Áno, dieťa môže byť vypočúvané na súde, ak sa konanie týka jeho života, práv alebo povinností a ak je schopné vytvoriť si vlastný názor. Výsluch však nie je automatický pri každom dieťati ani v každom konaní. Súd vždy posudzuje vek, rozumovú a psychickú vyspelosť dieťaťa, okolnosti prípadu a jeho najlepší záujem.
Dieťa nesmie byť v konaní vnímané iba ako predmet rozhodovania dospelých. Má právo vyjadriť sa k veciam, ktoré sa ho týkajú, ale zároveň nemá povinnosť vypovedať. Dieťa musí mať aj možnosť odmietnuť výpoveď alebo mlčať, napríklad ak nechce byť súčasťou konfliktu medzi rodičmi.
Právo dieťaťa byť vypočuté
V práve EÚ sa v článku 24 ods. 1 Charty základných práv EÚ stanovuje, že deti môžu slobodne vyjadrovať svoje názory a tieto názory sa berú do úvahy pri otázkach, ktoré sa ich týkajú, s prihliadnutím na ich vek a vyspelosť.
Toto ustanovenie sa uplatňuje všeobecne a nie je obmedzené na konkrétne konanie.
Právo dieťaťa vyjadriť svoj názor vyplýva aj z článku 12 Dohovoru o právach dieťaťa. Ide o základné právo dieťaťa, ktoré nemožno svojvoľne obmedzovať. Uplatňovanie tohto práva však závisí od rozumovej vyspelosti dieťaťa, pretože od batoľaťa nemožno napríklad vyžadovať, aby formulovalo svoje myšlienky a názory.
Všeobecnou zásadou v občianskom súdnom konaní, ktorého účastníkom je dieťa, je dôraz na zabezpečenie záujmov dieťaťa v súlade s Dohovorom o právach dieťaťa.
Podľa zásady vyjadrenej v Čl. 5 písm. g) zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine „Záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.“
Túto dôležitú zásadu precizuje aj ustanovenie § 43 ods. 1 ZR, podľa ktorého „Maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté.“
Nie je stanovený pevný vek
Zákon vo všeobecnosti stanovuje domnienku, že dieťa staršie ako 12 rokov je schopné prijímať informácie, vytvárať si vlastný názor a oznamovať ho.
Nejde však o striktnú hranicu, keďže samotný ústavný súd rozhodol, že aj sedemročné dieťa je schopné vyjadriť svoj názor.
Ústavný súd sa už zaoberal prípadmi, v ktorých konštatoval, že aj šesťročné dieťa je schopné vyjadriť sa k veci, ktorá sa ho týka.
Je na súde, aby individuálne posúdil, či je dieťa schopné vyjadriť svoj názor. V tomto ohľade to závisí aj od povahy dieťaťa, keďže niektoré deti sú prirodzene komunikatívne a iné sú skôr mlčanlivé.
Ak chce súd vypočuť dieťa, nie je absolútne nevyhnutné, aby maloleté dieťa rozumelo celej situácii, ktorá sa na súde rieši komplexne, stačí, ak jej rozumie natoľko, aby sa k nej mohlo vyjadriť.
Právna spôsobilosť detí v občianskych súdnych konaniach je podobne ako v súkromnom práve viazaná na rozumovú a vôľovú vyspelosť detí ich veku.
Podľa našich skúseností súdy vypočúvajú deti priamo na súde od 12 rokov veku. Nie je však vylúčené, že by vypočuli aj dieťa v nižšom veku.
Doteraz vo svojej praxi som sa stretla s vypočutím dieťaťa priamo na súde vo veku 8 rokov, čo sa mi však nezdalo vhodné.
V akých konaniach môže byť dieťa vypočuté?
Dieťa sa môže v súdnom konaní ocitnúť vo viacerých úlohách. V občianskom konaní býva obvykle účastníkom, môže však vystupovať aj ako svedok.
Občianske súdne konania sa delia na sporové a nesporové konania. Dieťa sa môže ocitnúť v oboch druhoch konania, najčastejšie však vystupuje v nesporových konaniach, napríklad v konaniach týkajúcich sa starostlivosti o dieťa.
V konaniach týkajúcich sa starostlivosti o dieťa sa rieši hlavne problematika spojená s menom a priezviskom dieťaťa, výživným, úpravou styku s dieťaťom, rodičovskými právami a povinnosťami a konkrétne otázky starostlivosti o dieťa.
V súdnych konaniach vo veciach starostlivosti o maloleté deti, ktoré okrem iného zahŕňajú konania o starostlivosti, výživnom a styku s dieťaťom, je popri matke a otcovi účastníkom aj samotné dieťa.
Z toho vyplýva aj množstvo procesných práv, na ktoré má dieťa nárok.
Či súd rozhodne v priebehu niektorého z konaní vo veci starostlivosti súdu o maloletých (§ 111 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok) dieťa vypočuť alebo nie, závisí od okolností konkrétneho prípadu.
Právo dieťaťa na vypočutie platí nielen vo veciach rodičovských práv a povinností, ale aj v konaniach o návrate dieťaťa podľa Haagskeho dohovoru z roku 1980 o občianskych aspektoch medzinárodných únosov detí.
Podľa článku 21 nariadenia Brusel IIa (recast), deti schopné vytvoriť si vlastné názory majú právo dostať skutočnú a účinnú príležitosť vyjadrovať svoje názory, či už priamo, alebo prostredníctvom zástupcu alebo vhodnej osoby tela.
Ich názorom sa má prikladať náležitá váha v súlade s ich vekom a zrelosťou.
Dieťa ako účastník konania
Vo všeobecnosti platí, že súdy nesmú s dieťaťom bez ohľadu na jeho vek alebo zdravotný stav zaobchádzať len ako s predmetom konania.
Bez ohľadu na vek dieťaťa a možnosť, že sa rodičia dohodnú na starostlivosti oň, súd vždy ustanoví dieťaťu zástupcu, kolízneho opatrovníka, ktorým je zvyčajne orgán sociálnoprávnej ochrany detí (skrátene OSPOD).
Nemôže to však byť OSPOD, ktorý podal návrh na súd, čo platí v prípadoch, keď návrh nepodal ani jeden z rodičov dieťaťa.
O ustanovení kolízneho opatrovníka musí súd vždy informovať účastníkov konania prostredníctvom uznesenia.
Kolízny opatrovník chráni záujmy maloletého dieťaťa v konaní a poskytuje mu potrebné informácie, ak to vek a rozumová vyspelosť dieťaťa dovoľuje.
V občianskych súdnych konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých hrá zásadnú úlohu orgán sociálno-právnej ochrany detí. Túto pôsobnosť vykonávajú predovšetkým obecné úrady s rozšírenou pôsobnosťou.
Orgán sociálno-právnej ochrany detí môže začínať určité konania uvedené vyššie v texte a následne v týchto konaniach pôsobiť ako kolízny opatrovník.
Zároveň zabezpečuje sociálno-právnu ochranu dieťaťa aj mimo súdneho konania, či už v rámci preventívnej alebo poradenskej činnosti, alebo prostredníctvom výchovných opatrení.
Ako súd zisťuje názor dieťaťa
Výsluch maloletého je jedným zo základných úkonov na naplnenie práva maloletého vyjadriť svoj názor na veci, ktoré sa ho týkajú.
Ústavný súd v roku 2021 rozhodol, že výsluch maloletého v konaní, v ktorom je účastníkom, je úkonom sui generis.
Podľa názoru ústavného súdu nejde o výsluch účastníka ako taký, ale o spôsob zisťovania názoru dieťaťa.
Úkon zameraný na zistenie názoru dieťaťa treba považovať za súčasť účastníckych práv dieťaťa, nie za dôkaz.
Výsluchom dieťaťa sa primárne nezisťujú skutočnosti, ale postoj dieťaťa k predmetnej veci.
Názor dieťaťa možno okrem výsluchu na súde zistiť prostredníctvom zástupcu, znaleckého posudku alebo príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí.
Jedným zo spôsobov, ako zistiť názor dieťaťa, je pohovor s dieťaťom na OSPOD.
Hoci vo všeobecnosti by súdy mali uprednostniť vypočutie dieťaťa priamo na súde, v praxi súdy často nariadia vypočutie dieťaťa na OSPOD.
Často však výsluch vykoná detský psychológ, nie však na súde.
Ak súd dospeje k záveru, že je potrebné pribrať znalca na zodpovedanie odbornej otázky, môže si vyžiadať aj názor dieťaťa.
Znalec sa zvyčajne priberá, ak existuje podozrenie, že niekto zo zúčastnených trpí duševnou alebo telesnou poruchou, alebo ak je situácia nejasná.
Vo väčšine prípadov ide o situácie, keď sa rodičia nedokážu dohodnúť.
V zásade bude znalcom odborník v oblasti psychológie.
Ako prebieha výsluch dieťaťa na súde
Výsluch dieťaťa na súde sa označuje ako výsluch maloletého, ale je veľmi odlišný od výsluchu iných účastníkov konania.
Bežnou praxou je, že na výsluchu je prítomný len sudca a kolízny opatrovník, pričom rodičia a ich zákonní zástupcovia čakajú mimo súdnej siene.
Je to predovšetkým preto, aby sa zabezpečilo, že dieťa nebude ovplyvňované, a tiež aby výsluch nebol pre dieťa psychicky zaťažujúci.
Ak súd nariadi výsluch maloletého pred súdom, môže sa vykonať bez prítomnosti rodičov, ich zákonných zástupcov alebo iných osôb, ak sa súd domnieva, že ich prítomnosť by mohla ovplyvniť výpoveď maloletého, ktorý by nemusel vyjadriť svoj pravdivý názor.
Súd tiež nie je povinný vypočuť dieťa v súdnej sieni, pretože môže zvoliť menej formálne prostredie, ktorým môže byť napríklad kancelária sudcu.
Sudca môže dieťa navštíviť aj v známom prostredí, napríklad v škole.
Tieto opatrenia okrem iného umožňujú, aby bol výsluch pre dieťa menej zaťažujúci.
Stáva sa aj to, že sudca si pri výsluchu dieťaťa vyzlečie talár, aby na dieťa pôsobil priateľskejším dojmom, alebo si dieťa vezme do svojej kancelárie, aby vytvoril čo najpriateľskejšie prostredie.
Celý výsluch nie je konfrontačný, ale skôr neformálny, pričom sa sudca snaží zistiť, čo dieťa skutočne chce.
Sudca by mal tiež viesť celý pohovor s dieťaťom nie ako konfrontačný rozhovor, ale skôr ako neformálnu diskusiu o danej téme.
Určite nie je žiaduce, aby dieťa počas pohovoru stálo „za plotom“ a bálo sa hovoriť.
Dieťa však môže mať počas pohovoru pri sebe dôverníka, ktorý nie je jeho zákonným zástupcom, ak o to požiada.
Prítomnosť takéhoto dôverníka môže súd vylúčiť len vtedy, ak by sa tým zmaril účel výsluchu.
Musí byť pri výsluchu rodič?
Rodič nemusí byť pri výsluchu dieťaťa prítomný. Súd môže rodičov, ich právnych zástupcov alebo iné osoby nechať mimo miestnosti, ak by ich prítomnosť mohla ovplyvniť odpovede dieťaťa.
Neprítomnosť rodiča teda sama osebe neznamená porušenie práv rodiča. Cieľom je umožniť dieťaťu slobodne vyjadriť svoj názor bez tlaku, obáv alebo lojality voči jednému z rodičov.
Právo dieťaťa na vypočutie, ktoré je ustanovené v charte a nariadení Brusel II bis, si vyžaduje, aby právne postupy a podmienky, ktorými sa umožňuje deťom slobodne vyjadrovať svoje názory, boli deťom k dispozícii, a aby súd získal tieto názory.
Takisto je potrebné, aby súd prijal všetky primerané opatrenia na zabezpečenie týchto vypočutí so zreteľom na najlepšie záujmy dieťaťa a okolnosti každého jednotlivého prípadu.
Je názor dieťaťa pre súd záväzný?
Názor dieťaťa je dôležitým faktorom, ale nie jediným.
Pri rozhodovaní o živote dieťaťa nie je možné bezvýhradne zohľadniť jeho názor bez ohľadu na ostatné skutočnosti.
Stanovený postoj dieťaťa k danej veci je skôr vodítkom na prijatie rozhodnutia v najlepšom záujme dieťaťa.
Zo zákona vyplýva, že súd zohľadňuje názor dieťaťa s ohľadom na jeho vek a rozumovú vyspelosť.
Vo všeobecnosti platí, že čím je dieťa staršie, tým väčšiu váhu súd prikladá jeho názoru a názor maloletých blížiacich sa k plnoletosti nemožno ignorovať.
Tieto závery samozrejme neznamenajú, že by sa názor malého dieťaťa nebral do úvahy.
Názoru dieťaťa musí súd priznať náležitú váhu.
Názor dieťaťa však nemožno do rozhodnutia zahrnúť bez ďalšieho zohľadnenia, t. j. rozhodnutie nemôže byť založené len na želaní dieťaťa.
Dieťa by malo byť informované aj o výsledku konania a malo by mu byť oznámené, ako boli zohľadnené jeho názory.
Kedy súd dieťa nemusí vypočuť?
Nemôžu byť žiadne pochybnosti o tom, že dieťa má právo byť vypočuté v každom konaní, ktoré sa ho týka.
To ešte neznamená, že dieťa musí byť bezpodmienečne v každom takomto konaní vypočuté, najmä v procesnej situácii, keď pre absenciu iných právne významných skutočností by takýto postup či dlhšie dokazovanie bolo zjavne nadbytočné a neúčelné.
Tak to môže byť napríklad v procesnej situácii, keď súd dospeje k záveru, že v ním posudzovanej veci podmienky na pozbavenie rodičovskej zodpovednosti, ide o pozbavenie výkonu rodičovských práv, rodiča k maloletému dieťaťu nie sú preukázané.
Napriek vyššie uvedenému nie je potrebné maloletého bezodkladne vypočuť v každom konaní, ktorého je účastníkom, s čím sa v praxi stretol takmer každý advokát alebo sudca.
V prvom rade nesmie byť výsluch maloletého v rozpore s jeho najlepším záujmom.
Súd preto musí preskúmať, či nie je v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa, aby zistil názor dieťaťa, a to aj položením otázok týkajúcich sa predmetného konania.
Ak zistí takýto rozpor, je legitímne obmedziť právo maloletého na účasť s náležitým odôvodnením.
Ďalším aspektom, ktorý musí súd preskúmať predtým, ako pristúpi k samotnému výsluchu maloletého, je schopnosť dieťaťa riadne prijať informácie a vytvoriť si vlastný názor, ktorý by potom bolo schopné oznámiť.
Deti so zdravotným postihnutím nemôžu byť vynechané.
Aj tieto zraniteľné deti majú nárok na primerané práva účasti a od výsluchu maloletého nemožno bez ďalšieho upustiť na základe informácie, že je napríklad mentálne postihnutý.
Rozhodnutia európskych súdov
Vec Joseba Andoni Aguirre Zarraga/Simone Pelz
Prípad Joseba Andoni Aguirre Zarraga/Simone Pelz sa týka vysťahovania maloletého dieťaťa zo Španielska do Nemecka v rozpore s rozhodnutiami o zverení do osobnej starostlivosti.
SDEÚ dostal otázku, či nemecký súd, t. j. súd krajiny, do ktorej bolo vysťahované dieťa, mohol spochybniť vykonávacie rozhodnutie španielskeho súdu, teda súdu krajiny pôvodu, na základe toho, že dieťa nebolo vypočuté, čím sa dopustil porušenia článku 42 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 2201/2003 (Brusel II bis) a článku 24 Charty základných práv EÚ.
Dieťa namietalo voči vráteniu, keď vyjadrilo svoje názory v rámci konania pred nemeckým súdom.
SDEÚ odôvodnil, že vypočutie dieťaťa nie je absolútnym právom, ale že ak súd rozhodne, že je potrebné, musí poskytnúť dieťaťu jedinečnú a účinnú príležitosť vyjadriť svoje názory.
Vec Sahin/Nemecko
Vo veci Sahin/Nemecko matka úplne zakázala kontakt medzi žiadateľom a jeho štvorročnou dcérou.
Nemecký krajinský súd rozhodol, že umožnenie styku otca k jeho dcére by bolo pre dieťa škodlivé z dôvodu vážneho napätia medzi rodičmi.
Rozhodol tak bez vypočutia dieťaťa v otázke, či sa chce naďalej vídať s otcom.
V otázke vypočutia dieťaťa na súde sa ESĽP odvolal na vysvetlenie znalca pred krajinským súdom v Nemecku.
Po niekoľkých stretnutiach s dieťaťom, matkou a žiadateľom sa znalec domnieval, že proces kladenia otázok dieťaťu by mohol preň predstavovať riziko, ktorému by sa nedalo predísť osobitnými opatreniami na súde.
Vec M. a M./Chorvátsko
Vec M. a M. /Chorvátsko sa týka sporu o opatrovníctvo, vrátane obvinení zo zneužívania dieťaťa otcom.
ESĽP bol obzvlášť zarazený skutočnosťou, že dieťa v rozhodnom čase vo veku 13 a pol roka stále nebolo vypočuté v poručenskom konaní, ktoré doteraz prebiehalo trvalo viac ako štyri roky, a preto nedostalo možnosť vyjadriť svoje názory pred súdmi o tom, s ktorým rodičom chcelo žiť.
Nedalo sa povedať, že deti schopné vytvárať si vlastný názor boli dostatočne zapojené do rozhodovacieho procesu, ak im nebola poskytnutá možnosť byť vypočuté a vyjadriť tak svoj názor.
Výsluch dieťaťa v trestnom konaní
Dieťa môže v trestnom konaní vystupovať ako obeť, poškodený, svedok alebo páchateľ trestného činu.
Podľa § 127 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. sa v rámci trestného konania vykonáva výsluch detí, osôb mladších ako 18 rokov.
Výsluch detí v trestnom konaní sa vyznačuje určitými špecifickými zvláštnosťami, ktoré sú podmienené ich individuálnymi vlastnosťami a stavom ich psychiky.
Z psychologického hľadiska sú deti vnímavé, ale ľahko ovplyvniteľné, veľa javov dejúcich sa okolo nich vnímajú chaoticky, avšak súčasne sú schopné vnímať podrobnosti rôzneho druhu, ktorých si dospelý ani nevšimne.
Deti sú schopné poskytnúť detailnú a úplne pravdivú výpoveď v trestnom konaní.
Z tohto názoru nevychádza len psychológia, ale vychádza z neho aj slovenský právny poriadok de lege lata, keď v trestnom poriadku výsluchy detí nielen pripúšťa, ale upravuje aj ich podmienky.
Je samozrejmé, že aj pri výsluchu dieťaťa musí vypočúvajúci vychádzať z jeho osobnosti a jeho individuality.
Pamäť dieťaťa je ovplyvnená množstvom faktorov, okrem iného aj jeho mentálnou zrelosťou.
Výsluch dieťaťa by mal byť vedený tak, aby sa dieťa cítilo pohodlne a vypovedalo k danej udalosti pokiaľ možno čo najviac samostatne.
Osobitné pravidlá pri výsluchu dieťaťa v trestnej veci
Ďalšou právnou úpravou, ktorá upravuje postup a náležitosti výsluchu osoby mladšej ako 18 rokov, je § 135 zákona č. 301/2005 Z. z.
Ak je ako svedok vypočúvaná osoba mladšia ako 18 rokov o veciach, ktorých oživovanie v pamäti by vzhľadom na jej vek mohlo nepriaznivo ovplyvňovať jej duševný a mravný vývoj, treba výsluch vykonávať obzvlášť ohľaduplne a po obsahovej stránke tak, aby sa výsluch v ďalšom konaní už nemusel opakovať.
K výsluchu sa priberie psychológ alebo znalec, ktorý so zreteľom na predmet výsluchu a stupeň duševného vývoja vypočúvanej osoby prispeje k správnemu vedeniu výsluchu a zástupca orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ak nie je na výsluchu prítomný opatrovník podľa § 48 ods. 2.
Ak je ako svedok vypočúvaná osoba mladšia ako 18 rokov o veciach, ktorých oživovanie v pamäti by vzhľadom na jej vek, vzťah k páchateľovi alebo závislosť od páchateľa, povahu a okolnosti spáchania trestného činu mohlo nepriaznivo ovplyvňovať jej duševný a mravný vývoj alebo vystaviť ju riziku druhotnej viktimizácie alebo ak ide o trestný čin proti ľudskej dôstojnosti, treba výsluch vykonávať obzvlášť ohľaduplne a po obsahovej stránke tak, aby sa výsluch v ďalšom konaní už nemusel opakovať.
Ak to môže prispieť k správnemu vykonaniu výsluchu, prizve sa k výsluchu aj zákonný zástupca alebo pedagóg.
Teda v zmysle uvedeného ustanovenia sa zákonný zástupca, resp. rodič prizve k výsluchu iba vtedy, ak to môže prispieť k správnemu vykonaniu výsluchu a teda nemusí to tak byť vždy.
Z vyššie uvedeného ustanovenia vyplýva, že zákonný zástupca nemusí byť pri výsluchu maloletej osoby, ak to policajt nepovažuje za vhodné.
V ďalšom konaní by sa už výsluch takejto osoby nemal opakovať, alebo len so súhlasom zákonného zástupcu.
Ďalej je v danom paragrafe uvedené, že v ďalšom konaní má byť taká osoba, mladšia ako 18 rokov, vypočúvaná znova len v nevyhnutných prípadoch, v prípravnom konaní len so súhlasom prokurátora.
V konaní pred súdom možno na podklade rozhodnutia súdu vykonať dôkaz prečítaním zápisnice i bez podmienok uvedených v § 263.
Ak je ako svedok vypočúvaná osoba mladšia ako 18 rokov a ak ide o trestný čin spáchaný voči blízkej osobe alebo zverenej osobe alebo je zrejmé z okolností prípadu, že opätovná výpoveď osoby mladšej ako 18 rokov môže byť ovplyvnená, alebo je odôvodnený predpoklad, že výsluch by mohol nepriaznivo ovplyvňovať duševný a mravný vývoj osoby mladšej ako 18 rokov, výsluch sa vykoná s využitím technických zariadení určených na záznam zvuku a obrazu tak, aby osoba mladšia ako 18 rokov mohla byť v ďalšom konaní vypočutá len výnimočne.
Miesto a podmienky výsluchu
Výsluchy detí sa spravidla uskutočňujú v špeciálnych vypočúvacích miestnostiach, ktoré majú navodzovať priateľskú a domácku atmosféru, čo uľahčuje nadviazanie kontaktu s dieťaťom.
Výsluch dieťaťa vedú špeciálne vyškolení policajti.
Výsluch dieťaťa by sa, pokiaľ je to vzhľadom na technické vybavenie možné, nemal vykonávať v tradičných vyšetrovacích priestoroch polície.
Žiadna právna úprava presne neupravuje, kde má byť výsluch vykonaný, preto je na zvážení osoby, ktorá výsluch vedie, aby v prípade výsluchu dieťaťa zvážila aj tieto alternatívne miestnosti a nie len kanceláriu, ktorá nie je prispôsobená na výsluch dieťaťa.
Ďalšou alternatívou, ako zabezpečiť vhodné prostredie a miesto na výsluch dieťaťa, je jeho výsluch realizovať napríklad u detského psychológa, v detských domovoch, v nemocniciach alebo v priestoroch detských centier.
Súčasťou organizačnej prípravy je aj stanovenie si miesta výsluchu a času výsluchu, nakoľko je vhodné zohľadniť vek dieťaťa a k tomu prispôsobiť čas, aby napríklad výsluch nebol naplánovaný na čas, kedy bude dieťa spať, prípadne aby sa nenarušila jeho školská dochádzka.
Ďalej je dôležité z hľadiska času naplánovať výsluch tak, aby sa dieťa nestretlo napríklad s obvineným, ďalšími svedkami, prípadne, ak ide o prípady domáceho násilia, kedy je dieťa týrané v rodine, aby sa nestretlo s osobou, ktorá ho týrala.
Na niektorých útvaroch Policajného zboru sú zriadené osobitné kancelárie, na vlastné náklady personálu útvarov vybavené materiálom na zútulnenie priestoru, ako sú hračky, knihy, plagáty, pastelky a kvety.
Špeciálne vypočúvacie miestnosti určené pre výsluch dieťaťa zatiaľ na útvaroch Policajného zboru absentujú.
Vypočúvacia miestnosť, kde sa vykonáva výsluch dieťaťa a ktorá je špeciálne na to vybavená, by mala byť vybavená audiovizuálnym výstupom do inej miestnosti, kde môžu výsluch sledovať všetky osoby, ktoré majú byť pri výsluchu prítomné.
S dieťaťom by sa osobne stretol iba vyšetrovateľ, poverený príslušník Policajného zboru, prípadne psychológ, ale iná blízka osoba.
Ako sa výsluch pripravuje
Príprava na výsluch zahŕňa obsahovú prípravu, teda vecnú prípravu, a prípravu organizačnú, materiálnu aj personálnu.
Ak je v trestnom konaní vypočúvané dieťa ako svedok trestného činu alebo ako obeť trestného činu, takúto výpoveď je potrebné zachytiť na kamerový záznam, preto je veľmi potrebné v tomto štádiu výsluchu zabezpečiť aj kameru, pomocou ktorej sa výsluch zachytí, a to najmä z dôvodu, aby sa už v ďalšom konaní výsluch nemusel opakovať.
V štádiu prípravy je pri výsluchu dieťaťa ďalej dôležité personálne hľadisko a to, aká osoba výsluch vykoná.
Výsluch vedie vždy vyšetrovateľ alebo poverený príslušník Policajného zboru vykonávajúci skrátené vyšetrovanie.
Je dôležité vybrať osobu, ktorá má vzťah k deťom.
Bolo by prijateľné, keby osoby vykonávajúce výsluch mali určité školenie z oblasti detskej psychológie, avšak v praxi sa takéto školenia nerealizujú.
Taktiež môže zohrať dôležitú úlohu aj oblečenie vypočúvajúceho, niektoré deti môže desiť výsluch policajta, ktorý je v uniforme a má pri sebe služobnú zbraň, môže to u dieťaťa vzbudiť strach, preto je vhodnejšie na výsluch voliť civilné oblečenie, ktoré na dieťa môže pôsobiť pokojnejším a kľudnejším dojmom.
Obsahová príprava výsluchu je akási vnútorná príprava osoby, ktorá vedie výsluch.
Uvedená osoba si musí určiť, aké skutočnosti sa chce od dieťaťa dozvedieť a akým spôsobom, napríklad či zvolí iba kladenie otázok alebo nechá dieťa samé súvisle rozprávať.
Je dôležité sa na výsluch riadne pripraviť, avšak v konečnom dôsledku si smer výsluchu bude musieť vypočúvajúci meniť počas samotného výsluchu, nakoľko sa celý priebeh výsluchu nedá presne naplánovať a môže sa meniť aj napríklad od psychického rozpoloženia dieťaťa.
Práva dieťaťa pri trestnom výsluchu
Ďalej je dieťa v zmysle č. 247/2017 Z. z. o obetiach trestných činov považované za obzvlášť zraniteľnú obeť.
Podľa tejto osobitnej úpravy sa osoba mladšia ako 18 rokov považuje za tzv. obzvlášť zraniteľnú obeť, takže toto postavenie jej poskytuje rad práv nad rámec postavenia poškodeného v trestnom konaní, ale aj nad rámec práv obetí.
Medzi práva obzvlášť zraniteľných obetí patrí aj právo na bezplatnú pomoc.
Ich žiadostiam o zabránenie kontaktu s páchateľom a o to, aby výsluch v prípravnom konaní viedla osoba rovnakého alebo opačného pohlavia, treba v zásade vyhovieť.
Pri výsluchu je nutné dieťa poučiť o práve odmietnuť vypovedať a o tom, že má povinnosť vypovedať pravdu a nič nezamlčať.
Zároveň je nutné dieťa poučiť o následkoch krivej výpovede.
Deti mladšie ako 15 rokov sa o následkoch krivej výpovede nepoučujú, lebo nie sú trestne zodpovedné.
Svedok je povinný dostaviť sa na výsluch.
Predvolanie býva spravidla písomné, ale môže byť aj telefonické.
Ochrana súkromia dieťaťa
V právnej úprave sa zároveň kladie dôraz na ochranu osobných údajov a súkromia osôb mladších ako 18 rokov.
V Trestnom poriadku sa stanovuje, že v súvislosti s trestným činom spáchaným na poškodenom alebo obeti nikto nesmie nijakým spôsobom uverejniť informácie umožňujúce zistiť totožnosť poškodeného alebo obete, ktorý je osobou mladšou ako 18 rokov.
Zároveň je zakázané uverejňovať obrazové snímky, obrazové a zvukové záznamy alebo iné informácie o priebehu súdneho konania alebo verejného pojednávania, ktoré by umožnili zistiť totožnosť takéhoto poškodeného alebo obete.
Právoplatný rozsudok nesmie byť uverejnený vo verejných komunikačných prostriedkoch s uvedením mena, mien, priezviska a bydliska takéhoto poškodeného.
Predseda senátu môže s prihliadnutím na osobu poškodeného a povahu a charakter spáchaného trestného činu rozhodnúť o ďalších obmedzeniach spojených s uverejnením právoplatného odsudzujúceho rozsudku, aby bola zaistená primeraná ochrana záujmov poškodeného.
Čo je dôležité pri otázkach dieťaťu
Ak je dieťa svedkom trestného činu, stávajú sa významnou okolnosťou jeho výpovede osobnostné faktory a otázky, ktoré sa dieťaťu kladú, musia byť volené tak, aby na ne dieťa odpovedalo z vlastnej vôle.
Otázky nemôžu byť mnohoznačné alebo také, že by ich dieťa mohlo zle pochopiť.
Výsluch musí byť vedený obzvlášť ohľaduplne a tak, aby sa dieťa cítilo bezpečne.
Deti sú vnímavé, ale ľahko ovplyvniteľné, preto je potrebné zabrániť tomu, aby ich odpovede formovali rodičia, páchateľ, svedkovia alebo iné osoby.
Výsluch dieťaťa musí byť vedený samostatne, pokojne a s ohľadom na jeho individuálnu vyspelosť.
Účasť dieťaťa v konaní a informovanie o výsledku
Uplatňovanie práva maloletého dieťaťa byť vypočuté by sa však nemalo zameriavať len na samotný výsluch.
Naopak, malo by sa vykonať nasledujúcich 5 krokov: príprava, samotné vypočutie, posúdenie spôsobilosti dieťaťa, informovanie dieťaťa o tom, že sa venuje pozornosť jeho názorom, a opravné prostriedky.
Príprava by mala okrem iného spočívať v informovaní dieťaťa o jeho práve podať výpoveď, pričom by mala zahŕňať informáciu, že dieťa nemusí podať výpoveď, ak si to neželá.
Dieťa by malo byť informované aj o výsledku konania a malo by mu byť oznámené, ako boli zohľadnené jeho názory.
Rýchlosť konania vo veciach detí
V nesporových konaniach, a najmä v konaniach týkajúcich sa starostlivosti o dieťa, sa dôraz kladie na rýchlosť konania.
Vo veciach úpravy pomerov dieťaťa je možné vydať predbežné opatrenie, o ktorom súd rozhodne do 7 dní.
V prípade vážneho ohrozenia alebo narušenia dôležitého záujmu dieťaťa súd obvykle rozhodne o predbežnom opatrení do 24 hodín.
Štandardné konanie by potom malo byť ukončené do 6 mesiacov od začatia konania.
Výsluch dieťaťa na súde teda nie je automatickou povinnosťou súdu, ale ani výnimočnou možnosťou, ktorú by bolo možné odmietnuť iba pre nízky vek dieťaťa. Rozhodujúce je, či dieťa dokáže vzhľadom na svoju vyspelosť vytvoriť a slobodne vyjadriť vlastný názor, či je jeho vypočutie v jeho najlepšom záujme a akú váhu má jeho názor pri rozhodovaní o konkrétnej veci.