Ak máte podozrenie, že vaše dieťa zle reaguje na mlieko, je dôležité najskôr rozlíšiť alergiu na bielkovinu kravského mlieka od laktózovej intolerancie. Hoci sa tieto pojmy často zamieňajú, ide o dva odlišné zdravotné problémy.
Alergia na mlieko, presnejšie na bielkovinu kravského mlieka, je vcelku častým typom potravinovej alergie. Najviac sa síce objavuje u detičiek do 3 rokov, ktoré z nej postupne vyrastú, no nevyhýba sa ani dospelým.
Alergia na mlieko a laktózová intolerancia nie sú to isté
Hneď od začiatku je potrebné vysvetliť, že intolerancia na laktózu nie je alergia na bielkoviny kravského mlieka.
Pri alergii na mlieko reaguje imunitný systém na antigén, ktorý sa nachádza v mlieku. Dochádza k tvorbe protilátok typu IgE a reakcia je veľmi rýchla.
Ak má človek alergiu na mlieko (ABKM), znamená to, že jeho imunitný systém vyhodnotí bielkoviny v mlieku ako telu škodlivé látky. Telo vyrába imunoglobulín E (IgE) protilátky, najčastejšie voči kazeínu, beta-laktoglobulínu, sérovému albumínu a laktoferínu.
Následne sa spustia voči nim procesy, ako napríklad vyplavenie histamínu - hlavného spúšťača alergickej reakcie.
Naopak pri laktózovej intolerancii nie je hlavný problém v imunitnej reakcii, ale v trávení mliečneho cukru. Problém súvisí s mliečnym cukrom laktózou, discharidom, ktorý tvorí 2 - 8 % zloženia mlieka.
Intolerancia (neznášanlivosť) laktózy sa vo väčšine prípadov týka dospelých, menej často i školopovinných detí. Niektorí z nás proste časom zistia, že im mlieko prestane robiť dobre. S pribúdajúcim vekom nám totiž ubúdajú enzýmy, ktoré pomáhajú mliečny cukor (laktózu) tráviť.
| Alergia na bielkovinu kravského mlieka | Laktózová intolerancia |
|---|---|
| Imunitný systém reaguje na mliečne bielkoviny. | Organizmus nedostatočne trávi mliečny cukor laktózu. |
| Reakcia môže vzniknúť rýchlo, niekedy však aj oneskorene. | Ťažkosti sa často objavujú s odstupom po konzumácii. |
| Pri potvrdenej alergii je potrebné vynechať všetky zdroje kravskej bielkoviny. | Niektoré mliečne výrobky môžu byť tolerované v malom množstve. |
| Častejšia je u dojčiat a malých detí. | Typickejšia je pre dospelých ľudí. |
Pri intolerancii na laktózu sa môže stať, že vám niektoré mliečne produkty nebudú v malom množstve prekážať.
Pri alergii na mlieko je nevyhnutné, aby ste z jedálnička vysadili všetky potraviny a nápoje s obsahom kravskej bielkoviny.
Čo je alergia na bielkovinu kravského mlieka
Alergia na bielkovinu kravského mlieka je stav, keď imunitný systém dieťaťa prehnane reaguje na bielkoviny obsiahnuté v kravskom mlieku a mliečnych výrobkoch, prípadne na zvyšné časti kravského mlieka v mlieku materskom.
Na rozdiel od laktózy sú bielkoviny kravského mlieka vo všetkých mliečnych výrobkoch. Sú tiež v bežnom kojeneckom mlieku, a to i v mlieku označeným skratkou HA.
Kravské mlieko obsahuje početné alergény, ktoré sa najčastejšie delia na kazeín a srvátku.
Kazeín tvorí 80 % proteínového obsahu v mlieku a nachádza sa v troch formách: alfa-kazeín, beta-kazeín a kappa-kazeín.
Medzi zvyšných 20 % patria srvátkové proteíny: beta-laktoglobulín, alfa-laktalbumín, sérový albumín a imunoglobulíny.
Priama alergia na materské mlieko neexistuje, avšak niektoré deti môžu mať alergiu na nespracované bielkovinové zložky, ktoré sa v mlieku môžu nachádzať v malých množstvách.
Bielkoviny kravského mlieka sa nachádzajú dokonca aj v materskom mlieku.
Niektoré mliečne bielkoviny sa môžu zo stravy matky dostať do materského mlieka.
Prečo môže alergia vzniknúť
Či bude mať vaše dieťatko alergiu je z istej časti dané už genetickou predispozíciou.
Ak je aspoň jeden rodič alergický, je tu riziko, že aj jeho potomok bude mať sklon k alergii. Ak sú potom alergickí obaja rodičia, toto riziko sa zvyšuje.
Rizikovým faktorom alergie je genetická predispozícia. Ak rodičia trpia alergiou, je pravdepodobné, že dieťa ňou bude trpieť tiež.
Práve alergia na mlieko je jednou z najčastejších potravinových alergií bábätiek v súčasnom svete.
Alergia na mliečnu bielkovinu je častá u malých detí. Štatisticky sa vyskytuje až u 2 - 5 % dojčiat.
Príznaky alergie na mlieko
Tak ako aj iné druhy alergií, aj alergia na bielkovinu kravského mlieka sa môže prejavovať ťažkosťami s trávením, dýchaním a kožnou reakciou.
K objaveniu prvých prejavov alergie dochádza do niekoľkých minút, najneskôr hodín.
IgE sprostredkovaná reakcia nastupuje rýchlo, od niekoľko minút až do 1 - 2 hodín po konzumácii mlieka.
Alergia na mlieko, na ktorej sa nezúčastňujú IgE protilátky, sa prejavuje po 48 h až 1 týždeň po konzumácii.
Rýchle prejavy
- žihľavka,
- ekzém,
- zhoršenie už existujúceho akné,
- kýchanie,
- svrbenie alebo tŕpnutie v oblasti úst a pier,
- dýchavičnosť,
- zvracanie,
- opuch pier,
- svrbenie kože a vyrážka.
Oneskorené prejavy
- riedka, frekventovaná stolica,
- prímesi krvi v stolici,
- hlien v stolici,
- hnačka,
- zápcha,
- kŕče a bolesti brucha,
- výrazné koliky,
- výtok z nosa,
- zaslzené a svrbivé oči,
- koliky u detí,
- atopický ekzém,
- nechutenstvo,
- odmietanie mlieka,
- vypľúvanie,
- zvracanie.
Symptómy alergie na bielkovinu kravského mlieka u malých detí sú rovnaké ako pri väčších deťoch a dospelých.
U niektorých malých detí sa môžu objaviť aj závažnejšie reakcia, ako je napríklad sipot, napuchnutiu pier, svrbenie kože a vyrážka, či zvracanie.
Zriedka sa môže vyskytnúť tiež závažná reakcia ako je anafylaxia, teda alergická reakcia, ktorá vedie až k stavu ohrozenia života.
Ak vy alebo vaše dieťa zažijete život ohrozujúcu alergickú reakciu, možno budete potrebovať núdzovú injekciu adrenalínu a odporúčanie na pohotovostné oddelenie.
Ako sa alergia prejavuje u bábätiek
Ak však máte malé dieťa s ekzémom alebo napríklad s neobvyklými zažívacími ťažkosťami, môže byť na vine práve alergia na bielkoviny kravského mlieka (ABKM).
Príznaky alergie na bielkovinu kravského mlieka u bábätiek sa týkajú najčastejšie tráviaceho systému a pokožky, menej často dýchacích ciest.
Do kontaktu s alergénom prichádzajú dojčené deti ihneď. Mliečna bielkovina sa nachádza aj v materskom mlieku, aj vo väčšine mliek, ktoré nie sú označené ako mlieka vhodné pri alergii.
Alergická reakcia môže nastať okamžite, ale môže byť aj oneskorená a prejaviť sa po niekoľkých hodinách.
Krv v stolici
Asi najčastejším prejavom je krv v stolici.
Ak sa u vášho bábätka objaví krv v stolici prvýkrát, netreba ešte robiť paniku.
Môže to byť prvý a poslednýkrát - spôsobiť to môže malá trhlinka konečníka alebo malá trhlinka na vašej bradavke alebo jednorazová zmena/podráždenie v tráviacom trakte.
Taktiež, ak sa krv v stolici objaví s príznakmi infekcie - zvýšená teplota, riedke stolice, či aj vracanie - s najväčšou pravdepodobnosťou sa nejedná o ABKM, ale o infekčnú gatsroenteritídu.
Krv vymizne po zotavení sa z infekcie.
Ak však má vaše dieťatko krv v stolici opakovane a inak nemá iné ťažkosti - papá, kaká, ciká, spinká, reaguje na vás ako zvyčajne, to prvé, na čo bude aj váš ošetrujúci pediater myslieť, je práve alergia na bielkovinu kravského mlieka.
Ekzém a kožné prejavy
Niektoré deti nemajú krv v stolici, ale začne sa im robiť atopický ekzém na pokožke.
Jedná sa o rôzne veľké ložiská začervenanej suchej kože. Ktorá, ak nie je hneď správne ošetrovaná, môže neskôr aj šupinatieť.
Morfy sa zväčšujú, robia sa tam pupienky, ložiská sa objavujú na viacerých častiach tela.
Ak naďalej dieťa nie je správne ošterované, môže neskôr dôjsť aj k infekcii týchto narušených častí kože.
Preto je skorá správna liečba atopického ekzému viac než vhodná.
Ale treba si uvedomiť, že pokožka reaguje na niečo, čo organizmu prekáža.
Ekzém nikdy nie je len tak.
Väčšinou práve existuje nejaký alergén, ktorý dieťatko dráždi a spôsobuje niečo, ako alergickú reakciu s prejavom na koži - atopickou dermatitídou.
A najčastjejším spúšťačom reakcie na koži je, opäť raz, mliečna bielkovina.
Zahlienenie
Posledným najmenej častým prejavom ABKM u dojčiat je zvýšené zahlienenie.
Zvyčajne sa jedná o bábätká, ktoré majú, nevedno prečo, neškodný soplík.
Nikdy k tomu soplíku nie je zvýšená teplota či kašeľ.
Len jednoducho dieťatko má soplík denne, týždne, nebodaj mesiace, niekedy možno aj chrapká z nošteka.
No hlien je stále riedky, nanajvýš mierne hustý a biely a inak dieťa v princípe nemá žiadne ťažkosti.
Ak takémuto dieťaťu zmeníte umelé mlieko na hypoalergénne alebo dojčiaca matka vysadí mliečne výrobky, veľakrát to pomôže.
Dieťa zrazu akoby zázračne nehlieni.
Ako často alergia vzniká a kedy ustupuje
Najviac sa alergia na bielkovinu kravského mlieka objavuje u detičiek do 3 rokov, ktoré z nej postupne vyrastú.
Dobrou správou je, že vo väčšine prípadov alergia na bielkovinu kravského mlieka spontánne vymizne do 6. roku života.
Takmer 80% prípadov alergie úplne zmizne do 6. roku života a len veľmi zriedkavo ostáva celoživotne.
Alergia zvykne vymiznúť už okolo prvého roka života alebo v batoľacom, či predškolskom veku.
Veľká väčšina týchto alergií na bielkovinu kravského mlieka dojčenského veku časom vymizne.
Spolu s pediatrom, gastroenterológom alebo imunoalergológom budete skúšať zavádzať mliečne výrobky a je veľmi pravdepodobné, že neskôr bude môcť vaše dieťa jesť všetko.
Po pár mesiacoch sa však odporúča skúsiť, či ochorenie neustúpilo, a to tzv. reexpozičnými testami, kedy sa do stravy opäť zavedie malé množstvo bielkoviny kravského mlieka a vyskúša, či bude bielkovina tolerovaná.
Eliminačná diéta zlepší príznaky pacienta a po určitej dobe (6 - 12 mesiacov) sa môže skúsiť opäť zaviesť mlieko do stravy (pod dohľadom lekára).
Ako sa alergia diagnostikuje
Ak máte podozrenie, že vaše dieťa môže mať alergiu na mlieko, mali by ste kontaktovať pediatra.
Diagnostika alergie na mlieko zahŕňa anamnézu, počas ktorej sa lekár bude informovať o frekvencii a charaktere príznakov, laboratórne vyšetrenie stolice a krvi a iné.
Následne vás môže pediater odporučiť k alergológovi.
Na základe symptómov a rodinnej anamnézy sa predpokladaná diagnóza môže potvrdiť rôznymi metódami.
Eliminačno-expozičný test
Diagnózu vždy určuje lekár prostredníctvom tzv. eliminačno-expozičného testu.
Počas eliminačného testu sa vylúči kravské mlieko zo stravy dieťaťa, v prípade dojčeného dieťaťa zo stravy matky.
Pokiaľ sa jedná o alergiu, do 3 dní (žihľavka, zvracanie, kolika, krv v stolici) až 4 týždňov (atopický ekzém, hlienovité hnačky) dôjde obvykle k ústupu ťažkostí.
V princípe už po 2 týždňoch by ste mali vidieť efekt vašej „práce“.
Ak by ste si chceli byť istí, že sa jedná o ABKM, po tejto tzv. eliminácii alergénu a vymiznutí ťažkostí môžete alergén znova zaradiť do stravy.
Keď sa nám krv v stolici vráti, máme hotovú diagnózu.
Táto diagnóza na základe tzv. eliminačno-expozičného testu je najpresnejšou diagnózou ABKM.
Nie je nič spoľahlivejšie.
Opätovné zavedenie alergénu však nemá prebiehať svojvoľne, najmä ak sa v minulosti objavila dýchavičnosť, rozsiahle opuchy, anafylaxia alebo iná závažná reakcia.
Kožné a krvné testy
Kožné alergické testy sú rýchlou alternatívou, kedy sa kravské mlieko aplikuje na kožu, ktorá sa jemným pichnutím naruší.
Ak koža ostane podráždená, začervenaná a svrbivá, pacientovi sa diagnostikuje alergia na mlieko, respektíve na bielkovinu kravského mlieka.
Lekár tiež môže pomocou krvných testov zisťovať prítomnosť špecifických IgE protilátok, ktorých hladiny bývajú zvýšené u pacientov s alergiou a astmou.
Touto cestou sa však nevie zachytiť alergia na mlieko, ktorá nie je sprostredkovaná IgE protilátkami.
Žiadne odbery krvi nie sú nutné, ak nie sú potrebné.
Čo robiť pri dojčení
Vo väčšine prípadov je po zistení alergie u bábätka možné s dojčením pokračovať.
Ak dojčíte, znamená to, že práve vy musíte zo svojho jedálnička vylúčiť všetky, podotýkam naozaj VŠETKY mliečne výrobky.
Mamička vylúči bielkovinu kravského mlieka zo svojho jedálnička.
To je nevyhnutné preto, že niektoré mliečne bielkoviny sa môžu zo stravy matky dostať do materského mlieka.
Preto dojčiaca mamička musí na pár mesiacov oželieť jogurty, syry, mlieko, acidká, keksíky, čokoládky, zákusky, zmzlinu a všetky sladkosti a potraviny, ktoré v sebe obsahujú mlieko, sušené mlieko, bielkoviny kravského mlieka alebo laktózu.
Bude potrebné, aby ste sa naučili čítať zloženie potravín a vyhýbali sa všetkým, ktoré obsahujú nejakú zložku z mlieka.
Odmenou vám bude spokojné bábätko bez krvi v stolici.
Okrem toho je potrebné sledovať celkový príjem bielkovín a vápnika v zložení stravy mamičky.
Čo robiť pri kŕmení umelou výživou
Ak vaše bábätko dostáva umelé mlieko, je vhodné zmeniť mlieko za tzv. hypoalergénne mlieko, v ktorom je mliečna bielkovina čiastočne naštiepená.
Možno to bude dostačujúce.
Ak by to však nepomohlo a stolica by naďalej obsahovala aj nejakú krv, ošetrujúci pediater môže z úvodu predpísať špeciálne mlieko - tzv. extenzívny hydrolyzát.
Pre deti, ktoré majú potvrdenú ABKM, sú určené dojčenské mlieka s obsahom extenzívne (vysoko) hydrolyzovanej bielkoviny kravského mlieka.
U detí s ťažšou formou alergie sa odporúča používať výživu na báze aminokyselín.
Výživa na báze aminokyselín neobsahuje bielkovinu kravského mlieka, ani iné pridané bielkoviny alebo peptidy, a to ani v stopových množstvách.
Ak dieťa nemôže byť výhradne dojčené, musíme štandardnú dojčenskú mliečnu výživu nahradiť adekvátnou výživou - podľa odporúčania lekára.
Chuť a vôňa špeciálnej výživy pre deti s ABKM sa od štandardnej dojčenskej mliečnej výživy líšia.
Pri prechode na špeciálnu výživu, môže vášmu bábätku nejakú dobu trvať, než si na novú chuť zvykne.
Ak nemôže byť vaše bábätko dojčené a vo vašej rodine sa vyskytuje IgE sprostredkované alergické ochorenie, vhodnú výživu treba vybrať po konzultácii s lekárom.
Čo pri ABKM nepatrí do jedálnička
Základom liečby alergie na mlieko je striktné vysadenie potravín s mliečnou bielkovinou.
Nachádza sa vo všetkých druhoch živočíšneho mlieka (kravské, kozie, ovčie).
Alergik na mlieko by nemal konzumovať nič s obsahom mlieka, vrátane masla, syrov, smotany, jogurtov, pudingov, zmrzliny, koláčov s obsahom mliečnej zložky.
Kozie, ovčie či iné mlieka cicavcov nie sú pre deti s ABKM vhodné.
Obsahujú totiž bielkoviny veľmi podobné bielkovine kravskej.
Najčastejšie sa jedná o mlieko a výrobky z neho, jogurty, syry, tvarohy, niektoré margaríny, smotana na varenie alebo šľahanie, zmrzlina a podobne.
Mlieko sa môže nachádzať aj vo výrobkoch, v ktorých by ste ho neočakávali.
- vo vianočke,
- v sladkom pečive,
- v niektorých druhoch chleba a rožkoch,
- v knedľách,
- v čokoláde,
- v paprikových čipsoch,
- v slaných tyčinkách,
- v omáčkach,
- v kupovanej mäsovej konzerve,
- v ochutenom mletom mäse,
- v paštétach,
- v kupovaných nátierkach,
- vo väčšine margarínov.
Kazeín je mliečny výrobok, ktorý možno nájsť na niektorých prekvapivých miestach vrátane konzervovaného tuniaka, klobásy a nemliečnych výrobkov.
Prítomnosť mlieka a mliečnej bielkoviny je nevyhnutné skontrolovať aj vo výživových doplnkoch alebo liekoch, pretože už malé množstvo môže viesť k objaveniu alergických príznakov.
Pri výbere vhodných potravín je potrebné pozorne čítať etikety a zloženie, pretože mlieko sa môže vyskytovať aj tam, kde by sme ho nečakali.
Čím nahradiť mlieko pri varení a pečení
Pri varení a pečení sa dá mlieko nahradiť rastlinnými “mliekami”.
Vo väčších supermarketoch bežne zoženiete instantné alebo krabicové mlieko ryžové, ovsené, kokosové, pohánkové, mandľové.
Na desiatu si miesto jogurtu dávame kus ovocia alebo zeleniny s pečivom a čisto rastlinným margarínom.
Obedy sa vymýšľajú najľahšie, pretože tam sa bez mlieka jednoducho zaobídeme.
Postupom času sme zaradili polievky alebo teplé jedlá s mäsom aj na večeru a nemliečne kaše jeme na raňajky.
Ukázalo sa, že bez bielkovín kravského mlieka dokážeme normálne fungovať.
Je to len o zvyku.
Rastlinné mlieka, ako napríklad ovsené, nemajú dostatočný obsah živín.
Bežné sójové nápoje by nemali byť bez konzultácie s lekárom používané.
Sójové mlieko lekári deťom skôr nedoporučujú, sója je veľký alergén.
Časť pacientov však môže mať súčasne alergiu aj na bielkoviny sóje, preto by ste sa mali sóji vyhnúť a zvoliť iné alternatívy.
Deti s alergiou na bielkovinu kravského mlieka nemajú byť kŕmené dojčenskou mliečnou výživou s neupravenými bielkovinami kravského mlieka.
Do diéty detí s ABKM nepatrí ani sója a sójové výrobky.
Je dôležité rozlišovať medzi rastlinným nápojom používaným pri varení a plnohodnotnou dojčenskou výživou, ktorú má určiť lekár.
Vápnik, bielkoviny a ďalšie živiny
Môžete však namietať, že v jedálničku bez skutočného mlieka musí chýbať vápnik.
Môže, ale nemusí.
Záleží to na tom, čo jete a pijete.
Kojené dieťa má vápnik od maminky, nekojené dieťa s ABKM dostane od pediatra, alergológa alebo gastroenterológa špeciálne mlieko na báze aminokyselín obohatené vápnikom.
K tomu pripočítame vápnik, ktorý získame z nemliečnych potravín.
Najviac vápniku je v maku, sezame, v sardinkách, vo vajíčkových žĺtkoch, v orechoch, slnečnicových a ľanových semienkach.
Solídne množstvo vápnika obsahuje aj kukurica, ovos, pšeno a pohánka.
Vápnik sa prirodzene vyskytuje aj v zelenine, najviac v kapuste, v špenáte a v brokolici.
Vápnik nájdeme napríklad v maku, strukovinách, orechoch, celozrnných výrobkoch, v brokolici, špenáte alebo aj v čínskej kapuste.
A nezabudnime ani na minerálne vody, ktoré dokážu denný príjem vápnika tiež zvýšiť.
Mlieko a mliečne výrobky sú dobrým zdrojom vitamínu D, vápnika, vitamínu B12, omega-3 mastných kyselín a bielkovín.
Ak ich dieťa nekonzumuje, v jedálničku by malo mať zaradené iné potraviny obsahujúce tieto zložky vo vyšších množstvách.
Okrem už spomínaného vylúčenia všetkých mliečnych produktov z jedálnička nezabudnite na to, že by ste si mali nahradiť stratené proteíny.
Môžete tak urobiť konzumáciou vajec, mäsa či rýb.
Minerály a vitamíny, ktoré sa nachádzajú v mlieku, by ste mali dopĺňať pomocou výživových doplnkov a produktov obohatených o tieto látky.
Dávajte si pozor na dostatok vitamínu D, vápnika, fosforu a železa.
Pri jednostrannej eliminačnej diéte je vhodné zloženie jedálnička konzultovať s pediatrom, alergológom, gastroenterológom alebo nutričným odborníkom.
Zavádzanie príkrmov
Deti trpiace ABKM môžu mať alergiu aj na iné potraviny.
Preto je nevyhnutné byť pri zavádzaní príkrmov veľmi opatrný.
Najmä u potravín s vysokým alergizujúcim potenciálom, ako sú vajcia, obilniny obsahujúce glutén (lepok), orechy a ryby, začnite vždy s jednou potravinou, v malom množstve a opakujte ideálne po tri dni v čase obeda.
Ak majú bábätká nejakú potravinovú alergiu, najčastejšie ňou je alergia na bielkovinu kravského mlieka.
Môžu mať aj iné alergie, napríklad na sóju, lepok, či vaječný bielok, avšak tieto sú omnoho zriedkavejšie.
ABKM u väčších detí a dospelých
U väčších detí, batoliat, predškolákov, či ešte väčších detí a dospelákov, môže mať ABKM podobné prejavy, ako boli menované u dojčiat.
Avšak, najčastejšie sú vo vyšších vekových kategóriách prejavy z tráviaceho traktu - krv v stolici, zmeny stolice, hnačka, ale aj zápcha, bolesti brucha a pálenie záhy.
Dáte si pohár mlieka či obľúbený jogurt a zrazu cítite, že niečo nie je s „kostolným poriadkom“?
Doteraz ste však s mliekom problém nemali a neviete, čo sa to deje?
Je tu šanca, že vás trápi alergia na mlieko.
Alergia sa môže objaviť v každom veku.
Hoci je tento typ alergie častejší u malých detí, príznaky a prejavy sa u dospelých ľudí veľmi nelíšia.
Diagnostika je opäť ideálne eliminačno-expozičná.
To jest - dieťa má problém, vidíme/šípime súvislosť s mliekom, vysadíme mliečne výrobky, ťažkosti vymiznú a môžeme, ale nemusíme, alergén zaviesť znova.
A všetko, čo treba, je dodržať bezmliečnu diétu.
Na čo si dať pozor v každodennom živote
Nie je nič spoľahlivejšie ako dôsledné sledovanie reakcií organizmu v súvislosti s konzumáciou potravín a odborné vedenie diagnostiky.
Neexistuje žiadna špecifická metóda na prevenciu potravinových alergií, hoci reakciám sa možno vyhnúť tým, že sa zdržíte spúšťania potravy.
To však môže byť náročné, pretože mlieko je bežnou súčasťou širokej škály jedál.
Navyše, niektorí jedinci alergickí na mlieko ho môžu tolerovať v určitých formách, ako je mlieko používané v pečených výrobkoch alebo niektorých potravinách, ako je jogurt.
Takúto toleranciu však nemožno predpokladať bez odborného posúdenia.
Pri alergii na mlieko sa odporúča užívanie probiotík na podporu trávenia.
Avšak pozor, vyberajte vždy len také, ktoré neobsahujú mliečne bielkoviny.
To platí aj v prípade, že si chcete zaobstarať iné výživové doplnky.
Vysokorizikoví pacienti by mali mať vždy poruke núdzovú liečbu podľa odporúčania lekára.
Poraďte sa so svojím lekárom alebo alergológom, ak zistíte príznaky alergie na mlieko bezprostredne po konzumácii mlieka.