Adela a Viktor Vinczeovci verejne hovoria o náročnom procese adopcie, ktorý sa napokon vyplatil, keďže pred Vianocami v roku 2022 do ich životov vstúpil syn Maxík a dnes je oficiálne ich.
Moderátorka v podcaste Na gauči s Nasklee otvorene hovorila o adopcii, rodinnom živote a o tom, prečo pre ňu nebolo rozhodujúce genetické prepojenie. Dôležité bolo vzájomné prepojenie duší, prijatie dieťaťa a schopnosť vytvoriť mu bezpečný domov.
Prečo sa Vinczeovci rozhodli pre adopciu
Keď si Vinczeovci v roku 2017 povedali svoje áno, hneď ich zaplavili nevhodné otázky o tom, kedy privedú na svet spoločného potomka.
Po dlhých mesiacoch fabulácií, ktoré z neplodnosti obviňovali najmä našu moderátorku, vyšiel s pravdou von Viktor.
Aj keď nemusel, prostredníctvom sociálnych sietí priznal, že nemožnosť počať dieťa je spôsobená najmä z jeho strany.
„Kvalita a počet spermií sa u mňa blíži k hranici neplodnosti. Tiež som bol prekvapený. Aj z toho, že muži majú dnes oveľa väčší problém, ako si pripúšťajú. 26 rokov, štandardná postava, striedmy pohyb, kde-tu nejaké pivo, žiadne drogy. Zdravý, mladý človek - súdili podľa prvého dojmu v rámci konverzácií aj náhodní lekári. Prečo teda moje telo produkuje trikrát menej spermií na mililiter ako je hraničné minimum podľa Svetovej zdravotníckej organizácie? Prečo je väčšina z nich morfologicky nevhodná na počatie? Odpoveď reprodukčných odborníkov znela: nevieme. Možno sú to obtiahnuté rifle, možno sedavý spôsob života, stres, antibiotiká, alebo hormóny vo vode. Možno je to technológiami,“ uviedol v statuse, ktorý spustil lavínu pozornosti.
Aj vďaka moderátorovi sa tak otvorila téma mužskej plodnosti a jej destigmatizácie.
Nakoľko Adela cítila, že cesta umelým oplodnením pre ňu nie je tá pravá, rozhodli sa pre ďalšiu zostávajúcu možnosť - adopciu.
Adopčný proces a rozhodnutie prijať dieťa
Aj keď boli niekoľko mesiacov v adopčnom procese, čo z času na čas komunikovali aj s verejnosťou, nič nebolo isté.
Dokonca ani v okamihu, keď im zazvonil telefón so slovami - máme pre vás dieťa.
Rozhodol až prvý kontakt s Maxíkom.
„Bol jednoznačný na prvý pohľad, pre nás oboch, v tej danej sekunde,“ opísala naša moderátorka zážitok, na ktorý si so svojím manželom budú pamätať už zrejme do konca života, v podcaste Na gauči s Nasklee.
Moderátorka v podcaste „Na gauči s Nasklee“ otvorene hovorila o adopcii a rodinnom živote.
S manželom Viktorom sa rozhodli pre adopciu po tom, čo zistili, že prirodzené počatie nebude možné.
Adela zdôraznila, že pre ňu nebolo dôležité genetické prepojenie, ale vzájomné prepojenie duší.
Ešte predtým, než si chlapčeka osvojili, svojím príbehom opäť robili osvetu.
A pokračujú v tom aj dnes.
Aké kritériá si môžu adoptívni rodičia zvoliť
Ešte pred adopčným procesom si manželia museli prejsť ucelením požiadavok na dieťa.
Musí sa zhodnúť na vekovom rozmedzí, pohlaví či etniku dieťaťa.
Potenciálni adoptívni rodičia si môžu určiť kritériá, podľa ktorých si dieťa vyberajú.
„Môžeš si navoliť vek, pohlavie, etnikum, prípadne mieru hendikepov a ochorení, ktoré to dieťa môže mať. My sme si dali jediné obmedzenie - že chceme zdravé dieťa. Neviem, či by som zvládla niečo náročnejšie - aj odborne, aj emocionálne. A vek sme si asi určili, ale pohlavie či etnikum sme neriešili. A to výrazne ovplyvňuje rýchlosť - keď si napríklad niekto určí, že chce dievčatko s blond vlasmi, môže čakať aj desať rokov,“ ozrejmila Adela.
Všetky faktory, ktoré si budúci rodičia zvolia, pritom ovplyvňujú dĺžku procesu.
Zatiaľ čo Adela a Viktor čakali len dva roky, môže sa stať, že iný pár čaká na dieťa omnoho dlhšie.
| Oblasť rozhodovania | Vyjadrenie Vinczeovcov |
|---|---|
| Vek | Vek si asi určili. |
| Pohlavie | Pohlavie neriešili. |
| Etnikum | Etnikum neriešili. |
| Zdravotný stav | Chceli zdravé dieťa. |
| Dĺžka čakania | Čakali dva roky. |
„My sme si dali jediné obmedzenie - že chceme zdravé dieťa. Neviem, či by som zvládla niečo náročnejšie - aj odborne, aj emocionálne. A vek sme si asi určili, ale pohlavie či etnikum sme neriešili,“ uviedla Adela v spomínanom podcaste.
Adela o adopcii rómskeho dieťaťa
Adela sa teraz pochválila vtipnou situáciou z domu, ktorú pozná nejedná mamička malého nezbedníka.
Maxík totiž spadol za gauč, ostal zamotaný v závese a nechcel odtiaľ odísť.
Adela sa otvorene vyjadrila aj k obavám spoločnosti z adopcie rómskych detí.
„Rozumiem tomu, že niektorí sa boja prijať napríklad rómske dieťa v dnešnej spoločnosti. Boja sa reakcií okolia, že sa na nich nebude podobať alebo že budú čeliť predsudkom. Ale ja to vnímam opačne - že poďme spoločnosť edukovať a mazať rozdiely tam, kde sa dá a koľko sa dá,“ vyjadrila sa ďalej.
Vinczeová si zároveň uvedomuje, že mnohí rodičia pri adopcii často váhajú práve nad prijatím dieťaťa z rómskej komunity.
„Ja rozumiem, že niektorí ľudia sa boja, povedzme, prijať rómske dieťa v dnešnej spoločnosti. Ja to zas vnímam cez ten iný pohľad, že poďme práve aj spoločnosť nejako edukovať a poďme mazať tie rozdiely, kde sa dá, koľko sa dá,“ zdôraznila s veľkým odhodlaním.
Odrádzať od adopcie rómskych detí môže aj nedostatočná informovanosť.
Pre jej zlepšenie sa dlhodobo snaží OZ Návrat, ktorý dlhodobo poskytuje poradňu pre (nielen) rodičov a (nielen) o adopčnom procese.

Moderátor Viktor Vincze svojim fanúšikom na Instagrame, ktorých má vyše 150 000, priamo odpovedal na ich otázku, či by s manželkou prijali v rámci adopcie aj malú Rómku alebo Róma.
Manželia Adela a Viktor Vinczeovci.
„Raz bude s nami na tomto gauči možno sedieť aj dieťa rómskeho pôvodu. To je odpoveď na vašu víkendovú otázku, či by sme v rámci adopcie prijali aj malú Rómku alebo Róma. Prijali,“ napísal vo svojom vyjadrení.
Zároveň upozornil na skutočnosť, že čoraz menej Slovákov je ochotných osvojiť si deti z tejto etnicity a tak potom končia v ústavnom systéme.
Vo svojom príspevku ešte dodal: „Možno to v našom prípade nakoniec dopadne tak, že k nám vôbec žiadne dieťa nepríde, ani tmavé, ani svetlé, lebo to ani my nebudeme vo finále cítiť. Ale nevyradili sme ho dopredu len pre jeho farbu pleti. Každé dieťa by totiž potrebovalo rodinu a kvalitné zázemie.“
Genetická podobnosť podľa Adely nie je podmienkou lásky
Samotnú Adelu nikdy fakt, že sa jej dieťa na ňu nebude podobať, neznepokojoval.
„Môj gén, moja krv - toto som nikdy v živote nepovažovala za dôležité. Že by som chcela vidieť niekoho, ako sa na mňa podobá...chúďatko,“ zasmiala sa.
„To akože môj gén, moja krv, toto vôbec. Nikdy som toto v živote nepovažovala za nejaké dôležité, že by som chcela vidieť niekoho, ako sa na mňa podobá, chúďatko,“ so smiechom priznala obľúbená moderátorka.
Adelu práve teší spoznávať jej syna, ktorý pochádza z iného prostredia.
„Mňa baví, že k nám prišiel človek z iného duševného aj biologického zdroja, ale zároveň cítim, že je náš. Že to spojenie bolo niekde už dávno vymyslené. A že ho môžem pozorovať práve aj v tom, aký je iný.“
„Mňa baví, že k nám prišiel človek z iného nejakého duševného zdroja a že ho môžem pozorovať práve aj v tom, ako je iný. No, také pekné dieťa by sme my spolu s Viktorom nesplodili nikdy,“ myslí si bývalá hviezda TV Markíza.
„Mňa baví, že k nám prišiel človek z iného duševného aj biologického zdroja, ale zároveň cítim, že je náš. Že to spojenie bolo niekde už dávno vymyslené. A že ho môžem pozorovať práve aj v tom, aký je iný. No také pekné dieťa by sme my s Viktorom nikdy nesplodili!“
Influencerka Petra Klimová Dzvoníková sa v rozhovore so známou blondínkou dotkla práve citlivej témy adopcie.
Otvorene sa jej opýtala, či ju pred rozhodnutím neprenasledovala obava, že adoptovanému dieťaťu nebude schopná dať dostatok lásky.
„Tak toto nie. Toto mi vôbec nenapadlo, lebo veď aj každý náš životný partner je adoptívny, prišiel odniekiaľ,“ zareagovala Adela.
Petra následne odôvodnila svoju otázku.
„Veľa ľudí nie je otvorených adopcii práve preto, že nebolo by moje,“ dovysvetlila.
Milovaného syna si spolu s manželom nesmierne cenia.
„Obaja sme s Viktorom veľmi vďační, že u nás pristál taký parťák, že je jednoducho bystrý a má zmysel pre humor, že sa vieme rozprávať, že s nami tak ladí,“ teší sa hrdá mamička.
Možnosť druhej adopcie zostáva otvorená
Vinczeovci sú príkladom toho, že skĺbiť sa dá skutočne všetko.
Po ukončení spolupráce s Markízou síce rozvrh našej moderátorky vyzerá podobne - nakoľko natáčanie relácií a šou trvalo len niekoľko dní v roku - sa sústredí na úlohu mamy a pri tejto príležitosti prezradila, že sú s Viktorom stále v databáze čakateľov.
Dvojica sa aktuálne stále nachádza v databáze čakateľov a nevylučuje ani druhú adopciu.
Priznala, že podobne uvažujú aj nad druhým dieťaťom.
„Je to otvorené. Môže sa stať, že nám zavolajú, pretože sme si opäť dali tú možnosť - aj kvôli súrodencovi. Ale možno to vyhodnotíme inak. Možno nebudeme mať také šťastie ako pri Maxíkovi, že to bolo jednoznačné hneď pre oboch. Môže sa stať, že dieťa sadne jednému, ale druhému nie. A tam nemôžeš robiť kompromisy. Musí to byť jasné,“ prezradila.
Môže sa stať, že telefón zazvoní opäť, no tak, ako ani pri prvom raze, ani teraz to nie je zárukou toho, že sa Max dočká súrodenca.
„Možno nebudeme mať také šťastie ako pri Maxíkovi, že to bolo jednoznačné hneď pre oboch. Môže sa stať, že dieťa sadne jednému, ale druhému nie. A tam nemôžeš robiť kompromisy. Musí to byť jasné.“
Adopcia, inklúzia a prijatie odlišnosti
Podpora inklúzie sa v prípade Vinczeovcov spája s presvedčením, že rodina nevzniká iba biologickým pôvodom.
Adela zdôraznila, že pre ňu nebolo dôležité genetické prepojenie, ale vzájomné prepojenie duší.
Jej pohľad na adopciu rómskych detí vychádza z odmietnutia predsudkov aj z presvedčenia, že spoločnosť sa môže meniť postupne.
„Ja rozumiem tomu, že niektorí sa boja prijať napríklad rómske dieťa v dnešnej spoločnosti. Boja sa reakcií okolia, že sa na nich nebude podobať alebo že budú čeliť predsudkom. Ale ja to vnímam opačne - že poďme spoločnosť edukovať a mazať rozdiely tam, kde sa dá a koľko sa dá.“
Vinczeová si zároveň uvedomuje, že mnohí rodičia pri adopcii často váhajú práve nad prijatím dieťaťa z rómskej komunity.
Každé dieťa by totiž potrebovalo rodinu a kvalitné zázemie.
Príklady detí, ktoré prekonávajú predsudky
S výnimočným dievčatkom, ktoré sa narodilo v rómskej osade, sa porozprávala aj Adela Vinczeová.
Mladučká šachistka Agátka Berková, ktorá dnes patrí medzi najväčšie slovenské talenty, prišla do jej talkšou Trochu inak s Adelou.
Šach začala hrať ešte ako predškoláčka.
Dôvod jej rozhodnutia?
„V škôlke do mňa chlapci zapárali a ja som sa im chcela vedieť ubrániť,“ opísala pred kamerami.
A hoci sa s nimi najskôr pobila, po čase sa rozhodla konflikty riešiť inak - chcela ich poraziť iným spôsobom a tak sa vrhla na šach.
„Ocino mi vtedy povedal, že ak by som chcela poraziť chlapcov nie päsťami, ale mysľou, môže ma naučiť šach.“
Príbeh šachistky Agátky Berkovej si môžete pozrieť na Dvojke v piatok 21.5.
Rodinný život Vinczeovcov
Adela priznáva, že svojmu manželovi nechcela povedať - a dosť, je čas odísť.
Nemala na to jednak srdce a na druhú stranu si uvedomovala, že to nie je len o Vinczeovcoch.
Keď sa to celé uzavrelo, podľa jej vyjadrení sa majú ako rodina dobre.
„Keď sa to celé uzavrelo, tak musím povedať, že sa máme dobre ako rodina. Máme takú pohodu, neriešime motanice, záťaže,“ dodala.
Vinczeovci sú príkladom toho, že skĺbiť sa dá skutočne všetko.
Adela sa sústredí na úlohu mamy a pri tejto príležitosti prezradila, že sú s Viktorom stále v databáze čakateľov.
Ďalšie postoje manželov k spoločnosti
Nedávno preletela médiami informácia o tom, že iba za náklady prenajímajú byt osobe bez domova.
„Berieme to ako súčasť našej aktuálnej reality, v ktorej sa nemáme zle. Úplne rozumiem, že keď niekto prenajíma nehnuteľnosti cudzím ľuďom, tak to rob z ekonomických dôvodov, ale toto nie je ten prípad. Mali sme jednoducho možnosť niečo takéto urobiť, tak sme to urobili.“
„Práve bývanie je pre ľudí bez domova tou najzákladnejšou potrebou, bez ktorej sa prakticky nemôžu začleniť do bežného života, aj keby mali všetky ostatné potreby naplnené. My sme skúsili pomôcť jednej osobe, navzájom sa od seba učíme, je to skvelý zážitok.“
Viktor Vincze cez sociálne siete komunikuje aj ekologické témy.
„Tých medzier je množstvo, ale mnohé sú také, o ktorých si nemyslím, že ich budeme niekedy plátať. Ideme na maximum toho, čo vieme, no dokonalosť zopár ľudí nie je riešením. Riešením je osem miliárd, hoci nedokonalých.“
„Keď svojím príkladom inšpirujeme ďalších, aby začali robiť aspoň malé kroky, ako napríklad separovanie, tak to má oveľa väčší zmysel, akoby sme my v našej domácnosti išli na 100 % eko.“
„Sú skrátka veci, ktoré ja odmietam robiť. Napríklad nebudem so sebou nosiť textilné vreckovky a nebudem vo vrecku nosiť vlastný sopeľ. (smiech) Papierové vreckovky sa vymysleli z dôvodu, aby sa zvýšila úroveň hygieny, nech so sebou nenosíme celý deň vlastné bacily.“