Materský jazyk alebo materinský jazyk: ktorá podoba je správna?

V slovenskom jazyku sa stretávame s viacerými podobami slov a občas sa stáva, že nevieme s istotou, ktorá je tá správna. Jedným z takýchto príkladov je aj otázka, či je správne „materský jazyk“ alebo „materinský jazyk“.

Podľa Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV je správna podoba „materinský jazyk“. Materinský jazyk je jazyk, ktorý si jednotlivec osvojí ako prvý, ktorý najčastejšie používa alebo ktorý najlepšie ovláda.

Materinský jazyk: význam a definícia

Materinský jazyk je jazyk, ktorý si jednotlivec osvojí v rodine. Materinský jazyk je reč, ktorou obyvateľ najčastejšie hovoril vo svojom detstve.

Na materinský jazyk možno nazerať aj ako na jazyk, ktorý najčastejšie používame, či ktorý najlepšie ovládame. Materinský jazyk je jazyk, ktorý si jednotlivec osvojí ako prvý, a zároveň je jazyk, ktorý najčastejšie používame a najlepšie ovládame.

Dieťa si jazyk osvojuje najmä počúvaním a prirodzenou komunikáciou v každodennom prostredí. Matka svoj materinský jazyk dieťa učiť nemusí. Ten sa dieťa, ako každý iný jazyk, či už jazyk krajiny, v ktorej žije, otcovský jazyk, matkin jazyk, naučí počúvaním.

Ostatné dieťaťu v prvých rokoch života netreba. Ono je jednoduchšie učiť sa od matky ako od otca. Väčšinou matka strávi tie prvé roky s dieťaťom viac ako otec, tým pádom dieťa viac pochytí.

Je materinský jazyk vždy iba jeden?

V súčasnom viacjazyčnom prostredí môže dieťa vyrastať s viacerými jazykmi. Rodina môže používať jeden jazyk, druhý jazyk môže byť bežný v krajine, kde rodina žije, a ďalší jazyk môže používať jeden z rodičov.

Napríklad naše deti sú trojjazyčné. Slovenčina - ja, nemčina - otec a angličtina - bežný jazyk v krajine, kde sme roky žili. Dve najmladšie deti začali prakticky rozprávať ako prvým jazykom po anglicky.

Keď niekto na nich hovorí po slovensky, tak automaticky prepnú do slovenčiny. S mojimi rodičmi cez Skype, alebo keď sme na SK, alebo keď náhodou niekoho stretneme a ja hovorím po slovensky, tak aj oni.

Ja som deti cielene nič neučila. Ani čítať, ani písať po slovensky. Dcéra číta a vcelku ok, mäkčene a dĺžne si pri čítaní už vydedukovala sama, keďže vie, ako sa čo vysloví.

Keď niečo nevie, ako pri čítaní knihy Maťko a Kubko, kde sú všelijaké čudné slová, tak stačilo, že som jej raz správne prečítala a vysvetlila. Písanie je samozrejme horšie, ale to sa tiež učí čítaním a pýtaním sa. Žiadne bifľovanie sa vybraných slov.

Materinský, cieľový a cudzí jazyk

Je dôležité rozlišovať medzi materinským, cieľovým a cudzím jazykom.

Materinský jazyk

Materinský jazyk je jazyk prvého osvojovania v rodine, najviac prirodzený a komfortný. Môže ísť o jazyk, ktorý dieťa počúva od rodičov alebo od ďalších členov rodiny a ktorý si osvojuje v bežných komunikačných situáciách.

Cieľový jazyk

Cieľový jazyk je oficiálny jazyk určitého štátu, ktorý sa učí príslušník národnostnej menšiny daného štátu. Pre príslušníkov maďarskej menšiny žijúcich na Slovensku je materinským jazykom maďarčina, ale cieľovým jazykom slovenčina.

Cudzí jazyk

Cudzí jazyk je jazyk iného štátu, kde nežijeme, ale tento jazyk chceme ovládať. Cudzí jazyk teda nemusí byť jazykom rodiny ani jazykom oficiálneho prostredia, v ktorom človek žije.

Materinský jazyk v škole a v živote

V školskom prostredí rozlišujeme dva typy jazyka: komunikačný jazyk a odborný (akademický) jazyk.

Komunikačný jazyk vychádza z kontextu a nie je tak jazykovo náročný, čo umožňuje žiakom, najmä deťom cudzincov, komunikovať v priebehu relatívne krátkej doby.

Odborný jazyk vyžaduje väčšiu spôsobilosť a dlhšie získavanie. Z teórie vyplýva, že rozdiel medzi jazykom komunikačným a jazykom odborným je podstatný, a že aj žiaci, ktorí dobre komunikujú, nemusia mať osvojené akademické spôsobilosti.

Materinský jazyk preto zohráva významnú úlohu nielen v rodinnej komunikácii, ale aj vo vzdelávaní. Pomáha dieťaťu porozumieť okolitému svetu, vyjadriť vlastné potreby a postupne si osvojovať ďalšie poznatky.

Jazyková kultúra a materinský jazyk

Termín jazyková kultúra má viacero významov, ktoré úzko súvisia s materinským jazykom a jeho zachovaním.

Celkový stav spisovného jazyka

Jazyk má byť kultivovaný, vyspelý a flexibilný, aby dokázal plniť požiadavky, ktoré na jazyk kladie spoločnosť a používatelia.

Dôležité je, či jazyk poskytuje možnosť výberu zo synonymických radov, možnosť primerane sa vyjadriť pomocou odborného termínu či citovo zafarbeného slova a či je jazyk schopný reagovať na meniacu sa skutočnosť, napríklad preberaním a tvorením nových slov a spojení.

Úroveň jazykového prejavu

Jazyková kultúra znamená aj úroveň jazykového prejavu každého jednotlivca spoločnosti. Kultivovanosť znamená jazykovú primeranosť vzhľadom na komunikačnú situáciu.

Dôležité je dodržiavanie spisovnej normy a vhodné používanie jazykových prostriedkov. K zvyšovaniu jazykovej kultúry môže prispieť aj jazyková osveta a popularizácia poznatkov o jazyku, napríklad vydávanie slovníkov, časopisov a iných knižných publikácií o jazyku.

Aktívne kultivovanie jazyka

Jazyková kultúra zahŕňa aj cieľavedomú činnosť používateľa jazyka, zveľaďovanie, teda kultivovanie spisovného jazyka a spisovných jazykových prejavov.

Stav jazykovej kultúry vyžaduje aktívny záujem používateľov o kultivovanie jazyka a zvyšovanie úrovne verejných jazykových prejavov v médiách, politike a administratíve.

Slovenčina ako materinský jazyk Slovákov

Jazyk je to hlavné, čo nás ľudí odlišuje od zvierat. Slovenský jazyk - slovenčina je to hlavné, čo nás Slovákov a Slovenky odlišuje od príslušníkov ostatných národov.

Svojím zovňajškom, vystupovaním alebo kultúrou sa príliš neodlišujeme od okolitých národov. Ale jazykom áno.

Materinský jazyk je základný nástroj identity a kultúrneho dedičstva, ktoré treba zachovať a rozvíjať. Jazyk je zároveň prostriedkom, ktorým si spoločenstvo odovzdáva skúsenosti, hodnoty, tradície a poznanie.

Koľko ľudí má na Slovensku slovenčinu ako materinský jazyk?

Podľa najnovších údajov je slovenčina materinským jazykom pre drvivú väčšinu obyvateľov Slovenskej republiky. Konkrétne, takmer 82 percent obyvateľov uviedlo slovenčinu ako svoj materinský jazyk, čo predstavuje 4.456.102 ľudí.

Odborná garantka Sčítania Ľudmila Ivančíková zdôraznila, že v porovnaní s predchádzajúcim cenzom došlo v prípade slovenčiny k nárastu o štyri percentuálne body.

Ďalšie materinské jazyky na Slovensku

Po slovenčine je druhým najpočetnejším materinským jazykom na Slovensku maďarčina, ktorú ako svoj materinský jazyk deklaruje 8,5 percenta občanov (462.175 osôb).

Nasleduje rómčina s podielom 1,8 percenta (100.526 ľudí). Rusínsky jazyk je štvrtým najpočetnejším materinským jazykom, pričom ho uvádza 0,7 percenta obyvateľstva. Piata priečka patrí češtine s podielom 0,6 percenta.

Okrem vyššie uvedených jazykov sa na Slovensku ako materinské jazyky uvádzajú aj ďalšie, hoci s menším podielom. Medzi ne patria napríklad ukrajinský, ruský, anglický, nemecký, poľský a vietnamský jazyk.

Tieto jazyky tvoria spolu podiely menšie ako jedno percento z celkového počtu obyvateľov. Zaujímavosťou je, že slovenský posunkový jazyk si ako materinský jazyk uviedlo 1835 obyvateľov.

Geografické rozloženie materinského jazyka

Z hľadiska geografického rozloženia má slovenský materinský jazyk najvyšší podiel v Žilinskom a Trenčianskom kraji, kde presahuje 90 percent.

Prečo je dôležité vážiť si slovenčinu?

Je smutné, keď si Slováci nevážia svoj materinský jazyk. Na križovatkách v Bratislave boli orientačné tabule, na ktorých bol prvý nápis uvedený v angličtine a až pod ním bol nápis v slovenčine.

To bolo pre slovenčinu ponižujúce a naviac to bolo v rozpore so zákonom o štátnom jazyku, ktorý hovorí, že takéto nápisy síce môžu byť napísané vo viacerých jazykoch, v takom prípade však slovenčina musí byť uvedená ako prvá.

Našťastie, uvedené orientačné tabule dávajú postupne do poriadku, teda do súladu so zdravým rozumom a so zákonom.

Podobné situácie sa dejú aj vo firmách. Na dvere v práci niekto nalepil plagáty s radami, čo treba robiť, aby sme obmedzili šírenie koronavírusu. A opäť, prvé boli plagáty písané po anglicky.

Pritom do našej roboty žiadni Angličania ani Američania nechodia. Väčšina slovenských firiem, ktoré vo svojom názve uvádzajú krajinu, kde pôsobia, ju uvádzajú ako „Slovakia“.

Za názov „Slovensko“ sa hanbia? Pritom je zaujímavé, že veľké slovenské firmy, pobočky veľkých nadnárodných spoločností uvádzajú názov krajiny ako „Slovensko“, napríklad „Orange Slovensko“, „Volkswagen Slovensko“.

Ono sa to celé začalo už počas „Nežnej revolúcie“. Vtedy som na autobusovej stanici v Liptovskom Hrádku videl na autobuse nápis „Independent Slovakia“.

V týchto dvoch slovách je rozpor. Independent znamená nezávislý. Ale aká je to nezávislosť, keď sa niektorí naši spoluobčania hanbia za svoj jazyk a radšej namiesto neho používajú angličtinu?

Po tejto stránke sme za takzvanej totality, pod nadvládou Sovietskeho zväzu, boli určite viac nezávislí ako teraz. Vtedy nikomu nenapadlo písať po rusky.

A popritom sa slovenčina oproti angličtine rozhodne nemusí hanbiť. Veď Američania a Angličania ani nevedia prečítať to, čo napísali. Základné pravidlo anglickej výslovnosti totiž znie: nikdy nečítaj tak, ako vidíš napísané!

Skupina ľudí, ktorí si nevážia svoj vlastný jazyk, nemá právo nazývať sa národ. Takže neviem, či nejaký slovenský národ vôbec existuje. Ani neviem, či žijem na Slovensku alebo v Slovakii.

Historický vývoj slovenského jazyka

Slovenský jazyk sa vyvíjal nepretržite od 5. storočia ako osobitný slovanský jazyk.

Predspisovné obdobie zahŕňa praslovanský jazyk, starú slovenčinu a staroslovienčinu, ktorú priniesli Konštantín a Metod.

V ďalších fázach nasledovalo latinčina ako jazyk vzdelancov a liturgický jazyk, potom čeština a vývoj kultúrnej slovenčiny.

Spisovné obdobie zahŕňa Bernolákovské obdobie, štúrovské obdobie, martinský úzus a ďalšie etapy, ktoré formovali súčasnú spisovnú slovenčinu.

V roku 1953 nastali v slovenskom pravopise zásadné zmeny.

Medzinárodný deň materinského jazyka

Medzinárodný deň materinského jazyka bol vyhlásený v roku 1999 organizáciou UNESCO na pamiatku bengálskych študentov, ktorí 21. februára 1952 demonštrovali v Dháke za uznanie svojho materinského jazyka - bengálčiny - ako druhého oficiálneho jazyka vtedajšieho Pakistanu.

Študenti boli počas demonštrácie zastrelení príslušníkmi policajných zložiek.

„V tento deň si preto pripomíname najmä význam dodržiavania jazykových práv na celom svete. Práva vzdelávať sa v materinskom jazyku, rozvíjať v ňom svoju kultúru, komunikovať a odovzdávať ho nasledujúcej generácii. Práva poznávať a zvyšovať úroveň ovládania svojho materinského jazyka, ako aj zachovávať jeho bohatstvo. Pretože materinský jazyk je súčasťou identity každého človeka,“ hovorí doc. Mgr. Gabriela Múcsková, PhD., z Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV, v. v. i. (JÚĽŠ SAV).

„Medzinárodný deň materinského jazyka nám tiež pripomína hodnotu každého jazyka a dôležitosť zachovania jazykovej rozmanitosti, pretože každý jazyk je reflexiou poznania a hodnôt svojho jazykového spoločenstva a zánik nejakého jazyka znamená pre ľudstvo stratu časti poznania,“ dodáva na záver docentka Múcsková.

Medzinárodný deň materinského jazyka ponúka nielen príležitosť pripomenúť si materinské jazyky po celom svete, ale aj spoznávať ich špecifiká a tradície.

A práve informácie o nich prispievajú k rozvoju jazykovej rozmanitosti či viacjazyčného vzdelávania. Medzinárodný deň materinského jazyka ponúka príležitosť spoznávať špecifiká a tradície rôznych jazykových komunít a prispieva k rozvoju jazykovej rozmanitosti a viacjazyčného vzdelávania.

Praktické používanie správnej podoby

Termín „materinský jazyk“ je správna forma podľa Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV a označuje jazyk, ktorý si jednotlivec osvojí ako prvý.

Pri písaní a hovorení v spisovnej slovenčine je preto vhodné používať podobu materinský jazyk, nie podobu „materský jazyk“.

• Materinský jazyk - jazyk prvého osvojovania v rodine, najviac prirodzený a komfortný.
• Cieľový jazyk - oficiálny jazyk štátu, ktorý sa učí príslušník národnostnej menšiny.
• Cudzí jazyk - jazyk iného štátu, ktorý chceme ovládať.

tags: #matersky #jazyk #alebo #materinsky #jazyk