Psychológia narodenia vnúčaťa: ako sa menia rodinné roly, vzťahy a hranice

Narodenie dieťaťa mení sociálne roly v rodine: z páru sa stanú rodičia, z ich rodičov starí rodičia. Konečne je na svete! Dočkali ste sa prvého vnúčaťa a od radosti neviete čo skôr.

Byť starým rodičom je však odlišné od toho, ako keď ste sa stali rodičom. Čaká sa od vás, že vnúčatko budete milovať, opatrovať, podporovať čerstvú mamu či otca... A zároveň mladým do života príliš nezasahovať.

Čo narodenie vnúčaťa znamená pre starých rodičov

Prarodičovská rola sa stáva súčasťou identity jedinca. V strednom veku u človeka ožíva problém vlastnej identity, ktorý sa riešil už v adolescencii. Treba ju prehodnotiť a nájsť jej novú prijateľnú alternatívu pre obdobie starnutia.

Nie je ľahké byť babkou a dedkom - pre niektorých môže byť náročné prijať už len to samotné pomenovanie, ktoré im pripomína, že starnú a ich život sa pomaly blíži ku koncu.

Starí rodičia musia nájsť rovnováhu medzi tým, koľko času chcú oni tráviť s vnúčatami a koľko im „umožnia“ ich deti. Samozrejme, naše vzťahy často nie sú ideálne a komunikácia býva veľkou výzvou.

Hoci muž neprežíva narodenie vnúčaťa tak silno ako narodenie vlastného dieťaťa, počuť od vnúčaťa po prvý raz oslovenie „dedo“ je v istom zmysle zlomový okamih života.

Stretnutia s vnúčatami ma vždy napĺňajú vnútornou radosťou, vďačnosťou Bohu za ne. Sledujem ich ako rastú, vyvíjajú sa, teší ma každý ich pokrok, mudrovanie, originálne nápady aj prekvapivé logické závery ich detských úvah.

Starí rodičia ako most medzi generáciami

Starí rodičia zohrávajú kľúčovú úlohu ako most medzi minulosťou a súčasnosťou rodiny. Vplyv prostredia a vzťahov medzi generáciami sa prejavuje na kvalite života dieťaťa a na jeho emocionálnom a kognitívnom vývoji.

Starí rodičia sú súčasťou identity dieťaťa. Spája ich genetické puto.

Deti sa hlbšie zoznámia so svojou rodinnou históriou, so svojím pôvodom a vytvoria si stabilnú identitu práve vďaka kontaktu so starými rodičmi. Cez príbehy lepšie spoznajú svojich predkov, vedia sa so svojou rodinou viac identifikovať a vnímajú medzigeneračné vzťahy.

Na jednej prednáške zaznelo, že slovo dediť súvisí so slovom dedo a ak má nastupujúca generácia prevziať kultúrne a mravné dedičstvo, majú v tom podstatnú úlohu starí rodičia.

Spomienky starých rodičov siahajú do vzdialenejšej minulosti a rozprávať o nich je tiež prednosťou starkých pred rodičmi, ktorí sú o generáciu mladší. Počúvať o časoch spred dvoch generácií deti obohacuje a zakoreňuje ich do širšieho úseku histórie rodiny.

Vďaka starým rodičom si môžu naše deti osvojiť zručnosti, ktoré my, rodičia, nevieme rozvinúť. Môžu sa zoznámiť s dávnymi remeslami, zoznámiť sa s hodnotami predkov či spoznať zvyky napríklad počas sviatkov.

Naše deti potom v dospelosti majú z čoho čerpať, keď formujú vlastnú rodinu - majú k dispozícii viac príkladov.

Udržiavanie blízkeho vzťahu so starými rodičmi utužuje vzťah našich detí k starším ľuďom - deti sa naučia, ako úctivo komunikovať so seniormi, v čom a ako im pomáhať a zároveň majú možnosť vnímať pozitívne vlastnosti a zručnosti starších (húževnatosť, pracovitosť, schopnosť rozdať sa a pod.).

Častý kontakt vnúčat so starými rodičmi rozvíja empatiu detí, zvyšuje trpezlivosť, toleranciu a porozumenie voči starším.

Starší ľudia a deti sú si mentálne a osobnostne bližšie. Sú akoby na jednej vlnovej dĺžke. Obe skupiny sa nachádzajú krok odtiaľ, odkiaľ sme prišli a kam odídeme. Deti prichádzajú a my odchádzame.

Ide o hlbší význam prepojenia vnúčat a starých rodičov. Je to akoby poistka, aby kontinuita rodu bola zachovaná. Ak by sa z nejakého dôvodu prerušil vzťah rodič - dieťa, prúdenie lásky a sily v rodine je zachované vzťahom vnúča - starý rodič.

Vzťah vnúčat a starých rodičov

Vzťah medzi vnúčatami a starými rodičmi býva väčšinou nielen láskavý, ale starí rodičia od vnúčat aj menej vyžadujú. Nemajú voči nim výchovné povinnosti, a tak je vzťah viac uvoľnený.

A hlavne kvôli týmto skutočnostiam si vnúčatá starých rodičov väčšinou veľmi obľúbia. Svoj špecifický rozmer má tento vzťah aj preto, lebo starí rodičia často vnúčatá rozmaznávajú, a to hlavne vtedy, keď sa s nimi nestretávajú každý deň.

Starý rodič je pre dieťa osoba, ktorá je milá, citovo blízka a chápajúca, empatická k detským potrebám, ochotná pomôcť či poradiť, nesúdi a nepoúča.

Bab­ka s dedkom sú ďalšou opornou sieťou pre deti.

Podľa výskumu, ktorý prebehol na Univerzite v Oxforde, deti žijúce v blízkosti starých rodičov majú menej emocionálnych problémov, lepšie sa správajú a ľahšie sa vyrovnávajú s traumatickými udalosťami v živote, ako sú napríklad rozvod rodičov alebo šikana zo strany rovesníkov.

Moormanová a Stokes zistili, že u detí, ktoré vyrastajú v blízkom emocionálnom vzťahu so svojimi starými rodičmi, sa znižuje pravdepodobnosť, že sa u nich v dospelosti rozvinie depresia.

Trávenie času so starými rodičmi prináša nielen pre vnúčatá nové podnety, impulzy a myšlienky, ale osoh majú aj babka s dedkom. Vzťah s vnúčatami totiž udržiava starých rodičov aktívnejších a podľa mnohých výskumov žijú dlhšie.

Deti zase získavajú iný pohľad na svet, starí rodičia sa podelia o svoju múdrosť a bohaté životné skúsenosti.

Čo môže starý rodič odovzdať vnúčaťu

Predovšetkým staré mamy rozvíjajú jazykové zručnosti svojich detí čítaním rozprávok, pomocou riekaniek a rozprávania príbehov často práve o ich rodine. Starí otcovia sa postarajú o športové a pohybové činnosti.

Často sú už na dôchodku a majú viac času na diskusie s vnúčatami, viac trpezlivosti odpovedať na ich otázky, viac slobody bez niekedy ťaživého pocitu zodpovednosti.

Niektorí ovládajú umenie pretlmočiť svoju životnú múdrosť do reči primeranej veku ich vnúčaťa a toto odovzdávanie múdrosti je pre mladého človeka nenahraditeľné.

Asi najviac času s nimi trávime na prechádzkach, hlavne v lese alebo pri vode, kde sa učia spoznávať rastlinky, zvieratká a budovať si vzťah k prírode.

Vnúčatá sa rady zapájajú aj do domácich prác (varenie obeda alebo kávičky), samozrejme pod dohľadom a s primeranou motiváciou.

Mojím koníčkom je hľadanie pokladov v rámci hry geocaching a baví to aj naše vnúčatá. Troch starších bratislavských vnukov pravidelne učím angličtinu, cez lockdown sme to zvládali aj cez Zoom.

Pred rokmi som začala s vnučkami preberať základy ručných prác či varenia a pečenia. Dnes sú už šikovné kuchárky, ktorým rodičia niekedy zveria aj prípravu večere.

Naše deti môžu v dospelosti čerpať z toho, čo sa naučili od svojich starých rodičov, pri formovaní vlastnej rodiny.

Psychologické fázy po narodení dieťaťa so zdravotným postihnutím

Narodenie dieťaťa so závažným zdravotným postihnutím a starostlivosť o neho spôsobuje rodičom mimoriadnu záťaž. Pre mnohých predstavuje takzvanú zlomovú životnú krízu, ktorá je spojená s veľmi trýznivým pocitom nenaplneného očakávania narodenia zdravého dieťaťa.

Ak sa do rodiny narodí dieťa, ktorému je diagnostikované zdravotné postihnutie, pocity šťastia z narodenia dieťaťa sú zväčša vystriedané či nahradené strachom, úzkosťou a beznádejou spojenou s nejasným vývojom budúcnosti.

Členovia rodiny sú vystavovaní vysokej záťaži, stresovým situáciám a konfrontačným pocitom, ktoré nedokážu spracovať bez ďalšej pomoci.

Vývin rodiny s postihnutým dieťaťom je dlhodobý proces, ktorý prebieha v určitých fázach od šoku až po zmierenie a úplnú akceptáciu životnej situácie spojenej s príchodom takéhoto dieťaťa.

1. Fáza oznámenia a počiatočného šoku

Táto fáza je silno emocionálna a zahŕňa reakciu rodičov na oznámenie, že ich dieťa sa nenarodilo zdravé, ale narodilo sa s defektom, poruchou či telesným poškodením.

Počiatočný šok je pre rodičov o to silnejší, pokiaľ prenatálne lekárske výsledky počas tehotenstva nevykazovali žiadne zdravotné vady u dieťaťa.

Rovnako spôsob oznámenia diagnózy má značný dopad na to, ako rodič prijme túto správu.

V tejto fáze emocionálneho šoku sa stretávame s dvoma typmi rodičov. Rodičia zďaleka netrpia takou mierou úzkosti a strachu, keď počítajú s vývojovými ťažkosťami svojho postihnutého dieťaťa, pretože majú dostatok času prijať tento fakt a pripraviť sa na príchod postihnutého dieťaťa.

2. Fáza popretia reality

Rodičia, ktorým sa narodilo postihnuté dieťa, túto skutočnosť odmietajú a zdravotnú diagnózu berú ako omyl, prípadne hľadajú odborníkov, ktorí by túto správu zvrátili a oznámili im dobrú správu.

V tejto fáze nemajú rodičia záujem hľadať riešenia, popierajú skutočnosť, že by ich dieťa mohlo mať trvalé zdravotné postihnutie.

Chýbajú im základné informácie o tom-ktorom zdravotnom postihnutí, ich dôsledkoch a cítia sa byť bezmocní.

3. Fáza viny a hnevu

Tieto dva protipóly sa objavujú u rodičov vo fáze, keď všetky pokusy o zvrátenie diagnózy zlyhali, vtedy nastupuje proces hľadania vinníkov a pocity viny.

Buď obviňujú samých seba z možného zanedbania starostlivosti v období tehotenstva alebo sa snažia vinu presunúť na druhých, najčastejšie na ľudí z radu lekárov.

Pocity viny zo zlyhania na strane rodiča môžu byť tak intenzívne, že môžu vyústiť do ďalších psychických problémov, ako napr. úzkosti alebo popôrodných depresií či odporu voči postihnutému dieťaťu, ku ktorému si nedokážu vytvoriť pozitívny vzťah.

4. Fáza sebaľútosti a ľútosti smerom k dieťaťu

V tejto fáze si často rodičia kladú otázku, prečo práve im sa narodilo postihnuté dieťa, prečo ich dieťa musí trpieť takou diagnózou, keď je ešte len pár hodín na svete a nikomu neublížilo.

Rodičia potrebujú pomoc v tejto ťažkej životnej situácii, hlavne prístup k širokému zdroju informácií, ktoré im pomôžu pochopiť a poznať zdravotné postihnutie.

Vhodným pomocníkom sú aj rôzne podporné skupiny, ktoré pozitívnym spôsobom stimulujú rodičov a ich snahy pri zvládaní tejto náročnej úlohy.

Poradenstvo, dostatok informácií a poskytnuté kompenzácie môžu vniesť optimizmus do života rodičov.

5. Fáza akceptácie a vyrovnania sa s realitou

Táto fáza je spojená s ústupom negatívnych emócií a dochádza k znižovaniu napätia a stresu, kedy sa rodičia namiesto hľadania vinníkov snažia o racionálny postoj k riešeniu novej životnej situácie.

Rodičia objektívne prijímajú fakt, že ich dieťa je postihnuté a vyžaduje si individuálnu starostlivosť, ale aj zmeny vo fungovaní rodiny.

6. Zmeny fungovania rodiny

Táto fáza nastáva, keď sa rodičia vyrovnajú s postihnutím svojho dieťaťa a prijímajú ho také, aké je.

Na druhej strane začnú organizovať zmeny vo fungovaní rodiny, prispôsobovať rodinný život potrebám postihnutého dieťaťa, upravovať rodinné podmienky na jeho výchovu a starostlivosť či vynakladať maximálne úsilie na zlepšenie jeho zdravotného stavu.

Menia sa vzťahy v rodinne, dochádza k úprave zvyklostí, ktoré dovtedy v rodine fungovali s ohľadom na príchod postihnutého dieťaťa.

Hľadajú pomoc u príbuzných, začínajú využívať sociálny systém, ktorý by im zmiernil situáciu a poskytol podporu kompenzácie ťažkého zdravotného postihnutia vo forme finančných príspevok alebo vyhľadávajú inštitucionálne zariadenia, ktoré by prebrali čiastočne zodpovednosť za starostlivosť o dieťa.

7. Fáza dozretia

V tejto fáze rodina dokázala v maximálnej možnej miere akceptovať dieťa s jeho postihnutím a adaptovať rodinné fungovanie na novú životnú situáciu tak, aby potreby rodiny a starostlivosť o postihnuté dieťaťa boli v rovnováhe.

Kladú dôraz na to, aby aj vzájomné vzťahy medzi členmi rodiny boli harmonické a vzájomne podporujúce.

Na prvých miestach sa musia ocitnúť hodnoty ako láska, súdržnosť a vzájomná akceptácia, aby rodina dokázala plnohodnotne fungovať a saturovať potreby svojich členov.

Ide o dlhodobý proces, ktorý môže trvať aj niekoľko rokov, nakoľko dosiahnutie tejto fázy závisí od emocionálnej inteligencie členov rodiny, copingových stratégií pri zvládaní záťaže, osobnostných čŕt a schopností riešiť problémové situácie.

Zdravotné postihnutie nevnímajú ako nešťastie či životnú katastrofu, ale prijímajú ho ako pozitívny prvok, ktorý prispel k súdržnosti rodiny, uvedomeniu si pravých hodnôt či posilneniu vzťahov medzi členmi.

8. Fáza rozvratu

Ide o životný cyklus rodiny, pri ktorom síce rodičia akceptovali zdravotné postihnutie dieťaťa, ale nedokázali sa prispôsobiť novej životnej zmene.

Nedokázali prijať veľký počet zmien, ktoré prináša starostlivosť o postihnuté dieťa a dochádza k rozvratu v rodinnom fungovaní, vo vzťahových väzbách medzi členmi rodiny, k narušeniu komunikácie, nakoniec môže vyústiť až do rozvratu manželstva alebo rozchodu partnerov.

9. Fáza slobody a samostatnosti

V tejto fáze sa rodičia oslobodia mentálne od zdravotne postihnutého dieťaťa.

Pokiaľ dôjde k stabilizácii zdravotného stavu dieťaťa, rodičia sa dostanú do bodu, keď dieťa prestáva byť vo veľkej miere závislé od rodičov, navštevuje školu, je integrované do sociálneho prostredia, má svoje záujmy, neustále absolvuje rehabilitácie i odbornú starostlivosť, rodičia nadobudnú pocit slobody a hľadajú možnosti sebarealizácie.

V tejto fáze rodičia začnú bojovať nielen za práva svojho postihnutého dieťaťa, ale uvedomujú si nutnosť bojovať aj za seba.

Je nutné, aby rodičia hľadali hnací motor, ktorý im dodá energiu zvládať náročnú starostlivosť o postihnuté dieťa.

Aj rodič je človek s vlastnými potrebami a túžbami.

Úloha starých rodičov pri narodení dieťaťa so zdravotným postihnutím

Narodenie postihnutého dieťaťa nesporne predstavuje psychické vypätie i veľkú fyzickú záťaž nielen pre rodičov, ale aj blízkych rodinných príslušníkov determinujúcich rodinné fungovanie.

Pre pozitívnu akceptáciu zdravotného postihnutia v rodine je dôležité vytvárať podnecujúce podmienky, ktoré umožňujú rodičom vysporiadať sa s novou životnou situáciou ako aj mať dostatočnú opornú sieť skladajúcu sa z rodiny, vonkajšieho prostredia a inštitúcií pomáhajúcich skvalitňovať životné podmienky zdravotne znevýhodneným.

Starí rodičia môžu byť dôležitou súčasťou tejto opornej siete, no ich úloha sa nemá zmeniť na automatickú povinnosť prevziať starostlivosť o dieťa.

Vplyv hierarchie rodinných rolí a intenzita kontaktu s vnúčatami sú významné faktory, ktoré môžu posilniť alebo oslabiť rodinnú súdržnosť a psychickú pohodu.

Pri dieťati so zdravotným postihnutím je obzvlášť dôležité, aby starí rodičia poznali jeho potreby a rešpektovali pokyny rodičov a odborníkov.

Rodičia majú o svojom dieťati vedieť čo najviac. Poznanie podstaty postihnutia svojho dieťaťa pomôže rodičom lepšie porozumieť a pochopiť ho.

Informácie je lepšie hľadať u špecialistov, alebo u ľudí, ktorí majú dlhšie skúsenosti so starostlivosťou o postihnuté dieťa.

Príliš ochranný prístup vo výchove má negatívny dopad na osobnosť dieťaťa, pretože nerozvíja jeho individualitu, naopak, posilňuje jeho odkázanosť na pomoc druhých.

Začlenením takéhoto dieťaťa do rodinného fungovania mu umožňujeme spoznať seba i svet okolo, posilňujeme v ňom pozitívne pocity rešpektu, akceptácie a motivujeme k vlastnej aktivite.

Pomoc starých rodičov a psychická pohoda matky

V súčasnosti z prieskumov vyplýva, že starostlivosť o vnúčatá môže mať rôzne dopady na duševné zdravie starých rodičov a na rodinné vzťahy.

Starí rodičia sú extrémne dôležití v živote detí - ale podľa najnovšej štúdie nemá ich vklad do starostlivosti o deti vplyv na duševnú pohodu matky, ani jej vzťah s deťmi.

Najnovšia štúdia však ukazuje, že to, koľko času venujú starí rodičia vnúčatám, nemá vplyv ani na psychickú pohodu matky, ani na vzťah medzi matkou a dieťaťom.

Ukazuje tiež, že medzi pohodou matky a správaním dieťaťa je súvislosť oveľa silnejšia a nemá na ňu vplyv pomoc od starých rodičov.

Na zlepšenie vzťahov v rodine treba pracovať s duševnou pohodou matky - viete, že pohoda matky sa odráža na pohode celej rodiny.

Keď je matka v nepohode, má toto jej duševné naladenie a zhoršené psychické zdravie priame spojenie s konfliktami s dieťaťom a teda menšou vzájomnou blízkosťou.

Priamo sa ďalej spája aj s vyššou úrovňou emocionálnych problémov u detí, problémov so správaním a s rovesníkmi vo veku 7 rokov.

Zistenia sú však predbežné.

Podpora starých rodičov vo forme starostlivosti o dieťa a času stráveného s dieťaťom môže mať odlišné dôsledky na duševné zdravie matiek v rodinách, ktoré majú napríklad menší prístup k iným zdrojom podpory, ako je to u slobodných matiek, iných etnických skupín alebo u matiek, ktoré sú zamestnané na plný úväzok.

Anglická Univerzita v Exeteri sa venovala dodatočnej podpore a pomoci rodinám, ktorí k inej pomoci než tej od starých rodičov prístup nemajú.

Výskumníci a výskumníčky spolupracovali aj s tureckými univerzitami (Sivas Cumhuriyet University a Cappadocia University) pri analýze informácií od 1 495 matiek a ich detí z kohortnej štúdie Millenium Cohort Study.

Vedci a vedkyne preto následne vyzývajú, aby sa viac pozornosti venovalo a zvýšila sa suma investícií do starostlivosti o duševné zdravie a pohody rodičov a detí v čase raného detstva.

Koľko starostlivosti môžu starí rodičia poskytnúť

Starostlivosť starých rodičov môže byť významnou pomocou, no nie je automatickým riešením psychickej záťaže rodičov.

Pritom naprieč Európou sú to starí rodičia - celkovo 40%, ktorí podporujú priamo aj nepriamo rodičov starostlivosťou o vnúčence, v niektorých krajinách je dokonca percento vyššie (v UK 50%).

Asociovaná je všeobecne s pozitívnym dopadom na dieťa, napr. čo sa týka zdravia, sociálnej a emocionálnej pohody, kognitívneho vývoja a vzdelávania.

Avšak intenzívna starostlivosť môže viesť k zvýšenému stresu a ovplyvniť ich schopnosť viesť vlastný život a udržiavať vzťahy s partnermi.

Dôležité je vyvažovať čas strávený s vnukmi a možnosťami pre seba a pre partnerstvá, ako aj vytvoriť stabilné hranice a plán, ktorý rešpektuje potreby všetkých členov rodiny.

Starí rodičia nemajú morálnu povinnosť finančne podporovať svoje vnúčatá.

Ak sa oni rozhodnú pomáhať, tak je to len ich vlastné rozhodnutie a nie povinnosť.

Ak sa od vás vyžaduje, že sa máte vo zvýšenej miere starať o vnúčatá a vy na to nemáte chuť alebo čas, tak to jednoducho povedzte a dohodnite sa na reálnych podmienkach tak, aby boli spokojné obidve strany.

Prečo je dôležité rešpektovať hranice rodičov

Od starej mamy sa síce vo všeobecnosti očakáva, že bude naporúdzi, kedykoľvek to matka alebo jej bábätko potrebujú. Nezabúdajte však, že nejde o vaše dieťa.

Rodičom je niekto iný, a čo ako sa cítite kompetentne, rešpektujte matku.

Aj keď vás učili, že dieťa treba kúpať každý deň, ale vaša dcéra má iný názor, nepresadzujte svoj.

Aj keď určite horíte nedočkavosťou uvidieť nového člena vašej rodiny, netlačte sa okamžite na návštevu.

Narodenie dieťaťa je pre mladý pár výraznou životnou zmenou a nová rodina potrebuje nejaký čas, kým si zosúladí každodenné povinnosti s potrebami nového človiečika.

Návšteva a rady niekoho zvonku sú naozaj tým posledným, čo potrebujú.

Uistite svoje dieťa, že to v novej životnej role zvládne.

Čerstvá matka sa neraz cíti v novej úlohe neistá, a od vás ako blízkeho človeka potrebuje skôr uistenie, že to ako matka zvládne.

Že jej veríte, že sa toho zhostí dobre.

Hoci je váš úmysel skutočne len ten najlepší, mladí to môžu niekedy vnímať ako zneisťovanie, či presnejšie nedostatok dôvery.

Mať bábätko totiž pri správnom zaobchádzaní s ním vôbec nie je taká katastrofa a sú rodičia, ktorí stihnú popri ňom aj bežné prevádzkové veci.

Rady, ktoré môžu byť vnímané ako tlak

„Daj mi bábätko, nech si trocha oddýchneš,“ je jedna z najhorších viet, ktorú môžete povedať.

„Máš bábätko, na nič nemáš čas, prídem ti aspoň upratať,“ môže vaša dcéra či nevesta počuť nerada.

Na svoju novú úlohu sa pripravovala niekoľko mesiacov, a kým vás o pomoc skutočne nepožiada, nenúkajte ju.

Niekedy je síce dobrá rada vítaná, treba však zvážiť čas a spôsob, akým ju poviete.

A samozrejme, či matke vášho vnúčaťa naozaj uľahčí situáciu.

Ak napríklad vidíte, že sa snaží dieťa dojčiť, no príliš jej to nejde, určite jej neporaďte umelé mlieko.

Naopak, skúste s ňou jemne hľadať cesty, ako to vyriešiť.

Rozdielne predstavy o starostlivosti a výchove

Rodičia chcú deti vychovávať podľa vlastnej predstavy, ale do výchovy sa v mnohých prípadoch zapájajú aj starí rodičia.

Z možnosti „odložiť“ deti k babičke sa stal životný bonus. Táto forma medzigeneračnej výpomoci však býva neraz zdrojom konfliktov.

Každá osoba, ktorá sa v blízkosti dieťaťa vyskytuje pravidelne, ovplyvňuje formovanie jeho návykov, správanie, vnútorný svet.

Rodičmi určené hranice by mali starí rodičia rešpektovať, v ideálnom prípade bez potreby konfrontácie.

Vnúčatá sa totiž často stávajú svedkami, ako rušením noriem ich vlastní rodičia prichádzajú o autoritu a ocitajú sa v pozícii detí.

Starí rodičia napriek tomu neodolajú a oponujú.

Chce to úsilie, aby potlačili chcenie presadzovať svoje názory a aby sa zmierili s tým, ako ich vlastné, už dospelé deti vychovávajú svoje potomstvo.

Rozdielne postoje vo výchove sú trecou plochou medzi mladými rodičmi a starými rodičmi.

Prvou zásadou je nikdy nezhadzovať pred vnúčaťom jeho rodičov.

Druhou je vnúčatá nerozmaznávať.

Nikdy sa o výchove nerozprávajte pred deťmi, dospelí by si mali problémy najprv rozdiskutovať medzi sebou bez prítomnosti detí.

Rodičia by si však mali uvedomiť aj tú skutočnosť, že ak im starí rodičia vo veľkej miere pomáhajú pri výchove (chodia po deti zo školy, vodia ich na krúžky, učia sa s nimi a podobne) majú právo občas aj zasiahnuť do výchovy vnúčat.

Ako budovať zdravý vzťah medzi starými rodičmi a vnúčatami

Rešpektujte rodičovskú zodpovednosť

Niekedy je to naozaj ťažké nezasahovať, pretože starí rodičia majú veľa životných skúseností, ale niekedy je naozaj lepšie počkať, kým najväčšia búrka prehrmí a nechať rodičov, nech si riešia veci sami.

Ak je naozaj nutné v určitej situácii zasiahnuť, tak len vtedy, keď už nie je iná možnosť a nerobiť to veľmi často.

A aj keď v dobrej viere svoju radu poviete, nehnevajte sa, ak ju rodičia pri výchove nepoužijú.

Majú právo na vlastnú výchovu dieťaťa.

Neznamená to hneď, že si vás nevážia alebo nemajú radi.

Nemajte prehnané nároky na vnúčatá

Nestáva sa to často, ale občas sa vyskytne situácia, keď starí rodičia majú prehnané nároky na vnúčatá.

Starí rodičia nesmú zabúdať na hranice vo vzťahu.

I keď majú veľkú tendenciu vnúčatá rozmaznávať, vždy by mali vedieť nastoliť určité hranice a pravidlá vo vzťahu.

Prijmite, že je iná doba

Či si to uvedomujeme viac alebo menej, doba sa za posledných tridsať rokov radikálne zmenila, a to, čo sa v minulosti dodržiavalo striktne a prísne, dnes sa až za také dôležité nepovažuje.

Túto skutočnosť by si mali uvedomovať aj starí rodičia, ak nechcú prichádzať do konfliktov s deťmi a vnúčatami.

Dôležité je získať rešpekt a nadhľad nad určitými veciami.

Skúsenosti získané v minulosti už nevyhovujú požiadavkám dnešnej doby.

Rodičia a starí rodičia sa môžu líšiť v názoroch na spánok, dojčenie, nosenie, hranice aj trávenie voľného času.

Nosenie dieťaťa v šatkách či správnych nosičoch je pre fyzický aj psychický vývoj dieťaťa to najlepšie, čo môže mať.

Hovorte otvorene o čase a možnostiach

Niekedy sú starí rodičia veľmi aktívni, majú bohatí vlastný život a nemajú na vnúčatá až toľko času.

Oni majú právo na takýto život.

Ak s vnúčatami nechcete byť veľmi často, povedzte to.

Ak sa od vás vyžaduje, že sa máte vo zvýšenej miere starať o vnúčatá a vy na to nemáte chuť alebo čas, tak to jednoducho povedzte a dohodnite sa na reálnych podmienkach tak, aby boli spokojné obidve strany.

Keď starí rodičia pomoc nechcú alebo nemôžu poskytovať

Starí rodičia tu nie sú na to, aby sa starali o naše deti.

Svoju „šichtu“ si už odslúžili pri nás.

Starí rodičia nemajú morálnu povinnosť finančne podporovať svoje vnúčatá.

Najsmutnejšie je, keď sa vzťahy v rodine podmieňujú na základe finančnej pomoci.

Samozrejme, starí rodičia sú rôzni - lepší aj horší.

Nie s každým sa dá dohodnúť, nie všetci rešpektujú naše výchovné priania.

Nie všetky vzťahy v rodine sú ideálne.

A pre psychickú pohodu matky a následne aj dieťaťa môžu niekedy rodičia pristúpiť k niečomu, čo je v našej spoločnosti stále tabu - prerušenie kontaktu.

Vzťahy v rodinách sú dnes rôzne. Niekedy ich narodenie vnúčat zlepší, inokedy naštrbí ešte viac.

Starí rodičia majú v tomto rodinnom kruhu rôzne postavenie i vplyv na výchovu detí.

Toxické správanie starých rodičov

Za príznak toxického vplyvu psychológovia označujú preferovanie jedného vnúčaťa pred ostatnými.

Starí rodičia porovnávajú svoje deti a ich partnerov v rodičovskej role, komentujú reakcie v podobných situáciách, neskrývane hodnotia správanie, školské výsledky, úspechy.

Výnimkou nebývajú ani rôzne formy manipulácie.

Prehnané sťažovanie alebo výčitky, ustavičné porovnávanie, znevažovanie môže poznačiť sebaúctu našich detí a spustiť negatívne prežívanie.

Situáciu komplikuje, ak sa starí rodičia stávajú súčasťou bežnej, každodennej starostlivosti o vnúčatá.

Kľúčom k predchádzaniu problémov zostáva skutočnosť, že za deti sú zodpovední ich rodičia.

Svoj aktívny rodičovský výchovný život máte už pri dospelých deťoch za sebou.

Komunikácia ako základ spolupráce

Pre dosiahnutie harmonickej kombinácie pomoci a integrity rodinného života je potrebné otvorene komunikovať o foremnej podpore, pričom treba mať na pamäti možnosť, že starí rodičia nemusí mať energiu alebo kapacitu zvládnuť všetky požiadavky.

Efektívna komunikácia zahŕňa realistické očakávania, jasné dohody a vzájomné rešpektovanie hraníc.

Diskutovať vopred o očakávaniach a možnostiach starostlivosti, aby sa predišlo nedorozumeniam.

Poskytovať starým rodičom priestor a zároveň ponúkať pomoc pri organizovaní času a praktických vecí okolo domácnosti a vnúčat.

Vytvárať komunikačné kanály cez telefón, videohovory a spoločné stretnutia, aby sa udržali vzťahy a zároveň sa chránili hranice rodiny.

Dôležitý je vzťah, aký máme aj so svojimi dospelými deťmi - dajú si od vás poradiť ako od skúsených rodičov?

Zachovávame si vzájomnú otvorenosť a tak my im, ako aj ony nám sa neboja povedať svoj názor.

Rešpektujeme však svoje dospelé dieťa aj vtedy, keď náš názor neprijme a povie nám svoje dôvody.

Tá vzájomná otvorenosť je aj v tom, že vždy uvedieme argumenty pre svoj názor, ak je odlišný od ich postoja či konania a to isté si z rodiny odniesli aj naše deti.

Je v tom kus sebadisciplíny, aby každý uvádzal pravdivé dôvody svojho postoja.

Ako udržiavať kontakt na diaľku

Starí rodičia majú byť súčasťou našich každodenných životov.

Na to môžeme využiť informačné technológie, cez ktoré je jednoduché udržiavať kontakt - môžeme posielať nielen fotografie a videá, ale starí rodičia sa môžu stať súčasťou tiež špeciálnych udalostí, a to aj v prípade, že bývajú od nás ďaleko.

Ďalšou možnosťou, ako zabezpečiť, aby sa starí rodičia stali súčasťou životov našich detí, je, že budeme mať vystavené ich fotografie (ideálne spoločné s vnúčatami) vo svojom príbytku a budú mať svoje miesto aj v rodinných albumoch.

Tým deti vnímajú, že starí rodičia patria do rodiny.

Milšou a viac osobnou alternatívou však môže byť písanie listov a posielanie pohľadníc.

Zaručene ich potešia listy od vnúčat, do ktorých deti môžu pribaliť svoje kresby či vytlačené fotografie.

Písanie listov môžete vnímať aj ako precvičenie písania, pravopisu, prehlbovanie gramatických pravidiel, ba sústredenia, vytrvalosti, trpezlivosti či kreativity a estetického cítenia.

Moderné technológie a spoločné projekty môžu pomôcť udržať vzťahy na diaľku aj naživo, a zároveň podporovať intelektuálnu aj emocionálnu aktivitu starších osôb.

Keď starí rodičia v rodine chýbajú

V niektorých rodinách, žiaľ, už starí rodičia nie sú medzi živými.

Môže byť prospešné udržiavať vzťah napríklad so staršou susedkou či susedom alebo s niekým z domova dôchodcov.

Aj takýto vzťah môže dieťaťu priniesť nové podnety, impulzy a myšlienky.

Udržiavanie kontaktu so staršími ľuďmi zároveň rozvíja empatiu detí, zvyšuje trpezlivosť, toleranciu a porozumenie voči starším.

Čo môže pomôcť rodičom po narodení dieťaťa

Narodenie dieťaťa je výrazná životná zmena pre celú rodinu.

Rodičia potrebujú priestor na vzájomné spoznanie sa s dieťaťom, vytvorenie vlastného režimu a prispôsobenie podmienok jeho potrebám.

Pri dieťati so zdravotným postihnutím potrebujú navyše dostatok informácií, odborné vedenie a opornú sieť.

Rodičia majú hľadať pomoc a podporu z externých zdrojov.

Pre pozitívnu akceptáciu zdravotného postihnutia v rodine je dôležité vytvárať podnecujúce podmienky.

Rodičia by nemali zabúdať na seba a na partnerstvá.

Žena potrebuje cítiť, že napriek tomu, že sa jej narodilo postihnuté dieťa, je plnohodnotným človekom a môže sa realizovať v aktivitách, ktoré ju zaujímajú a napĺňajú.

Je dôležité dať dieťaťu s postihnutím najavo, že ho rodič miluje a záleží mu na ňom, ale v záujme jeho rozvoja nesmiem robiť za neho veci, ktoré dokáže vykonať aj sám.

Tým podporuje v ňom závislosť, nie samostatnosť, o ktorú sa tak snaží v iných oblastiach.

Napredovanie rozvoja postihnutého dieťaťa je závislé nielen od pomoci odborníkov na rôznych úrovniach, ale najmä od výchovy rodičov, ktorá by mala byť zameraná na posilňovanie emocionálnej inteligencie, kognitívnych funkcií a najmä schopností smerujúcich k sebestačnosti do maximálnej možnej miery, ktorú zdravotné obmedzenie dovoľuje.

Najvhodnejšie pristupujú k výchove postihnutého dieťaťa tí rodičia, ktorí dokážu akceptovať jeho postihnutie, majú k nemu láskyplný a požadujúci prístup.

Rodinné hodnoty a stopa rodu

Veľmi dôležité bolo už to, že sme každé naše dieťa ochotne s láskou prijali.

Druhou potrebnou zásadou sa nám s odstupom rokov vidí, že sme deťom hovorili vždy pravdu.

Keď bola nad ich chápanie, zjednodušili sme ju, ale nikdy sme im neklamali.

Pravdovravnosť si osvojili všetci.

Každý rodič do hĺbky vníma svoje deti a pozná odtienky jeho povahy, často aj podobu tela aj duše prenášajúcu sa z generácie na generáciu.

Pravdivosť pred sebou a racionalitu uvažovania, to majú všetky naše deti a uskutočňujú to aj vo výchove svojich detí, takže môžeme hovoriť o stope rodu.

A možno je ňou aj absencia hrubého egoizmu v rozhodovaní a zmysel pre udržiavanie vzťahov s príbuznými.

Nielen s nami, ale aj naše deti so svojimi súrodencami a naše vnúčatá so svojimi bratrancami a sesternicami sa veľmi rady stretávajú a dobre vychádzajú.

Najsilnejším výchovným prístupom je príklad.

Každé vnúča sa na nás pozerá zo svojho uhla pohľadu, podľa svojho veku a iných daností.

Možno niektoré naše postoje alebo skutky pochopia, až keď budú staršie.

Len aby niečo nepochopili nesprávne, na to si musíme dávať pozor.

tags: #psychologia #narodenie #vnucata