Oplodnenie a brázdenie oplodneného vajíčka

Ontogenetický vývin - ontogenéza - je komplexný proces, ktorý zahŕňa všetky fázy života organizmu od jeho začiatku až po koniec.

Tento vývin sa u pohlavne sa rozmnožujúcich organizmov, vrátane človeka, začína tvorbou pohlavných buniek, pokračuje oplodnením a vývojom nového jedinca, a končí smrťou.

Aby sme pochopili celý tento vývin, musíme sa vrátiť na úplný začiatok, kde sa tvorba nového jedinca začína procesom tvorby pohlavných buniek, tzv. gametogenézou.

Vznik pohlavných buniek a význam meiózy

Pohlavné bunky, mužské spermie a ženské vajíčka, vznikajú špeciálnym redukčným delením jadra nazývaným meióza.

Vďaka tomu majú polovičný (haploidný) počet chromozómov ako telové (somatické) bunky - u človeka je to 23 chromozómov.

Až následným splynutím spermie a vajíčka pri oplodnení sa v prvej bunke nového jedinca (zygote) obnovuje diploidný stav (46 chromozómov).

Zygota sa následne delí už len mitoticky, čo vedie k rastu a formovaniu zárodku.

Keď hovoríme o vzniku pohlavných buniek z hľadiska ontogenetického vývinu človeka, zvykne sa toto obdobie nazývať pojmom proontogenéza (progenéza).

Princípom vývinu pohlavných buniek je redukcia počtu chromozómov na polovicu v procese meiózy.

Pred meiózou dochádza k zmnoženiu DNA (v S-fáze), takže každý chromozóm je zložený z dvoch chromatíd (2c).

Potom sa počas I. meiotického delenia párujú homologické chromozómy, vymenia si úseky DNA (angl. crossing-over) a po rozdelení bunky vzniknú dve dcérske bunky s polovičným (haploidným) počtom (n) chromozómov, ale stále s dvojnásobným množstvom DNA (2c).

V II. meiotickom delení dochádza k rozdeleniu aj týchto dvojchromatidových chromozómov, takže každá z dcérskych buniek získa len po jednej kópii DNA (1c).

Okrem redukcie počtu chromozómov na polovicu dochádza počas vývinu pohlavných buniek aj k výraznej morfologickej diferenciácii: spermie sú najmenšie bunky ľudského tela (hlavička má len 5 µm, bičík asi 50 µm), nemajú prakticky žiadnu cytoplazmu a sú pohyblivé, zatiaľ čo vajíčko je najväčšia bunka tela (asi 100 µm), má veľa cytoplazmy a je nepohyblivé.

Spermatogenéza a stavba spermie

V závislosti od toho, či sa vyvíjajú mužské alebo ženské pohlavné bunky, hovoríme o dvoch procesoch:

• spermatogenéza (spermiogenéza) - vznik mužských pohlavných buniek - spermií,
• oogenéza (ovogenéza) - vznik ženských pohlavných buniek - vajíčok.

Spermie vznikajú v mužských pohlavných orgánoch - semenníkoch (testes).

Optimálna teplota pre spermatogenézu je asi o 4 °C nižšia ako je teplota v brušnej dutine, preto sú semenníky umiestnené v miešku (scrotum) mimo tela.

Potrebná teplota je zabezpečená reguláciou krvného obehu a kontrakciou hladkej svaloviny pod kožou mieška.

Spermatogenéza prebieha neustále od puberty až po starobu.

Spermie vznikajú z diploidných prvopohlavných (primordiálnych zárodočných) buniek, ktoré sa diferencujú na spermatogónie.

Veľmi malé množstvo spermatogónií je prítomné v semenníkoch už pri narodení, ale tieto ostávajú až do puberty neaktívne.

V puberte dochádza k ich aktivácii prostredníctvom folikulostimulačného hormónu (FSH), ktorý je produktom hypotalamo-hypofýzového komplexu, a následne mužského pohlavného hormónu testosterónu.

Významnú úlohu zohráva stimulácia vmedzerenými Leydigovými bunkami, ktoré testosterón priamo produkujú.

Aktivované spermatogónie sa mitoticky delia, čím sa zvyšuje ich počet.

Niektoré spermatogónie ostávajú v štádiu prekurzorických buniek, zatiaľ čo ostatné sa začnú vyvíjať na primárne spermatocyty (spermatocyty I. rádu) a vstupujú do meiózy.

Po I. meiotickom delení vznikajú z jedného primárneho spermatocytu dva sekundárne spermatocyty (spermatocyty II. rádu), ktoré už majú polovičné množstvo chromozómov, ale chromozómy sú tvorené dvomi chromatidami.

Napokon po II. meiotickom delení vznikajú spermatidy s 23 jednochromatidovými chromozómami.

Z každého primárneho spermatocytu tak vzniknú 4 spermatidy.

Spermatidy ďalej dozrievajú v procese nazývanom spermiohistogenéza.

Ich cytoplazma sa predlžuje do žubrienkovitého tvaru, strácajú väčšinu cytoplazmy a na konci vznikne bičík.

Pri tomto procese majú veľký význam Sertoliho bunky, ktoré sa nachádzajú v stenách semenotvorných kanálikov.

V ejakuláte o objeme 2-5 ml sa nachádza približne 200-500 miliónov spermií.

Spermia je najmenšia bunka ľudského tela.

Jej telo sa skladá z 3 častí:

• hlavička spermie - nachádza sa tu najdôležitejšia organela - jadro, ktorá nesie polovicu genetickej informácie budúceho embrya,
• krčok - stredná časť, v ktorej sa nachádzajú mitochondrie, zabezpečujúce energiu (vo forme ATP) pre aktívny pohyb spermie,
• bičík - má podobnú submikroskopickú štruktúru ako bičík prvokov.

V prednej časti hlavičky spermie sa nachádza tzv. akrozóm.

Oogenéza a dozrievanie vajíčka

Vajíčka vznikajú v ženských pohlavných orgánoch - vaječníkoch (ovaria).

Na rozdiel od spermií, ktoré vznikajú až v puberte a tvoria sa neustále až do smrti, je najviac vajíčok v tele dievčaťa prítomných už pri narodení (asi 700 000).

Odvtedy sa ich počet neustále znižuje a nové už nevznikajú.

Do začiatku puberty sa ich počet zredukuje na približne 300 000 až 400 000.

Vo vaječníku sa nachádzajú nezrelé vajíčka, ktoré postupne definitívne dozrievajú až počas ovariálneho cyklu.

Z prvopohlavných (primordiálnych) buniek vznikajú diploidné oogónie, ktoré sa mitoticky množia do spomínaného počtu.

Akonáhle ustane ich mitotická aktivita, diferencujú sa a vstupujú do meiózy.

To je ďalší dôležitý rozdiel oproti spermiám, resp. spermatogóniám, ktoré sa meioticky začínajú deliť až v puberte.

I. meiotické delenie oogónií však zastane v štádiu profázy I. (v tzv. diktyoténnom štádiu) a pokračuje až s nástupom pohlavnej zrelosti.

Takéto štádium bunky sa nazýva primárny oocyt (oocyt I. rádu).

Primárny oocyt prekonáva rastovú fázu, počas ktorej sa v ňom ukladajú zásobné látky potrebné pre výstavbu vaječných a zárodočných obalov budúceho embrya a tiež ako zdroj energie.

Tým dochádza, opačne ako v prípade spermií, k masívnemu zväčšovaniu cytoplazmy.

Zároveň sa primárne oocyty obaľujú okolitým tkanivom a spolu s ním vytvárajú primárny folikul.

Primárne folikuly dozrievajú v pravidelných mesačných intervaloch počas ovariálneho cyklu, kedy dochádza k rastu a dozrievaniu niekoľkých primárnych folikulov a vzniku Graafovho folikulu.

Zároveň s uvoľnením vajíčka z Graafovho folikulu (ovulácia) dochádza k ukončeniu I. meiotického delenia a vzniku dvoch nerovnocenných buniek - veľkého sekundárneho oocytu (oocytu II. rádu) a malého prvého pólového telieska (polocytu).

Ovuláciu, rast a zrenie vajíčok riadia gonadotropné hormóny predného laloku hypofýzy (najmä folikulostimulačný hormón - FSH a luteinizačný hormón) a tiež pohlavné hormóny, ktoré produkujú vaječníky.

Sekundárny oocyt následne okamžite vstupuje do druhého meiotického delenia, to sa však zastaví v štádiu metafázy II.

V tomto stave je vajíčko schopné oplodnenia.

Druhé meiotické delenie sa definitívne dokončí až v čase oplodnenia vajíčka spermiou, po ktorom vzniká už zrelé vajíčko - ootida (ovum), a druhé pólové teliesko.

Niekedy sa rozdelí ešte aj prvé pólové teliesko, ale keďže pólové telieska prakticky nemajú nijakú cytoplazmu, neslúžia na reprodukciu a všetky postupne zanikajú.

Keďže vajíčko úplne dozrie (dokončí meiózu) až po oplodnení spermiou, kedy už vlastne vzniká zygota, u človeka sa prakticky so zrelým neoplodneným vajíčkom nikdy nestretávame.

Ovulácia a miesto oplodnenia

Oplodnenie je jednoducho charakterizované ako spojenie vajíčka a spermie, resp. prienik spermie do vajíčka.

K oplodneniu dochádza v oblasti, ktorú odborne nazývame ampulla tubae uterinae - rozšírený úsek vajcovodu.

Nastáva približne 12-24 hodín po ovulácii, uvoľnení zrelého vajíčka z vaječníka do vajcovodu.

Na prasknutí folikulu a uvoľnení zrelého vajíčka do vajcovodu má značný podiel luteinizačný hormón.

Ide o veľmi krátku fázu ženského cyklu, keďže len týchto niekoľko hodín je vajíčko schopné oplodnenia.

Naproti tomu, spermie dokážu vo vajcovodoch prežívať až niekoľko dní (3-5), preto k oplodneniu môže dôjsť aj niekoľko dní po pohlavnom styku.

Po ovulácii sa na mieste uvoľnenia vajíčka z vaječníka vytvára tzv. žlté teliesko.

Toto žlté teliesko produkuje hormón progesterón, vďaka ktorému sa výstelka maternice pripraví na prijatie a výživu oplodneného vajíčka.

Ak plánujete otehotnieť, sledujte pravidelnosť svojho menštruačného cyklu a zvážte použitie ovulačných testov.

Tie vám môžu pomôcť určiť, kedy nastáva najvhodnejší čas na počatie, teda kedy dochádza k ovulácii.

Aby mohlo dôjsť k oplodneniu, musí spermia preniknúť k vajíčku v čase ovulácie.

Ovulácia, teda uvoľnenie zrelého vajíčka, je u každej ženy veľmi individuálna a súvisí jednak s dĺžkou menštruačného cyklu a jednak s dĺžkou samotnej menštruácie.

Transport a kapacitácia spermií

Spermie sa po pohlavnom akte - koitus (coitus = pohlavný, sexuálny styk, súlož) - dostávajú cez pošvu a maternicu do vajíčkovodov.

Tu zostávajú živé 1-2 dni.

V inom časovom rozpätí sa uvádza, že spermie dokážu vo vajcovodoch prežívať až niekoľko dní (3-5), preto ich životaschopnosť závisí od podmienok v ženských pohlavných cestách.

Čas pobytu spermií v ženských pohlavných cestách je zároveň potrebný pre ich fyziologickú úpravu pre následné oplodnenie vajíčka - tzv. kapacitácia spermií.

Spermie až počas transportu získavajú oplodňovaciu schopnosť.

Ak v tomto čase nastane ovulácia, je oplodnenie vysoko pravdepodobné.

Pohybu spermií napomáha aj sekrét vajíčkovodu, tvorba ktorého je zvýšená práve ku koncu folikulárnej fázy ovariálneho cyklu.

Priebeh oplodnenia vajíčka

K vajíčku sa dostáva z poiatočného počtu 200 miliónov spermií na miesto oplodnenia len asi 10 000, a do bezprostrednej blízkosti vajíčka prenikne len asi 100 z nich.

Len 1 spermia však vajíčko reálne oplodňuje.

Pri styku spermie s vajíčkom dochádza k enzymatickej akrozómovej reakcii, rozrušeniu glykoproteínového vajíčkového obalu - zona pellucida - a prieniku spermie do vajíčka.

Každá spermia nesie enzým, ktorý rozpúšťa vonkajší povrch vajíčka a uľahčuje tak prienik spermie.

Súčasne vajíčko reaguje tzv. kortikálnou reakciou (uvoľnením látok z vezikúl nad plazmatickou membránou), ktorá zabráni prieniku ďalších spermií.

Po oplodnení ostatné spermie hynú.

Prienik spermie je zároveň impulzom k dokončeniu druhého meiotického delenia vajíčka, ktoré je zatiaľ ustrnuté v štádiu oocytu II. rádu.

Krátko na to (približne po 20 minútach) dochádza k splynutiu oboch haploidných jadier, čím je oplodnenie dovŕšené a nastupujú procesy pripravujúce vajíčko na prvé brázdenie.

Potom, ako dôjde k spojeniu vajíčka a spermie, spája sa aj genetický materiál otca a matky.

Vajíčko je tak kompletne oplodnené a pomaly sa začína presúvať do maternice.

Oplodnenie vajíčka ešte neznamená, že si môžete gratulovať k tehotenstvu.

K tehotenstvu vedie ešte jeden dôležitý krok: úspešné uhniezdenie oplodneného vajíčka do maternice.

Zygota a prvé mitotické delenie

Oplodnené vajíčko sa nazýva zygota.

Zygota je prvá bunka nového jedinca a obsahuje diploidný počet 46 chromozómov.

Ľudská zygota sa začína deliť asi 30 hodín po oplodnení.

Prvé delenie rozdelí zygotu na dve blastoméry.

Embryonálny vývin sa začína charakteristickým mitotickým delením oplodneného vajíčka, pričom medzi jednotlivými bunkami sú hlboké brázdy - brázdenie (ryhovanie) zygoty.

Brázdenie je biol. proces opakovaného mitotického delenia oplodneného vajíčka prebiehajúci počas včasného embryonálneho vývinu, blastogenézy.

Oplodnením vajíčka spermiou vzniká zygota, ktorá je pripravená na prvé brázdovanie.

Jedno delenie prebieha približne raz za 24 hodín.

Celkový objem embrya sa počas ryhovania nezväčšuje kvôli tomu, že stále je prítomná zona pellucida.

Jednotlivé bunky sa nazývajú blastoméry.

Brázdovaním sa vytvorí potrebné množstvo buniek, z ktorých sa formuje zárodok.

Po určitom počte brázdovacích delení sa vytvoria zárodočné listy, z ktorých sa vytvárajú základy budúcich orgánov.

Vznik moruly

Prvým významným výsledkom brázdenia je vznik moruly.

Ďalším delením blastomér vzniká bunkový útvar nazývaný morula.

Vajíčko sa začína deliť na množstvo buniek, ktoré sa zároveň zmenšujú a spájajú, pričom postupne vzniká útvar podobný moruši, tzv. morula.

Morula, ktorá sa posúva do maternice, vzniká približne po 3-4 dňoch.

Počas transportu vajíčkovodom prebiehajú ďalšie mitotické delenia, ale embryo zostáva obklopené zonou pellucidou.

Vznik blastocysty

V čase, keď sa embryo ďalej delí a pozostáva z niekoľkých desiatok až približne 100 buniek, časť buniek začína migrovať a z plného útvaru sa stáva dutý útvar - blastocysta (blastula).

Presakovaním tekutiny do moruly vzniká blastocysta, guľovitý útvar s dutinou.

Blastocysta má vonkajšiu stenu, vo vnútri je vyplnená tekutinou a na okraji dutiny je bunkový uzlík - embryoblast.

V blastocyste sa diferencujú povrchové bunky, ktoré zabezpečujú nidáciu a majú vyživovaciu funkciu v ranom embryonálnom štádiu - trofoblast, a vlastné bunky embrya, ktoré sa koncentrujú vo vnútri blastocysty pri póle orientovanom k sliznici maternice - embryoblast.

Všetky bunky blastocysty sú v tomto štádiu rovnaké.

Blastocysta sa následne zbavuje obalu zona pellucida, čím je umožnená jej nidácia (implantácia) v maternici.

Vajíčko sa dostáva do maternice, kde sa začína uhniezďovať.

V maternici vzniká dutinka, v ktorej sa tvorí tekutina.

Práve vďaka tejto tekutine dochádza k rozdeleniu moruly na dve časti.

Vnútorná časť, ktorá vzniká týmto delením, je tzv. vnútorná bunková hmota, čo je predstupeň embrya.

Takto rozdelené vajíčko, ktoré pozostáva z vonkajšej a vnútornej hmoty oddelených tekutinou, sa odborne nazýva blastocysta.

Implantácia blastocysty

Implantácia sa začína prenikaním výbežkov trofoblastu do endometria maternice.

Uhniezdenie vajíčka v maternici vedci nazývajú implantácia.

Uhniezdenie vajíčka začína takzvanou apozíciou - fázou, ktorá pripomína opatrné spoznávanie dvoch neznámych.

Blastocysta, menšia ako hlavička špendlíka, sa jemne dotýka stien maternice.

V tejto chvíli sa môže ešte kedykoľvek oddeliť bez poškodenia.

Embryo v tejto fáze v skutočnosti „hľadá“ najvhodnejšie miesto na uhniezdenie.

Druhá fáza - adhézia - už znamená skutočné rozhodnutie zostať spolu.

Embryo sa pevne prilepí k stene maternice vďaka špecializovaným väzbám receptor-ligand.

V tej chvíli sa aktivujú gény, ktoré vedú k výrobe adhéznych molekúl.

Tie fungujú ako lepidlo, vytvárajúce pevné spojenie medzi oplodneným vajíčkom a maternicou.

Posledná fáza - invázia - je pravdepodobne najfascinujúcejšou časťou celého procesu implantácie.

Trofoblastové bunky, ktoré tvoria vonkajšiu vrstvu embrya, začínajú produkovať špeciálne enzýmy (metaloproteinázy), ktoré rozkladajú tkanivo maternice ako molekulárne nožnice.

Invázia predstavuje veľké finále uhniezdenia, ktoré možno prirovnať k slávnostnému otvoreniu stavby.

Embryo sa úspešne uhniezdilo a začalo stavať základy.

Uhniezdenie oplodneného vajíčka trvá približne 2 až 4 dni a prebieha 6 až 10 dní po ovulácii.

Definitívne zabudovanie embrya do sliznice nastáva okolo 8. dňa po ovulácii.

Načasovanie uhniezdenia závisí od dokonalého zosúladenia vyzretosti embrya a pripravenosti maternicovej sliznice.

K uhniezdeniu dochádza približne po 5-11 dňoch po oplodnení.

Pri pravidelnom 28-dňovom cykle k uhniezdeniu dochádza približne medzi 5.-11. dňom po oplodnení.

V tomto období na vajíčku rastú malé výbežky, ktoré umožnia jeho zahniezdenie - nidáciu medzi 6. a 7. dňom vo výstelke maternice.

Trofoblast už úplne prilieha k stene maternice a začína produkovať hormón hCG (ľudský choriový gonadotropín), ktorý udržuje aktivitu žltého telieska.

Zmeny endometria a úloha hCG

Vrstva samostatných buniek trofoblastu, ktorý prilieha k embryu, sa nazýva cytotrofoblast.

V tejto fáze sa mení aj sliznica endometria, v ktorom sa zmnožia cievy a zvyšuje sa aktivita žliazok.

Počas zahniezdenia embrya pravdepodobne viacero mechanizmov zabezpečuje potláčanie imunitnej reakcie matky (protizápalové faktory, maskovanie antigénov vrstvou mukoproteínu, zvýšená lokálna hladina progesterónu).

Implantácia zároveň spúšťa v mnohojadrovom trofoblaste syntézu ľudského choriového gonadotropínu (hCG), ktorý zastavuje dozrievanie ďalších folikulov, resp. dáva signál žltému teliesku, aby nezaniklo a ďalej produkovalo progesterón.

V tomto čase dochádza v rámci mnohojadrového trofoblastu k vzniku dutiniek - lakún, ktoré sa spájajú a po kontakte s krvnými cievami endometria sa začnú plniť krvou.

Takýto lakunárny systém tvorí základ budúceho placentárneho krvného obehu.

Práve gestagény spôsobujú, že sa výstelka maternice premení tak, aby mohla prijať a živiť oplodnené vajíčko.

Ide o sekrečnú fázu menštruačného cyklu.

Bez kyslíka, výživy, teda živín a vitamínov a spolupráce tela matky, s ktorým sa vďaka produkcii tak potrebných hormónov udejú veľké zmeny, by vajíčko odumrelo - neprežilo.

Zárodkový štít a druhý týždeň vývinu

V druhom týždni tehotenstva je implantácia embrya ukončená a z embryoblastu sa diferencuje tzv. zárodkový štít, ktorý má dve vrstvy: epiblast, priliehajúci zhora na trofoblast, pod ktorým je hypoblast.

Postupne však dochádza k oddeleniu epiblastu od trofoblastu a na tomto mieste vzniká amnionová dutina s tekutinou, ktorá sa bežne nazýva plodová voda.

Výstelku amnionovej dutiny tvoria amnioblasty, ktoré sú taktiež pôvodom z epiblastu.

Na druhej strane sa množia aj bunky hypoblastu, až kým obrastú časť dutiny blastocysty, čím vznikne žĺtkový vak.

Žĺtkový vak u cicavcov nemá vyživovaciu funkciu, túto funkciu preberá placenta.

Zvyšný priestor medzi žĺtkovým vakom a stenou blastocysty je tvorený chorionovou dutinou.

Tretí týždeň: vznik zárodočných listov

V treťom týždni sa v rámci epiblastu vytvára priehlbina - primitívny prúžok.

Popri ňom migrujú proliferujúce bunky epiblastu medzi epiblast a hypoblast, čím vzniká tretia zárodočná vrstva - mezoderma.

Pôvodné povrchové bunky epiblastu sa budú nazývať ektoderma.

Zároveň migrujúce bunky epiblastu nahrádzajú aj pôvodné bunky hypoblastu a budú sa nazývať endoderma.

Zárodočný vývin sa delí na obdobie blastogenézy a organogenézy.

Oplodnenie a vývoj dvojčiat

Ak dôjde k súčasnému oplodneniu dvoch dozretých vajíčok dvomi rôznymi spermiami, narodia sa dvojvaječné (dizygotné) dvojčatá.

Majú odlišnú genetickú informáciu, preto sa na seba nemusia vôbec podobať.

Jednovaječné (monozygotné) dvojčatá majú rovnakú genetickú informáciu, pretože vznikajú oddelením a samostatným vývinom blastomér.

Tento jav sa nazýva aj polyembryónia.

Takéto dvojčatá majú oddelený ako amniový, tak aj choriový vak.

Výnimočne môže dôjsť aj k rozdeleniu blastocysty alebo zárodkového prúžku, a potom majú dvojčatá spoločnú placentu alebo dokonca aj amniovú dutinu.

Ak však nedôjde k úplnému oddeleniu zárodkového prúžku, vznikajú siamské dvojčatá.

Časový priebeh raného embryonálneho vývinu

• 1. deň: vznik zygoty a začiatok prípravy na prvé delenie,
• približne 30 hodín po oplodnení: prvé delenie zygoty na dve blastoméry,
• 3.-4. deň: vznik moruly,
• 5.-7. deň: vznik blastocysty a jej presun k maternici,
• 6.-10. deň po ovulácii: začiatok a priebeh implantácie,
• 8.-14. deň: vznik zárodkového štítu, amnionovej dutiny a žĺtkového vaku,
• 3. týždeň: vznik ektodermy, mezodermy a endodermy.

Implantačné krvácanie a ďalšie prejavy

Vo všeobecnosti platí, že proces je na bunkovej úrovni príliš jemný na to, aby vyvolal akékoľvek výraznejšie fyzické prejavy.

Napriek tomu sa môžu určité nešpecifické príznaky uhniezdenia objaviť.

Väčšina žien necíti žiadne príznaky uhniezdenia vajíčka.

Najobjektívnejším prejavom je implantačný výtok, no aj ten sa vyskytuje len približne u 15 až 25 % žien.

Uhniezdenie alebo oplodnenie môže byť u približne ¼ žien sprevádzané aj slabým krvácaním.

Ide však o fyziologický jav, ktorý o pár dní spontánne vymizne, a nie je potrebné sa ničoho obávať.

Najznámejším príznakom uhniezdenia vajíčka je tzv. implantačné krvácanie.

Ide najčastejšie o ružový alebo hnedý výtok, ktorý netrvá dlhšie než 1-2 dni a objavuje sa 10 až 12 dní po ovulácii, teda takmer v čase očakávanej menštruácie.

Príčinou je prenikanie embrya cez sliznicu maternice, čo môže narušiť malé krvné cievky.

Implantačné špinenie býva slabšie, kratšie a má ružovú až hnedú farbu, pričom netrvá viac než 1 až 2 dni a nezhoršuje sa ako klasická menštruácia.

Niektoré ženy počas implantácie len krvácajú bez kŕčov, iné majú kŕče bez krvácania, ďalšie zažijú aj krvácanie sprevádzané kŕčmi.

Na rozdiel od menštruačných kŕčov tieto popisovali ženy ako „pichanie, ťahanie, brnenie“, sú miernejšie a nie tak intenzívne a netrvajú dlho.

Kŕče cítia v podbrušku, bolesti aj v spodnej časti chrbta alebo panve.

Zmeny bazálnej teploty sa niekedy spomínajú ako prejav implantácie.

Citlivosť, napätie a bolesť prsníkov patria medzi dobre známe prvotné príznaky tehotenstva.

Únava a zmeny nálady môžu súvisieť so stúpajúcou hladinou progesterónu.

Rovnako ako v prípade citlivých pŕs však aj tento príznak tehotenstva nastupuje až niekoľko dní po implantácii.

Ako potvrdiť tehotenstvo

Prvé príznaky tehotenstva sa môžu objaviť už 7-14 dní po oplodnení, no treba brať do úvahy, že každá žena je iná a príznaky môžu byť veľmi individuálne.

Niektoré ženy ich môžu pociťovať veľmi skoro, prakticky okamžite po oplodnení alebo uhniezdení, iné až po meškaní menštruácie.

Príznaky tehotenstva sa v mnohom prekrývajú s PMS - predmenštruačným syndrómom.

Typickým, často zamieňaným príznakom, je meškajúca menštruácia.

Tá môže byť spôsobená radom iných príčin, ako napríklad ochorením, liekmi či nadmerným stresom.

Najlepším a neklamným príznakom tehotenstva je meškajúca menštruácia.

V domácich podmienkach je najspoľahlivejší spôsob, ako zistiť, či ste tehotná, tehotenský test.

Test deteguje prítomnosť hCG hormónu, ktorý zvykne byť v počiatočných štádiách tehotenstva nižší, preto sa odporúča zvoliť test s čo najvyššou citlivosťou.

Ak si kúpite menej citlivý test, riskujete falošne negatívny výsledok.

Tehotenský test je najpresnejší až po meškaní menštruácie.

Test sa odporúča vykonať z moču ráno, keďže ranný moč obsahuje najvyššiu koncentráciu hCG, čím sa zvyšuje presnosť výsledku, môže byť však vykonaný kedykoľvek počas dňa.

V krvi je hCG detegovateľný približne 8 až 10 dní po oplodnení, často ešte pred očakávanou menštruáciou.

V moči sa objavuje o 1 až 2 dni neskôr, teda okolo 10 až 12 dní po oplodnení.

Hodnoty hCG sa každé 2-3 dni zdvojnásobujú, preto sa pri negatívnom výsledku vykonanom príliš skoro odporúča počkať niekoľko dní a test zopakovať.

Prvá návšteva u gynekológa sa odporúča medzi 6. a 8. týždňom tehotenstva, pričom počítať sa začína od prvého dňa poslednej menštruácie.

Gynekológ počas prvej návštevy potvrdí alebo vyvráti tehotenstvo, skontroluje vývoj plodu ultrazvukom a stanoví predpokladaný termín pôrodu.

Kedy vyhľadať lekára

Pokiaľ sú prítomné nezvyčajné príznaky, ako sú silné bolesti a kŕče a silné krvácanie, je potrebné vyhľadať lekára.

Ak sa pridruží aj silné krvácanie, je namieste navštíviť lekára či lekárku, pretože to môže súvisieť aj s inými problémami.

Intenzívne krvácanie v prvom trimestri môže signalizovať potrat.

Ďalšou možnosťou je tzv. molárne tehotenstvo, mimomaternicové tehotenstvo, endometrióza, polypy, infekcie a zápaly, sexuálne prenosné ochorenia, ochorenia štítnej žľazy, polycystický ovariálny syndróm alebo infekcie močového mechúra.

Lekára či lekárku určite kontaktujte, ak krvácanie a kŕče v brušku sprevádzajú aj horúčka, zimnica či nevoľnosť až zvracanie.

Embryonálny a fetálny vývin

Prenatálny vývin je obdobie života dieťaťa pred jeho narodením, počnúc oplodnením vajíčka - čiže vznikom zygoty.

Prenatálne obdobie vývinu človeka prebieha v maternici, preto ho nazývame vnútromaternicový (intrauterinný) vývin.

Prenatálnym vývinom človeka sa zaoberá embryológia.

Prenatálny vývin trvá v priemere 38 týždňov (266 dní) od oplodnenia.

V gynekologickej praxi sa tehotenstvo (gravidita) počíta od poslednej menštruácie, čo je asi 2 týždne pred oplodnením, preto je dĺžka prenatálneho obdobia zaokrúhlená na 40 týždňov (280 dní, 10 lunárnych mesiacov).

Rozdeľuje sa na 2 fázy:

• embryonálny vývin - od oplodnenia do 8. týždňa, vyvíja sa zárodok (embryo),
• fetálny vývin - od 9. týždňa do pôrodu, vyvíja sa plod (fetus).

Obdobie embryonálneho vývinu je najcitlivejšou fázou celého vnútromaternicového života, pretože sa vyznačuje mimoriadne rýchlym delením buniek a ich fyziologicky nevratnou diferenciáciou.

Fetálny vývin - vývin plodu - prebieha približne od 9. do 40. týždňa.

Embryo nadobúda ľudské črty.

Vonkajšími znakmi sa podobá na dospelého človeka.

Plodové obaly a placenta

Z buniek zárodku postupne vzniká nielen vlastné telo zárodku, ale aj prídavné orgány, t. j. zárodočné obaly a placenta.

Okolo zárodku sa vytvára amniový obal a v ňom tekutina, v ktorej zárodok pláva.

Druhá zárodočná blana chorión zrastá so sliznicou maternice a vytvára plodový koláč - placentu.

Placenta sprostredkúva spojenie medzi plodom a organizmom matky.

Krv plodu sa v placente dostáva do bezprostrednej blízkosti matkinej krvi a odoberá z nej všetky živiny, kyslík, minerálne látky, vitamíny a vodu, a naopak do nej odovzdáva väčšinu svojich odpadových produktov, najmä oxid uhličitý a močovinu.

V organizme gravidnej matky sa zvyšuje minútová ventilácia pľúc a celková spotreba kyslíka, pretože telo ho potrebuje viac pre seba aj pre plod.

Rovnako sa zvyšuje funkcia obličiek, ktoré musia spracovať zvýšené množstvo odpadových látok.

Mení sa aj látková premena (metabolizmus), aby sa zabezpečil dostatok živín pre rast a vývoj plodu.

Rozdiel medzi oplodnením, brázdením a implantáciou

Oplodnenie teda predstavuje splynutie mužskej a ženskej pohlavnej bunky.

Brázdenie predstavuje následné mitotické delenie zygoty na blastoméry.

Implantácia je ďalší proces, pri ktorom sa blastocysta prichytí k endometriu a prenikne do jeho sliznice.

tags: #oplodnenie #a #brazdenie #oplodneneho #vajicka