Plnoleté dieťa môže voči rodičovi samostatne uplatniť nárok na výživné, ak nie je schopné samo sa živiť a rodič si svoju vyživovaciu povinnosť dobrovoľne neplní.
Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom netrvá do určitého veku, ale do času, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Nadobudnutie plnoletosti preto samo osebe neznamená zánik vyživovacej povinnosti rodiča.
Kedy má plnoleté dieťa nárok na výživné
Podľa zákona o rodine platí vyživovacia povinnosť rodiča voči svojmu dieťaťu dovtedy, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť.
Nie je teda rozhodujúci ani vek dieťaťa a ani to, či študuje alebo nie. Dôležité je, či je schopné sa samé živiť.
Pokiaľ plnoleté dieťa je schopné sa samostatne živiť tak nárok na výživné nemá, pokiaľ nie je schopné sa samostatne živiť nárok na výživné má.
Schopnosť samostatne sa živiť býva interpretovaná extenzívne ako schopnosť samostatne (z vlastných zdrojov) uspokojovať všetky potreby resp. relevantné životné náklady. Vyžaduje sa, aby schopnosť napĺňala požiadavku trvalosti tohto stavu.
Štúdium ako dôvod trvania vyživovacej povinnosti
Denné štúdium na strednej škole, učňovke či vysokej škole je najčastejším dôvodom, pre ktoré plnoleté deti nie sú schopné sa samé živiť a na súde žiadajú od rodiča výživné.
Denné štúdium je také, kedy dieťa študuje počas väčšiny pracovného týždňa čo vylučuje resp. výrazne sťažuje možnosť sa riadne zamestnať.
Pri ostatných formách štúdia treba prísne posudzovať, či umožňujú dieťaťu riadne pracovať popri štúdiu alebo nie.
V prípade diaľkového štúdia vyživovacia povinnosť nevzniká, pretože takéto štúdium je určené pre ľudí, ktorí ho realizujú popri zamestnaní.
Ak študujete na VŠ, potom podľa judikatúry túto nadobudnete (za predpokladu, že v dennom štúdiu na VŠ budete pokračovať) až nadobudnutím druhého stupňa vzdelania, t.j. získaním titulu Mgr./Ing./MUDR. a pod.
Súdna prax zaujala stanovisko, že ak dieťa študuje dennou formou vysokú školu, vyživovacia povinnosť trvá až do času dosiahnutia druhého stupňa vysokoškolského vzdelania (získanie titulu MUDr./MDDr./Mgr./Ing. a pod.) za predpokladu, že sa pripravuje sústavne (bez prerušenia).
Ak by štúdium prerušil, vyživovacia povinnosť by zanikla. To však neznamená, že by sa nemohla opätovne obnoviť, ak by začal o nejaký čas znovu študovať.
Ak sa po ukončení štúdia dieťa nezamestná, vyživovacia povinnosť netrvá, nakoľko už bude schopné sám sa živiť. Skutočnosť, že by napríklad nedokázal nájsť prácu vo vyštudovanom obore neznamená, že by ste ho mali naďalej ako rodičia vyživovať.
Na trhu práce je množstvo pracovných ponúk, ktoré môže využiť.
Brigádnická práca dieťaťa popri dennom štúdiu síce nárok na výživné dieťaťa nevylučuje, môže však ovplyvniť výšku výživného.
Ak je príjem z brigády popri príjme povinného rodiča minimálny, tak nemá výrazný vplyv na výživné. Ak však je tento príjem nie zanedbateľný popri príjme povinného rodiča, súd môže výšku výživného na dieťa primerane znížiť.
Nezamestnanosť a zdravotné postihnutie
Nezamestnanosť dieťaťa nie je dôvodom pre vznik vyživovacej povinnosti.
Ak si dcéra aktívne hľadá prácu, je evidovaná na úrade práce a nie je schopná sa sama živiť, vyživovacia povinnosť rodičov trvá.
Rizikom je, že ak by súd zistil, že dcéra už je schopná sa sama živiť (napr. by odmietala prácu alebo by mala príjem), mohol by návrh zamietnuť.
Zdravotné postihnutie, ktoré je trvalé a objektívne svojim rozsahom znemožňuje dieťaťu nadobudnúť schopnosť sa samostatne živiť je ďalším, hoci výnimočným, dôvodom pre ktoré plnoleté dieťa má nárok na výživné a to aj v prípade, že neštuduje.
V prvom rade musí ísť o také postihnutie, ktoré znemožňuje dieťaťu akúkoľvek prácu. Zdravotné postihnutie, ktoré „len“ obmedzuje dieťa vo výkone niektorých druhov povolaní nie je dôvodom pre vznik nároku na výživné.
V druhom rade, musí ísť o postihnutie trvalé.
Dobré mravy
Dobré mravy môžu, hoci výnimočne, mať vplyv na nárok dieťaťa na výživné.
Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi.
Tento rozpor musí byť výrazný a objektívne závažný do takej miery, že súd siahne na základný nárok dieťaťa na výživu od rodiča.
Nepôjde teda o prípady, kedy sa dieťa nestretáva s rodičom, či prípady, kedy majú zlé vzťahy.
Kto podáva návrh po dovŕšení 18 rokov
Veková hranica 18 rokov nadobúda význam z procesného hľadiska. Do dosiahnutia plnoletosti dieťaťa môže súd začať konanie o určenie výživného aj bez návrhu; po dovŕšení plnoletosti výlučne len na návrh.
Ak už syn dovŕšil 18 rok veku, teda dosiahol plnoletosť, tak musí podať návrh na určenie výživného on sám.
Nakoľko ako uvádzate, že dcéra je už plnoletá, tak návrh musí podať sama.
Po dovŕšení plnoletosti môžete začať posielať výživné priamo dieťaťu. Netreba na to meniť súdne rozhodnutie.
Za maloleté deti podáva návrh rodič. Ak je vnučka plnoletá, tak syn už nemôže podávať návrh na výživné, ale vnučka.
Konanie o rozvod manželstva je obligatórne spojené s konaním o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností iba k maloletým deťom, t. j. nie k plnoletým.
V rozvodom konaní sa totiž rozhoduje o úprave práv a povinností iba vo vzťahu k maloletým deťom.
Vás ako plnoletého už nikto nezastupuje, nakoľko vy ste plnoletosťou nadobudli plnú spôsobilosť na všetky právne úkony.
Ste schopný sa postarať o svoj majetok a sám sa zastúpiť.
Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť, táto nezaniká nadobudnutím plnoletosti, ale až momentom, kedy dieťa nadobudne schopnosť samo sa živiť.
Voči ktorému rodičovi možno návrh podať
Návrh môže smerovať voči jednému z rodičov, ale i voči obom povinným.
Obaja rodičia majú voči nej rovnakú vyživovaciu povinnosť, pokiaľ nie je schopná samostatne sa živiť.
To, že dcéra býva s matkou, neznamená, že len matka je povinná zabezpečovať jej výživu.
Ak si túto toho času voči vám plní iba váš otec a matka vám nijako neprispieva na vašu výživu (ani finančne ani naturálne), potom ste oprávnený vy sám podať návrh voči matke na súd na určenie výživného.
Samozrejme pokiaľ si Vaša mam voči vám vyživovaciu povinnosť plní v dostatočnej miere, voči nej návrh podávať nemusíte.
Kam sa návrh podáva
Ak sa oprávnený a povinný nedohodnú na výživnom, rozhoduje o vyživovacej povinnosti príslušný okresný súd.
Na podanie žiadosti o výživné na plnoleté študujúce dieťa je potrebné sa obrátiť na príslušný okresný súd pre miesto trvalého pobytu dieťaťa.
Návrh sa podáva na miestne príslušnom súde, ktorým je okresný súd, v ktorom obvode má bydlisko navrhovateľ, t.j. ten kto návrh na súde podáva.
Tento treba podať na súde príslušnom podľa vášho bydliska (podľa bydliska oprávneného z výživného, ktorým ste vy ako dieťa, vaša matka je povinná z vyživovacej povinnosti voči vám).
Vecne príslušný je okresný súd.
Všeobecným súdom odporcu je súd, v obvode ktorého má občan bydlisko, a ak nemá bydlisko, súd v obvode ktorého sa zdržuje.
Pri určovaní príslušnosti je potrebné rozlišovať konanie o výživnom pre maloleté dieťa a konanie o výživnom pre plnoleté dieťa.
Na konanie o výživnom na maloleté dieťa je príslušný súd, v obvode ktorého má maloletý na základe dohody rodičov alebo rozhodnutia súdu, prípadne iných rozhodujúcich skutočností svoje bydlisko.
Čo má návrh obsahovať
V rámci domáhania sa určenia výšky výživného ste oprávnená postupovať podľa ustanovení ôsmeho dielu zákona č. 161/2015 Z. z.
Okrem všeobecný náležitostí, má návrh na začatie konania obsahovať osobitné náležitosti.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podanie v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu.
Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné.
Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Označenie účastníkov
V návrhu bude potrebné uviesť údaje o účastníkoch konania, teda údaje dcéry a jej otca (meno a priezvisko, dátum narodenia, trvalý pobyt).
Označenie účastníkov konania t.j. osobné údaje navrhovateľa a osobné údaje rodiča resp. dieťaťa proti ktorému návrh smeruje s uvedením mena, priezviska, prípadne rodného priezviska, bydliska a štátnej príslušnosti.
Odporúčam tiež uviesť telefonický kontakt príp.
Skutkové okolnosti
V návrhu bude potrebné popísať Váš aktuálny stav a vysvetliť súdu, prečo nie ste schopná sama sa živiť, napr. z dôvodov štúdia.
Podstatou žiadosti je preukázanie, že plnoleté dieťa, ktoré je študentom, je na výživu odkázané.
Dôležité je uviesť a doložiť všetky skutočnosti, ktoré súvisia s príjmami a výdavkami dieťaťa, ako aj nákladmi na jeho štúdium.
Z návrhu musí byť zrejmé najmä to, čoho sa domáhate t.j.
Návrh odôvodnite najmä podrobne zdôvodnite právny nárok plnoletého dieťaťa na výživné a výšku výživného, príp.
V návrhu je potrebné uviesť, že dcéra nie je schopná sa sama živiť, je evidovaná na úrade práce, a že otec neprispieva na jej výživu.
Príjmy a výdavky plnoletého dieťaťa
V návrhu nech dcéra popíše jej mesačné výdavky na stravu, oblečenie, bývanie, mimoškolské aktivity a pod. a nech pripojí aj rodný list a aj staršie rozhodnutie o výživnom.
Následne bude tiež potrebné rozpísať Vaše výdavky, a priložiť k nim aj dôkazy, ak nejakými disponujete.
Opis majetkových pomerov, príjmov a výdavkov navrhovateľa.
Je nevyhnutné aby súd vedel z čoho žijete, t.j. aké sú Vaše priemerné opakujúce sa príjmy a výdavky či už na domácnosť, na Vašu osobu resp.
Pri nákladoch na domácnosť a dieťa sa zamerajte na základné „okruhy„, a to bývanie, strava, ošatenie, hygiena, zdravotná starostlivosť, cestovanie, školské potreby, iné.
Nezabudnite rozpísať náklady na dieťa a uviesť napr.
Príjmy a majetkové pomery rodiča
Taktiež je potrebné preukázať finančné možnosti rodiča, od ktorého sa požaduje výživné.
Súd však vezme do úvahy všetky príjmy Vášho otca a výdavky, ktoré je nevyhnutné vynaložiť.
Výška príspevku každého rodiča závisí od jeho možností, schopností a majetkových pomerov.
Súd prihliada aj na to, či sa rodič bez zbytočného dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania.
Ak otec podniká a oficiálne vykazuje nízky príjem, súd bude skúmať nielen jeho oficiálne príjmy, ale aj jeho skutočné majetkové pomery, životnú úroveň /dovolenky, autá, nehnuteľnosti a pod./, výdavky a celkovú schopnosť prispievať na výživu dieťaťa.
Súd môže prihliadať aj na neoficiálne príjmy, ak sa ich podarí preukázať (napr. životná úroveň, majetok, výdavky, svedectvá).
Je vhodné pripraviť si dôkazy o tom, aké má otec reálne príjmy a aký je jeho životný štandard - napríklad fotografie, výpisy z účtov, svedectvá, informácie o jeho podnikaní, majetku, autách, dovolenke, info na soc. sieťach vrátane fotografií a pod.
Odporúčané prílohy k návrhu
K návrhu sa pripájajú dôkazy, ktoré preukazujú nárok plnoletého dieťaťa, jeho potreby a možnosti rodiča.
- rodný list dieťaťa;
- staršie rozhodnutie o výživnom;
- potvrdenie o návšteve školy;
- doklady o nákladoch na štúdium;
- doklady o pravidelných mesačných výdavkoch;
- doklady o príjmoch plnoletého dieťaťa;
- potvrdenie o evidencii na úrade práce;
- lekárske správy pri zdravotnom postihnutí;
- doklady o príjmoch rodiča;
- daňové priznanie pri SZČO;
- doklady o majetku a životnej úrovni rodiča;
- iné listiny a dôkazy podľa okolností prípadu.
Odporúčam pripraviť si dôkazy o evidencii na úrade práce, o príjmoch a výdavkoch dcéry, a tiež o možnostiach a príjmoch otca.
Ako sa určuje výška výživného
Výživné možno definovať ako pravidelne sa opakujúci finančný príspevok rodiča určený ako podiel dieťaťa na životnej úrovni každého z rodičov a na uspokojovanie potrieb dieťaťa.
Životná úroveň rodiča je primárne kritérium určenia výšky výživného. Výška výdavkov na dieťa je až sekundárna.
Výživné nie je o tom, že sa zrátajú pravidelné výdavky na dieťa a polovicu z nich zaplatí rodič z výživného.
Výživné je o tom, že dieťa má právo žiť takú materiálnu kvalitu života ako jeho rodič.
Ak mám rodiča ktorý zarába niekoľko tisíc eur mesačne tak ten bude platiť niekoľko násobne viac ako rodič, ktorý zarába pár stovák a to bez ohľadu na výšku výdavkov.
Neexistuje žiadny matematický vzorec pre výpočet výživného, ktorý by sme našli v zákone.
Súdna prax k tejto otázke tiež nepristupuje jednotne.
Niektoré vyššie súdne autority zastávajú názor, že tento podiel by mal byť vo výške od 20 do 30 percent príjmov povinného rodiča v závislosti od počtu vyživovacích povinností a veku dieťaťa.
Iné vyššie súdne autority žiadne percentá neuznávajú.
Na druhej strane ho nemožno paušalizovať a vždy rozhodujú aj okolnosti konkrétneho prípadu.
To platí najmä pri podnikateľoch s nulovými príjmami avšak s vysokou životnou úrovňou, kedy nemožno percentá použiť.
Minimálne výživné je Zákonom o rodine určené vo výške 30% zo sumy životného minima.
Minimálne výživné musí platiť každý povinný rodič bez ohľadu na jeho majetkové pomery, či schopnosti a možnosti, zdravotný stav, vek, či finančnú situáciu.
Maximálne výživné zákonom zatiaľ upravené nie je čo však neznamená, že tento pojem neexistuje.
Výživné podľa príjmu a počtu vyživovacích povinností
Poda tabuľky si viete vypočítať, akú sumu by Vám mal rodič prispievať mesačne.
Vychádza sa vždy z čistého mesačného príjmu rodiča, pričom sa zohľadní vek oprávneného dieťaťa z výživného a počet vyživovacích povinností rodiča.
Napr. ak má otec dve deti a vy máte 20 rokov, pričom jeho príjem je 1.500,- EUR mesačne netto, potom by vám z jeho výplaty patrilo výživné vo výške 20 %, t.j. 300,- EUR.
Tu však treba prihliadnuť na to, že Vám dáva možnosť bývania a prispieva stravnými lístkami.
Čiže min. 100,- EUR by ste v takomto prípade od neho ešte mohli žiadať súdnou cestou.
Takéto percentá však nemajú nahrádzať posúdenie konkrétnych potrieb dieťaťa a reálnych možností oboch rodičov.
Odôvodnené potreby a výdavky
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, veta prvá, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Výživné má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami.
Preto výdavky pri posudzovaní výšky výživného sú až sekundárne.
Neznamená to, že súd na výdavky nijako neprihliadne, ale nečakajte, že Vaše výdavky uprednostní pred výživným.
V zásade platí, že súd uzná tie čo sú opodstatnené.
Na neopodstatnené výdavky ako napr. exekúcie a pod. súd nebude prihliadať.
Avšak aj tie opodstatnené Vám súd len tak neodpočíta od príjmu pri určovaní výživného.
Vždy musíte Vaše výdavky primerane optimalizovať, prihliadajúc nato, že výživné má prednosť pred ostatnými.
Schopnosti a možnosti rodiča
Výživné sa neurčuje len podľa príjmu a majetkových pomerov ale aj podľa iných pravidiel.
Medzi tieto pravidlá patrí aj posudzovanie schopností a možností rodičov.
Súd tak určuje výživné aj s prihliadnutím na dosiahnuté vzdelanie rodiča v danej oblasti, na jeho vek a zdravotný stav, možnosti uplatnenia sa na trhu práce.
Čo napríklad s rodičom, ktorý je dobrovoľne nezamestnaný a bez príjmu? Nebude platiť výživné lebo nemá príjem? Nie.
Súd prostredníctvom UPSVAR zisťuje, či sú na trhu pracovné ponuky, ktoré by mohol rodič využiť a za akú mzdu.
Následne nič nebráni súdu vychádzať z takto zisteného potencionálneho príjmu.
Súd ďalej prihliada na neprimerané majetkové riziká, ktoré rodič na seba berie.
Zákonné pravidlá pre určenie výživného
Vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom upravujú ust. § 62 - 65 zákona č. 36/2005 Z. z.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov.
Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Dohoda s rodičom bez súdu
O výživné by ste vždy v prvom rade mali požiadať druhého rodiča neformálne.
To znamená napr. Žiadosť nemusí obsahovať nič špeciálne.
Stačí osloviť druhého rodiča, vysvetliť mu situáciu a požiadať ho o to, aby prispieval dieťaťu na výživu.
Ak sa dohodnete na sume, potom je vec v podstate vyriešená.
Urobte všetko preto, aby ste sa dohodli na úprave výživného.
Ak sa dohodnete postačuje písomná dohoda medzi rodičom a dieťaťom a nemusíte sa súdiť.
S otcom môžete uzavrieť aj mimosúdnu dohodu za pomoci mediátora, následne však túto dohodu musí schváliť súd, konanie je však omnoho jednoduchšie.
Odporúčame Vám obrátiť sa na advokáta, alebo mediátora, ktorý Vám pomôže so spísaním návrhu, prípadne Vás bude sprevádzať celým súdnym konaním ak to bude potrebné.
Súdne konanie o výživnom
Rodič odmietol dobrovoľne platiť výživné.
Ak sa neviete na výživnom dohodnúť a nie je ochotný ho platiť, potom budete musieť požiadať o výživné na súde.
Konanie o výživnom plnoletých osôb sa začína na návrh plnoletého dieťaťa.
Účastníkmi konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú v zmysle ust.
Súd v prvom rade vypočuje plnoleté dieťa a povinného rodiča a to na pojednávaní.
Vykoná nevyhnutné dokazovanie podľa povahy prípadu.
Pôjde najmä o zisťovanie či má plnoleté dieťa nárok na výživné a v akej výške, príp. či došlo k zmene v pomeroch a ak áno ako je potrebné zmeniť výšku výživného.
Súd je návrhom na úpravu výživného na plnoleté dieťa viazaný, pretože nejde o konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých podľa ustanovenia § 111 a nasledujúcich Civilného mimosporového poriadku.
Dĺžka konania
Dĺžka konania závisí od zložitosti veci a miery zhody medzi rodičmi.
Dohodové konanie, kde rodičia predložia súdu dohodu na schválenie podľa § 24 ods. 3 ZoR, typicky trvá 2 až 4 mesiace.
Sporné konanie, v ktorom súd musí vypočuť oboch rodičov, prípadne dieťa, vyžiadať si znalecké dokazovanie a rozhodnúť proti vôli jedného z rodičov, trvá zvyčajne 6 až 18 mesiacov.
Pri zložitých prípadoch s odvolaním podľa § 357 zákona č. 160/2015 Z. z.
Od kedy možno výživné priznať
V súlade s § 77 Zákona o rodine sa právo na výživné nepremlčuje.
Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
Súd výživné určuje odo dňa podania návrhu.
Dcéra môže v návrhu na určenie výživného žiadať aj spätné výživné, najviac však za tri roky spätne od podania návrhu, ak preukáže, že otec na výživu neprispieval alebo prispieval nedostatočne.
Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Pri plnoletom dieťati je rozhodujúce, aby bolo v návrhu jasne uvedené, od ktorého dátumu sa výživné požaduje.
Splatnosť a spôsob platenia
Podľa § 76 Zákona o rodine sa výživné platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Špecifikom výroku rozsudku o výživnom je, že sa uhrádza „k rukám“ plnoletého dieťaťa.
To neznamená, že musíte výživné uhradiť len osobne na ruku dieťaťu.
Znamená to, že do dňa splatnosti musí dieťa mať výživné v jeho dispozícii.
Preto odporúčame splátky výživného uhrádzať napríklad trvalým príkazom avšak s dostatočným časovým odstupom, tak aby dieťaťu výživné došlo na účet najneskôr v deň jeho splatnosti.
Pokiaľ musíte výživné z nejakého dôvodu uhrádzať poštovou poukážkou, tak odporúčam ešte väčší časový odstup, ponechajte časovú rezervu na prevzatie výživného.
Dodržte splatnosť výživného.
Čo ak rodič výživné neplatí
Ak súd zaviaže Vášho otca platiť Vám výživné v určitej sume a Váš otec si napriek tomu svoju povinnosť plniť nebude, rozsudok, ktorým súd zaviaže rodiča prispieť na jeho výživu je zároveň právoplatným a vykonateľným exekučným titulom.
Výživné sa vymáha prostredníctvom súdnych exekútorov.
Exekučné konanie sa začína na návrh na vykonanie exekúcie.
Najčastejším spôsobom, ktorým sa vykonanie exekúcie na vymoženie výživného realizuje, sú zrážky zo mzdy alebo z iného príjmu povinného.
Ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu je možné vykonať okrem spomenutých zrážok zo mzdy a z iných príjmov aj týmito spôsobmi:
- prikázaním pohľadávky;
- predajom hnuteľných vecí;
- predajom cenných papierov;
- predajom nehnuteľnosti;
- predajom podniku;
- príkazom na zadržanie vodičského preukazu.
Vo vzťahu k vymáhaniu výživného nadobúda osobitne na význame exekúcia príkazom na zadržanie vodičského preukazu.
Exekútor môže vydať príkaz na zadržanie vodičského preukazu tomu, kto nesplní výživné stanovené rozhodnutím súdu.
Ak pominú dôvody exekúcie, exekútor bezodkladne vydá príkaz na vrátenie vodičského preukazu.
Náhradné výživné
Zákon č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom upravuje mechanizmus poskytovania tzv. náhradného výživného štátom (úradom práce, sociálnych vecí a rodiny) oprávnenej osobe.
Žiadosť spolu s prílohami sa podáva na Úrade práce, soc. vecí a rodiny príslušnom podľa miesta trvalého pobytu oprávnenej osoby.
Ak by niečo k žiadosti chýbalo, na úrade vás usmernia.
Pri náhradnom výživnom je potrebné rozlišovať medzi samotným určením výživného súdom a následnou žiadosťou o dávku na príslušnom úrade.
Zročné výživné a nedoplatok
Zročné výživné súd určuje vtedy, keď súd určuje alebo zvyšuje vyživovaciu povinnosť spätne, najskôr od podania návrhu na súde.
Zročné výživné sa určí ako rozdiel medzi zaplateným výživným a určeným výživným za obdobie odkedy súd výživné zvyšuje až do dňa vyhlásenia rozsudku.
Súd môže povoliť povinnému rodičovi splácať zročné výživné v mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok.
Splátky by mali byť určené tak, aby dlh bol splatený do jedného roka.
Zmena alebo zrušenie výživného
Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Zmena v pomeroch sa posudzuje v prípade ak súd koná o zvýšení alebo znížení výživného na dieťa, t.j. ide o prípady, kedy už výživné súdnym rozhodnutím určené je.
V takomto prípade súd porovná majetkové pomery, schopnosti a možnosti rodiča a dieťaťa a rozhodnutie o úprave výšky výživného bude závisieť práve od tohto porovnania.
Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Čo sa týka spôsobu ukončenia vyživovacej povinnosti, pokiaľ bola táto určená rozhodnutím súdu, potom je potrebné podať návrh na zrušenie výživného na súd príslušný podľa trvalého pobytu oprávneného na výživné.
Ak by sa vám nepodarilo nič zistiť, môžete podať návrh na zrušenie výživného, ak viete, že syn už zmaturoval, ale neviete, či ďalej študuje a pod.
V súdnom konaní to bude súd zisťovať.
Ak by však v súdnom konaní vyšlo najavo, že syn ďalej študuje, vyživovaciu povinnosť súd nezruší, ale váš návrh zamietne.
Naopak, ak zistí, že syn už neštuduje, pričom má v rukách nejaké vzdelanie, aj keď len stredoškolské, vašu vyživovaciu povinnosť zruší.
Pokiaľ však máte možnosť sa zamestnať a máte aj schopnosti pracovať, potom vyživovacia povinnosť zaniká.
Obyčajne externí študenti majú možnosť zamestnať sa (hoci aj brigádne) a tak si zabezpečovať živobytie.
Informačná povinnosť plnoletého dieťaťa
Informačná povinnosť dieťaťa spolupracovať s rodičom v otázkach výživného vyplýva nepriamo z §43 ods. 3 ZoR.
Táto je dôležitá najmä pokiaľ ide o povinnosť plnoletého dieťaťa informovať rodiča o všetkom podstatnom čo súvisí s trvaním nároku na výživné či s jeho výškou.
V praxi povinný rodič má veľmi obmedzené možnosti zistiť, či plnoleté dieťa študuje alebo nie.
Škola nie je povinná v prípade plnoletého dieťaťa rodiča o čomkoľvek informovať.
Túto povinnosť má však dieťa.
Ak si ju neplní, odporúčam povinnému rodičovi každý rok resp. semester štúdia dieťa písomne vyzvať k predloženiu potvrdenia o návšteve školy.
Advokát a právna pomoc
Na prípravu žiadosti o výživné je možné využiť služby advokáta, no nie je to nevyhnutné.
Zastúpenie advokátom v konaní nie je povinnosťou, ale pridanou hodnotou.
V konaní vo veciach maloletých nie je advokátske zastúpenie povinné - môžete sa zastupovať sami.
Pri zložitejších prípadoch (spor o zverenie pri silnom konflikte rodičov, znalecké dokazovanie, podozrenie zo zanedbávania alebo násilia, sťahovanie do zahraničia, odvolanie) je však odporúčané konzultovať advokáta špecializovaného na rodinné právo.
V prípade, že by ste potrebovali pomoc s vypracovaním návrhu alebo zastupovaním na súde, odporúčam obrátiť sa na advokáta so zameraním na rodinné právo.
V prípade materiálnej núdze upravuje zákon č. 327/2005 Z. z. poskytovanie právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi prostredníctvom Centra právnej pomoci.
Súdny poplatok
Konanie na súde je oslobodené od súdnych poplatkov, takže za návrh platiť nebudete.
Navyše je od platenia súdnych poplatkov oslobodený aj osobne navrhovateľ v konaní o určenie výživného, ako aj v konaní o jeho zvýšení.
Od poplatku podľa zákona o súdnych poplatkoch je oslobodené konanie vo veciach vzájomnej vyživovacej povinnosti rodičov a detí.
Okrem toho každý účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu osobne, a trovy svojho zástupcu.
Orientačná štruktúra návrhu
Pri písaní návrhu je potrebné uviesť súd, účastníkov, označenie veci, skutkové okolnosti, dôkazy a presný návrh rozhodnutia.
- označenie príslušného okresného súdu;
- meno, priezvisko, dátum narodenia a bydlisko plnoletého dieťaťa;
- meno, priezvisko, dátum narodenia a bydlisko rodiča;
- označenie, že ide o návrh na určenie výživného pre plnoleté dieťa;
- opis dôvodov, pre ktoré dieťa nie je schopné samo sa živiť;
- opis štúdia, zdravotného stavu alebo iných relevantných okolností;
- prehľad mesačných príjmov a výdavkov plnoletého dieťaťa;
- údaje o príjmoch, majetku a možnostiach rodiča;
- označenie dôkazov a zoznam príloh;
- presná požadovaná suma výživného;
- deň, od ktorého sa výživné požaduje;
- dátum a podpis navrhovateľa.
Na záver musíte uviesť tzv.
Vzor petitu
Navrhovateľ žiada, aby súd rozhodol takto:
Otec [meno a priezvisko, dátum narodenia, bydlisko] je povinný prispievať na výživu plnoletého dieťaťa [meno a priezvisko, dátum narodenia, bydlisko] sumou [suma] EUR mesačne, vždy do [deň] dňa v mesiaci vopred k rukám plnoletého dieťaťa, počnúc dňom [dátum].
V [miesto], dňa [dátum].
[podpis navrhovateľa]
Najčastejšie chyby pri podaní návrhu
- návrh podá rodič namiesto plnoletého dieťaťa;
- nie je uvedené, prečo dieťa nie je schopné samo sa živiť;
- chýba presná požadovaná suma výživného;
- nie je uvedený deň, od ktorého sa výživné požaduje;
- nie sú rozpísané pravidelné mesačné výdavky;
- nie sú priložené dostupné dôkazy;
- dieťa nepreukáže denné štúdium alebo zdravotné dôvody;
- nie sú uvedené príjmy a majetkové pomery rodiča;
- plnoleté dieťa neinformuje rodiča o pokračovaní štúdia;
- rodič prestane platiť bez právoplatného rozhodnutia o zrušení výživného.
Ak bolo výživné určené súdnym rozhodnutím, rodič ho musí platiť až do právoplatného rozhodnutia o zrušení alebo zmene vyživovacej povinnosti.
