V tomto článku sa zoznam speváčok a spevákov narodených 18. septembra vo všeobecnosti uvádza s ohľadom na ich pôsobenie v rôznych hudobných štýloch a významné míľniky ich kariér.
Text zhromažďuje údaje z poskytnutého materiálu a pretavuje ich do súvislého prehľadu o kultúrnom dopade, úspechoch aj zmenách v hudobnom priemysle počas rokov.
Rôznorodé žánrové línie a európske mestá
Ice, pop, rock, metal a ďalšie žánre sú prepojené naprieč krajinami a letmými odkazmi na mená zo zoznamu.
Česká a slovenská hard/heavy rocková scéna
Aleš Brichta (*1959) spoluzaložil v roku 1982 kapelu Arakain, jednu z kľúčových formácií českého heavy metalu, v ktorej pôsobil ako spevák a textár do roku 2002.
Arakain patrí k najvplyvnejším českým metalovým kapelám. Vznikol v roku 1982 v Prahe, do roku 2002 bol jeho frontmanom Aleš Brichta.
Medzitým v globálnom kontexte popu a rocku
Iron Maiden - anglická heavy metalová legenda založená v roku 1975 basgitaristom Stevom Harrisom.
ABBA bola švédska popová skupina založená v Štokholme v roku 1972. Tvorili ju dve dvojice - Agnetha Fältskog, Björn Ulvaeus, Benny Andersson a Anni-Frid Lyngstad.
Slovenské a české pop-rockové kruhy
Kristína Peláková (* 1987, Svidník) je slovenská popová speváčka. Marika Gombitová (* 1956) je slovenská speváčka a skladateľka, bývalá vokalistka skupiny Modus.
Marika Gombitová je legenda slovenskej pop music. V roku 1980 získala bronzovú Bratislavskú lýru a neskôr patrí k najslávnejším interpretom v stredoastom Európe.
Oživovanie folkovej a trampskej tradície
Patrík a Rastislav (Rytmus) predstavujú súčasné trendy na Slovensku, pričom Patrik Vrbovský (Rytmus, *1977) je zakladateľ Kontrafaktu a významný predstaviteľ slovenskej hip-hopovej scény.
Slovenské a české hudobné osobnosti naprieč žánrami
H16 je bratislavská hip-hopová crew založená v lete 2003, ktorá patrí k priekopníkom slovenského rapu.
Simple Plan je kanadská pop-punková skupina z Montrealu, ktorá vznikla v roku 1999. Preslávili sa debutom No Pads, No Helmets...Just Balls (2002) a hitmi Welcome to My Life či Untitled.
Waleská speváčka a popová ikona
Waleská speváčka (1951 - 2026) s charakteristickým chrapľavým hlasom, autorka svetových hitov Total Eclipse of the Heart (1983) a Holding Out for a Hero (1984).
Geniáli dubu a reggae
Lee „Scratch“ Perry (1936 - 2021) bol jamajský hudobný producent a spevák, priekopník dubu a jedna z najvplyvnejších postáv reggae.
Hlavný historický rámec však najzreteľnejšie ukazuje Karel Gott, ktorého kariéra sa prelína s českou populárnou hudbou viacerých desaťročí.
Karel Gott, najvýznamnejší český spevák, kráľ českej pop music, ktorého meno už štyri desaťročia zdobia prívlastok „Zlatý hlas z Prahy“, je jednou z najväčších legiend českej hudobnej scény celej histórie, moderné i klasické.
Súčasne je aj jedným z najvýznamnejších neanglicky spievajúcich interpretov populárnej hudby na svetovej scéne a vlastne jediným českým spevákom, ktorý sa veľmi výrazne presadil aj v zahraničí.
Neuveriteľná bola a je jeho popularita, ktorá zasiahla prakticky všetky generácie a trvá bez väčších výkyvov alebo prestávok už viac, ako 40 rokov.
Karel Gott sa narodil v Plzni, 14. 7. 1939, túžil sa stať maliarom a po ukončení školskej dochádzky sa v Prahe neúspešne pokúšal o štúdium výtvarného umenia.
Počas učňovských rokov sa venoval svojej druhej veľkej láske - hudbe a spevu.
V 50. rokoch príležitostne vystupoval zároveň ako spevák - amatér a zúčastňoval sa rôznych speváckych súťaží.
Prvýkrát na seba upozornil už v roku 1957, teda v čase, keď u nás ešte doznievala éra swingu a rock’n’roll bolo možné počuť snáď len v kluboch (Akord klub, Reduta).
V roku 1957 získava prvé miesto v súťaži amatérskych spevákov a ešte koncom toho istého roku začína vystupovať v kaviarňach.
Koncom roka 1959 potom definitívne odchádza z ČKD a venuje sa profesionálne už iba spevu.
Na pražskej štátnej konzervatóriu študuje až do roku 1963 operný spev u prof. Karenina (žiaka najslávnejšieho ruského speváka všetkých čias - Šaljapina) a do roku 1966 potom diaľkovo.
Prvé naozajstné úspechy však neprichádzajú nijako rýchlo, u publika budí skôr zmiešané a kontraverzné pocity, obecenstvo si ťažko zvyká na jeho prejav, ktorý sa úplne vymyká zaužívaným trendom v vtedajšej tanečnej hudbe, ktorá je u nás ešte aj začiatkom 60. rokov príliš v tieni starej doby.
Zmena nastala až s nástupom éry twistu v rokoch 1962-64.
Tá priniesla do českej pop music výrazné oživenie, z ktorého vzišlo veľa hviezd a hviezdičiek, hoci drvivá väčšina z nich časom zapadla.
Bola to však aj šanca, na ktorú čakal aj Karel Gott.
V roku 1962 dostal Karel Gott ponuku na angažmán do toho najslávnejšieho, vtedy ešte nového divadla Semafor Jiřího Suchého a Jiřího Šlitra.
A práve tento fakt znamenal zásadný zlom v jeho kariére.
Už v tomto roku vďaka duetu s Vlastou Průchovou „Až nám bude dvakrát toľko“ zvíťazil v rozhlasovej hitparáde.
V roku 1963 sa jeho pieseň „Oči snehom zaviate“, z autorskej dielne Semaforu, stáva doslova dynamitom, keď je vyhlásená absolútne najväčším hitom roka.
V roku 1965, po odchode zo Semaforu zakladá so svojimi novými spolupracovníkmi textárom Jiřím a skladateľom, hudobníkom Ladislavom Štaidlom vlastnú divadelnú scénu Apollo a stáva sa jej hlavnou hviezdou až do roku 1967, kedy je divadielko rozpustené a Karel Gott odchádza na sedemmesačný angažmán do Spojených štátov (Las Vegas).
Končí tak doba 60.
Koncom 60. rokov je už éra divadiel malých foriem a ich pesničiek preč, ich najväčší sláva skončila.
V pop music vzniká neskoršie štýl zvaný „stredný prúd“ alebo jednoducho „mainstream“.
(Rok 1967, kedy sa Karel Gott zdržiava v USA, je tiež dlhú dobu jediným rokom, kedy sa podarilo jeho najväčšiemu „rivalovi“, Waldemarovi Matuškovi „ukradnúť“ mu cenu Zlatého slávika).
Zo Spojených štátov sa Karel Gott vracia ako úplne vymenený, preč je náhle ten trochu neistý, skromný mladík.
Prichádza úplne nový Karel Gott, dokonalý a sebavedomý profesionál, ktorý o triedu prevyšuje svojich kolegov.
Po počiatočných úspechoch v USA, Kanade, východnej i západnej Európe, kde mu vychádza jeho prvá (a hneď zlatá!) dlhohrajúca platňa a kedy jeho meno začína zdobiť ozdobný prívlastok „Zlatý hlas z Prahy“, sa s plnou vervou púšťa do novej práce tiež na domácej scéne.
Opäť sme svedkami jedného hitu väčšieho než druhého, je tu doba slávnej „Lady Carneval“…
V tomto období potom nesmierna popularita Karla Gotta dosiahla medzinárodného rozmeru do tej miery, že jej nebolo možné ignorovať.
Nič na tom preto nezmenili ani augustové udalosti roku 1968 a nástup tzv.
V 70. a 80. rokoch pokračuje hviezdna dráha Karla Gotta lemovaná desiatkami najvýznamnejších ocenení, zlatých, strieborných, diamantových a platinových platní, ktoré zbiera doslova ako „na páse“, vrátane Zlatých slávikov.
Vstupuje vo vrcholnej forme doma, rovnako ako inde v Európe, v zámorí i Ázii, cestuje od jedného konca sveta na druhý, svoj repertoár rozširuje prakticky na všetky žánre, od popu, pred ľudovky až po klasikou hudbu.
V polovici 80. rokov popularita Karla Gotta u nás aj v zahraničí dosahuje vrchol a kulminuje, na domácej scéne mu vôbec prvýkrát rastie mohutná konkurencia v podobe mladých spevákov (Miroslav Žbirka, Dalibor Janda, Michal David, Peter Nagy), ktorá však len nakrátko prerušuje dobu jeho kraľovania, a koncom 80. rokov ustupuje do pozadia.
Mnohí upadli do zabudnutia, a tak je Karel opäť na vrchole.
V roku 1989 oslavuje tesne pred revolúciou svoje 50.
V roku 1990 sa rozhoduje ukončiť svoju kariéru a organizuje mamutie turné na rozlúčku po športových halách v Československu a Nemecku.
Úspech turné bol však taký veľký, že svoje rozhodnutie prehodnocuje.
Niet pochyb o tom, že by zmena politického režimu u nás a nové možnosti, kedy väčšina „normalizačných“ hviezd upadla do zabudnutia (prípadne sa začala venovať podnikaniu), mala nejaký vplyv na popularitu Karla Gotta.
V roku 1992 sa jeho album „Keď muž so ženou raňajkuje“ stáva najpredávanejšie platňou roka (rovnaký úspech slávil ešte v rokoch 1995 a 1997).
Počas 90. rokov sa venuje tiež stále viac svojej druhej láske - maľovaniu a svoje obrazy mimoriadne úspešne vystavuje u nás aj v zahraničí.
V obnovenej ankete Zlatého slávika „Český slávik“ obsadzuje v roku 1996 opäť s veľkým náskokom prvú pozíciu, ktorú už nikdy nestráca.
Celú dekádu úspešných 90.
Na svoje predchádzajúce úspechy nadväzuje aj v neskoršej dobe v 00. a 10. rokoch a nových priaznivcov si získava prekvapivo dokonca aj medzi najmladšie generácií poslucháčov …
Od roku 2015 ho trápia vážne zdravotné problémy, avšak aj napriek tomu sa ešte znova a úspešne vrácia na pódiá, kedy niekoľkokrát za sebou vypredáva O2 arénu v Prahe (naposledy v roku 2018) a pokračuje v nahrávaní nových piesní.
V českom prostredí sa s Kariérou Karla Gotta prelína aj silná tradícia Semaforu a veľkých speváckych osobností, ktoré formovali populárnu hudbu celých desaťročí.
Šesťdesiate roky boli zlatou érou Divadla Semafor.
Na scénu prichádza séria inscenácií so Zuzanou, Zuzana je sama doma (1960), Zuzana je zase sama doma (1961), Zuzana není pro nikoho doma (1963) a Zuzana je všude jako doma (1965).
V autorskom tandeme Jiří Šlitr (hudba) a Jiří Suchý (texty) vytvorili desiatky úspešných piesní, z mnohých doslova zľudoveli, hitmi boli Zuzana, Láska nebeská, Tu krásu nelze popsat slovy či Purpura.
Úspešná éra divadla a dvojice Jiří Suchý - Jiří Šlitr skončila 26.
Kto prešiel Semaforom, ten mal veľký predpoklad stať sa hviezdou.
Slávu a úspech si v Semafore získali aj Eva Pilarová a Waldemar Matuška.
Tí získali v ďalších rokoch aj ocenenie Zlatý slávik.
Medzi hity patrí aj skladba Ach, ta láska nebeská.
| Meno | Narodenie | Hlavný žáner | Poznámka |
|---|---|---|---|
| Aleš Brichta | 1959 | Heavy metal | Arakain |
| Marika Gombitová | 1956 | Pop, rock | Modus; Kam idú ľudia? |
| Waleská speváčka | 1951 | Pop | Total Eclipse of the Heart, Holding Out for a Hero |
Hudba je súčasťou nášho každodenného života.
Počúvame ju doma, v práci, v aute aj v obchodných centrách.
Počúvame ju z mechanických nosičov, z internetu, v mobilnom telefóne, služby MusicJet a podobné ponúkajú milióny skladieb všetkých žánrov.
Sto rokov uplynulo od vzniku Československej republiky.
Počas 75 rokov spoločného života Čechov a Slovákov vznikli desiatky kultúrnych počinov, ku ktorým jednoznačne patrí aj populárna hudba.
TASR v desaťdielnom seriáli od 21. do 30. októbra ponúkne stovku hitov spoločnej cesty oboch národov - po bratsky a na polovicu - 50 českých a 50 slovenských.