Kde sa narodil Ježiš Kristus a v akom štáte sa Betlehem nachádza

Ježiš Kristus sa podľa evanjelií a kresťanskej tradície narodil v Betleheme, v Judei. Betlehem sa dnes nachádza na území Západného brehu Jordánu, približne 8 až 10 kilometrov južne od Jeruzalema. Mesto je významným miestom kresťanskej tradície a jeho historické centrum je spojené predovšetkým s Chrámom Narodenia Pána.

Na Vianoce si pripomíname narodenie Pána Ježiša Krista, Božieho Syna, z Panny Márie. Presný deň, mesiac ani rok jeho narodenia však nepoznáme. Evanjelisti, ktorí opísali život Pána Ježiša a jeho učenie, nám neudávajú presný čas narodenia.

V akom štáte sa narodil Ježiš Kristus?

Ježiš sa narodil v Betleheme, ktorý leží v historickej oblasti Judea. V čase jeho narodenia však neexistoval moderný štát Izrael ani dnešné politické hranice. Judea bola pod rímskou nadvládou a v krajine panoval Herodes Veľký.

Betlehem sa dnes nachádza na Západnom brehu Jordánu, na území Palestíny. Preto možno v súčasnom geografickom zmysle povedať, že Ježiš sa narodil v Betleheme na palestínskom území, zatiaľ čo v historickom kontexte sa jeho narodenie spája s Judeou a Rímskou ríšou.

Ježiš sa narodil v Betleheme (heb. Dom chleba). Je to mesto asi 8 km južne od Jeruzalema, rodisko kráľa Dávida.

Betlehem leží asi 10 kilometrov južne od Jeruzalema a bol významným mestom už v staroveku. Toto malé mestečko v Judei má významné miesto v židovskej tradícii. Podľa proroka Micheáša malo byť miestom narodenia Mesiáša.

Prečo Mária a Jozef odišli do Betlehema?

Ježišovi rodičia sa podľa biblických záznamov volali Mária a Jozef. Žili v Nazarete, v severnej časti dnešného Izraela.

Rímsky cisár Augustus totiž nariadil sčítanie ľudu. Jozef s Máriou bývali v Nazarete, no zapísať sa museli v Betleheme, keďže odtiaľ pochádzal ich rod.

Všetci ľudia sa mali zaregistrovať tam, odkiaľ pochádzali ich predkovia. Jozef a Mária museli teda ísť do Betlehema, ktorý bol od Nazareta vzdialený cca 140 km.

Prekonali pritom dosť veľkú vzdialenosť - po súčasnej ceste je Betlehem od Nazareta vzdialený okolo 160 km. V tej dobe im táto cesta musela trvať niekoľko dní.

Rozdiel medzi vzdialenosťou približne 140 kilometrov a približne 160 kilometrov súvisí s tým, či sa uvádza priama alebo približná cestná trasa. V každom prípade išlo o namáhavú cestu trvajúcu niekoľko dní.

Treba brať do úvahy, že Mária bola v požehnanom stave, čakala dieťa. Nebolo to teda ľahké.

Čo hovorí Evanjelium podľa Lukáša

Evanjelista Lukáš uvádza, že sa to stalo za vlády Herodesa v Palestíne, Kvirínia v Sýrii a cisára Oktaviána Augusta v Ríme, keď bol súpis obyvateľstva v celej Rímskej ríši.

V Betleheme bolo už veľa ľudí, všetky ubytovne a domy boli plné. Evanjelista Lukáš píše:

„V tých dňoch vyšiel rozkaz od cisára Augusta vykonať súpis ľudu po celom svete. Tento prvý súpis sa konal, keď Sýriu spravoval Kvirínius. A všetci šli dať sa zapísať, každý do svojho mesta. Vybral sa aj Jozef z galilejského mesta Nazaret do Judey, do Dávidovho mesta, ktoré sa volá Betlehem lebo pochádzal z Dávidovho domu a rodu, aby sa dal zapísať s Máriou, svojou manželkou, ktorá bola v požehnanom stave. Kým tam boli, nadišiel jej čas pôrodu. I porodila svojho prvorodeného syna, zavinula ho do plienok a uložila do jasieľ, lebo pre nich nebolo miesta v hostinci.“

Podľa evanjeliového rozprávania sa teda Ježiš narodil v čase, keď Jozef s Máriou pobývali v Betleheme v súvislosti so sčítaním obyvateľstva.

Kde presne sa Ježiš narodil?

Po namáhavej ceste - zvlášť pre ženu v poslednej fáze tehotenstva - sa Ježiš narodil v Betleheme.

Evanjelium podľa Lukáša uvádza, že Mária porodila svojho prvorodeného syna, zavinula ho do plienok a uložila do jasieľ, lebo pre nich nebolo miesta v hostinci.

Podľa kresťanskej tradície sa Ježiš narodil v jaskyni. Na mieste, kde sa Kristus narodil, vystavala sv. Helena, matka cisára Konštantína, chrám Panny Márie. Okolo roku 550 ho opravil a vyzdobil cisár Justinián. Tento chrám stojí podnes.

Hlavný oltár sa nachádza nad jaskyňou Pánovho narodenia, do ktorej po oboch stranách oltára vedú schody. Jaskyňa je nádherne ozdobená lampami.

Jaskyňa narodenia, kde sa podľa tradície narodil Ježiš, je dnes miestom Chrámu Narodenia Pána, zapísaného na zozname svetového dedičstva UNESCO.

Pastieri pri narodení Ježiša

V tom istom kraji boli pastieri, ktorí v noci bdeli a strážili svoje stádo. Tu zastal pri nich Pánov anjel a ožiarila ich Pánova sláva.

Zmocnil sa ich veľký strach, ale anjel im povedal: „Nebojte sa. Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude patriť všetkým ľuďom: Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ Kristus Pán. A toto vám bude znamením: Nájdete dieťatko zavinuté do plienok a uložené v jasliach.“

A hneď sa k anjelovi pripojilo množstvo nebeských zástupov, zvelebovali Boha a hovorili: „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle.“

Keď anjeli odišli od nich do neba, pastieri si povedali: „Poďme teda do Betlehema a pozrime, čo sa to stalo, ako nám oznámil Pán.“

Poponáhľali sa a našli Máriu a Jozefa i dieťa uložené v jasliach. Keď ich videli, vyrozprávali, čo im bolo povedané o tomto dieťati. A všetci, ktorí to počúvali, divili sa nad tým, čo im pastieri rozprávali.

Ale Mária zachovávala všetky tieto slová vo svojom srdci a premýšľala o nich.

Mária, Jozef a Ježiš podľa Evanjelia podľa Matúša

Jeho matka Mária bola zasnúbená s Jozefom. Ale skôr, ako by boli začali spolu bývať, ukázalo sa, že počala z Ducha Svätého.

Jozef, jej manžel, bol človek spravodlivý a nechcel ju vystaviť potupe, preto ju zamýšľal potajomky prepustiť.

Ako o tom uvažoval, zjavil sa mu vo sne Pánov anjel a povedal: „Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu, svoju manželku, lebo to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého.“

„Hľa, panna počne a porodí syna a dajú mu meno Emanuel,“ čo v preklade znamená: Boh s nami.

Keď sa Jozef prebudil, urobil, ako mu prikázal Pánov anjel, a prijal svoju manželku.

Ale nepoznal ju, kým neporodila syna; a dal mu meno Ježiš.

Herodes, mudrci a udalosti po narodení

Ježiš sa narodil v období, keď bola Judea pod rímskou nadvládou a panoval tu Herodes Veľký. Táto doba bola plná politického napätia a neistoty, čo malo vplyv na udalosti spojené s Ježišovým narodením.

Herodes bol známy svojou krutosťou a despotizmom, a to sa prejavilo aj v jeho krvavej reakcii na správy o narodení Ježiša.

Mudrci od východu sa pýtali: „Kde je ten novonarodený židovský kráľ?“

Keď to počul kráľ Herodes, rozrušil sa a celý Jeruzalem s ním. Zvolal všetkých veľkňazov a zákonníkov ľudu a vyzvedal sa od nich, kde sa má narodiť Mesiáš.

Tu si dal Herodes potajomky zavolať mudrcov a podrobne sa ich povypytoval, kedy sa im zjavila hviezda. Potom ich poslal do Betlehema a povedal: „Choďte a dôkladne sa vypytujte na dieťa.“

Oni kráľa vypočuli a odišli. A hľa, hviezda, ktorú videli na východe, išla pred nimi, až sa zastavila nad miestom, kde bolo dieťa.

Ako zbadali hviezdu, nesmierne sa zaradovali. Vošli do domu a uvideli dieťa s Máriou, jeho matkou, padli na zem a klaňali sa mu. Potom otvorili svoje pokladnice a dali mu dary: zlato, kadidlo a myrhu.

A keď vo sne dostali pokyn, aby sa nevracali k Herodesovi, inou cestou sa vrátili do svojej krajiny.

Evanjeliový záznam nehovorí o počte mudrcov, o ich kráľovskej hodnosti ani o ich menách. Títo učenci z Perzie boli v apokryfných spisoch a náboženských legendách zobrazovaní ako „traja králi“ s menami Gašpar, Melichar a Baltazár.

Útek do Egypta a povraždenie neviniatok sú prejavom toho, ako temnoty odporujú svetlu: „Prišiel do svojho vlastného, a vlastní ho neprijali“ (Jn 1, 11).

On vstal, vzal za noci dieťa i jeho matku a odišiel do Egypta.

Keď Herodes zbadal, že ho mudrci oklamali, veľmi sa rozhneval a dal povraždiť v Betleheme a na jeho okolí všetkých chlapcov od dvoch rokov nadol, podľa času, ktorý zvedel od mudrcov.

Jeho návrat z Egypta pripomína exodus a predstavuje Ježiša ako definitívneho osloboditeľa.

Anjel mu povedal: „Vstaň, vezmi so sebou dieťa i jeho matku a choď do izraelskej krajiny.“

On vstal, vzal dieťa i jeho matku a vrátil sa do izraelskej krajiny. Ale keď sa dopočul, že v Judei kraľuje Archelaus namiesto svojho otca Herodesa, bál sa ta ísť. Varovaný vo sne, odobral sa do galilejského kraja.

Čo vieme o dátume narodenia Ježiša?

Presný dátum, kedy sa Ježiš narodil, nepoznáme. Nepoznáme ani deň a mesiac, kedy prišiel na svet.

V Biblii nie je uvedený konkrétny rok Ježišovho narodenia. Presný rok sa pokúsili kresťania vypočítať až dodatočne, no zdá sa, že sa pritom trochu zmýlili.

Na základe historických záznamov o Herodesovej vláde a astronomických úkazoch, ako je betlehemská hviezda, sa predpokladá, že Ježiš sa narodil nie v roku 0, ale o 4 - 6 rokov skôr. Presný dátum však zostáva neznámy.

Podľa výpočtov mnícha Dionýza zo 6. storočia sa narodil v roku 753 od založenia mesta Ríma. Tento rok určil za začiatok letopočtu, ktorým sa riadime dodnes.

Novšie výskumy však zistili, že tento mních sa o pár rokov pomýlil. Ježiš Kristus sa narodil asi 4 až 7 rokov skôr.

Dnešný definovaný dátum narodenia Krista pôvodne stanovil v 6. storočí po Kr. skýtsky mních Dionysius Exiguus nepresne ako udalosť z roku 753 rímskeho letopočtu.

Kresťanský letopočet sa počíta od 1. 1. 1, týždeň po narodení Ježiša Krista. Mních sa dokázateľne mýlil, napriek tomu sa podľa jeho nesprávneho výpočtu začal používať nový, čiže kresťanský letopočet.

Historické oporné body pre určenie roku

Niekoľko časových údajov z evanjelií poskytuje ostatne oporné body pre približné zaradenie biblických udalostí do rámca starých dejín.

Najdôležitejšie sú tri nasledovné miesta: Mt 2:11; Lk 1:15; 2,1 a nasl.

Podľa toho pripadlo Ježišovo narodenie do doby kráľa Herodesa I., teda pred rok 4 pred Kr.

Viac sa s istotou nedá povedať, pretože histórie detstva nie sú historickými prameňmi. Keď sa na ne nazeralo ešte historicky, myslelo sa, že dátum Ježišovho narodenia musí pripadnúť aspoň dva roky pred dátum Herodesovej smrti.

Tak sa prišlo na rok 6/7 pred Kr. Lebo mágovia - tak sa argumentovalo - potrebovali istý čas až do svojho príchodu do Jeruzalema. Rovnako pobyt Svätej rodiny v Egypte trval zaiste nejakú dobu.

Zdá sa, že aj pozabíjanie všetkých chlapcov až do dvoch rokov hovorí za časový úsek dvoch rokov.

Je však spoľahlivo známe, že Quiriniovo provinčné sčítanie sa uskutočnilo v roku 6 n. l. Táto otázka vytvára medzi jednotlivými chronologickými výkladmi napätie a presný rok narodenia preto nemožno určiť s istotou.

Betlehemská hviezda a astronomické výpočty

Astronomické výpočty o hviezde mudrcov rovnako nevedú k cieľu. Od Keplerových čias sa dala táto hviezda do súvislosti s „veľkou konjunkciou medzi Jupiterom a Saturnom“, ktorá mohla byť v Oriente pozorovaná v roku 7 pred Kr.

Ešte dnes jestvujú zaujímavé astronomické skúmania, ktoré chcú dokázať, že „Betlehemská hviezda“ jestvovala.

Tak iba nedávno tvrdí viedenský profesor Konradin Ferrari d´Occhieppo vo svojej knihe „Hviezda mudrcov“, že biblickou hviezdou bola planéta Jupiter, ktorá zostala stáť nad Betlehemom večer dňa 12. novembra roku 7 pred Kr.

Biblickí vedci dnes takéto výklady posudzujú s veľkou rezervou.

Rôzne moderné štúdie kladú dátum Ježišovho narodenia medzi 12. rok pred n. l. a rok 6 n. l. Iný názor vychádza zo spojitosti Vianoc s obdobím vlády Herodesa I. Veľkého, kráľa Judska, čiže do roku 4 pred n. l., keď zomrel.

Niektoré hypotézy spájajú betlehemskú hviezdu aj s preletom Halleyho kométy, ktorá mohla byť betlehemskou hviezdou.

Prečo sa Ježišovo narodenie slávi 25. decembra?

25. december ako slávnosť narodenia Pána sa slávi v Cirkvi od 2. storočia.

Slávenie 25. decembra ako narodenie Ježiša je doložené po prvý raz z roku 336 v Ríme. Prvá priama zmienka o jeho slávení je v liturgickom Filokalovom kalendári z roku 354: VIII kal. Ian. natus Christus in Betleem Iudeae („25. decembra sa narodil Kristus v judskom Betleheme“).

Až do 3. storočia nemáme žiadne správy o dátume Ježišovho narodenia. Prvé svedectvá Otcov a duchovných spisovateľov podávajú rôzne dátumy.

Prvé nepriame svedectvo o tom, že narodenie Krista bolo 25. decembra, udáva Sextus Julius Africanus v roku 221.

Od 4. storočia sú v západnej tradícii bežné svedectvá o tomto dni ako o dátume Kristovho narodenia, kým vo východnej tradícii prevláda dátum 6. januára.

V niektorých východných cirkvách sa narodenie Ježiša slávi o 13 dní neskôr, 6. januára. Časť pravoslávnych veriacich oslavuje vianočné sviatky podľa juliánskeho kalendára.

Katolíci, protestanti a časť pravoslávia slávia Vianoce 25. decembra podľa gregoriánskeho kalendára. Rozdiel v dátume slávenia teda súvisí s kalendárnou tradíciou, nie s odlišným miestom Ježišovho narodenia.

Výpočet dátumu od Zvestovania Pána

Keďže 25. marca sa všeobecne slávil sviatok Zvestovania Pána, keď archaniel Gabriel zvestoval Márii, že bude Kristovou matkou, tak o deväť mesiacov podľa tohto datovania je symbolický deň narodenia Pána práve 25. december.

Ďalšie, prijateľnejšie vysvetlenie, sa prikláňa k tomu, že dátum narodenia Ježiša sa viaže na dátum jeho vtelenia, ktorý zasa súvisel s dátumom jeho smrti.

V jednej anonymnej rozprave o slnovrate a rovnodennosti sa tvrdí, že „náš Pán bol počatý 25. marca, čo je deň umučenia Pána a deň jeho počatia, lebo bol počatý rovnakého dňa ako deň, keď zomrel“.

Vo východnej tradícii, ktorá sa opiera o iný kalendár, umučenie a vtelenie Pána sa oslavovalo 6. apríla, čo je dátum, ktorý sa zhoduje s oslavou Vianoc 6. januára.

Vzťah medzi umučením a vtelením je myšlienka, ktorá je v súlade so starovekou a stredovekou mentalitou, ktorá obdivovala dokonalosť vesmíru ako celku, kde dôležité Božie zásahy boli medzi sebou prepojené.

Súvislosť so zimným slnovratom a rímskymi sviatkami

Niekedy sa poukazuje na možnú súvislosť s rímskym sviatkom slnečného božstva, tzv. Dies Natalis Solis Invicti - Sviatok zrodenia nepremožiteľného slnka - ktorý sa tiež slávil 25. decembra a prekrýval sa s tradičným dátumom zimného slnovratu.

Jedno pomerne veľmi rozšírené vysvetlenie je, že kresťania si zvolili tento deň, lebo od roku 274 sa v Ríme oslavoval 25. decembra dies natalis Solis invicti, deň narodenia Neporazeného slnka, víťazstvo svetla nad najdlhšou nocou roka.

Toto vysvetlenie sa zakladá na tom, že liturgia Vianoc a Otcovia tej doby dávajú vedľa seba narodenie Ježiša Krista a biblické výrazy ako je „slnko spravodlivosti“ a „svetlo ľudí“.

Neexistujú však žiadne dôkazy, že by to tak bolo, a je ťažká predstava, že by kresťania tej doby chceli prispôsobiť pohanské sviatky liturgickému kalendáru, zvlášť keď práve prechádzali prenasledovaním.

Avšak je možné, že kresťanský sviatok si časom postupne prispôsobil ten pohanský.

Ďalšou hypotézou je dejinno-náboženská hypotéza, ktorá hovorí o christianizácii a novej kresťanskej interpretácii rímskeho sviatku narodenia Slnka.

Kresťania tento pohanský sviatok Natalis Solis invicti použili a nanovo ho interpretovali v kresťanskom duchu. Rímski kresťania tento štátny sviatok Slnka začali sláviť ako vlastný sviatok narodenia Krista - ako Slnka na základe biblických citátov.

Napríklad Kristus ako Slnko spravodlivosti - Sol iustitiae, Kristus - Svetlo sveta.

Najnovšie názory na pôvod dátumu slávenia Vianoc prezentuje historik William Tighe. Tvrdí, že Cirkev si vybrala na slávenie Vianoc 25. december preto, lebo starí Židia verili, že izraelskí proroci boli počatí v ten istý deň, v ktorý zomreli, a rímski kresťania za Tertuliánových čias vyrátali, že Kristus zomrel 25. marca.

Prečo prví kresťania neslávili narodeniny?

Nezdá sa, že by prví kresťania jeho narodenie oslavovali. Slávili jeho dies natalis, deň vstúpenia do poslednej vlasti, ako účasť na spáse, ktorú uskutočnil Ježiš, keď zvíťazil nad smrťou svojím slávnym utrpením.

Pripomínali si presne deň oslávenia Ježiša - 14./15. deň mesiaca nisan -, ale nie dátum jeho narodenia, o ktorom nám evanjeliá nič nehovoria.

Pohania oslavovali svoje narodeniny bohatým jedlom, rôznymi radovánkami a veselosťou. Na druhej strane, Židia narodeniny neslávili.

Podľa zvyku svojich predkov narodeniny neslávili. Je príznačné, že ešte v treťom storočí nabádal Órigenes, cirkevný učiteľ a teológ kresťanov, aby neoslavovali narodeniny.

Už aj preto kresťania v prvých dvoch storočiach nemali sviatok Narodenia Krista, na tento deň sa akoby zabudlo a nepociťovala sa potreba ho sláviť.

Najväčším sviatkom v roku bola pre nich Veľká noc. Až v treťom storočí sa postupne menilo prostredie, v ktorom sa uskutočňovalo hlásanie evanjelia.

Vianoce ako sviatok narodenia, vykúpenia a pokoja

Narodenie Ježiša oslavujeme 25. decembra, na Vianoce. Je jednou z najvýznamnejších udalostí v dejinách ľudstva, ktorá formovala nielen kresťanskú vieru, ale aj západnú históriu a kultúru.

Slávnosť Narodenia Pána je popri Veľkej noci a Turícach najväčším cirkevným sviatkom.

Narodenie Ježiša Krista - sviatky jeho vtelenia, sviatky vykúpenia, pokoja a lásky Vianoce 24. - 25. decembra oslávia na celom svete vyše 2,2 miliardy kresťanov.

Táto udalosť „rozsekla“ dejiny na dve časti a vytvorila náš letopočet, ktorý sa začína rátať od jeho narodenia pred viac ako 2000 rokmi.

Deň aj rok Ježišovho narodenia sú len symbolické. Oveľa dôležitejšie je jeho posolstvo a to, čo s ním urobíš ty.

Ježišov príchod je znakom nového začiatku, preto si jeho narodenie na Vianoce dodnes pripomíname. Jeho narodenie v skromných podmienkach symbolizuje nádej, pokoru a Božiu lásku k ľudstvu.

Akokoľvek, narodenie Vykupiteľa, Mesiáša, znamená spásu pre všetkých ľudí.

Po prvom hriechu Adama a Evy bolo ľudstvo odkázané na život bez Boha. No už tam, v raji, Boh prisľúbil, že to nebude trvalý stav, že pošle na svet Vykupiteľa, ktorý znova otvorí brány neba pre ľudí.

Počas stáročí ho Židia očakávali. Paradoxne, keď nadišiel čas, nebolo toho, kto by ho prijal do svojho domu.

Boh nám chce byť blízko, a práve preto prišiel medzi nás vo fyzickej podobe: v osobe Ježiša, aby sme ho mohli vidieť, počuť, pozorovať ho, inšpirovať sa ním.

Tri sväté omše na Vianoce

Pápež sv. Telesfor (125 - 136) nariadil, aby sa v tento sviatok slúžili tri sväté omše.

Od 6. storočia na sviatok Narodenia Pána kňaz celebruje tri sväté omše: polnočnú, rannú a slávnostnú dennú.

V Ríme pápež zvykol slúžiť polnočnú v Bazilike Panny Márie Snežnej pri jasličkách, rannú v gréckom Chráme sv. Anastázie a slávnostnú dennú v Bazilike sv. Petra.

Pápež Benedikt XIV. pripisoval týmto trom svätým omšiam symboliku trojakého zrodenia Ježiša Krista: od večnosti v lone Nebeského Otca, telesne a v čase z Panny Márie v Betleheme a duchovne v našich srdciach.

Vianočné obdobie a ďalšie sviatky

Slávnosť Narodenia Pána sa slávi s vigíliou a s oktávou. Vianočné obdobie však pokračuje aj po ôsmich dňoch a končí sa nedeľou po Zjavení Pána.

Do tohto obdobia zaraďujeme štyri významné sviatky kresťanského kalendára: Sviatok Svätej rodiny, Slávnosť Bohorodičky Panny Márie, slávnosť Zjavenia Pána a sviatok Krstu Pána.

Sviatok Svätej rodiny

Sviatok Svätej rodiny sa od roku 1969 slávi v nedeľu po Narodení Pána.

Kult Svätej rodiny, teda Ježiša, Márie a Jozefa, má svoje korene už v stredoveku, ale do kresťanskej verejnosti prenikol až začiatkom 17. storočia.

Slávnosť Panny Márie Bohorodičky

Podľa záznamu v Evanjeliu sv. Lukáša osem dní po narodení „obrezali chlapčeka a dali mu meno Ježiš“.

Pri reforme cirkevného kalendára v roku 1969 sa sviatok Obrezania Pána a sviatok Mena Ježiš nahradili slávnosťou Panny Márie Bohorodičky.

Touto slávnosťou si Cirkev pripomína dôležitú úlohu Márie v ekonómii spásy ako Matky Syna Božieho a jej vyhlásenie za Bohorodičku na Treťom ekumenickom koncile v Efeze v roku 431.

Slávnosť Zjavenia Pána

Na Východe už od 3. storočia bol 6. január sviatkom Zjavenia Pána, Epifánie. Cirkev si v ňom pripomínala „tri zázraky“: príchod mudrcov z Východu, Ježišov krst a jeho prvý zázrak v Káne Galilejskej.

V 4. storočí sa tento sviatok rozšíril aj na Západe, kde liturgia a čítania kládli dôraz predovšetkým na poklonu mudrcov z Východu.

Zjavenie Pána je zjavením Ježiša Krista ako Mesiáša Izraela, Božieho Syna a Spasiteľa sveta.

V týchto mudrcoch, ktorí sú predstaviteľmi okolitých pohanských náboženstiev, evanjelium vidí prvotiny národov, ktoré prijímajú dobrú zvesť o spáse skrze vtelenie.

Zjavenie Pána zvestuje, že všetky národy vstupujú do rodiny patriarchov a nadobúdajú „výsady vyvoleného ľudu“.

Sviatok Krstu Pána

Krst Ježiša v rieke Jordán je medzníkom v jeho pozemskom živote, pretože je začiatkom jeho verejného účinkovania.

Pôvodne si ho Cirkev pripomínala spolu s poklonou troch mudrcov a s prvým Ježišovým zázrakom v Káne na sviatok Zjavenia Pána. Od roku 1969 sa však slávi osobitne, a to v nedeľu po Zjavení Pána.

Vešperami sviatku Krstu Pána sa vianočné obdobie končí.

Betlehem v kresťanskej tradícii

Betlehem je rodiskom kráľa Dávida a miestom, ktoré kresťanská tradícia spája s narodením Mesiáša.

Na mieste, kde sa Kristus narodil, vystavala sv. Helena, matka cisára Konštantína, chrám Panny Márie. Okolo roku 550 ho opravil a vyzdobil cisár Justinián.

Dosť na tom, že cisár Konštantín dal krátko po prvom nicejskom koncile roku 325 postaviť v Betleheme chrám s oltárom pod jaskyňou, v ktorej sa mal narodiť Ježiš.

Odvtedy sa podľa niektorých výkladov rozšírilo vo východných cirkvách slávenie sviatku Narodenia Krista.

Z opisu pútničky Sylvie Akvitanskej, ktorá navštívila Svätú zem niekedy v druhej polovici 4. storočia, vyplýva, že v predvečer sviatku prišiel do Betlehema z Jeruzalema patriarcha s jeho duchovenstvom.

Od večera až do neskorej noci sa konala bohoslužba. Potom sa patriarcha s mnohými veriacimi a pustovníkmi vrátil do Jeruzalema.

Betlehem a dnešná podoba Vianoc

Približne od začiatku 20. storočia sa Vianoce stavajú svetským rodinným sviatkom, ktorý slávia kresťania aj nekresťania.

„Je zbavený dôležitých kresťanských prvkov a vyznačuje sa čoraz komplikovanejšou výmenou darčekov,“ tvrdí Hillebrand.

Ďalší odborníci na náboženstvá prichádzajú k záveru, že súčasné Vianoce sa začínajú čoraz viac podobať na saturnálie, sviatky zimného slnovratu.

Isteže, súčasné Vianoce si naďalej zachovali niektoré osobitosti, ale v mnohom - a najmä v mestách - sa už podobajú pohanským sviatkom zimného slnovratu.

Kedysi bolo nemysliteľné hlučne sa zabávať počas najväčších kresťanských sviatkov.

Od prvej nedele adventnej až do 6. januára trval takzvaný zakázaný čas, v ktorom sa svadobné veselia a hlučné zábavy konať nesmeli.

Ježiš sa narodil v tichu noci. V túto betlehemskú noc niet miesta pre petardy a rachot delobuchov. Je to noc spevu anjelov.

Betlehemy a vianočné piesne

K dokresleniu vianočnej atmosféry patrí aj stavanie betlehemov s jasličkami, postavami Svätej rodiny, troch mudrcov, pastierov a anjelov.

Ide o vyobrazenie scény narodenia Ježiška. Za pôvodcu betlehemskej tradície sa pokladá sv. František z Assisi, ktorý postavil prvý betlehem v Greccio v roku 1223.

Svetoznáma pieseň Tichá noc, svätá noc zaznela po prvý raz v Rakúsku. Na Vianoce roku 1818 ju po prvýkrát zaspievali duchovný Joseph Mohr a učiteľ Franz Xaver Gruber v kostolíku v Oberndorfe.

Dnes sa spieva na celom svete vo viac ako 200 jazykoch.

Za túto pieseň vďačíme kňazovi Josephovi Mohrovi, rodákovi zo Salzburgu. Učiteľa Franza Xavera Grubera z Arnsdorfu, ktorý v Oberndorfe zastupoval organistu, požiadal, aby k jeho básni skomponoval vhodnú melódiu s dvomi sólovými hlasmi a - pretože organ mal poruchu - so sprievodom gitary.

tags: #narodenie #krista #v #akom #state