľky na kolieskach a vedenie za rúčky sa v našich končinách prirodzene ponúkajú, no vo všeobecnosti často nepomáhajú a môžu dokonca uškodiť.
Dieťa by malo samé určiť čas, kedy je pripravené vykročiť po vlastných a predtým by malo trénovať prirodzeným spôsobom - plazením, lezením či chodením popri nábytku.
Chodúľky sú mnoho odborníkov nevhodné, pretože zaťažujú detské kĺby a môžu viesť k nesprávnemu držaniu tela či chôdzi po špičkách.
Dnes sa už veľa hovorí o tom, že táto detská pomôcka škodí kĺbikom, nožičkám a dieťa zbytočne mätie. Klasickým odrážaním v pavúkovi získava a utvrdzuje si nevhodné návyky, navyše pri „chodení“ v pomôcke zaťažuje nesprávne svalstvo.
Pavúky, aj keď dieťatko na chvíľu zabavia, radšej odložme bokom. Nepomáhame mu totiž pri chôdzi. Dieťa sa s úchopom rodičovskej ruky opäť spolieha na pomoc mamy či otca, a nemá priestor skúšať a trénovať svoju rovnováhu.
To neznamená, že sa malého drobca pri snahe o prvé kroky musíte striasť, s tréningom by ste to však nemali preháňať, a spoločné prechádzky by rozhodne nemali nahradiť vlastnú prácu bábätka.
Niektorí rodičia tvrdia, že chodítko alebo vedenie za ruky pomohli spevniť nohy; iní ich jednoznačne odporúčajú vynechať ako škodlivé pre prirodzený vývoj. Väčšina odborných odporúčaní však uprednostňuje prirodzený pohyb, lozenie a samostatné skúšanie rovnováhy.
Plávanie, hojdanie a fitlopta
Na chôdzi sa nepodieľajú len nohy. To aj najdôležitejšie prebieha v mozgu. Rozvoj hrubej motoriky, priestorové vnímanie, koordinácia, rovnováha či práca oka, ktoré určuje smer chôdze, to všetko sa odohráva práve v dokonalom prepojení rôznych častí mozgu.
Ak teda chceme bábätku pomôcť, nerobme to tak, že sa upriamime na jeho kroky, ale zapojme pohyb trochu inak.
Jednou z najlepších pohybových aktivít, ktoré deti ocenia aj v dospelosti, je plávanie. Pohyb vo vode je pre deti prirodzený, trénuje svalstvo, prácu mozgu, pretože si vyžaduje špecifický typ pohybu, a prináša veľa pozitívnych emócií.
Ak sa vaše dieťa nebojí vody, vyskúšajte baby plávanie alebo si jednoducho urobte častejšie výlet na plaváreň.
Ďalšou výbornou aktivitou je hojdanie. Hojdanie je rovnako ako plávanie pre dieťa veľmi prirodzený pohyb, ktorý zažívalo už pred narodením.
Deti hojdanie milujú a miluje ho aj mozog, pretože umožňuje prepájanie oboch hemisfér, slobodný pohyb v priestore a klasické hojdanie v sede na hojdačke trénuje balans a prácu hrubej motoriky.
Cvičenie na fit lopte môže podporiť udržiavanie rovnováhy. Položte bábätko bruškom alebo chrbátikom na loptu a posúvajte ho do strán, dopredu a dozadu. Vaše dieťatko sa učí udržiavať rovnováhu.
Môžete ho tiež posadiť a následne sa šmýkať dopredu, až kým si nedosadne na zem, vymasírujete mu tým aj kostrč.
Ak chcete cvičiť zároveň s dieťatkom, ľahnite si na chrbát, pokrčte nohy a položte si na ne bábätko.
Plávanie Swimko Prešov - plavecký tréning detí
Jednoduché pohyby pri bežnej starostlivosti
V žiadnom prípade nemôže ublížiť, ak dieťatku napríklad pri prebaľovaní alebo po kúpaní precvičíte nožičky jednoduchým cvikom - bicyklovaním.
Špeciálne cviky však vykonávajte iba podľa odporúčania pediatra alebo fyzioterapeuta. Nestačí vyberať cvičenia podľa videí a určovať ich frekvenciu bez odborného posúdenia.
Obuv a chôdza naboso
Chodenie naboso a s primeranou obuvou podporuje správny vývoj nožičiek. Chôdzu je lepšie trénovať úplne naboso a v prípade, že sa vám niečo nepozdáva, vyžiadajte si vyšetrenie u ortopéda.
Pred obúvaním dieťaťa dopevnite jeho nožičky - prvé topánky by mali mať mäkkú podrážku a dostatočnú stabilitu päty; preferujte barefoot alebo tenké jemné topánky na začiatok.
V neposlednom rade deťom chôdzu uľahčíte aj ponožkami s protišmykovou úpravou alebo topánočkami. Medzi mamičkami je čoraz viac obľúbený tzv. barefoot.
Nové parádne topánočky však dieťa ku chôdzi nemotivujú.
Čo robiť, keď dieťa začne chodiť
Keď dieťa už stojí a robí prvé kroky, umožnite mu precvičovať chôdzu prirodzeným spôsobom a nekumulujte tlak na zvládnutie toho okamihu.
Chváľte deti za každý úspech, ktorý v chôdzi dosiahnu. Buďte trpezliví a láskaví, z chodenia urobte zábavnú a príjemnú aktivitu.
Rozhodne nie je vhodné deti strašiť, čo všetko sa im môže stať alebo híkať, keď padnú na zadoček.
Prvé kroky dieťaťa patria k jednej z najdôležitejších udalostí v živote každej rodiny. Obzvlášť mamičky netrpezlivo čakajú na túto udalosť a ak ich drobček začne chodiť skôr, než býva zvykom, sú na to patrične hrdé.
Najčastejšie otázky rodičov
Kedy začína dieťa chodiť samostatne?
Bežné rozmedzie je približne 8 až 18 mesiacov. Do 18. mesiaca nie je dôvod na paniku, ak dieťa napreduje v iných oblastiach a postupne získava nové pohybové schopnosti.
Čo robiť, ak ročné dieťa ešte nechodí?
Nechajte ho loziť, plaziť sa, vstávať pri nábytku a skúšať prechody medzi polohami. Vytvorte bezpečný priestor a sledujte celkový motorický vývin.
Kedy ísť s dieťaťom k lekárovi?
Ak dieťa nechodí po 18. mesiaci alebo sú prítomné ďalšie obavy, ako hypotónia, asymetria, bolesť či zjavné oneskorenie, konzultujte pediatra.
Je chodítko vhodné na nácvik chôdze?
Väčšina odborníkov vrátane detských lekárov odporúča vyhnúť sa chodítkam a podporovať prirodzený vývoj.
Aké fyzioterapeutické metódy môžu pomôcť pri oneskorení chôdze?
Rehabilitácia, cvičenie na fit lopte, plávanie a individuálne cvičenia podľa odporúčania pediatra alebo fyzioterapeuta.
Ako motivovať dieťa k chôdzi?
Umožniť plazenie, prechádzky popri nábytku, používať motivujúce hračky, valce a loptu, podporovať hru a postupne znižovať oporu.
Je držanie dieťaťa za ruku vhodné?
Niektorí rodičia odporúčajú nevodíť dieťa za ruky, aby si nezvyklo, iní považujú jemnú oporu za užitočnú pre pocit istoty. Priame vedenie však nemá nahradiť vlastné skúšanie rovnováhy.
Môže byť neskoršia chôdza spôsobená predčasným narodením?
Pri hodnotení vývoja treba zohľadniť aj predčasné narodenie, korigovaný vek, predchádzajúce zdravotné ťažkosti a pobyt v nemocnici.
Čo ak dieťa napreduje, ale začalo chodiť neskôr?
Niektoré deti postupujú rovnakými vývojovými fázami iba pomalším tempom. Dôležité je sledovať, či robia pokroky a či sa neobjavujú ďalšie varovné príznaky.