Ako zvládnuť desaťročné dieťa, ktoré sa nechce učiť

Všetci rodičia sa niekedy dostanú do situácie, keď sa ich dieťa nechce učiť. Radšej dokonca aj hodinu sedí a hľadí do steny. Občas je to len zlý deň, inokedy to môže byť závažnejší problém. Ak chcete problém vyriešiť, najprv musíte vedieť, čo dieťa trápi.

Nie všetky deti majú rovnaký záujem o učenie a plnenie povinností do školy. Ako deti rastú, postupne získavajú zodpovednosť za svoje domáce úlohy a plnenie svojich povinností. Zatiaľ, čo niektorí žiaci majú vnútornú motiváciu dokončiť svoju prácu načas, iní študenti majú problém vôbec začať.

Motivovať desaťročné dieťa neznamená nútiť ho do učenia za každú cenu. Cieľom je, aby deti začali uvažovať v rovine, že učenie im môže niečo priniesť. Najdôležitejšie je vytvoriť bezpečné prostredie, kde je učenie prirodzené a bez strachu. Rodič by mal byť sprievodcom, nie kontrolórom.

Najprv zistite, prečo sa dieťa nechce učiť

Ak chcete problém vyriešiť, najprv musíte vedieť, čo dieťa trápi. Niektoré vybrané predmety deti jednoducho až tak nezaujímajú. Spomeňte si na svoje školské roky, tiež vás pravdepodobne nebavil každý predmet.

Odmietanie učenia môže mať rôzne príčiny: únava, stres, nízke sebavedomie alebo príliš náročné úlohy. Strata motivácie je častá. Žiaci jednoducho nevedia, na čo im to bude a kedy tú látku, ktorú sa práve učia, použijú.

Možno je na vine matematika kvôli tomu, že je príliš mätúca. Deti majú pocit, že ju nezvládnu úplne na jednotku, a tak to ani neskúsia. V tomto prípade môže pomôcť nájsť spôsob, ako urobiť predmet zaujímavejší a individualizovať ho podľa potrieb dieťaťa.

Ak vaše dieťa napríklad rado športuje, môžete si spoločne spočítať percento šancí na bránku, ktoré má jeho obľúbený futbalista. Ak má rado dinosaury, nájdite pútavé knihy a príbehy, nechajte dieťa identifikovať päť obľúbených dinosaurov a vysvetliť prečo si ich vybralo. Takto rozvíjate sebavyjadrenie a schopnosť prezentovať nadobudnuté znalosti.

Ďalším dôvodom je vek - puberta. Úlohy, skúšky, projekty - to všetko môže vytvoriť na deti obrovský tlak. Deti majú často pocit, že nemôžu zvládnuť všetko, čo sa od nich očakáva.

Ak si všimnete, že sa vaše dieťa vyhýba škole alebo domácim úlohám, skúste sa s ním porozprávať o tom, čo ho najviac trápi. Ak sa dieťa cíti byť preťažené úlohami a požiadavkami, ktoré sa naň zo školy hrnú, mali by rodičia vo svojich požiadavkách zvoľniť.

Rozprávajte sa pokojne a bez obviňovania

V prípade, že sa dieťa vyhýba povinnostiam, rodičia by si mali podľa psychologičky nájsť čas na spoločný rozhovor. Dôležité je však zachovať pokoj. Skúste s dieťaťom hovoriť o pocitoch a výzvach, ktoré zažíva.

Povzbuďte ho, aby slobodne zdieľalo svoje myšlienky a obavy. Pýtajte sa a zároveň prejavte túžbu počúvať. Keď toto všetko urobíte, vytvoríte preň bezpečné prostredie, kde je väčšia pravdepodobnosť, že sa vám otvorí.

Podporujte otvorenú a úprimnú komunikáciu. Vytvorte otvorenú atmosféru, kde sa dieťa cíti dobre, keď vyjadrí svoje pocity. Potvrďte jeho pocity aj v prípade, že s nimi nesúhlasíte.

Nie je dobré riešiť konflikt s dieťaťom v návale hnevu. Dajte mu priestor, nech sa ukľudní. Zároveň získate čas, aby ste sa aj vy ukľudnili a premysleli si, ako budete ďalej riešiť konflikt s dieťaťom.

Keď sa dieťa aspoň čiastočne ukľudní, objímte ho, sadnite si k nemu a skúste sa vrátiť k tomu, čo ho nahnevalo. Jednajte s ním pokojne, bez kriku a ponižovania, môžete ho nechať, nech vám samo vysvetlí, čo ho nahnevalo a ako by ono chcelo situáciu vyriešiť.

Vety ako „si zlý“ alebo „reveš ako malé decko“ nie sú najšťastnejšie, miesto toho skôr použite slová ako „chápem, že ťa to nahnevalo“, „viem, že si z toho smutný“ alebo „vidím, že sa ti to nepáči“. Dieťa tak vidí, že chápete jeho hnev a zvýšite tak pravdepodobnosť, že bude s vami spolupracovať.

Vnímate jeho pocity, jeho hnev a nesúhlas, čo však neznamená, že mu ustupujete. Neustúpiť, ale zároveň empaticky počúvať a prijať pocity dieťaťa.

Jasné hranice namiesto kriku a trestov

Namiesto trestania stanovte dieťaťu jasné hranice, aby pochopilo, že nič nie je zadarmo. Vy určujete hranice a dôsledne, s láskou, trvajte na ich dodržiavaní.

Deti tak učíme niesť zodpovednosť za svoje správanie - ono sa rozhoduje a nesie dôsledky - pozitívne alebo negatívne. „Môžeš si pozrieť TV, keď budeš mať upratanú izbu.“

Príliš prísna výchova má opačný efekt. Dajte dieťaťu priestor na vlastné záujmy a voľnú hru, aby nezostalo „v zákopoch“ strachu a stresu z učenia.

Horšia známka nie je dôvod na trest. Podporte dieťa a pomôžte mu z látky. Dostatočná podpora a jasná komunikácia znižujú stres a podporujú učenie.

Rodičia by zároveň mali predísť tomu, aby dieťa uvažovalo v rovine, že ak sa nebude učiť, tak to bude mať negatívne dôsledky. Motivovať dieťa k učeniu nie je o tlaku ani o trestoch. Je to o prostredí, ktoré je prijímajúce, zaujímavé a konzistentné.

Oceňujte úsilie, nie iba známky

Medzi najúčinnejší prostriedok motivácie patrí pochvala. Rodičia môžu oceňovať deti drobnými odmenami za úsilie a vytrvalosť, s ktorou sa každý deň doma učia látku, ktorej zvládnutie vyžaduje množstvo času a trpezlivosti.

Namiesto toho, aby ste sa sústredili iba na výsledky, oceňujte úsilie, ktoré dieťa vyvíja. Buďte pozitívni a oceňujte snahu, nielen výsledok. Aj malé pokroky si zaslúžia uznanie.

Úspechy v škole zvyšujú deťom sebavedomie a napĺňajú ich pocitom, že niečo dosiahli. Dobré výsledky v škole budujú deťom sebavedomie. Toto je aj pre menej usilovných žiakov hlavným motivačným faktorom.

Rodičia môžu dieťa podporiť napríklad tak, že rôzne ocenenia či projekty, ktoré dieťa spraví, vystavia doma. „Ak dieťa vidí, že sú na neho rodičia pyšní, môže ho to značne motivovať k ďalšej práci,“ vysvetľuje Eva Smiková, psychologička z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie.

Ako rodičia môžete dieťa motivovať a uistiť, že keď pre lepšie výsledky v škole urobí maximum, prijmete hoc aj zlý výsledok a podporíte ho v predmetoch, ktoré mu idú.

Odmeny používajte opatrne

Motivácia môže prichádzať aj cez primerané odmeny. Nie je potrebné kupovať drahé darčeky; napríklad spoločná aktivita alebo malá oslava s kamarátmi môžu stačiť.

S odmenami buďte opatrní - používajte ich výhradne pre väčšie úspechy, ako je oprava celkového priemeru známok za polrok. Alebo ich použite za mimoškolské úspechy, ako sú rôzne znalostné olympiády, projektové práce a podobne.

Vyhnite sa častým odmenám za každú dobrú známku. Pri odmeňovaní záleží na povahe dieťaťa, ale aj na štýle komunikácie rodiča a dieťaťa.

Pri vonkajšej motivácii by ste mali byť s odmenami vo všeobecnosti opatrní. Napríklad by ste nikdy nemali dieťa odmieňať jedlom.

Dôležité je, aby odmeny boli primerané a nekopírovali vonkajší tlak. Niekedy môže fungovať spoločný cieľ, po ktorom príde „výplata“ ako v zamestnaní, no dlhodobým cieľom by malo byť budovanie samostatnosti a vnútornej motivácie.

Zapojte dieťa do plánovania učenia

Dovoľte deťom aktívne sa zúčastňovať prípravy plánu učenia, napríklad pri výbere materiálov alebo tém, ktoré ho zaujímajú, samozrejme, ak je to možné.

Ak sa napríklad potrebuje tento týždeň naučiť na testy z dejepisu a angličtiny, dajte mu možnosť vybrať si, čo bude robiť v pondelok a čo v utorok.

Doprajte deťom kontrolu nad vlastným učením. Pri zadávaní tém písomného projektu či slohovej práce umožnite dieťaťu vybrať tému. Umožnite si vybrať svoje mimoškolské aktivity.

Ďalším dobrým nápadom je stanoviť si spoločne ciele, ktoré povzbudia túžbu učiť sa. Vytvorte si trebárs mapu cieľov.

Väčšinou pomôže nájsť nejaký naozaj veľký, ideálne dostupný cieľ ako dôvod, prečo niečo zmeniť. Dobrou technikou môže byť aj motivačná nástenka.

Vytvorte pravidelnú rutinu

Organizácia je kľúčová. Nastavte dieťaťu stabilný čas na učenie a experimentujte s tým, čo mu najviac vyhovuje - ráno po príchode zo školy alebo večer. Vyberte čas, kedy dieťa funguje najlepšie.

Vytvorte si pevnú rutinu - učiť sa každý deň v rovnaký čas. Už od 6-7 rokov je vhodné budovať jednoduché rutiny.

Rozdeľte učenie na krátke úseky - napríklad 15 minút učenia a 5 minút pauza. V mladšom školskom veku stačí 20-30 minút denne.

Nechajte dieťa urobiť si krátke prestávky. Počas prestávok by sa dieťa malo prejsť, ponaťahovať a osviežiť. Ideálne by ste v miestnosti mali vyvetrať.

Podľa Centra pre neuropsychológiu, učenie a rozvoj (CNLD) je ľudská, a o to väčšmi detská, kapacita sústrediť sa obmedzená. Príliš veľa informácií naraz zhoršuje pochopenie a zapamätanie.

Deti sú od prírody hravé a živé tvory, ktoré niekoľkohodinové sedenie a učenie sa ešte aj doma po škole jednoducho nudí. Niektoré deti potrebujú medzi školou a domácimi úlohami prestávku.

Pripravte vhodné miesto na učenie

Domáce úlohy podporujú a rozširujú učenie v triede a pomáhajú deťom vyskúšať si nové zručnosti či vedomosti. Podporujú učenie k zodpovednosti a prístupu k „práci“, čo sa im neskôr v živote môže zísť.

Aby sa deťom dobre učilo v domácom prostredí, pokúste sa im ho čo najviac spríjemniť. Potrebujú tichší, dobre osvetlený priestor bez televízora a rádia, ktoré ich môžu rozptyľovať.

Ideálne je, ak nemajú pri sebe ani telefóny. Zapnúť ich môžu po skončení úloh.

Dôležitý je dostatok spánku, otvorená komunikácia, voľnosť a priestor na učenie.

Pomôžte dieťaťu s organizáciou

Kúpte mu veľký plánovací kalendár, zaveste ho na stenu alebo iné dobre viditeľné a prístupné miesto a vyznačte do neho termíny veľkých, záverečných skúšok, ale aj menších, priebežných testov.

Takto budete všetci vedieť, čo a kedy vás očakáva, a môžete podporiť dieťa, nech sa učí skôr ako večer pred skúškou. Pripomínajte mu, aby malo k štúdiu pripravené všetky potrebné podklady ako poznámky, knižky a podobne.

Poznámky v kalendári kontrolujte každý večer, aby vám nič neušlo. Dieťa musí vedieť, že veci sa plánujú a na všetko máme deadliny. Nielen v škole, ale aj v práci.

Mnohí ľudia preferujú systém, že sa pustia najskôr do svojich najťažších úloh a na koniec si nechávajú najľahšie. Pre niektoré deti to však môže byť frustrujúce.

Ak sa pustia do najťažšej úlohy a zaseknú sa pri jej spracovaní, nakoniec sa im môže stať, že nezvládnu včas dokončiť nič.

Učte dieťa, ako sa učiť

Niektoré deti jednoducho nevedia, ako sa osamote učiť. Nepoznajú efektívne metódy učenia, nechajú sa ľahko rozptýliť a svoju efektivitu merajú časom, ktorý strávia nad úlohami a knihami, nie tým, ako uchopili látku.

Učenie nie je len o pamätaní si faktov. Ide o schopnosť sústrediť sa, spracovať informácie, vytvoriť si návyky a porozumieť súvislostiam.

Keď sedíte s dieťaťom počas toho, ako si robí úlohy, pokúste sa odolať tomu, že mu hneď poviete riešenie. Skôr sa ho k správnej odpovedi pokúste naviesť, odpovedajte mu na otázky a skontrolujte odpovede.

Pomôžte mu v zlepšovaní čítania s porozumením. Pýtajte sa ho, čo bola hlavná mylienka nielen celku, ale aj jednotlivých častí, a pozrite si spolu, čomu nerozumel.

Ak mu to pomôže, môže si graficky stvárniť hlavné body, nakresliť diagramy a podobne. Podporte ho, nech sám v krátkosti porozpráva, o čom sa učil, a nech porozmýšľa, čo by podľa neho mohlo byť v blížiacom sa teste.

Tiež pomôže, ak mu vysvetlíte jednoduché triky pomáhajúce ľahšiemu zapamätaniu, napríklad ako fungujú mnemotechnické pomôcky. Sú to slová, slovné spojenia či slovné hračky, niekedy vety alebo celé súvetia, ktoré pomáhajú zapamätať si mnohé informácie.

Pokiaľ ide o testy, nestačí poznať len termín, je dôležité vedieť, z akého učiva budú vytvorené, aká bude ich štruktúra, koľko otázok, aký dlhý čas budú mať deti k dispozícii, ako bude prebiehať hodnotenie a váhu tohto testu vo výslednej známke.

Prispôsobte učenie štýlu dieťaťa

Ak vášmu dieťaťu robí problémy čítanie s porozumením, sústredenie sa alebo nedokáže uprene 10 minút v kuse počúvať výklad, možno mu aktuálny spôsob učenia nesedí.

Každému vyhovuje niečo iné. Podľa toho je vhodné voliť pomôcky.

Existuje sedem základných štýlov učenia: vizuálny, sluchový, slovný, fyzický, logický, sociálny a solitérny. Využite ich na podporu individuálneho prístupu k učeniu, bez potreby hneď hľadať „správny“ štýl.

Niekto sa rád učí vyhľadávaním informácií v texte, vytváraním výpiskov a myšlienkových máp. Ďalší študent radšej zvolí počúvanie alebo film, ktorý danú tému spracováva.

Ak chcete zistiť, aký typ učenia vášmu dieťaťu najlepšie vyhovuje, používajte vizuálne materiály, ako sú mapy a obrázky, počúvajte zvukové knihy alebo sa hrajte so vzdelávacími hrami a kreatívnymi úlohami.

Sledujte, na čo dieťa najlepšie reaguje a čo najviac drží jeho pozornosť.

Učte sa cez hru

Rodičia môžu do vzdelávacieho procesu zaradiť aj rôzne formy hier, prostredníctvom ktorých sa dieťa učí a ani o tom nevie.

Rodičia majú celé spektrum možností, aké hry si môžu vybrať. Napríklad puzzle učia deti kreativite a logickému mysleniu.

Okrem klasických spoločenských hier môžu rodičia skúšať aj rôzne iné formy. „Koľko jednoslabičných slov dokáže dieťa napísať v priebehu troch minút alebo ako dlho mu bude trvať vypočítať nejaký matematický príklad,“ hovorí psychologička.

Deti do hier netreba nútiť. Spoločenské hry deti vzdelávajú, no ich cieľom má byť aj radosť zo spoločného času.

Spoločenské hry bez ohľadu na vek stimulujú mozog, konkrétne tú časť, ktorá zodpovedá za fungujúcu pamäť či iné kognitívne zručnosti ako vnímanie, rozhodovanie a samozrejme aj učenie sa.

Pri hraní hier sa rozvíja kreativita a tvorivosť. Deti sa naučia, čo je to byť spravodlivý, pochopia, že prehra je súčasť života a že pravidlá sa musia dodržiavať.

Podľa Štěpánky Zoubkovej práve pomocou hier vieme dieťa naučiť zodpovednosti a pocitu víťazstva či prehry.

Vyberajte hry podľa veku dieťaťa a podľa toho, aké schopnosti chcete pomocou hry budovať. Dnes na trhu nájdete hry špeciálne zamerané napríklad na logiku, pamäť, počítanie, ale aj kreativitu či pozornosť a rýchlosť.

Aby boli pre deti skutočne aj zábavné, vyberajte také tituly, ktoré nie sú komplikované či náročné.

Spoločné štúdium a čítanie

Podporujte spoločné štúdium. Ak má vaše dieťa kamaráta a spolužiaka, navrhnite im, aby sa učili spolu. Spolupráca pomáha lepšie pochopiť učivo a rýchlejšie nájsť riešenia domácich úloh.

Veďte dieťa k láske ku knihám a vedomostiam. Čítanie nielen pomáha deťom rozvíjať bohatú slovnú zásobu, ale pomáha ich mozgu naučiť sa spracúvať rôzne koncepty a formálnu komunikáciu.

Stanovte si rodinný čas čítania, pri ktorom sa každý sústredí na čítanie aspoň 20 minút denne. Zaplňte domov rôznymi materiálmi na čítanie, ako sú knihy, encyklopédie, noviny a časopisy.

Čítajte dieťaťu často a nechajte ho čítať nahlas. Pozícia rodičov ako príklad ukazuje, že čítanie je dôležité a zábavné.

Ak sa dieťa rozhodne, že čítanie je nudné alebo frustrujúce, nebude chcieť čítať a jeho schopnosť učiť sa klesá.

Obmedzte rozptyľovanie elektronikou

Online hry nemôžu byť nahradené spoločenskými hrami. Ak totiž deti hrajú hry na notebooku alebo mobile, nenaučia sa komunikovať s okolím a nesocializujú sa tak ako pri spoločenských hrách.

Pri hraní videohier je pozornosť na obrazovke viac než na spoluhráčoch. Ak je videohra online, interakcie často poskytujú anonymitu a príležitosť prezentovať sa inak, ako by tomu bolo v skutočnosti.

Čas strávený na digitálnych médiách by mal byť predovšetkým primeraný veku. Dôležité je aj to, aby sa pol hodiny po učení naplánoval čas bez médií, pretože inak sa látka neukotví v hlave tak dobre.

Ideálne je, ak dieťa nemá pri sebe telefón počas učenia. Zapnúť ho môže po skončení úloh.

Pri deťoch, ktoré elektronika výrazne priťahuje, pomáha jasné a vopred dohodnuté pravidlo, kedy sa učia a kedy používajú obrazovky. Pravidlá by mali byť konzistentné a nemali by sa meniť podľa momentálnej nálady.

Prekonajte strach z neúspechu

Deti majú pocit, že nemôžu zvládnuť všetko, čo sa od nich očakáva. Ak sa boja, že nedosiahnu jednotku, môžu sa radšej do úlohy vôbec nepustiť.

Myslite pozitívne a motivujte k tomu aj svoje dieťa. Pomôžte mu odstrániť strach a nepríjemné pocity z blížiaceho sa testu.

Uistite ho, že má alebo malo dostatok času a venovalo sa štúdiu, preto sa nemusí znepokojovať. Dajte si záležať, aby bolo v škole načas a zbytočne sa nezaťažovalo stresom z neskorého príchodu.

Otázky by si malo pozorne prečítať až do konca bez toho, aby cítilo, že sa musí ponáhľať. Zle pochopené zadanie vedie k nesprávnemu vypracovaniu.

Pokiaľ nevie odpovedať na otázku, je v poriadku, ak ju vynechá a na konci sa k nej ešte raz vráti.

Kedy osloviť učiteľa alebo doučovateľa

Pokiaľ si všimnete, že dieťa s nejakým predmetom bojuje, je dobré sa porozprávať s učiteľom, aby ste počuli názor odborníka.

Perspektíva učiteľa môže pomôcť získať jasný obraz. Ak by existoval akútny problém, môžete sa priamo spýtať na termín u učiteľa.

Doučovateľa zvážte vtedy, keď sa dieťa dlhší čas trápi. Ak spoločné učenie zaťažuje vzťah medzi rodičmi a deťmi a robenie domácich úloh je hrôza, malo by sa siahnuť po doučovaní.

Doučovateľ môže s dieťaťom pracovať na konkrétnych problematických oblastiach. Deti často lepšie reagujú na odbornú pomoc a vnímajú pri učení doučovateľa ako väčšiu autoritu v porovnaní s rodičmi, čo môže výrazne zlepšiť ich sústredenie.

Doučovateľ navyše často prináša iný prístup a metódy, ako sú hry alebo interaktívne aktivity, ktoré učenie dokonale prispôsobia potrebám dieťaťa.

Kedy môže byť za odmietaním učenia vážnejší problém

Nedostatočná motivácia sa najprv prejaví zhoršeným prospechom. Dieťa nepracuje naplno a jeho práca je nedôsledná. Z psychologického hľadiska nie je nedostatočná motivácia závažný problém.

Dospelí by sa mali začať znepokojovať vtedy, keď dieťa začne nosiť zlé známky a pritom sa zdá, že mu to vôbec nevadí.

Nie vždy je za tým strata motivácie. Je viac dôvodov, pre ktoré sa dieťaťu môže zhoršiť prospech či správanie v škole: poruchy učenia, šikanovanie spolužiakmi či problémy v rodinnom prostredí a citová nevyrovnanosť.

Na druhej strane sú aj nadaní žiaci, ktorí sa môžu v škole nudiť.

Vnímavý rodič si všimne zmeny v správaní a prežívaní dieťaťa, a ak ich nedokáže zvládnuť, identifikovať alebo sa jednoducho potrebuje poradiť s odborníkmi, môže vyhľadať odbornú pomoc v Centrách pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie.

Ak je odmietanie dlhodobé, porozprávajte sa so školou alebo odborníkom.

Ak dieťa začne reagovať fyzicky, plače, má bolesti brucha a ani pedagógovia nepodporujú jeho adaptáciu, situáciu treba riešiť s odborníkmi. Človek by mal zvážiť, či dieťa zmení triedu alebo školu, no takáto zmena by mala byť dobre premyslená.

Každodenný postup, ktorý môže rodič vyskúšať

1. Najprv sa dieťaťa pokojne opýtajte, čo mu na učení prekáža.
2. Overte, či nie je unavené, preťažené alebo vystrašené z konkrétneho predmetu.
3. Vyberte stabilný čas a pokojné miesto na učenie.
4. Rozdeľte učenie na krátke úseky s prestávkami.
5. Nechajte dieťa vybrať si poradie niektorých úloh alebo spôsob spracovania učiva.
6. Pomáhajte otázkami a vysvetlením, ale nepreberajte zaň celú zodpovednosť.
7. Oceňte úsilie, vytrvalosť a malý pokrok.
8. Po splnení povinností doprajte dieťaťu voľný čas a oddych.
9. Ak problém pretrváva, oslovte učiteľa, školského psychológa alebo doučovateľa.

Aj keď sa to v určitom okamihu môže zdať ako nemožná misia, verte, že so správnou taktikou a malými trikmi to zvládnete.

tags: #ako #zvladnut #zle #desatrocne #dieta #nechxe