V živote detí sú isté míľniky, ktoré sú dôležité ako pre ne, tak i pre nás rodičov. Okolo ich desiatich rokov príde tá chvíľa, kedy si zrazu uvedomíme, že už to nie sú tie naše malé bábätká, ktoré nás ku všetkému potrebujú, no s tým ide ruka v ruke nielen samostatnosť, ale aj istá dávka zodpovednosti.
Nejdeme rozoberať zručnosti a vedomosti. Je jasné, že nie všetky deti sú rovnaké - to sa prejavuje na ich záľubách, schopnostiach i koníčkoch. Každý rodič chce, aby jeho dieťa bolo čo najlepšie pripravené na život. Samozrejme, nie je vhodné podstrčiť mu všetku nami získanú životnú pravdu, pretože by ju nepochopilo správne a mohli by sme ho napríklad aj demotivovať.
Vaše dieťa je oveľa schopnejšie, než si uvedomujete. Mnohé z týchto zručností zvládne už aj predškolák. Zároveň však treba akceptovať individuálne tempo vývoja svojho dieťaťa. Deti sa nesprávajú podľa kalendára, takže sa neriadime susedovým synom alebo dcérou, ale akceptujeme individualitu svojho dieťaťa.
Samostatnosť a zodpovednosť v každodennom živote
Život už nie je len zábava
I keď má ten najlepší život, najlepších rodičov, skvelú izbičku, kamarátov a kopec záľub, desaťročné dieťa by si už malo byť vedomé toho, že život nie je len zábava a sú omnoho dôležitejšie veci ako zábava. Tá je síce fajn, ale prvoradé sú povinnosti, ktoré veľmi zábavné nie sú.
Všetky deti by mali vedieť, že zábava je záležitosť, ktorá je pre nich vtedy, keď si urobia úlohy a splnia domáce povinnosti - áno, deti vo veku desať rokov by mali aktívne pomáhať pri domácich prácach.
Vynášanie smetí, menšie nákupy, vešanie bielizne, ukladanie riadu, vysávanie, pomoc pri varení - to všetko by už mali vedieť a zvládnuť bez problémov. A sú dni, kedy jednoducho nie je čas na zábavu.
Zábava nie je len návšteva super kina, výlet, či tablet alebo notebook. Zábava je aj kreslenie, tvorenie, čítanie, prechádzka v prírode.
Domáce práce ako prirodzená súčasť života
Domáce práce sú nevyhnutnosť. V tomto veku, ak ste nezačali skôr, nie je úplne najľahšie zavádzať pravidlá teraz, ale nie je to nemožné. Stanovte spôsoby, ako sa dieťa bude podieľať na chode domácnosti, a trvajte na nich.
Ustlať si posteľ, poliať kvety, povysávať si izbu či podieľať sa na príprave večere je pre dieťa jednak prospešné z hľadiska posilňovania autonómie, a jednak mu môžete ukázať, že domáce práce sú jedna z mála oblastí, kde vidíte okamžitý výsledok svojej námahy.
Za domáce práce by ste deťom nemali dávať peniaze ani iné odmeny. Sú bežnou súčasťou života.
Neľakajte sa. Vaše desaťročné dieťa ešte nemusí prať bielizeň celej rodine. Mnohí mladí ľudia mieriaci na vysoké školy nevedia, ako si oprať spodnú bielizeň, ponožky či tričko. To, ako možno menšie a menej znečistené kúsky oprať v rukách, začnite učiť dieťa vo veku okolo 6 rokov. Zavolajte ho aj vtedy, keď plníte a zapínate práčku.
Praktické zručnosti, ktoré môže desaťročné dieťa postupne zvládnuť
- pranie menších kúskov oblečenia v rukách;
- zapnutie práčky pod dohľadom;
- zalievanie rastlín a zasadenie rastliny;
- príprava jednoduchého jedla;
- upratovanie izby, kúpeľne a toalety;
- čítanie mapy a orientácia podľa nej;
- ošetrenie menšieho zranenia;
- nakupovanie a premýšľanie o hodnote peňazí;
- písanie listu a vypísanie obálky;
- zabalenie darčeka;
- jednoduché manuálne práce pod dohľadom dospelého.
Pranie, záhrada a manuálna práca
Je jedno, či bývate v dome alebo v paneláku bez záhradky, zasiať semienka do zeme by mal dokázať každý. Nájdite miesto, kde by mohlo dieťa presadiť rastlinku z kvetináča do zeme, obkolesiť hlinou a poliať.
Každé dieťa asi nebude záhradkárom. Dokáže však lopatkou vyhĺbiť malú jamu, naliať do nej vodu a zasadiť rastlinu. Môžete si tak spoločne založiť aj záhradku na balkóne.
Nebojte sa zveriť svojim deťom manuálnu prácu. Nechajte ich, nech vás pri práci najskôr sledujú a potom nech si niečo z nej pod vaším dohľadom vyskúšajú.
Mnohým rodičom sa robí mdlo, keď vidia potomka s kladivom v ruke. Pritom taký druhák na základnej škole by už mal dokázať zatĺcť klinec bez problémov. Naučte ho, ako na to. Nájdite mäkké drevo ako je borovicové či topoľové a klince s väčšími hlavičkami.
Jednoduché jedlo a pomoc v kuchyni
Vyzývajte deti, aby vám pomáhali v kuchyni. Naučte ich, ako si pripraviť cereálie s mliekom či jednoduchý chlieb s maslom a zeleninou, prípadne toast.
Pri varení dokážu pomáhať už aj deti vo veku 4 roky. Netreba im dávať ťažké úlohy, spočiatku by mali byť najmä v role pozorovateľa.
Dieťa by malo vedieť, kde sa nachádzajú potraviny, riad a základné kuchynské pomôcky, ako si bezpečne pripraviť jednoduché jedlo a ako po sebe upratať. Pri náročnejších úlohách, práci s ostrými predmetmi a horúcimi spotrebičmi je potrebný dohľad dospelého.
Písanie listov a balenie darčekov
Aj keď mnohí z nás už klasickú poštu nepoužívajú, písanie listov naučí deti hneď niekoľkým zručnostiam.
Školákom treba vysvetliť, ako má taký list vyzerať, čo má obsahovať - oslovenie, pozdrav a pod. a ako treba vypísať obálku.
Umenie venovať darček je krásna zručnosť. V skutočnosti nejde len o zabalenie, ale aj o precvičenie motoriky, tvorivosť a kreativitu. Každé dieťa dostáva aj dáva darčeky rado a keď bude môcť prekvapenie pre kamaráta aj samo zabaliť, o to väčšiu radosť bude mať.
Hygiena a poriadok
Učte deti udržiavať poriadok nielen v izbách, ale aj v kúpeľni a na toalete. Naučte ich, kde sa nachádza hubka alebo handrička na utieranie zubnej pasty z umývadla. Ukážte im, kde je handra na utretie podlahy po kúpaní či sprchovaní.
Čistenie toalety vyžaduje o niečo väčšiu zručnosť, no deti v školskom veku by už mohli vyčistiť veko a sedadlo s dezinfekciou. Majte po ruke tenké gumené rukavice, ktoré môžu používať. Väčšie deti nechajte vydrhnúť misu netoxickým čistiacim prostriedkom.
Pranie, príprava ľahkého jedla či ošetrenie menšieho zranenia. To všetko a ešte oveľa viac by mali desaťročné deti zvládnuť.
Orientácia a bezpečný pohyb
Každý z nás má v mobile GPS. Pre základnú orientáciu dieťaťa je však veľmi dôležité vedieť čítať mapu a pohybovať sa podľa nej.
GPS môže niekedy zlyhať a tak nikdy nie je na škodu vedieť čítať mapy, i keď budú v mobile. Choďte na to hrou. Vyskúšajte keškovanie. Je to perfektná zábava pre celú rodinu.
Samostatnosť môže postupne zahŕňať aj bezpečnú cestu do školy alebo na krúžok, ak to podmienky umožňujú. Znamená to hľadať spolu ideálnu cestu do školy, nie zásadne najkratšiu, skôr najbezpečnejšiu.
Základy prvej pomoci
Učte dieťa odmalička, aby sa nešlo zblázniť, keď zbadá krv. Naopak, vysvetľujte mu, ako treba zareagovať.
Pri zranení dieťaťa sa snažte aj vy zachovať chladnú hlavu a nepanikáriť. Vysvetlite mu, že krvácanie sa zastaví tlakom.
Dieťa by malo vedieť privolať dospelého, zavolať pomoc a oznámiť, čo sa stalo. Pri ošetrovaní menšieho zranenia má postupovať podľa svojich schopností a pri vážnejšom úraze sa nesmie spoliehať iba na seba.
Pravidlá, povinnosti a primerané dôsledky
Rodina potrebuje pravidlá
Dobré správanie nie je výsledkom náhody a neprichádza zo dňa na deň. Neprinesie ho jeden rozhovor, odmena alebo trest. Je to výsledok zámerných a systematických krokov.
Dôležité sú napríklad určité rodinné pravidlá, vďaka ktorým môže vládnuť v rodine harmónia. Tieto normy sú zárukou, že rodina bude fungovať správne a vytvoria sa dobré vzťahy medzi rodičmi a deťmi.
Deti musia presne vedieť, čo sa od nich očakáva. Tieto normy musia byť postavené na zásadách, ktoré uznáva celá rodina a sú vytvorené po vzájomnej dohode. Mali by byť tiež jasné, zrozumiteľné, ľahko uplatniteľné.
Pri určovaní pravidiel pre deti si musíte položiť otázku, či od nich nepožadujete niečo nezmyselné a neprimerané. Prehnané požiadavky od vykonania skôr odrádzajú. Deti musia rozumieť vašim slovám.
Dodržujte slovo
Keď sa deti naučia, že NIE je NIE a ÁNO je ÁNO, tak ste na dobrej ceste k hraniciam vo výchove. Musíte si pevne stáť za tým, čo poviete.
Keď podľahnete nárekom a dobiedzaniu, potom vaše NIE nebude znamenať nič. Ak ustúpite, deti sa učia, že ak budú dostatočne dlho dobiedzať, tak aj tak vždy všetko dostanú.
Dôslední však musíte byť aj pri slove ÁNO. Ak dieťaťu niečo sľúbite, musíte to aj dodržať.
Správne odmeňujte
Účinná disciplína nezahŕňa iba potrestanie nesprávneho rozhodnutia, ale aj odmenu za to správne. Ak dieťa odmeňujete, vždy mu súčasne niekoľkými slovami za niečo poďakujte a povzbuďte ho.
Sústreďujte pozornosť na vhodné správanie. Ani pri takejto forme odmeňovania však nezabúdajme na opatrnosť. Nerobte z každého dobrého skutku zázrak. Toto by v deťoch vyvolalo dojem, že túžite len po ich dokonalosti.
Niektoré zábavné činnosti je preto dobré povoliť deťom pravidelne. Primeraným a premysleným odmeňovaním by sme ich mali naučiť, že vhodné správanie je dôležité preto, lebo je to správne a morálne.
Odmeňovanie je jedným zo spôsobov, ako dať dieťaťu pozitívnu spätnú väzbu, preukázať obdiv a uznanie.
Konajte rozhodne, ale nie tvrdo
Rázne zakročiť voči svojim deťom, keď sa snažia posúvať hranice, je oveľa účinnejšie, než ich karhať a kričať na ne. Zásah môže byť účinný vtedy, ak sa týka niečoho, na čom dieťaťu naozaj záleží.
Rodičia obvykle míňajú veľa energie, keď sa s deťmi dohadujú o tom, čo môžu a čo nemôžu robiť.
Cieľom výchovy je, aby deti pochopili, že určité správanie je zlé a nie ony. Deti, ktorým sa často hovorí, že sú zlé a neposlušné, majú buď tendenciu naplniť toto proroctvo, alebo sa cítia nehodné vo svojom vnútri.
V kritickej chvíli sa občas stane, že rodič pohrozí svojim deťom niečím nezmyselným a nereálnym. Hrozby si nechajte v zálohe pre prípad, keď je už situácia naozaj nezvládnuteľná.
Vyberte adekvátne následky
Disciplína je proces. Niektoré techniky, ktoré fungovali u detí, keď boli malé, po určitej dobe svoju účinnosť stratili. Preto ich treba obmieňať.
Čím sú deti staršie, tým menej sa odporúča trestať a napomínať ich pred ostatnými. Vezmite ich radšej nabok, čím zaručíte ich dôstojnosť. Trest, ktorý dieťaťu dáte, by mal zodpovedať jeho previneniu.
- poslať dieťa do jeho izby;
- predčasný odchod do postele;
- zákaz pozerať v ten deň televíziu;
- vziať dieťaťu obľúbenú hračku;
- obmedziť čas strávený pri počítači;
- žiadne sladkosti;
- mimoriadne domáce práce, napríklad umytie auta alebo zametanie lístia.
Konkrétny dôsledok musí byť primeraný situácii a nemal by dieťa ponižovať ani ohrozovať.
Znížte kričanie na minimum
Je veľmi užitočné, ak si zvyknete používať zvýšený hlas len v nebezpečných alebo urgentných prípadoch a neposlušnosť komentujte vážnym, no tichým hlasom.
Každý občas vytrestá svoje dieťa spôsobom, ktorý neskôr oľutoval. Odpúšťajte svojim deťom, keď robia chyby a odpúšťajte aj sebe, ak nesprávne zareagujete. V prípade potreby sa ospravedlňte deťom za to. Nevracajte sa opakovane k udalosti, ktorá bola pre všetkých nepríjemná.
Ranné a večerné rutiny
Opakované problémy s rannými a večernými rutinami u detí do približne 10 rokov môžu mať rôzne príčiny. Niektorí rodičia považujú problém za naučenú závislosť od rodiča, zatiaľ čo iní upozorňujú na možnosť neurodivergencie.
Pomôcky na zvládnutie rutiny
- časové limity so stopkami, napríklad stopky na 10 minút;
- vizuálne checklisty s postupom na papieri;
- hodinky s pevne stanoveným časom odchodu;
- jasné oznámenie: „7:15 odchádzame“;
- mobil alebo televízia až po rýchlom pripravení sa;
- premyslené a primerané dôsledky pri nedodržaní povinností.
Ranný checklist môže obsahovať napríklad ustlanie postele, obliekanie, čistenie zubov, raňajky a prípravu školskej tašky.
Pravidelné krúžky alebo ZUŠ môžu pridať deťom časový tlak a motiváciu plniť povinnosti, pričom dieťa môže na krúžky chodiť aj samostatne.
Pri odmietaní hygieny a dlhom kúpaní rodičia navrhovali vypnúť vodu ako dôsledok, nastaviť stopky alebo využiť zubára či dentálnu hygienu ako preventívny motivačný argument.
Ak problém trvá niekoľko rokov, opakuje sa denne a je sprevádzaný výraznou neochotou plniť základné rutiny, vhodný je psychológ alebo pedopsychiater.
Emócie, puberta a dôvera
Hormóny a prvé ťažké pocity
V tomto veku už s mnohými deťmi začína plieskať puberta. Väčšinou sa to ešte zatiaľ prejavuje vcelku jemne, ale výkyvy hormónov už sú pekne rozpoznateľné. Samozrejme, sú aj výnimky.
Dieťaťu by sme mali vysvetliť, že ho čaká náročné obdobie a že sa môže stať, že bude plakať bez toho, aby vedelo prečo, že môže byť nahnevané, cítiť sa dotknuté alebo osamelé, i keď na to nebude mať zjavný dôvod.
V prvom rade by malo vedieť, že keď sa bude cítiť akokoľvek, vždy sa môže obrátiť na vás, že vždy sa ho budete snažiť podporiť a všetko mu vysvetliť. Najdôležitejšia je dôvera a úprimnosť, inak nemôže medzi vami fungovať kamarátsky vzťah.
Povedzte mu, že neraz bude vidieť všetko černejšie, ako je to v skutočnosti, a pomôžte mu prežívať prvé ťažké duševné poryvy.
Dieťa zostáva dieťaťom
Vysvetlite im, že napriek tomu, že už odteraz nikdy nebude ich vek tvoriť len jedna cifra, stále majú nárok byť deťmi.
I keď navonok sa môžu tváriť čo najdospelejšie, predsa len, v kútiku duše sú to ešte deti, ktoré potrebujú mamičkino objatie, plyšáka v posteli alebo v noci rozsvietenú nočnú lampu.
Dovoľte im to. Veď koľkokrát by to privítal aj dospelý človek. To nie je hanba, ale na verejnosti o takýchto veciach nerozprávajme. Malo by to byť vaša tichá dohoda.
Blízkosť, bezpečnosť, ochrana, pohodlie, starostlivosť a uznanie predstavujú dôležité emocionálne kotvy pre každé dieťa.
Keď sa menia najlepší kamaráti
Aj najlepší kamaráti sa menia, a najvýraznejšie práve v období puberty. Mnoho detí má veľmi bolestivé skúsenosti s tým, že najlepšia kamarátka či kamarát, s ktorým sa priatelia už prakticky od materskej školy, sa zrazu stane niekým iným.
Môže sa stať, že si prestanú rozumieť, začnú mať iné záujmy, že dieťa stratí záujem o svoju kamarátku či kamaráta alebo naopak.
Naučme ich, aby tým netrpeli a aby to nebrali negatívne - je to len zmena a zmeny sprevádzajú celý život. Navyše všetci sa meníme na základe vlastných skúseností.
Nastúpi tiež nový fenomén - zaľúbenosť. Pripravte ho na to, že sa môže stať a bude sa to stávať - že im priatelia zlomia srdce alebo oni priateľom a priateľkám. Buďte v týchto ťažkých momentoch pri nich.
Samostatnosť podľa možností dieťaťa
Od „vrtuľníkov“ k podpore
Mnoho odborníkov tvrdí, že z rodičov sa stávajú „vrtuľníky“, ktoré neustále krúžia nad deťmi a pomáhajú im pri riešení aj tých najbanálnejších problémov.
Dieťa tak nemá dosť priestoru na sebarealizáciu, na učenie sa nových vecí a vyrovnávanie sa s prekážkami. Nechajte svoje dieťa trochu sa osamostatniť. Naučte ho zručnosti, ktoré môže vykonávať samo a za ktoré bude mať zodpovednosť.
K väčšej autonómii mu pomôžeme napríklad tým, že bude chodiť samo do školy, ak to ešte nerobí, a ak je to samozrejme možné. A že bude môcť zostať samo z času na čas doma, ak doteraz túto možnosť nemalo.
Takisto to znamená postupne sa uistiť, že sa doma vie správať bezpečne a riešiť potenciálne problémy, napríklad v prípade požiaru, nečakaného zvonenia pri dverách a podobne.
Časom by dieťa malo mať možnosť samo si organizovať svoj voľný čas.
Rozhodovanie a finančná gramotnosť
Súčasťou samostatnosti v tomto veku je aj finančná nezávislosť. Dieťaťu treba umožniť spravovať si vlastný rozpočet, čo sa týka vreckového a kreditu na telefón.
Rovnako mu môžeme napríklad dať mesačný alebo štvrťročný rozpočet na oblečenie. Je to dobrý spôsob, ako obísť prehnané nároky na značkové veci, a dieťaťu pomôcť uvedomiť si hodnotu peňazí.
Učte dieťa byť šikovným spotrebiteľom už odmalička. Vyžaduje to prax, preto to netreba odkladať.
Pri nákupe si nahlas hovorte, prečo kupujete tú a tú vec - kúpim túto múku, lebo je lacnejšia alebo kúpim túto múku, lebo je kvalitnejšia.
Tiež im niekedy vysvetlite, že síce by ste chceli mať tie modré topánky, ale nemôžete si ich kúpiť, lebo v rodinnom rozpočte teraz na ne nezostávajú peniaze.
V potravinách sa zahrajte hru, ktorej cieľom je nakúpiť čo najlacnejšie. Nechajte dieťa hľadať najlacnejší jogurt, najlacnejšie pečivo, najlacnejšiu minerálku.
Škola, záujmy a kritické myslenie
Prepojenie učenia s reálnym svetom
V tomto období dieťa často spochybňuje dôležitosť toho, čo sa učí v škole. Na čo mi to kedy bude? Sú to samé blbosti!
Pomôžme mu pochopiť súvislosti medzi učivom a reálnym svetom. V kuchyni mu ukážme, na čo sú mu dobré zlomky, delenie, váženie, meranie, v obchode, ako využije násobilku či sčítanie veľkých čísel.
Chémia, fyzika, prírodoveda sú často žiaľ plné poučiek a teoretizovania, no obsahujú mnoho informácií o fungovaní sveta. V ideálnom prípade toto prepojenie deťom dáva škola, v tom menej ideálnom to môžeme byť my rodičia.
Deti v tomto veku nadšene objavujú svet, ak v tom vidia zmysel.
Otázky, skúmanie a argumentácia
Dieťa má silnú potrebu byť členom nejakej partie, zapadnúť. Preto je ideálne, ak je súčasťou športového tímu, hudobného zboru či skautského oddielu.
Má tiež túžbu po pochopení sveta a kultúry, v ktorej žije. Má milión otázok o fungovaní vecí, vzťahov a prírody, na ktoré hľadá odpoveď.
Najlepšie mu pomôžeme tým, že mu nebudeme dávať odpovede, no budeme ho učiť ich hľadať. Toto koniec koncov platí pre každý vek.
Dieťa je v tomto období „vedcom v plienkach”. Opäť, našou úlohou je ho v bádaní podporiť, skúmať s ním.
Každé jedno pravidlo sa stáva predmetom siahodlhej diskusie. A to je super, dieťa si tým cibrí kritické myslenie, schopnosť argumentovať a presadzovať svoje názory.
Technológie ako nástroj tvorivosti
Ak je dieťa napriek našej nevôli neustále prilepené k tabletu či mobilu, môžeme skúsiť technológie využiť k podnieteniu jeho kreativity a zvedavosti.
Hľadajme spôsoby, ako sa dieťa môže stať tvorcom obsahu, nie len konzumentom. Napríklad pomocou programu na ilustrácie, ak rado kreslí, alebo mu môžeme pomôcť naučiť sa strihať videá či komponovať hudbu.
Podpora silných stránok
Pri hľadaní voľnočasových aktivít hľadajme spôsoby, ako podporiť to, v čom je dieťa dobré, miesto toho, aby doháňalo to, čo mu nejde.
Počúvať dieťa a nasledovať jeho záujmy miesto toho, aby sme pretláčali tie naše. Ak máme pocit, že dieťa sa nám vzďaľuje a prestávame ho poznať, pripomeňme si prvú zásadu Montessori pedagogiky: pozorujme ho.
Deň, dva, týždeň. Robme si pokojne poznámky. Nekomentujme, neraďme, len sledujme.
Vytrvať. Konflikty a rozdielne názory budú na dennom poriadku, no bolo by skôr čudné, keby neboli.
Chváľte úsilie a nechajte priestor na chyby
Sústreďme sa na to dobré. Nehľadajme chyby. Ak dieťa prinesie domov test s dvomi zlými odpoveďami z desiatich, miesto upozorňovania na chyby vyzdvihnime to, že malo osem dobrých odpovedí.
Aj v tomto veku navyše platí, že dieťa si najradšej opravuje chyby, ktoré si našlo samé, nie také, ktoré mu ukáže dospelý. Dajme im príležitosť učiť sa na vlastných chybách!
Bezpečie, riziká a nepríjemné skúsenosti
Aj zlé veci sa dejú
Najradšej by ste boli, keby vaše dieťa nemalo žiadne negatívne skúsenosti a prežívalo len dobré veci. I keď je to na jednej strane fajn, v konečnom dôsledku by to preň dobré vlastne nebolo.
Pripravte ho na to, že zlé veci sa stávajú a že existujú aj zlí ľudia, ktorí môžu ublížiť.
Žiaľ, každý si musí zopár zlých vecí odskúšať na vlastnej koži - ale vy ste tu na to, aby ste mu z nich pomohli. Malo by však vedieť, čo najlepšie sa chrániť pred negatívnymi skúsenosťami a nevyhľadávať ich.
O čom sa treba rozprávať
Je čas podebatovať si o násilí, drogách, alkohole, nevhodných kamarátstvach, nebezpečenstvách z internetu a iných životných hrozbách.
Práve v tomto veku mnoho detí zažíva prvý kontakt s nimi. Rozhovor by mal byť úprimný, zrozumiteľný a primeraný veku dieťaťa. Dôležité je, aby vedelo, že sa môže na rodiča obrátiť aj vtedy, keď urobí chybu alebo sa ocitne v nepríjemnej situácii.
Trauma a nadmerný stres
Niektoré deti, ktoré v ranom detstve prežili rôzne traumy a stresy - napríklad boli svedkami neustálych rodičovských hádok či fyzického násilia, vedia skôr o negatívach.
Pre tie je dôležité zase nájsť stabilný priestor, ukázať im, že pri nás majú istotu, že ich nekonečne milujeme a čo najviac ich zbaviť nadobudnutého stresu.
Dôležité je, aby sa pri plnení povinností nestresovali nad mieru, čo býva veľmi časté.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc
Nie každé pomalé ranné pripravovanie, odmietanie povinností alebo problém so sústredením znamená poruchu pozornosti či inú diagnózu. Presná diagnóza zostáva nejasná bez formálneho vyšetrenia.
Pri podozrení na ADD, ADHD, PDA alebo Aspergerov syndróm sa v diskusii odporúčala diagnostika u psychológa alebo pedopsychiatra, prípadne začiatok cez školského psychológa alebo CPPP, teda Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva.
CPPP v SR často posiela dieťa na ďalšie vyšetrenia a testy. V prípade potreby môže nasledovať vyšetrenie u pedopsychiatra alebo klinického psychológa.
Na Slovensku je podľa viacerých rodičov menej špecializovaných diagnostikov a bežné psychologické centrá nemusia vykonať komplexnú diagnostiku autizmu alebo porúch pozornosti.
Odborné vyšetrenie je vhodné najmä vtedy, ak problém trvá niekoľko rokov, opakuje sa denne a je sprevádzaný výraznou neochotou plniť základné rutiny.
Ako nastavovať očakávania
Rodičia by mali vo svojich zásadách pevní, ale nie tvrdí. Pravidlá stanovte jasne.
Nie všetky desaťročné deti budú zvládať rovnaké úlohy rovnakým tempom. Dôležité je sledovať, čo už dieťa dokáže, čo sa učí a kde potrebuje pomoc.
Nejde o to, aby desaťročné dieťa bolo dokonalé alebo zvládalo všetko bez dozoru. Ide o to, aby postupne získavalo praktické zručnosti, vedelo prevziať primeranú zodpovednosť, rozumelo pravidlám a mohlo sa obrátiť na rodiča, keď si nevie poradiť.
Najdôležitejšie je, aby dieťa vedelo, že ho milujeme rovnako ako vtedy, keď bolo bábätkom, a že samostatnosť neznamená stratu blízkosti.