Narodenie na Veľký piatok: význam, tradície a ľudové predstavy

Veľký piatok je najtichší deň Veľkého týždňa. Deň, ktorý pripomína ukrižovanie Ježiša Krista a jeho obetu pre ľudí. Je to deň ticha, pôstu a zastavenia.

Veľký piatok patrí medzi najdôležitejšie kresťanské sviatky a pripomína ukrižovanie Ježiša Krista. Slávi sa každý rok v piatok pred Veľkou nocou a na Slovensku je od roku 2016 zaradený medzi štátne sviatky, počas ktorých majú ľudia pracovné voľno.

Veľký piatok je pohyblivý sviatok - jeho dátum závisí od Veľkej noci, ktorá sa slávi vždy v nedeľu po prvom jarnom splne mesiaca. Ide o šiesty a tým pádom predposledný deň Svätého týždňa, zároveň je to súčasť veľkonočného tridua.

Ide o pohyblivý sviatok, ktorý podľa dátumu prvého jarného splnu môže pripadnúť na obdobie medzi 20. marcom a 23. aprílom. Vzhľadom na tieto tragické a smutné udalosti sa mu niekedy hovorí tiež Žalostný piatok alebo Bolestný piatok.

Čo znamená narodenie na Veľký piatok

Narodenie dieťaťa na Veľký piatok sa v ľudových predstavách spájalo s výnimočnosťou, silou a osobitným osudom. Veľký piatok bol dňom, ktorému ľudia pripisovali mimoriadnu duchovnú, ochrannú a magickú moc.

Toto obdobie je symbolom života, plodnosti, sily, vytrvalosti a prebúdzania prírody. Do života nám vstupuje pozitívna energia.

V minulosti sa verilo, že dni Veľkého týždňa sú výnimočné. Verili na zázraky, napríklad že voda sa zmení na víno, mlieko alebo med a že v jaskyniach kvitnú čarovné kvety.

Preto sa dieťa narodené v tento deň mohlo v tradičnom prostredí vnímať ako človek spojený s výnimočným časom, s obnovou života a s prechodom medzi smútkom Veľkého piatka a radosťou zo vzkriesenia.

Takéto predstavy patria do oblasti ľudovej tradície a povier. Nejde o cirkevné učenie ani o pravidlo, podľa ktorého by sa dal predpovedať charakter, budúcnosť alebo životné poslanie dieťaťa.

Veľký piatok v kresťanskej tradícii

V kresťanskej tradícii ide o deň hlbokého smútku a zamyslenia, kedy si veriaci pripomínajú utrpenie a smrť Ježiša Krista na kríži. Kostoly sú v tento deň bez výzdoby, bohoslužby sú tiché a neslávnostné.

V katolíckych oblastiach je to deň bohoslužieb, no nie slávenie omše - koná sa tzv. Veľkopiatočná liturgia.

V rímsko-katolíckych chrámoch sa v tento deň neslúži omša, oltáre sú bez chrámového rúcha, bez kríža aj svietnikov. Na niektorých miestach sa nezvoní, len rapká od štvrtku do soboty večera.

V evanjelických cirkvách sa na službách Božích čítajú a spievajú pašie a prisluhuje sa Večera Pánova. Na Veľký piatok sa čítajú tzv. pašije, ktoré rozprávajú o utrpení Ježiša Krista.

Bohoslužby prebiehajú od troch hodín popoludní, pretože to je podľa historických prameňov čas, kedy Ježiš zomrel.

V mnohých krajinách je zvykom konať krížové cesty alebo symbolické pašiové hry.

Príbeh ukrižovania Ježiša Krista

Tento deň bol záverom mnohých udalostí Svätého týždňa, vrátane Ježišovho triumfálneho návratu do Jeruzalema na Kvetnú nedeľu, Judášovej zrady na Škaredú stredu a Posledná večera na Zelený štvrtok.

Podľa Nového zákona bol Ježiš potom, čo ho Judáš pobozkal, zatknutý a odvedený do domu veľkňaza Kaifáša, kde sa neskoro večer konalo neformálne zasadnutie Sanhedrinu, židovskej vládnucej rady.

Tí sa dohovorili, že Ježiša postavia pred súd. Potom, čo bol v ich zinscenovanom procese odsúdený, odviedli ho k rímskemu prefektu Pilátu Pontskému, pretože podľa rímskeho práva Židia nemali právomoc niekoho odsúdiť na smrť.

Pilát vedel, že Ježiš sa žiadneho zločinu nedopustil, napriek tomu podľahol naliehaniu davu a Ježiša odsúdil.

Ukrižovanie bolo v tom čase najkrutejším spôsobom smrti vyhradeným pre zločincov a otrokov. Ježiš bol zbičovaný a bolo mu prikázané odniesť kríž, na ktorom mal zomrieť, na vrch Golgota.

Odtiaľ pochádza aj Krížová cesta, ktorá je symbolickou upomienkou na túto útrpnú časť Ježišovej popravy.

Potom, čo bol pribitý na kríž, dostal tŕňovú korunu. Kríž bol umiestnený medzi dvoch ďalších mužov, ktorí boli toho dňa ukrižovaní.

Telo mŕtveho Ježiša sňali z kríža jeho blízki, zavinuli ho do plátna a vložili do skalného hrobu.

Pôst a obmedzenia na Veľký piatok

Na Veľký piatok sa tradične dodržiava pôst, najmä medzi veriacimi. Nesmie sa jesť mäso a odporúča sa obmedziť jedlo na minimum.

V minulosti ľudia veriaci v tento deň držali prísny pôst. To znamenalo, že sa jedlo len raz za deň a podávaný pokrm musel byť samozrejme bez mäsa.

Väčšinou sa jednalo o ľahké a jednoduché jedlo, ako boli krúpy, pšeno, šošovica, hrach alebo polievka, predovšetkým kapustnica so zemiakmi.

Dodržoval sa úplný pôst a pripravovali sa pôstne jedlá, podobne ako na Zelený štvrtok so zámerom vplývať na úrodu. Varili sa strukoviny a zemiakové šúľance s makom.

Pre cirkev je tento deň dňom smútku pre umučenie Ježiša Krista, preto je dôkazom účasti na jeho utrpení prísny pôst.

Ľudové zákazy a ochranné zvyky

V ľudových zvykoch bol tento deň spájaný s očistou - ľudia sa umývali v potokoch, veriac, že voda má v tento deň liečivú moc.

Na Veľký piatok, ľudia, ktorí trpeli chorobami a rôznymi neduhmi chodili sa zavčasu ráno umývať do potoka. Voda v potoku vraj mala zázračnú silu a pôsobila na rany.

Účinok mala len vtedy, keď sa chorý umýval tak zavčasu, kým nepreletel ponad vodu vtáčik.

Vyliečiť staré choroby malo ranné kúpanie a umývanie sa.

Niekde sa verilo, že zem má na Veľký piatok zázračnú silu - preto roľníci nesiali ani neorali, aby ju nerušili.

V tradičných predstavách bol tento deň na Slovensku spojený so zákazom manipulovať so zemou, napríklad orať a sadiť.

Tiež sa nesmelo pracovať s kovmi ani robiť ručné práce. Piatok pred Veľkou nocou je plný zákazov.

V tento deň sa nesmelo prať a sušiť bielizeň, pretože ľudia veria tomu, že by bola poznačená Kristovou krvou.

Okrem toho sa nemalo nič požičiavať, aby požičanú vec neomámili magické sily vystupujúce tento deň na povrch, a nesmelo sa ani prať. Pretože by sa vraj pralo v Ježišovej krvi.

V tento deň gazdinky ani nevarili, nepiekli a nezametali.

Ochrana domu, hospodárstva a polí

Na celom Slovensku boli rozšírené praktiky na zabránenie škôd spôsobených na poliach krtmi a hlodavcami, v domoch a u ľudí hmyzom a hadmi.

Gazdiné i gazdovia robili magický obrad - na vyhnanie hlodavcov z domu obchádzali príbytok štrngajúc kľúčmi.

Inde zasa verili, že sa hlodavcov zbavia, ak gazda počas Veľkého piatka pred východom slnka pôjde nahý k potoku, naberie kalnú vodu a poleje ňou stodolu.

Brány sa natierali cesnakom, aby sa zabránilo vstupu bosoriek a zlých síl.

S cieľom magickej ochrany pred nimi sa zárubne stajní natierali cesnakom, posvätenými vŕbovými prútmi sa okuroval dobytok a podobne.

Na juhozápade do lúk zapichovali žŕdky, na ktorých viselo pri údení mäso, aby v nich krty neryli.

V tradičných predstavách sa predpokladalo aj vrcholenie predjarnej aktivity nepriaznivých síl, škodiacich najmä dobytku.

Strigy, čary a otváranie pokladov

Podľa tradičných predstáv sa v noci zo Zeleného štvrtka na Veľký piatok mali na určitých miestach chotára stretávať strigy, mali tancovať, kúpať sa v potoku, mútiť maslo pod mostami.

Včasráno mali čarovať, zo stajní brať hnoj a odoberať kravám mlieko či lámať konáre ovocných stromov.

Podľa poverových predstáv sa na Veľký piatok stretávali strigy na sabat čarodejníc. Verilo sa, že na krížnych cestách mútia maslo, aby odobrali kravám mlieko.

Rozšírená bola viera, že v tento deň sa otvárajú poklady.

Podľa ľudových povier sa v tento deň otvárajú hory, aby vydali svoje poklady.

Oplatí sa tak pozerať okolo seba, pretože v skalách vzniknú pukliny, z ktorých bude žiariť svetlo, vidieť môžete aj iskričky alebo zlaté papradie.

Poklady sú však len pre čisté duše.

Podľa povestí sa stávalo, že kvôli nim matky prichádzali o svoje deti, keď sa snažili z jaskýň poklad vynosiť a pukliny sa medzitým zavreli aj s dieťaťom vo vnútri.

Značkovanie zvierat a štepenie stromov

Veľký piatok bol tiež tradičným termínom značkovania dobytka. Predpokladalo sa totiž, že menej cíti bolesť a rany sa mu rýchlo zahoja.

V určitých oblastiach Slovenska gazdovia značkovali ovce, pretože boli presvedčení, že vtedy cítia menej bolesti a rany sa rýchlejšie zahoja.

Z predpokladu o rýchlom zacelení rán vychádzal aj zvyk v tento deň štepiť stromy.

Rovnako sa v ten deň štepili mladé stromčeky.

Gazdovia na Veľký piatok značkovali ovce.

Práca na poli a siatie maku

V ľudových zvykoch platil zákaz akejkoľvek práce na poli.

Na Veľký piatok sa smel siať iba mak, dúfalo sa, že potom nesčervivie. Inak platil zákaz na akúkoľvek prácu na poli.

Jediné, čo mohli tento deň siať, bol mak, a aj to museli mať gazdiné pri tom zavreté ústa.

To bola jediná práca na poli, ktorá bola dovolená.

Zvyky spojené s vlasmi a zdravím

Aj na Veľký piatok sa dievčence chodili česať pod vŕbu. V tento deň to však bolo preto, aby mali dlhé a zdravé vlasy.

Dievčina, ktorá sa pod vŕbou česala a zaplietla si kúsok kôry do vrkoča, mala mať dlhé a zdravé vlasy.

Traduje sa, že ak sa na Veľký piatok ostriháte, po celý rok vám budú vlasy rýchlo rásť.

Chlapci sa pre zmenu chodili potápať do potoka a chytať ústami kamienky, ktoré ľavou rukou hádzali za hlavu. Robili to preto, aby ich neboleli zuby.

Tí sa vraj chodili do potoka potápať a ústami chytali kamienky, ktoré hádzali ľavou rukou za hlavu.

Veľký piatok a dievčenské veštenie

Veľká noc bola pre ženy príležitosť, ako si privolať životného partnera.

Ak však chceli vedieť niečo o svojom vydaji, hádzali jedľové vetvičky do vody.

Voda, čo ju niesla po prúde, znamenala, že dievča sa vydá vo vlastnej dedine.

Ak sa totiž muž napil vody, v ktorej sa dievča umylo, získalo si tak jeho lásku.

Ak chcelo dievča upútať záujem mládencov, rozsypalo okolo domu mravenisko. Tým si zaručilo toľko nápadníkov, ako je mravcov v mravenisku.

Veľký piatok v rámci Veľkého týždňa

Pašiový týždeň je pre kresťanov najdôležitejší. Prelínajú sa v ňom ľudové prvky, cirkevné obradoslovie a staré zvykoslovie jarného obdobia.

Ľudia veria tomu, že v tomto týždni majú všetky úkony magickú moc, preto sa v minulosti v tomto období robili rôzne magické činnosti.

Tie mali zabezpečiť krásu, zdravie, úrodu a prosperitu.

Kvetná nedeľa

Na Kvetnú nedeľu, teda v nedeľu pred Veľkou nocou, naši prarodičia prinášali bahniatka a zelené konáriky do kostola na posvätenie a následne ich doma zapichovali za rámy obrazov či do trámov povál, aby bol dom chránený pred búrkou.

Na konci 19. a začiatkom 20. storočia sa zvyčajne zelené prúty a vajíčka nosili na hroby zosnulých.

Dodnes sa bahniatka v kostoloch posväcujú.

Zelený štvrtok

Na Zelený štvrtok sa zväzovali zvony, aby boli stíšené až do nedele. Zvony nahradili rapkáče a klopačky, ktoré ohlasovali príchod sviatkov a odháňali zlé sily.

Počas ticha zvonov ľudia využívali mágiu podobnosti a sadili hrach, mak a bôb, ktoré sa dobre zviazali, aby dobre rástli.

Siahalo sa po zelenej strave, čo pretrváva dodnes, a týmto dňom si kresťania pripomínajú Ježišovu poslednú večeru, teda Judášovu zradu.

Nielen na Zelený štvrtok, ale aj ostatné dni sa pripisovala vode magická moc, preto sa v nej ľudia umývali zavčas rána, aby zmyli všetky choroby a chránili sa pred zlými čarami.

Magickú moc mali pre ľudí aj vŕby, a tak si domov brávali vetvičky, aby ochránili dom pred nešťastím.

Mladé ženy sa v tento deň chodili česať pod vŕbu, aby si vyčarovali dobrého ženícha.

Biela sobota

V kresťanstve sa začína obrad po západe slnka zapálením a posvätením ohňa, takzvané pálenie Judáša.

Sobotné ráno a predpoludnie ľudia venovali domácim prácam, chlapci dokončovali korbáče a dievčatá kraslice.

Na mäso si ľudia museli počkať, kým sa vrátili zo slávnosti Vzkriesenia, pričom na stole museli byť vajíčka ako symbol plodnosti a života.

Gazda vzal vajíčko a rozdelil ho medzi ostatných, aby bola rodina súdržná.

Biela sobota bola ideálnym dňom pre dievčatá. Vtedy zisťovali, či sa vydajú.

Do chalupy priniesli drevené polienka, spočítali ich a podľa počtu odčítali svoju budúcnosť. Ak bol počet polienok párny, do roka si našli ženícha.

Po prvej omši na Bielu sobotu sa rozväzovali zvony.

Veľkonočná nedeľa

Dodnes sa tento sviatok považuje za vrchol kresťanského roka, pretože veriaci si pripomínajú Kristovo vzkriesenie a jeho víťazstvo nad smrťou.

Gazdiné na najväčšiu omšu roka prinášali na posvätenie chlieb, šunku, vajíčka, koláče či víno.

Takéto posvätené jedlo malo magické vlastnosti, a preto sa z neho dávalo dobytku, aby sa mu dobre darilo.

Veľkonočná bohoslužba sa začína zapálením veľkonočného ohňa, ktorý symbolizuje víťazstvo Ježiša Krista nad temnotou a smrťou.

Veľkonočná sviečka symbolizuje vzkrieseného Krista.

Veľkonočný pondelok

S posledným veľkonočným dňom je spojená šibačka či oblievačka podľa regiónov.

Jedno aj druhé má dievčatá omladiť, dotyk vŕbových halúzok prináša silu, vitalitu a krásu rovnako ako studená voda.

Dokonca prináša ženám aj plodnosť a po vyšibaní sa stala dievka pružnou a ohybnou.

Oba zvyky pochádzajú z ľudovej tradície a nemajú nič spoločné s cirkevným sviatkom.

Zachovali sa však dodnes, aj keď v mestách pomaly vymizli, na dedinách pretrvávajú.

Symboly Veľkej noci

• Vajíčko - predstavuje zárodok života a mnohé kultúry ho považujú za symbol plodnosti, vzkriesenia a života.
• Kríž - pre kresťanov predstavuje jeden z najdôležitejších symbolov práve z dôvodu ukrižovania Ježiša Krista.
• Baránok - opäť súvisí s kresťanstvom a je symbolom obety.
• Zajačik - pôvod tohto symbolu je v starých pohanských zvykoch a predstavuje oslavu príchodu jari.
• Sviečka - je symbolom vzkrieseného Ježiša Krista.
• Oheň - symbolizuje víťazstvo Krista nad temnotou a smrťou.

Predkresťanské očistné rituály

Začiatok jari sa oslavoval aj v predkresťanskom období. Hlavne ako oslava nových začiatkov.

A práve z týchto čias pochádzajú magické očistné rituály, ktoré aj naše prababičky praktizovali, aby sa zbavili negatívnych energií po dlhej zime.

Umývali sa v tečúcej rieke či potoku a dievky tak robili ešte pred východom slnka.

Ak nechceli mať pehy, museli použiť vodu trikrát načretú na Zelený štvrtok.

V ľudovom prostredí sa tak Veľký piatok spájal nielen so smútkom a pôstom, ale aj s očistou, ochranou, zdravím, plodnosťou a novým životom.

Veľký piatok v rôznych krajinách

Na svete existuje mnoho krajín, ktoré majú v tento deň úplne jedinečné tradície a zvyky.

Ulice Jeruzalema sú v tento deň plné veriacich, ktorí v tento deň absolvujú rovnakú cestu ako kedysi Ježiš.

Veľmi špecifickým spôsobom sa tento deň „oslavuje“ vo filipínskej provincii Pampanga, kde sa v tento deň možno stretnúť s ľuďmi, ktorí sa nechávajú po Ježišovom vzore pribiť na kríž.

Okrem toho si niektorí kajúcnici bičujú chrbát a nosia tŕňové koruny.

Na Bermudách púšťa mnoho miestnych obyvateľov v tento deň šarkanov. Púšťanie šarkanov má symbolizovať Ježišovo nanebovstúpenie.

V Kanade sa v tento deň pečú a jedia hot cross buns. Tieto malé bochníčky s krížom na povrchu pôvodne priviezli do zeme britskí prisťahovalci.

Veľký piatok ako štátny sviatok

Keďže ide o štátny sviatok, mnohé obchody a prevádzky sú zatvorené, podobne ako počas iných sviatkov.

Je to štátny sviatok a zároveň deň pracovného voľna.

Možno aj tvoj klient prežíva sviatky citlivejšie, ako sa na prvý pohľad zdá.

A práve tvoja pokojná prítomnosť môže byť tým najkrajším „darom“ veľkopiatkovej služby.

tags: #narodenie #na #velky #piatok