Narodenie Ježiša Krista je srdcom vianočného posolstva. Kresťania si v tomto období pripomínajú historický okamih narodenia vteleného večného Slova, Božieho vtelenia, sviatky vykúpenia, pokoja a lásky.
Ježišovo narodenie však nie je iba spomienkou na udalosť, ktorá sa odohrala pred dvetisíc rokmi. Vianoce pozývajú človeka, aby prijal Ježiša vo svojom srdci, nechal sa ním pretvárať a prinášal jeho pokoj, jednoduchosť, radosť a lásku do sveta.
Ježišovo narodenie podľa Evanjelia svätého Lukáša
Evanjelista Lukáš vo svojom evanjeliu píše o udalostiach narodenia:
„V tých dňoch cisár Augustus vydal príkaz vykonať súpis ľudu na celom svete. Tento prvý súpis sa konal, keď v Sýrii vládol Kyrenios. A všetci sa šli dať zapísať - každý do svojho mesta.
Vybral sa aj Jozef z galilejského mesta Nazareta do Judska, do Dávidovho mesta Betlehema, lebo pochádzal z domu a rodu Dávida, aby sa zapísal so svojou snúbenicou Máriou, ktorá bola v požehnanom stave.
Kým sa tam zdržiavali, nadišiel čas jej pôrodu. A porodila svojho prvorodeného syna. Zavinula ho do plienok a uložila do jasieľ, lebo v útulku pre nich nebolo miesta.“
Posolstvo anjela pastierom
„V tom kraji boli pastieri, ktorí v noci bdeli na poli a strážili svoje stádo. Zastal pri nich Pánov anjel a ožiarila ich Pánova sláva. Zmocnil sa ich veľký strach.
Ale anjel im povedal: „Nebojte sa! Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude radosťou pre všetkých ľudí, lebo v Dávidovom meste sa vám dnes narodil Spasiteľ, Kristus Pán. Toto vám bude znamením: Nájdete dieťatko zavinuté do plienok a uložené v jasliach.“
Odrazu sa s anjelom zjavilo množstvo nebeských zástupov, ktoré chválili Boha a volali:
„Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom, ktorých on miluje.“
Pastieri pri jasličkách
Len čo sa anjeli vrátili do neba, pastieri sa rozhodli: „Poďme teda do Betlehema a pozrime, čo sa tam stalo - čo nám oznámil Pán.“
Poponáhľali sa a našli Máriu, Jozefa a dieťatko uložené v jasliach. Keď to uvideli, vyrozprávali, čo im bolo povedané o tomto dieťati.
Všetci, čo to počuli, čudovali sa tomu, čo im rozprávali pastieri. Ale Mária si všetky tie slová zachovala vo svojom srdci a premýšľala o nich.
Pastieri sa potom vrátili, oslavovali a chválili Boha za všetko, čo počuli a videli, ako im bolo povedané.
Báseň o narodení Ježiša
Ježiško náš, vitaj milý,
prišiel si k nám v tichej chvíli.
V jasličkách dnes sladko spíš,
lásku svetu prinášaš.
V Betleheme, v malej chyži,
svetlo tvoje k ľuďom kríži.
Pastier prišiel, anjel spieva,
radosť v srdciach rozlieva.
Mária ťa v náručí má,
Jozef pri nej ticho bdie.
Nad jasličkami pokoj žiari,
hviezda svieti v nočnej tvári.
Sláva Bohu na výsostiach,
pokoj nech je v našich srdciach.
Ježiš prišiel medzi nás,
láskou mení každý čas.
Ježiš chce byť prijatý aj v našom srdci
Od polnočnej svätej omše hľadíme na Ježiška, položeného v jasličkách. Možno spomíname na to, čo sa udialo pred dvetisíc rokmi. Možno sa nám to zdá príliš vzdialené a zaprášené prachom minulosti.
Ale čo keby sa Ježiš narodil aj v nás? A nielen na Vianoce, ale každučký deň.
Skutočne sme povolaní k tomu, aby sme prijali Ježiša vo svojom srdci a niesli ho svetu. Boh hovorí rečou lásky. Darca sa stáva darom.
A pozýva nás, v tomto čase tak špeciálne, aby sme aj my po ňom túžili a prijali ho. Aby sme prijali Darcu, ktorý sa stáva darom, a sami sa stali darom Darcu.
Svätý Bernard z Clairvaux sa pýtal: „Ježiš, čo ťa urobilo takým malým?“ Odpoveď znie: „Láska.“
Túžiť po Bohu, túžiť po viere, nádeji a láske. Túžiť mu byť blízko a žiť svoj život s ním. Život, ktorý naozaj stojí za to.
„Ježiš na vás stále čaká v tichu,“ povedala svätá Matka Terézia.
Ticho ako priestor pre Ježišovo narodenie
Ticho je priestor, aby sa v nás Ježiš mohol narodiť. Potrebujeme sa stíšiť, utiahnuť, ponoriť do ticha - ponoriť do Boha.
Objavovať ho v tichu - nájdeme ho v hĺbke svojho srdca, keď sa uchýlime do ticha. Práve tam môžeme v intimite a dôvere poznávať Božiu nepochopiteľnú a neohraničenú lásku ku každému z nás.
Práve to je priestor, kde sa v nás rodí Ježiš. On rád prichádza v tichu.
Ustavične niekam utekáme. Sme tam a potom zas inde, beháme z miesta na miesto, v jednej sekunde sme ponorení v minulosti a utápame sa ňou a v druhej sa obávame budúcnosti.
Ak chceme, aby sa v nás Ježiš narodil, potrebujeme byť prítomní dnes - nie zajtra ani včera. A to všetkým, čo robíme, čím sme.
Upratať srdce a vytvoriť miesto
Predstavme si totálne zahádzanú miestnosť, cez ktorú máme problém vôbec prejsť, nieto tam ešte normálne existovať. A predstavme si, že by sme do takejto izby priviedli svoje novonarodené bábätko a chceli by sme, aby tam žilo.
Ak by sme mu vôbec našli miesto, kde by mohlo spinkať, asi by sa tam necítilo veľmi príjemne. Aj Ježiš potrebuje v našom srdci priestor. Vytvorme mu ho.
Aby sme mu urobili priestor, potrebujeme neraz zo svojho srdca mnohé veci vyhodiť, zrieknuť sa ich.
- Možno sa potrebujeme zrieknuť aj nejakých fyzických vecí.
- V prvom rade potrebujeme dať Ježišovi všetky svoje hriechy.
- Potrebujeme otvoriť svoje ruky a srdce, aby z nich vypadli všetky naše previnenia.
- Potrebujeme ich hodiť do Božieho milosrdenstva.
Pomôže nám v tom sviatosť zmierenia i pôst a modlitba. Aby sme doslova upratali svoje srdce, vyzdobili ho na Ježišovo narodenie.
Čím naplniť srdce
Ak zo svojho srdca a života povyhadzujeme všetko, čo nás odďaľuje od Boha, nemôžeme ho nechať prázdne. Potrebujeme ho naplniť. Naplno.
A nie len tak niečím, ale niekým - samým Ježišom.
Sýtiť sa jeho slovom, Svätým písmom, modlitbou, sviatosťami, spoločenstvom Cirkvi, rozjímaním či náboženskou literatúrou.
A dovoliť Ježišovi, ktorý sa v nás rodí, aby nás formoval tak, ako chce on. Aby nás pretváral na svoj obraz a podobu, na seba samého.
Aby bol on v nás a my sme jeho srdcom mohli milovať svet.
Vianočná pozvánka: prijať Ježiša a dávať ho ďalej
Napokon, Ježiš sa nerodí v našom srdci preto, aby sme si ho nechali pre seba, zamkli ho vo svojom srdci. Ježiš chce von!
„Prijmi z rúk Panny Márie maličkého Ježiška a nes ho stále so sebou do celého sveta s posolstvom jeho pokornej dôveryplnej odovzdanosti, jednoduchosti a chudoby, miernosti a pokoja, radosti a lásky.“
Toto je vianočná pozvánka - prijať Ježiša a dávať ho ďalej.
Lebo - slovami svätého Augustína - „preber sa, človeče: Boh sa kvôli tebe stal človekom“.
A Človek, ktorý sa kvôli nám stal človekom, sa chce narodiť aj v nás.
Betlehem a jasličky
K dokresleniu vianočnej atmosféry patrí aj stavanie betlehemov s jasličkami, postavami Svätej rodiny, troch mudrcov, pastierov a anjelov. Ide o vyobrazenie scény narodenia Ježiška.
Za pôvodcu betlehemskej tradície sa pokladá sv. František z Assisi, ktorý postavil prvý betlehem v talianskom mestečku Greccio.
Ježiš sa narodil v Betleheme. Betlehem je hebrejsky Dom chleba. Je to mesto asi osem kilometrov južne od Jeruzalema a je to rodisko kráľa Dávida.
Na mieste, kde sa Kristus narodil, vystavala sv. Helena, matka cisára Konštantína, chrám Panny Márie. Okolo roku 550 ho opravil a vyzdobil cisár Justinián. Tento chrám stojí podnes.
Hlavný oltár sa nachádza nad jaskyňou Pánovho narodenia, do ktorej po oboch stranách oltára vedú schody. Jaskyňa je nádherne ozdobená lampami.
Vianočné vinše o narodení Krista
Vinš z Považia
Keď na narodenie Krista pršať začne,
za štyri týždne počasie bude mračné.
Vinšujem vám tieto slávne sviatky -
Krista Pána narodenie,
aby vám dal Pánboh zdravie,
šťastie, božské požehnanie,
a po smrti kráľovstvo nebeské,
aby ste obsiahnuť mohli
a čo si od Pána Boha žiadate.
Vinš z Lišova
Mnohovážení páni hospodári!
Pri príchode našom zvestujeme vám radostnosť velikú, ktorá bude celému svetu:
Narodil sa nám Spasiteľ,
všetkého sveta vykupiteľ.
Keď to pastieri počuli,
po domoch išli a vinšovali.
Vinš z Topoľčian
Vinšujem vám na tieto slávne sviatky Krista Pána narodenie, aby vám Pán Boh dal zdravie, šťastie, hojné božské požehnanie a po smrti kráľovstvo nebeské obsiahnuť.
Vinš zo Severného Hontu
Pomôž Boh, pomôž Boh cez tieto nové sviatky,
ráčiž nám milý Pánboh dať
a dočkať akožto Krista Pána narodeného.
Vinš z Liptovského Jamníka
Doniesli sme vám novinu:
prišli sme k vám na hostinu.
Zostúpil Spasiteľ s výsosti,
my sme prišli k vám za hostí,
a nám vína nedávate,
pálenky tiež nič nemáte,
čo by sme sa častovali
a vám krajšie zaspievali.
Opekance vám nechceme,
oriešky si potlčieme.
A my sme nie chlapci malí,
žeby ste nám grajciar dali.
Ak nám dvadsiatnik nedáte,
na Nový rok nás nemáte.
Vinš z Kysúc
Vinšujem vám na toto Božie narodenie zdravie, šťastie, na statočku zachovanie, na detičkách potešenie, hojnosti, prajnosti, úrodnosti, po stodolách, po komorách od Pána Boha dosti.
Aby ste mali toľko teličiek, ako v hore jedličiek.
Aby ste mali toľko býčkov, koľko je v hore bučkov.
Vinš zo Starej Turej
Šťastlivé a veselé svátky,
aby bolo mlieka plné látky,
aby dal Pán Boh dobrého zdraví
a po smrti království nebeské.
Vinš zo Spiša
Vinšujem vám šťastie, zdravie na to Božie narodenie,
žeby sa vám darili kury cubaté,
husi sedlaté,
žeby ste mali toľko teličiek, koľko je v lese jedličiek,
toľko volkov, koľko na dachu kolkov,
žeby ste orali štyrmi pluhami,
keď nie štyrmi, tak tromi,
keď nie tromi, tak dvomi,
keď nie dvomi, tak jedným, ale hodným.
Choďte do pivky, vezmite pálenky,
choďte do skrine, doneste pol svine,
choďte do pece, vyberte koláče.
Krátke detské vinše
Kokava nad Rimavicou
Ja som malý do povaly,
vypil by som, keby dali.
Pálenčičky do skleničky
a koláčik do kapsičky,
ešte k tomu babka,
na chrbát lopatka.
Važec
Pri dverách stojím,
psíka sa bojím,
pes do mňa vrčí,
kapsa mi trčí,
dajte mi koláča,
nech sa mi kapsa vytlača.
Liptovské Sliače
Ja som malý neveličký,
pýtam si ja do kapsičky,
kus koláča, kus mrváča,
vypustím vám z kapsy vtáča.
A ak sa vám nepáči,
vypustím vám tri holuby.
Važec
Ja som mala maličička,
poslali ma mamička,
že by ste mi dačo dali
do fertušky naviazali.
Do fertušky koláčika,
do rúčky turáčik.
Krátky detský vinš
Ja som malý, maličký,
pýtam sebe do kapsičky,
kus koláča, kus kabača,
prinesiem vám zajtra vtáča.
Otázka pre srdce
Bolo to dávno, alebo dnes? Čo odpovieš? Spýtaj sa vo svojom svedomí!
Kdeže to pre Krista nebolo miesta? Boli to ľudia ako my. To my sme, ktorí čakáme z inej strany spásu.
Veď pre Krista nemáme ani len kúsok času. To ty a ja sme zavreli, keď pri dverách srdca stál, to ty a ja sme nechceli, aby v nás kraľoval.
Ale hľa, zasa stojí pri dverách a prosí: „Otváraj!“
Prijmi ho rýchlo, neváhaj!
Význam dátumu Vianoc
Presný dátum narodenia Pána známy nie je. Narodenie Ježiša sa kladie do obdobia od 6. pred Kr. do roku 6, v Betleheme.
Nepoznáme presne ani deň a rok jeho narodenia, ani dátum jeho smrti. Biblia neponúka práve mnoho oporných bodov pre výpočet narodenia.
Podľa evanjelií pripadlo Ježišovo narodenie do doby kráľa Herodesa I., teda pred rok 4 pred Kr. Viac sa s istotou nedá povedať, pretože histórie detstva nie sú historickými prameňmi.
Presný dátum narodenia Pána známy nie je. Slávenie 25. decembra ako dňa narodenia Ježiša Krista je doložené po prvý raz z roku 336 v Ríme.
Prečo sa Narodenie Pána slávi 25. decembra
Na Východe sa od polovice 3. storočia narodenie Pána pripomínalo spolu s inými „zjaveniami Pána“. Sviatok sa slávil 6. januára.
Na Západe sa však v polovici 4. storočia začína objavovať osobitná spomienka Božieho narodenia - prvý záznam je z Ríma z roku 336 a tam sa podľa tohto záznamu deň Narodenia Pána slávil už 25. decembra.
Jedna z interpretácií stanovenia dátumu Vianoc vychádza zo sviatku Zvestovania Pána. Dňa 25. marca sa všeobecne slávil sviatok Zvestovania Pána, keď archanjel Gabriel zvestoval Márii, že bude Kristovou matkou. O deväť mesiacov podľa tohto datovania pripadol symbolický deň narodenia Pána práve na 25. decembra.
Ďalšou z interpretácií stanovenia dátumu Vianoc je dejinne-náboženská hypotéza, ktorá hovorí o christianizácii a novej kresťanskej interpretácii rímskeho sviatku narodenia Slnka.
Podľa nej kresťania pôvodne pohanský sviatok Natalis Solis Invicti použili a nanovo ho interpretovali v kresťanskom duchu. Rímski kresťania tento štátny sviatok Slnka začali sláviť ako vlastný sviatok narodenia Krista - Slnka na základe biblických citátov.
Tento dátum bol všeobecne prijatý a veľmi rýchlo sa ujal.
Vianoce v rôznych kresťanských tradíciách
Na základe odlišných tradícií slávia kresťania rôznych cirkví Vianoce v rôznych termínoch.
| Kresťanská tradícia | Termín slávenia |
|---|---|
| Katolíci, protestanti a časť pravoslávnych | 25. decembra podľa gregoriánskeho kalendára |
| Niektoré skupiny veriacich | Štedrý deň 6. januára a slávnosť Narodenia Pána 7. januára podľa juliánskeho kalendára |
Vianoce ako sviatky vtelenia, vykúpenia a pokoja
Na Vianoce kresťania slávia narodenie Ježiša Krista. Sú to sviatky Božieho vtelenia, sviatky vykúpenia, pokoja a lásky.
Je to deň, kedy si veriaci kresťania pripomínajú historický okamih narodenia vteleného večného Slova, Božieho vtelenia, sviatky vykúpenia, pokoja a lásky.
Vianoce sú sviatky, keď veriaci kresťan vyznáva:
„Verím v jedného Pána Ježiša Krista, jednorodeného Syna Božieho, zrodeného z Otca pred všetkými vekmi; Boha z Boha, Svetlo zo Svetla, pravého Boha z Boha pravého, splodeného, nie stvoreného, jednej podstaty s Otcom: skrze neho bolo všetko stvorené.
On pre nás ľudí a pre našu spásu zostúpil z nebies.“
Liturgické slávenie Narodenia Pána
Slávnosť Narodenia Pána je popri Veľkej noci a Turícach najväčším cirkevným sviatkom.
Slávnosť Narodenia Pána sa slávi s vigíliou a s oktávou. Od 6. storočia na slávnosť Narodenia Pána kňaz celebruje tri sväté omše:
- omšu v noci, tzv. polnočnú;
- omšu na úsvite, tzv. pastiersku;
- omšu vo dne.
V Ríme pápež zvykol slúžiť polnočnú omšu v Bazilike Panny Márie Snežnej pri jasličkách, rannú v gréckom Chráme svätej Anastázie a slávnostnú dennú v Bazilike svätého Petra.
Kalenda pri vianočnej svätej omši
Odporúčanie ohlásiť narodenie Ježiša práve spevom kalendy na začiatku slávenia vianočnej svätej omše má za cieľ vyjadriť kozmickú a teologickú dimenziu Narodenia Pána a jej zakorenenie v histórii.
Text sa začína stvorením sveta, pokračuje významnými udalosťami a osobnosťami náboženských i svetských dejín a ústi do udalosti narodenia Ježiša Krista.
Ide o nádhernú rekapituláciu všeobecného očakávania dňa, ktorý už prišiel a ktorý je naplnením Adventu.
„Dvadsiateho piateho decembra, po uplynutí nespočetných vekov od stvorenia sveta, keď na počiatku stvoril Boh nebo i zem a človeka utvoril na svoj obraz; po premnohých stáročiach, keď po potope sveta Najvyšší položil oblúk v oblakoch ako znamenie zmluvy a pokoja; dvadsaťjeden storočí po tom, ako Abrahám, náš otec vo viere, odišiel z chaldejského Uru; po uplynutí trinástich storočí, ako Izrael pod vedením Mojžiša vyšiel z Egypta; po asi tisícich rokoch od pomazania Dávida za kráľa; v šesťdesiatom piatom týždni podľa proroctva Daniela; v stodeväťdesiatom štvrtom roku olympijských hier; v sedemstopäťdesiatom druhom roku od založenia mesta Ríma; v štyridsiatom druhom roku vlády cisára Oktaviána Augusta; keď bol pokoj po celom zemskom okruhu, Ježiš Kristus, večný Boh a Syn večného Otca, chcel svojím láskyplným príchodom posvätiť svet, počatý z Ducha Svätého, po deviatich mesiacoch od počatia: narodil sa z Márie Panny v judskom Betleheme a stal sa človekom.“
Vianočné obdobie po narodení Ježiša
Vianočné obdobie pokračuje aj po ôsmich dňoch a končí sa nedeľou po Zjavení Pána, nedeľou Krstu Pána.
Slávnosť Narodenia Pána má svoju osobitnú oktávu. V nedeľu v oktáve Narodenia Pána je sviatok Svätej rodiny.
Prednosť v liturgickom slávení má nedeľa ako deň Pána.
Svätý Štefan
Meno Štefan znamená koruna. Štefan bol prvým Ježišovým učeníkom, ktorý podstúpil mučenícku smrť. Bol diakonom prvej Cirkvi - ustanovený, aby sa staral o vdovy a o chudobných.
Štefan neohrozene vyznával svoju vieru, hovoril vo veľkej múdrosti a mnohí sa na jeho kázanie obrátili.
Štefan sa však uprene díval do neba a povedal: „Vidím nebo otvorené a Ježiša stáť po pravici Boha“.
Kým ho kameňovali, on sa modlil: „Pane Ježišu, nezapočítaj im tento hriech.“
Svätý Ján apoštol
Svätý Ján, apoštol, Pánov miláčik, tvorca štvrtého evanjelia a troch listov, ako aj Apokalypsy, zomrel vo vysokom veku v Efeze.
Svätí neviniatka
Sviatok Svätých neviniatok je v úzkom spojení s Vianocami. Útek do Egypta a povraždenie neviniatok sú prejavom toho, ako temnoty odporujú svetlu: „Prišiel do svojho vlastného, a vlastní ho neprijali“ (Jn 1, 11).
Celý Kristov život bude poznačený prenasledovaním. A jeho vlastní majú na ňom podiel s ním.
Jeho návrat z Egypta pripomína exodus a predstavuje Ježiša ako definitívneho osloboditeľa.
Svätá rodina Ježiša, Márie a Jozefa
Tento sviatok sa od roku 1969 slávi v nedeľu po Narodení Pána.
Kult Svätej rodiny - Ježiša, Márie a Jozefa - má svoje korene už v stredoveku, ale do kresťanskej verejnosti prenikol až začiatkom 17. storočia.
Svätú rodinu predstavovali ako vzor kresťanských rodín.
Panna Mária Bohorodička
Podľa záznamu v evanjeliu svätého Lukáša osem dní po narodení „obrezali chlapčeka a dali mu meno Ježiš“ (Lk 2, 21).
Pri reforme cirkevného kalendára v roku 1969 sa sviatok Obrezania Pána a sviatok Mena Ježiš nahradili Slávnosťou Panny Márie Bohorodičky.
Cirkev si v nej pripomína dôležitú úlohu Márie v ekonómii spásy ako Matky Syna Božieho a jej vyhlásenie za Bohorodičku na Treťom ekumenickom koncile v Efeze v roku 431.
Bohorodička, grécky Theotokos a latinsky Deipara, je titul, ktorým prvotná Cirkev poctila Pannu Máriu.
Zjavenie Pána a Traja králi
Na Východe bol 6. január už od 3. storočia sviatkom Zjavenia Pána, Epifánie.
Cirkev si v ňom pripomínala tri zázraky: príchod mudrcov z Východu, Ježišov krst a jeho prvý zázrak v Káne Galilejskej.
V 4. storočí sa tento sviatok rozšíril aj na Západe, kde liturgia a čítania kládli dôraz predovšetkým na poklonu mudrcov z Východu.
Títo učenci z Perzie boli v apokryfných spisoch a náboženských legendách zobrazovaní ako „traja králi“ s menami Gašpar, Melichar a Baltazár, hoci evanjeliový záznam tohto príbehu o ich počte, kráľovskej hodnosti a menách nič nehovorí.
Zjavenie Pána je zjavením Ježiša Krista ako Mesiáša Izraela, Božieho Syna a Spasiteľa sveta.
Osem dní po narodení: meno Ježiš
Keď uplynulo osem dní a bolo ho treba obrezať, dali mu meno Ježiš, ktorým ho anjel nazval skôr, ako bol počatý v matkinom lone.
Keď uplynuli dni ich očisťovania podľa Mojžišovho zákona, odniesli ho do Jeruzalema, aby ho predstavili Pánovi.
V Jeruzaleme vtedy žil človek menom Simeon. Bol to človek spravodlivý a zbožný, očakával potechu Izraela a Duch Svätý bol s ním.
Simeon si vzal dieťa do náručia a velebil Boha slovami:
„Teraz, Pane, prepustíš v pokoji svojho služobníka podľa svojho slova, lebo moje oči uvideli tvoju spásu, ktorú si pripravil pred tvárou všetkých národov: svetlo na zjavenie pre pohanov a slávu pre tvoj ľud Izrael.“
Prorokyňa Anna práve v tej chvíli prišla, velebila Boha a všetkým, čo očakávali vykúpenie Jeruzalema, rozprávala o dieťati.
Ježiš ako dvanásťročný v chráme
Jeho rodičia každoročne putovali do Jeruzalema na veľkonočné sviatky. Keď mal dvanásť rokov, tiež sa ta vybrali na sviatky, ako bývalo zvykom.
Po troch dňoch ho našli v chráme, ako sedí medzi učiteľmi, počúva ich a vypytuje sa.
Jeho matka mu povedala: „Dieťa moje, čo si nám to urobilo? Pozri, tvoj otec a ja sme ťa s úzkosťou hľadali.“
On im odpovedal: „Ako to, že ste ma hľadali? Či ste nevedeli, že sa mám zaoberať tým, čo patrí môjmu Otcovi?“
Vrátil sa s nimi, prišiel do Nazareta a bol im poslušný. Jeho matka však uchovávala všetky jeho slová vo svojom srdci.
Vianočné piesne a koledy
Svetoznáma pieseň Tichá noc, svätá noc zaznela po prvý raz v Rakúsku.
Na Vianoce roku 1818 ju po prvýkrát zaspievali duchovný Joseph Mohr a učiteľ Franz Xaver Gruber v Kostole svätého Mikuláša v obci Oberndorf bei Salzburg.
Za túto pieseň vďačíme kňazovi Josephovi Mohrovi, rodákovi zo Salzburgu. Učiteľa Franza Xavera Grubera požiadal, aby k jeho básni skomponoval vhodnú melódiu s dvoma sólovými hlasmi a so sprievodom gitary, pretože organ mal poruchu.
Tichá noc
Jasličková pobožnosť
V mnohých farnostiach sa popoludní alebo na sviatok svätého Štefana veriaci stretávajú na takzvaných jasličkových pobožnostiach.
Možno pri tom použiť vianočné požehnanie pri jasličkách.
Jasličková pobožnosť môže spojiť biblické rozprávanie o narodení Ježiša, vianočnú báseň, koledy, detské vinše, modlitbu a spoločné poďakovanie za dar Božieho Syna.
Krátka modlitbová báseň
Prijmi ho, Najvyšší!
Bolo to dávno, alebo dnes?
Čo odpovieš?
Spýtaj sa vo svojom svedomí!
Kdeže to pre Krista nebolo miesta?
Boli to ľudia ako my.
To my sme, ktorí čakáme z inej strany spásu.
Veď pre Krista nemáme ani len kúsok času.
To ty a ja sme zavreli, keď pri dverách srdca stál,
to ty a ja sme nechceli, aby v nás kraľoval.
Ale hľa, zasa stojí pri dverách a prosí:
„Otváraj!“
Prijmi ho rýchlo, neváhaj!