PISA 2012: reflexia výsledkov, reprodukcia poznatkov a výzvy pre vzdelávanie

Projekt PISA, jedna z aktivít OECD, je považovaný za najväčší a najdôležitejší medzinárodný výskum v oblasti merania výsledkov vzdelávania, ktorý prebieha vo svete. Každé tri roky prebieha vo viac ako 60 krajinách jeden z najväčších a najdôležitejších medzinárodných výskumov v oblasti merania výsledkov vzdelávania PISA.

Do testu sa celosvetovo zapojí cez pol milióna žiakov vo veku 15 rokov. PISA testy začínajú mať status najdôležitejšej skúšky, ktorou sa meria vzdelanosť národa. OECD zverejnila výsledky PISA 2012 3. decembra 2013.

Čo merala štúdia PISA 2012

Výskum je zameraný na zisťovanie úrovne kompetencií 15-ročných žiakov, ktorí sa vo väčšine zúčastnených krajín nachádzajú v poslednom ročníku povinnej školskej dochádzky. Koncepcia projektu je nastavená tak, aby mali predstavitelia školskej politiky v jednotlivých krajinách všetky dôležité informácie o fungovaní ich školských systémov.

Testovanie začalo v roku 2000; v trojročných cykloch sa zameriava na jednotlivé oblasti - materinský jazyk (2000), matematika (2003), prírodné vedy (2006), opäť materinský jazyk (2009) a opäť matematická gramotnosť (2012).

Hlavnou testovanou oblasťou štúdie PISA 2012 bola matematická gramotnosť. Zároveň sa sledovala aj úroveň vedomostí a zručností žiakov z čitateľskej a prírodovednej gramotnosti.

Slovenská republika sa do štúdie zapája od roku 2003. Na testovaní sa u nás v apríli 2012 zúčastnila reprezentatívna vzorka 15-ročných žiakov, ktorých bolo viac ako 5 700 z 231 škôl - základných, štvorročných i osemročných gymnázií a stredných odborných škôl.

Postavenie Slovenska v medzinárodnom porovnaní

Naši žiaci si pohoršili vo všetkých troch sledovaných oblastiach - v matematickej, čitateľskej aj prírodovednej gramotnosti. Prvýkrát od roku 2003, odkedy sa Slovensko do medzinárodného testovania zapája, sú výsledky slovenských žiakov vo všetkých troch oblastiach výrazne nižšie, ako je priemer krajín OECD.

V matematickej gramotnosti sa naši žiaci zhoršili v priemere oproti predchádzajúcemu testovaniu o 15 bodov, v čitateľskej o 14 bodov a v prírodovednej o 19 bodov. Značne u nás narástlo zastúpenie žiakov v tzv. rizikovej skupine, teda s najnižšou úrovňou vedomostí. Zároveň klesol počet najlepších žiakov s top vedomosťami vo všetkých troch sledovaných oblastiach.

Matematická gramotnosť

Slovenská republika dosiahla v matematickej gramotnosti v roku 2012 výkon na úrovni 482 bodov a nachádza sa pod priemerom zúčastnených krajín OECD. Naši žiaci dosiahli štatisticky významne nižší priemerný počet bodov z matematickej gramotnosti oproti všetkým predchádzajúcim rokom (2003, 2006 aj 2009).

Oproti roku 2009 si naši žiaci pohoršili v priemere o 15 bodov. Pre Slovensko to znamená pokles z priemeru na úroveň pod priemerom krajín OECD.

V testovaní 2012 sa naši žiaci v matematickej gramotnosti umiestnili na 23. až 29. mieste spomedzi 34 krajín OECD. V medzinárodnom porovnaní všetkých 65 zúčastnených krajín sme skončili na 31. až 39. mieste.

Výkon porovnateľný s výkonom Slovenska dosiahli krajiny ako Nórsko, Portugalsko, Taliansko, Španielsko, Ruská federácia, Spojené štáty americké, Litva, Švédsko a Maďarsko. Z krajín OECD dosiahlo v matematickej gramotnosti výrazne nižší výkon ako Slovensko len päť krajín - Izrael, Grécko, Turecko, Čile a Mexiko.

Výkon slovenských žiakov v matematickej gramotnosti medzinárodnej štúdie PISA 2012 sa nachádza pod priemerom zúčastnených krajín OECD. Pri porovnaní výkonu našich žiakov v PISA 2012 je možné konštatovať štatisticky významné zníženie dosiahnutého priemerného počtu bodov z matematickej gramotnosti oproti všetkým predchádzajúcim cyklom štúdie (2003, 2006 aj 2009).

Pokles vedomostnej úrovne sa týka takmer všetkých typov škôl. Oproti roku 2009 došlo k nárastu rizikovej skupiny žiakov (s najnižšou úrovňou vedomostí) na základných školách a na stredných odborných školách bez maturity.

Kým v roku 2003, kedy bola matematika tiež hlavnou sledovanou oblasťou, sa v rizikovej skupine nachádzalo približne 20 % žiakov, v roku 2012 sa v tejto skupine nachádza už viac ako štvrtina žiakov (27,5 %).

Čitateľská gramotnosť

Slovenská republika dosiahla v čitateľskej gramotnosti 463 bodov a nachádza sa na 32. mieste v rámci 34 krajín OECD a na 43. mieste zo všetkých 65 zúčastnených krajín. Z krajín OECD dosiahli významne nižšie výsledky v porovnaní s nami iba Čile a Mexiko.

Aj v predchádzajúcich cykloch sa výkony slovenských žiakov v čitateľskej gramotnosti nachádzali pod priemerom zúčastnených krajín OECD. Oproti roku 2009 sa však priemerný výkon našich žiakov v čitateľskej gramotnosti ešte znížil o 14 bodov a zastúpenie žiakov s najnižšou úrovňou vedomostí sa zvýšilo o 6 %.

Výsledkom je, že až 28,2 % žiakov sa svojím výkonom zaradilo do rizikovej skupiny, čo znamená, že títo žiaci nedisponujú ani najzákladnejšími čitateľskými zručnosťami, ktoré sú tak potrebné pre ďalšie vzdelávanie.

Pokles vedomostnej úrovne sa týka takmer všetkých typov škôl (s výnimkou 4-ročných gymnázií). Oproti roku 2009 došlo k nárastu rizikovej skupiny žiakov (s najnižšou úrovňou vedomostí) na základných školách, na stredných odborných školách bez maturity aj na stredných odborných školách s maturitou.

Prírodovedná gramotnosť

V prírodovednej gramotnosti Slovensko dosiahlo 471 bodov a medzi 34 krajinami OECD sa tak umiestnilo na 28. až 31. mieste, v porovnaní so všetkými zúčastnenými krajinami sme skončili na 39. až 42. mieste. Aj v prírodovednej gramotnosti sme skončili pod priemerom zúčastnených krajín OECD.

To sa síce dialo už aj v predchádzajúcich cykloch PISA v rokoch 2006 a 2009, vlani však v testovaní naši pätnásťroční žiaci dosiahli ešte o 19 bodov nižší priemerný výsledok ako v roku 2009.

Z krajín OECD výrazne nižší výkon ako Slovensko v prírodovednej gramotnosti dosiahli iba Čile a Mexiko. Výkon porovnateľný s výkonom SR dosiahli Island, Dubaj (SAE), Izrael, Grécko a Turecko.

V roku 2012 sa v najnižšej - rizikovej - skupine žiakov v prírodovednej gramotnosti umiestnilo 26,8 % slovenských žiakov, čo predstavuje významný nárast v porovnaní s rokom 2009.

V ostatnom cykle štúdie PISA v roku 2012 dosiahli naši žiaci o 19 bodov nižší priemerný výsledok v porovnaní s predchádzajúcim cyklom v roku 2009. Toto zníženie je signifikantné.

Pokles vedomostnej úrovne sa týka znovu takmer všetkých typov škôl. Oproti roku 2009 došlo k nárastu rizikovej skupiny žiakov (s najnižšou úrovňou vedomostí) na základných školách, na stredných odborných školách bez maturity aj na stredných odborných školách s maturitou. Znížil sa aj percentuálny podiel žiakov v top skupine, ktorá zahŕňa najúspešnejších žiakov.

Finančná gramotnosť

V roku 2012 bolo viac ako 1 000 žiakov zapojených aj do testovania finančnej gramotnosti. Testovanie finančnej gramotnosti PISA 2012 je prvé rozsiahle testovanie tohto typu gramotnosti u 15-ročných žiakov v rámci medzinárodnej štúdie PISA.

Medzinárodné porovnanie vychádza z výsledkov skupiny 18 krajín sveta, ktoré sa v rámci štúdie PISA 2012 dobrovoľne rozhodli otestovať finančnú gramotnosť svojich 15-ročných žiakov.

Na testovaní dobrovoľne participovala aj Slovenská republika, ktorá finančnú gramotnosť 15-ročných žiakov otestovala na vybranej vzorke 1 059 žiakov všetkých typov škôl zapojených do štúdie PISA 2012.

Cieľom tejto časti štúdie PISA 2012 bolo zhodnotiť úroveň vedomostí a zručností 15-ročných žiakov v oblasti financií, ktoré sú pre nich nevyhnutné k tomu, aby mohli urobiť svoje finančné plány a rozhodnutia.

Rovnako ako v ostatných sledovaných oblastiach (matematická, prírodovedná a čitateľská gramotnosť) aj v tejto sa štúdia PISA zamerala na posúdenie schopností žiakov preukázať a aplikovať ich vedomosti a zručnosti v praxi.

V rámci testovania žiaci riešili 120 minút test v papierovej forme. Na konci testu odpovedali na niekoľko otázok z dotazníka o ich skúsenostiach vo finančnej oblasti.

Z riaditeľských dotazníkov štúdie PISA sa dozvedáme, že vzdelávanie v oblasti finančnej gramotnosti je vo vyučovacom procese na slovenských školách pomerne dostupné (dostupnejšie ako v priemere krajín OECD).

Z hľadiska výsledkov však slovenskí žiaci dosiahli vo finančnej gramotnosti výkon 470 bodov, čo predstavuje výkon signifikantne nižší ako priemerný výkon žiakov krajín OECD (500 bodov).

Rodové rozdiely vo výsledkoch

Výsledky ukazujú, že rodové rozdiely pretrvávajú: v matematike dosahujú chlapci lepšie výsledky ako dievčatá, v prírodných vedách je obraz v rámci Európskej únie zmiešaný a v čítaní dosahujú dievčatá lepšie výsledky ako chlapci.

Výsledky osobitne ukazujú, že takmer všetky slabšie výsledky v čítaní sa týkajú chlapcov.

Ukazovateľ sebadôvery preukázal silný vzťah s rodovými rozdielmi. Dievčatá majú výrazne nižšiu sebadôveru v matematike, a to aj vtedy, keď dosahujú rovnakú úroveň ako chlapci.

Výsledky PISA 2012 v širšom medzinárodnom kontexte

Vo vrchných priečkach dominujú najmä východoázijské krajiny, napríklad Kórea. Správa ukázala, že krajiny s najvyššou výkonnosťou sú zároveň krajinami s najvyššou mierou rovnosti.

Fínsko a Estónsko sú jediné krajiny Európskej únie, ktoré dosahujú vysokú výkonnosť a zároveň sociálne spravodlivé rozdelenie vzdelávacích výsledkov.

Európska únia zaostáva za svojimi referenčnými hodnotami v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy do roku 2020. V matematike zostal priemerný podiel žiakov s nízkymi výsledkami v EÚ v podstate nezmenený (22,1 % v porovnaní s 22,3 % v roku 2009).

V čítaní klesol podiel žiakov s nízkymi výsledkami z 23,1 % (2006) na 17,8 %. V prírodných vedách je tendencia k zlepšovaniu. Podiel žiakov s nízkymi výsledkami klesol z 20,3 % v roku 2006 na 16,6 % v roku 2012.

Medzinárodné porovnávania nie sú nikdy jednoduché a nie sú dokonalé. PISA však ukazuje, čo je vo vzdelávaní možné, a pomáha krajinám vidieť seba samé v zrkadle vzdelávacích príležitostí a výsledkov, ktoré poskytujú svetoví lídri vo vzdelávaní.

Aj tí, ktorí tvrdia, že relatívne postavenie krajín v PISA odráža najmä sociálne a kultúrne faktory, teraz musia pripustiť, že zlepšenie vzdelávania je možné.

V matematike sa krajiny ako Brazília, Mexiko, Tunisko a Turecko posunuli zo spodnej časti rebríčka; Taliansko, Portugalsko a Ruská federácia sa posunuli k priemeru OECD alebo do jeho blízkosti; Nemecko a Poľsko sa posunuli z priemeru na dobrú úroveň; Šanghaj-Čína a Singapur sa posunuli z dobrej úrovne na vynikajúcu.

Zo 65 zúčastnených krajín zaznamenalo zlepšenie aspoň v jednej z troch oblastí PISA 40 krajín. Tieto krajiny nezmenili svoju kultúru ani zloženie obyvateľstva a neprepustili svojich učiteľov; zmenili svoje vzdelávacie politiky a postupy.

Matematika ako hlavná výzva

V tomto ročníku sa hodnotenie PISA zameralo na matematiku. Hodnotenie PISA 2012 prišlo v čase, keď sa krajiny stále vyrovnávali s následkami hospodárskej krízy - obdobím, ktoré ukázalo naliehavosť vybaviť viac ľudí lepšími zručnosťami na spoluprácu, súťaž a prepájanie spôsobmi, ktoré posúvajú ekonomiky vpred, podporujú zamestnanosť a znižujú sociálnu nerovnosť.

Veľká časť výzvy vo vzdelávaní spočíva v riešení nedostatočných výsledkov. Naprieč krajinami takmer jeden zo štyroch pätnásťročných žiakov nedosiahol ani úroveň 2, základnú úroveň matematickej gramotnosti PISA, na ktorej žiaci musia urobiť o niečo viac než použiť základné algoritmy alebo postupy zahŕňajúce celé čísla.

V Kanade, Kórei, Šanghaji-Číne a Singapure je to však jeden z desiatich alebo menej žiakov.

Podľa jedného odhadu, ak by všetci pätnásťroční žiaci v oblasti OECD dosiahli aspoň úroveň 2 PISA v matematike, počas svojho pracovného života by prispeli k dodatočnému ekonomickému výkonu vo výške 200 biliónov USD.

Hoci takéto odhady nikdy nie sú úplne isté, naznačujú, že prínosy zlepšenia mnohonásobne prevyšujú akékoľvek predstaviteľné náklady.

Výzva sa týka aj žiakov žijúcich v sociálne znevýhodnenom prostredí a mnohé školské systémy toto znevýhodnenie ešte prehlbujú. Podľa PISA sa medzi zvýhodnenými a znevýhodnenými školami prejavujú osobitne veľké rozdiely v nedostatku učiteľov.

Rovnosť a špičkový výkon

Prilákanie najtalentovanejších učiteľov a riaditeľov škôl do najnáročnejších tried bude preto kľúčové pre dosiahnutie pokroku. PISA skutočne ukazuje, že krajiny s vyššou výkonnosťou rozdeľujú vzdelávacie zdroje medzi zvýhodnené a znevýhodnené školy spravodlivejšie.

Presvedčenie, že všetci žiaci môžu dosiahnuť vysokú úroveň, a ochota zapojiť všetkých aktérov do vzdelávania - vrátane žiakov prostredníctvom získavania spätnej väzby o vyučovacích postupoch - sú ďalšími znakmi úspešných školských systémov.

Výzvy školských systémov sa však netýkajú iba chudobných detí v chudobných štvrtiach, ale mnohých detí v mnohých štvrtiach.

Iba 2 % amerických žiakov dosahujú najvyššiu úroveň matematického výkonu, čo dokazuje, že dokážu konceptualizovať, zovšeobecňovať a používať matematiku na základe vlastného skúmania a uplatňovať svoje vedomosti v nových kontextoch.

To sa porovnáva s priemerom OECD na úrovni 3 % a s podielmi až do 31 % v Šanghaji-Číne.

Globálna ekonomika bude za vynikajúce výsledky platiť čoraz vyššiu cenu a viaceré krajiny ukázali, ako možno výrazne zvýšiť podiel špičkových žiakov v školách vrátane vysokovýkonných systémov, ako sú Hongkong-Čína a Kórea, aj nízkovýkonných systémov, ako sú Taliansko, Portugalsko a Ruská federácia.

Je dôležité, aby sa zvyšovanie vynikajúcich výsledkov a zlepšovanie rovnosti nevnímali ako protichodné politické ciele.

Čo charakterizuje úspešné školské systémy

Samozrejme, zvyšovanie výsledkov sa ľahšie povie, než uskutoční. Súčasný stav má mnoho ochrancov a krajiny musia byť odvážne v uvažovaní aj uskutočňovaní zmien, ak chcú dosiahnuť skutočný posun.

Školské systémy nemožno jednoducho skopírovať ako celok. PISA však odhalila povzbudivý počet vlastností, ktoré zdieľajú najúspešnejšie školské systémy na svete.

Všetci súhlasia, že vzdelávanie je dôležité. Skúška však prichádza vtedy, keď sa vzdelávanie porovnáva s inými prioritami.

Ako krajiny odmeňujú svojich učiteľov v porovnaní s inými vysokokvalifikovanými pracovníkmi? Chceli by ste, aby sa vaše dieťa stalo učiteľom namiesto právnika? Ako médiá hovoria o učiteľoch?

Z PISA sme sa naučili, že lídri vysokovýkonných systémov presvedčili svojich občanov, aby si vybrali vzdelávanie, svoju budúcnosť, viac než dnešnú spotrebu.

Vysoká hodnota pripisovaná vzdelávaniu je však iba časťou rovnice. Ďalšou časťou je presvedčenie, že všetky deti môžu dosiahnuť úspech.

Skutočnosť, že žiaci v niektorých krajinách sústavne veria, že úspech je najmä výsledkom tvrdej práce, a nie zdedenej inteligencie, naznačuje, že vzdelávanie a jeho sociálny kontext môžu ovplyvniť osvojovanie hodnôt podporujúcich úspech vo vzdelávaní.

V minulosti sa rôzni žiaci vyučovali podobným spôsobom. Dnešné špičkové školské systémy prijímajú rozmanitosť prostredníctvom diferencovaných vyučovacích postupov; uvedomujú si, že bežní žiaci majú mimoriadne talenty, a individualizujú vzdelávacie skúsenosti.

Vysokovýkonné školské systémy majú tiež jasné a ambiciózne štandardy platné pre všetkých. Každý vie, čo sa vyžaduje na získanie určitej kvalifikácie.

A nikde kvalita školského systému nepresahuje kvalitu jeho učiteľov. Špičkové školské systémy venujú pozornosť tomu, ako vyberajú a pripravujú svojich zamestnancov.

Sledujú, ako zlepšovať výkon učiteľov, ktorí zápasia s ťažkosťami, a ako nastaviť odmeňovanie učiteľov. Poskytujú prostredie, v ktorom učitelia spolupracujú na vytváraní dobrej praxe.

Pri rozhodovaní o investíciách uprednostňujú kvalitu učiteľov pred veľkosťou tried. V neposlednom rade poskytujú učiteľom premyslené možnosti kariérneho rastu.

Najúspešnejšie systémy sa tiež posunuli od administratívnej kontroly a zodpovednosti k profesionálnym formám zodpovednosti a organizácie práce.

Podporujú učiteľov pri rozvíjaní inovácií v pedagogike, pri zlepšovaní vlastného výkonu a výkonu kolegov a pri profesionálnom rozvoji, ktorý vedie k lepšej vzdelávacej praxi.

Cieľom minulosti bola štandardizácia a dodržiavanie pravidiel; dnes špičkové systémy umožňujú učiteľom tvorivosť.

V minulosti sa politika sústreďovala na poskytovanie vzdelávania; v dnešných špičkových školských systémoch sa sústreďuje na výsledky a presúva pohľad z hierarchie smerom k ďalšiemu učiteľovi a ďalšej škole, teda k vytváraniu sietí inovácií.

Azda najdôležitejším výsledkom svetových školských systémov je, že poskytujú kvalitné vzdelávanie v celom školskom systéme, aby z neho mal prospech každý žiak.

Celkovo Fínsko nedopadlo tak pôsobivo ako v predchádzajúcich hodnoteniach; Fínsko však zostáva výnimočné tým, že iba 6 % rozdielov vo výsledkoch žiakov sa nachádza medzi školami. Inými slovami: každá škola je úspešná.

V neposlednom rade vysokovýkonné systémy zvyknú zosúlaďovať politiky a postupy vo všetkých oblastiach systému, zabezpečujú ich súdržnosť počas dlhého obdobia a dbajú na ich dôsledné uplatňovanie.

Reprodukcia poznatkov PISA v národnom vzdelávaní

Výstupy z analýz medzinárodných meraní vedomostí žiakov PISA 2012 a poznatky z výsledkov IEA TIMSS 2011, PIRLS 2011, ICILS 2013 môžu inšpirovať autorov úloh a testov národného projektu „Zvyšovanie kvality vzdelávania na základných a stredných školách s využitím elektronického testovania“ pri tvorbe testovacích nástrojov (úloh a testov).

NÚCEM v tomto čase pracuje aj na analýze výsledkov z PISA 2012 a zistené informácie využije aj pri tvorbe úloh a testov.

„Po metodickej stránke môžu byť poznatky z PISA 2012 obohatením národného projektu“, vysvetľuje riaditeľka NÚCEM PhDr. Romana Kanovská a dodáva, že okrem spomenutej analýzy môžu tvorcovia úloh a testov nahliadnuť do starších cyklov štúdií OECD PISA a do databázy uvoľnených úloh z prechádzajúcich cyklov štúdií TIMSS a PIRLS, ktoré zisťujú zručnosti a vedomosti žiakov 4.

„NÚCEM kladie dôraz na vypracovanie nových a originálnych testov pre elektronické testovanie pre všetky vzdelávacie oblasti a úrovne,“ informovala riaditeľka R. Kanovská učiteľov na júlovom školení k tvorbe testovacích nástrojov v Bratislave.

Konštatovala, že vytvorenie kvalitnej úlohy a testu je náročné a preto je dobré využiť aj zahraničné skúsenosti.

V tvorbe elektronických úloh a testovaniach žiakov prostredníctvom počítačov sú progresívne najmä krajiny na severe a západe Európy.

Podľa údajov z roka 2012 elektronické testovanie na rôznej úrovni používa 18 európskych štátov. Slovensko sa do elektronického testovania zapojilo v roku 2008.

Lepšie zvládnutie elektronickej formy medzinárodného testovania v roku 2015 žiakom v SR umožní národný projekt „Zvyšovanie kvality vzdelávania na základných a stredných školách s využitím elektronického testovania“.

Žiaci škôl zapojených do projektu si častejším elektronickým „skúšaním“ počas školských rokov 2013/2014 a 2014/2015 ľahšie zvyknú na modernú formu preverovania vedomostí.

Minister školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky Dušan Čaplovič považuje využívanie poznatkov z medzinárodných meraní pre tvorbu elektronických úloh pre našich žiakov základných a stredných škôl za mimoriadne prínosné.

V rámci projektu „Zvyšovanie kvality vzdelávania na základných a stredných školách s využitím elektronického testovania“, ktorý realizuje NÚCEM vznikne 30 tisíc nových úloh a 150 testov zo všeobecno-vzdelávacích predmetov pre 2. stupeň základných škôl a pre stredné školy z týchto predmetov: slovenský jazyk a literatúra, maďarský jazyk a literatúra, slovenský jazyk a slovenská literatúra, anglický jazyk, nemecký jazyk, ruský jazyk, biológia, fyzika, chémia, dejepis, geografia, občianska náuka, matematika, informatika.

Od merania k zmene vzdelávacej praxe

Samotné medzinárodné porovnanie neposkytuje hotový návod pre každý školský systém. Vysokovýkonné systémy však zdieľajú jasné a ambiciózne štandardy, kvalitných učiteľov, spravodlivejšie rozdeľovanie zdrojov, diferencované vyučovacie postupy a dôraz na výsledky.

Samozrejme, neexistuje jediná kombinácia politík a postupov, ktorá bude fungovať pre všetkých a všade. Každá krajina má priestor na zlepšenie, dokonca aj najúspešnejšie krajiny.

Preto OECD vytvára túto trojročnú správu o stave vzdelávania vo svete: aby zdieľala dôkazy o najlepších politikách a postupoch a poskytla krajinám včasnú a cielenú podporu pri zabezpečovaní najlepšieho možného vzdelávania pre všetkých žiakov.

Pri vysokej nezamestnanosti mladých ľudí, rastúcej nerovnosti, výraznej rodovej priepasti a naliehavej potrebe podporiť rast v mnohých krajinách nemáme čas na strácanie.

tags: #pisa #2012 #reflexia #reprodukcia