Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá podľa slovenského právneho poriadku do času, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Veková hranica preto nie je stanovená.
Účelom výživného je pokryť všetky primerané, teda nevyhnutné a bežné hmotné potreby oprávnenej osoby s ohľadom na okolnosti každého prípadu. To zahŕňa najmä stravu, oblečenie, bývanie (vrátane kúrenia a elektriny), lekársku starostlivosť a hygienu, doplnkové príspevky na sociálne poistenie, voľnočasové a rekreačné aktivity, kultúru a šport, komunikačné médiá a masmédiá (telefón, rádio, televíziu, internet), ako aj vzdelávanie a odbornú prípravu.
Čo znamená výživné a vyživovacia povinnosť
Vyživovacou povinnosťou sa rozumie povinnosť platiť zodpovedajúce výživné.
Súd stanovuje výživné ako peňažné plnenie. Rodič, ktorý vedie domácnosť, v ktorej sa stará o dieťa, prispieva k vyživovaniu dieťaťa týmto spôsobom.
Výška výživného na dieťa závisí od schopnosti rodiča platiť výživné a od potrieb dieťaťa. Stanovuje sa podľa okolností konkrétnej veci.
Ako sa určuje výška výživného na dieťa
Ak je osoba povinná platiť výživné na niekoľko detí, zohľadní sa to príslušným znížením percenta.
Výška výživného má na základe judikatúry hornú hranicu (známu ako „Luxusgrenze“ - hranica luxusu), ktorá je dvojnásobkom až trojnásobkom priemernej sumy základných potrieb (Regelbedarf) stanovenej takisto v judikatúre.
Metodika pre výpočet výživného rodičov k deťom je platná od roku 2024 pre odbornú aj laickú verejnosť. Má predovšetkým odporúčací charakter, čo však môže zjednotiť rozhodovania súdov.
V rámci projektu „Implementácia opatrení na podporu reformy štruktúry a optimalizácie procesov v rodinnoprávnej agende“ bola vytvorená pracovná skupina, zložená z odborníkov na rodinné právo a to zo sudcov rozhodujúcich v poručenskej agende, odborníkov z akademickej obce, Generálnej prokuratúry SR a Ministerstva spravodlivosti SR.
Tá pripravila Metodiku s cieľom prispieť k zjednotenej aplikačnej praxe súdov a ktorá stanovila základné východiská a spôsob výpočtu výživného na dieťa, tzv. Metodika v rámci platnej legislatívy podrobne upravuje postup súdov pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom a to aj tým plnoletým.
Zisťovanie príjmov rodičov, aj tých, ktorí zámerne svoje príjmy zahmlievajú, tzv.
Samotná tabuľka pre výpočet výživného (č.l. Tabuľka pozná 5 vekových kategórií detí a to predškolského veku, prvého a druhého stupňa základnej školy, strednej školy, vysokej školy, pričom počet vyživovacích povinností je jedno z dôležitých kritérií.
Metodika má odporúčací charakter, nedá sa použiť vždy. Život prináša rôzne situácie, ktoré bude musieť zohľadniť v danom konaní sudca.
Pre dieťa napríklad so špecifickými potrebami pri zdravotnom postihnutí, či zvýšených výdavkoch pri mimoriadnom talente, bude musieť sudca individuálne pristupovať.
Príklad výpočtu podľa metodiky
Jednoduchý príklad:
Deti vo veku 6 a 12 rokov sú zverené do výlučnej starostlivosti matky. Otec, ako povinný rodič, má ako zamestnanec čistý príjem 1 400 €. Styk je upravený nasledovne: 2 víkendy v mesiaci deti trávia s otcom.
Výpočet výživného:
- Výška výživného podľa tabuľky: - dieťa 6 rokov - 14 % z 1400 € = 196 €
- - dieťa 12 rokov - 16 % z 1400 € = 224 €
Kontrola: výživné na obe deti by malo byť vo výške 30 % z čistej mzdy povinného rodiča, t.j. 420 € (196+224=420 €).
Styk je nastavený úzko, nemá vplyv na výšku vyživovacej povinnosti.
Kto podáva návrh na určenie alebo vymoženie výživného
Návrh na určenie alebo vymoženie výživného na maloleté deti môže podať zákonný zástupca, teda osoba, ktorá má dieťa v starostlivosti.
Nárok na výživné na dieťa sa uplatňuje v nesporovom konaní - platí to aj v prípade detí, ktoré už dosiahli plnoletosť.
Oprávnenú osobu, ktorá nemôže konať samostatne, zastupuje v konaní o náhradnom výživnom zákonný zástupca.
Príslušný súd a druh konania
Podľa § 114 rakúskeho zákona o súdnej príslušnosti (Jurisdiktionsnorm, JN) rozhoduje o nárokoch maloletých osôb na zákonné výživné aj poručnícky súd (Pflegschaftsgericht).
Poručnícky súd (Pflegschaftsgericht) - v praxi Rechtspfleger (vysoký úradník rakúskeho systému súdnictva s právomocou vydávať rozhodnutia) - rozhodne na základe dokazovania rozhodnutím.
Dieťa navyše môže v súvislosti s konaním o výživnom požiadať o dočasné opatrenie zaisťujúce predbežné vyplácanie výživného.
Súd o veci rozhodne v tzv. osvedčovacom konaní.
O nárokoch na zákonné výživné pre ďalších príbuzných vo vzostupnej alebo v zostupnej línii rozhoduje všeobecný súd oprávnenej osoby pre sporové konania.
Manželia a registrovaní partneri musia svoje nároky uplatniť v sporových občianskych konaniach podaním návrhu (žaloby).
Súd - v praxi sudca - rozhodne predmetnú vec v tzv. dôkazovom konaní (Beweisverfahren).
Manželia a registrovaní partneri môžu navyše v súvislosti s konaním o výživnom alebo konaním o rozvode manželstva/zrušení registrovaného partnerstva požiadať aj o predbežné opatrenie, ktorým sa zaistí predbežné vyplácanie výživného.
Podľa § 76a JN je súdom príslušným pre veci výživného medzi manželmi alebo registrovanými partnermi súd, na ktorom prebieha konanie o rozvod manželstva alebo zrušenie registrovaného partnerstva.
Je potrebný advokát alebo iný zástupca
Výživné na dieťa: v prvom stupni účastníci nemusia byť zastúpení.
Ak však chcú byť zastúpení, môže ich vo veciach týkajúcich sa peňažného plnenia alebo peňažnej hodnoty vyššej ako 5 000 EUR zastupovať jedine advokát [relatívna požiadavka na právneho zástupcu, § 101 ods. 1 rakúskeho zákona o nesporových konaniach, (Außerstreitgesetz, AußStrG)].
Výživné na manžela alebo registrovaného partnera: v prvom stupni účastníci nemusia byť zastúpení.
Ak však chcú byť zastúpení, môže ich vo veciach týkajúcich sa peňažného plnenia alebo peňažnej hodnoty vyššej ako 5 000 EUR zastupovať jedine advokát [relatívna požiadavka na právneho zástupcu, § 29 ods. 1 rakúskeho Občianskeho súdneho poriadku (Zivilprozessordnung, ZPO)].
Služba pre starostlivosť o deti a mládež (okresné orgány alebo magistráty) a okresné súdy poskytujú pomoc oprávneným na výživné pri uplatňovaní ich nárokov alebo vymáhaní pohľadávok.
Počas konzultačných hodín v priestoroch príslušných orgánov a súdov.
Súdne poplatky a právna pomoc
Poplatky za súdne konanie vo veci výživného sa vypočítajú na základe hodnoty priznaného výživného.
Základom na výpočet je teda výživné, ktoré už bolo priznané v minulosti.
Ak sa vec týka budúceho výživného, suma, ktorá sa použije ako základ na posúdenie, je ročná suma výživného.
V prípade plnoletých navrhovateľov je paušálny poplatok za rozhodnutia a dohody týkajúce sa nárokov na výživné na dieťa 0,5 % hodnoty priznaného výživného (položka 7, GGG).
Tento poplatok platí povinný na plnenie výživného.
Ak plnoletý povinný na plnenie výživného podá návrh na zníženie výživného, (pevne stanovený) paušálny poplatok je 15 EUR.
V konaniach o výživnom na manžela alebo registrovaného partnera sa musí použiť poplatková položka 1 GGG.
Paušálny poplatok sa účtuje len za návrh - ako žiadosť o začatie konania - a platí sa na základe pohyblivej sadzby v závislosti od základu na stanovenie poplatku.
V občianskych konaniach sa podľa § 63 až 73 ZPO musí na požiadanie priznať právna pomoc v rozsahu, v akom účastník nie je schopný zaplatiť trovy konania bez ohrozenia svojej nevyhnutnej výživy.
Nevyhnutná výživa je abstraktný pojem a je stanovená na úrovni medzi štatistickým priemerným príjmom zamestnanca a hranicou životného minima.
Nevyhnutná výživa sa považuje za ohrozenú, ak účastník a jeho rodina oprávnená na výživné nebudú schopní viesť ani skromný život, pričom sa zohľadňuje všetok použiteľný majetok alebo možnosť hromadenia úspor v priebehu dlhšie trvajúceho konania.
Právna pomoc sa môže poskytnúť len vtedy, ak zamýšľaný návrh alebo obhajoba nie sú očividne svojvoľné alebo zbytočné.
Právna pomoc zahŕňa najmä dočasné oslobodenie od súdnych poplatkov a odmien svedkov, znalcov a tlmočníkov, ako aj náhradu cestovných nákladov účastníkov, ak sa musia na konaní zúčastniť osobne.
Ak sa zo zákona vyžaduje zastupovanie advokátom (t. j. v konaniach na krajinských súdoch) alebo ak sa to považuje za potrebné vzhľadom na konkrétne okolnosti veci, účastníkovi sa predbežne bezplatne ustanoví rakúsky advokát.
V § 71 ZPO sa stanovuje, že účastníci, ktorým sa priznala právna pomoc, sú povinní uhradiť časť sumy alebo celú sumu, od ktorej boli dočasne oslobodení a ktorá zatiaľ nebola splatená, a musia zaplatiť aj odmeny uhradené na základe platobnej stupnice ustanoveným advokátom, a to ihneď, ako sú schopní urobiť to bez ohrozenia svojej nevyhnutnej výživy.
Po uplynutí troch rokov od skončenia konania už nie je možné príjemcovi právnej pomoci uložiť povinnosť zaplatiť tieto trovy.
Kedy sa výživné platí
Výživné sa musí platiť vopred na začiatku príslušného mesiaca [§ 1418 rakúskeho Občianskeho zákonníka (Allgemeines bürgerliches Gesetzbuch, ABGB), § 70 rakúskeho zákona o manželstve (Ehegesetz), § 22 ods. 1 rakúskeho Občianskeho súdneho poriadku, (Zivilprozessordnung, EPG)].
Zmena rozhodnutia o výživnom
Výživné na manželov alebo registrovaných partnerov, pokiaľ zotrvávajú v manželstve alebo v registrovanom partnerstve, závisí aj od platobnej schopnosti povinného na plnenie výživného a od potrieb osoby oprávnenej na výživné a musí sa vždy stanoviť individuálne.
Výživné pre stranu s nižším príjmom sa na základe percentuálnej metódy vyplývajúcej z judikatúry ako usmernenie odpočíta od 40 % príjmu rodiny (čistý príjem oboch manželov/partnerov) vlastný príjem navrhovateľa.
Ak jeden z účastníkov nemá vlastný príjem a len sa stará o domácnosť, má nárok na tretinu (33 %) čistého príjmu živiteľa.
Povinnému na plnenie výživného (vo vykonávacom konaní dlžník) sa musí ponechať minimálna suma, ktorá sa rovná hranici životného minima (Existenzminimum).
Hranica životného minima sa stanovuje každý rok a závisí od viacerých faktorov.
Podľa § 291b rakúskeho exekučného poriadku (Exekutionsordnung, EO) sa dlžníkovi v prípade núteného výkonu rozhodnutia o výživnom musí ponechať aspoň 75 % životného minima.
Z rozdielu medzi touto zníženou hranicou životného minima a štandardnou hranicou životného minima sa najskôr musia uspokojiť všetky súčasné pohľadávky na zákonnom výživnom, a to bez ohľadu na poradie prednosti záväzkov stanovené pre takéto pohľadávky a úmerne aktuálnej mesačnej platbe výživného.
Čo je potvrdenie o výživnom
Potvrdenie o výživnom môže slúžiť ako doklad o tom, že výživné bolo určené rozhodnutím súdu, že povinná osoba výživné platí alebo že sa výživné vymáha.
Pri žiadosti o náhradné výživné sa prikladá potvrdenie súdneho exekútora o doručení návrhu súdu na vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom.
Pri cezhraničnom vymáhaní sa prikladá potvrdenie Centra o postúpení návrhu na výkon rozhodnutia vo veci vymáhania výživného príslušnému prijímajúcemu orgánu v cudzine alebo potvrdenie, že vymáhanie výživného z cudziny nie je možné.
Žiadateľ zároveň uvedie údaje z posledného rozhodnutia súdu, ktorým súd určil dieťaťu výživné, a to ECLI kód uvedený na rozhodnutí súdu alebo spisovú značku rozhodnutia súdu, dátum vydania rozhodnutia súdu a názov súdu.
Náhradné výživné pri neplatení výživného
Účelom náhradného výživného (Unterhaltsvorschuss) je zabezpečiť, aby maloleté deti dostali výživné aj vtedy, keď rodič povinný na plnenie výživného neuhrádza výživné pravidelne alebo ho neplatí vôbec.
Náhradné výživné platí na základe žiadosti štát.
Náhradné výživné sa priznáva od začiatku mesiaca, v ktorom bola podaná príslušná žiadosť, a môže sa vyplácať maximálne päť rokov.
Náhradné výživné predstavuje významný nástroj sociálnej ochrany nezaopatrených detí v prípadoch, keď si povinná osoba (najčastejšie rodič) neplní vyživovaciu povinnosť určenú rozhodnutím súdu.
Štát v takýchto situáciách dočasne preberá zodpovednosť za zabezpečenie výživy dieťaťa, čím pomáha stabilizovať ekonomickú situáciu rodiny v ťažkej životnej situácii.
Podmienky poskytovania náhradného výživného upravuje osobitný predpis, ktorým je zákon č. 201/2008 Z.z.
Náhradným výživným sa prispieva na zabezpečenie výživy nezaopatreného dieťaťa (oprávnenej osoby) v prípade, ak si povinná osoba (rodič alebo iná fyzická osoba) neplní vyživovaciu povinnosť voči nezaopatrenému dieťaťu alebo sirote nevznikol nárok na sirotský dôchodok alebo na sirotský výsluhový dôchodok, resp. suma takéhoto dôchodku je nižšia ako suma stanovená zákonom o náhradnom výživnom.
Oprávnená osoba má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo prechodný pobyt, ak sa jej poskytuje doplnková ochrana podľa zákona o azyle a zdržiava sa na území Slovenskej republiky; to neplatí ak sa oprávnená osoba zdržiava v cudzine z dôvodu štúdia v cudzine.
Výška náhradného výživného
Ak povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť v plnej výške, náhradné výživné sa poskytne vo výške určenej rozhodnutím súdu alebo vo výške rozdielu medzi výškou výživného určeného rozhodnutím súdu a výškou zaplateného výživného povinnou osobou.
Ak oprávnenej osobe nevznikol nárok na sirotský dôchodok alebo na sirotský výsluhový dôchodok, náhradné výživné sa poskytne vo výške 0,7-násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa.
V prípade, ak oprávnenej osobe vznikol nárok na takýto dôchodok, náhradné výživné sa poskytuje vo výške rozdielu medzi 0,7-násobkom sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa a úhrnom súm sirotského dôchodku a sirotského výsluhového dôchodku po jednom rodičovi.
Ak ide o dieťa v NRS výška náhradného výživného je vo výške výživného určeného rozhodnutím súdu.
- ak povinná osoba neplatí vôbec: náhradné výživné sa poskytuje v plnej výške určenej súdnym rozhodnutím
- ak je výživné platené len čiastočne: štát dopláca rozdiel medzi súdnou výškou a skutočne uhradenou sumou
- v prípade siroty bez nároku na sirotský dôchodok: štát poskytuje výživné vo výške 0,7-násobku sumy životného minima
- pri náhradnej starostlivosti: vychádza sa z výšky výživného určenej súdom
Ako podať žiadosť o náhradné výživné
Konanie o náhradnom výživnom sa začína na základe písomnej žiadosti alebo žiadosti podanej elektronickými prostriedkami podpísanej zaručeným elektronickým podpisom.
Žiadosť sa podáva na úrade podľa miesta trvalého pobytu oprávnenej osoby (nezaopatreného dieťaťa).
Žiadosť o náhradné výživné sa podáva na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny podľa miesta trvalého pobytu oprávnenej osoby.
Žiadateľom o náhradné výživné môže byť:
- nezaopatrené dieťa, ak je plnoleté;
- rodič dieťaťa;
- iná fyzická osoba, ktorej má povinná osoba podľa právoplatného rozhodnutia súdu platiť výživné pre oprávnenú osobu (okrem žiadosti o náhradné výživné za sirotský dôchodok);
- zariadenie sociálno právnej ochrany detí a sociálnej kurately, ak je oprávnenej osobe poskytovaná starostlivosť v zariadení SPOaSK.
Žiadosť je možné zaslať elektronicky pomocou formulára zverejneného na portáli slovensko.sk alebo je možné podať listinne - poštou alebo osobne na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny podľa miesta trvalého pobytu žiadateľa.
Vzory formulárov žiadostí pre listinné podanie sú vypublikované na odkaze Podrobnejšie informácie o príspevku (na tejto stránke nižšie).
Žiadosť nie je spoplatnená.
Pre zaslanie žiadosti je potrebný elektronický občiansky preukaz s čipom (eID).
Pri odoslaní je vyžadované elektronické podpísanie žiadosti kvalifikovaným elektronickým podpisom (bez podpisu nie je možné žiadosť odoslať).
Doklady k žiadosti
K písomnej žiadosti sa prikladá:
- potvrdenie súdneho exekútora o doručení návrhu súdu na vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom;
- potvrdenie Centra o postúpení návrhu na výkon rozhodnutia vo veci vymáhania výživného príslušnému prijímajúcemu orgánu v cudzine alebo potvrdenie, že vymáhanie výživného z cudziny nie je možné;
- potvrdenie útvaru sociálneho zabezpečenia alebo Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia o výške sirotského výsluhového dôchodku, sirotských výsluhových dôchodkov, alebo potvrdenie o nepriznaní sirotského výsluhového dôchodku;
- potvrdenie o návšteve školy, ak ide o žiaka alebo študenta navštevujúceho školu so sídlom mimo územia Slovenskej republiky;
- v prípade, ak si povinná osoba čiastočne plní vyživovaciu povinnosť - doklad o úhrade výživného v mesiaci podania žiadosti.
V prípade detí zverených do NRS, konanie o náhradnom výživnom začína z podnetu úradu a to dňom, v ktorom bolo úradu doručené vykonávateľné rozhodnutie súdu, ktorým je povinnej osobe uložená povinnosť poukazovať výživné pre oprávnenú osobu úradu.
Príklad náhradného výživného
Aplikujúc vyššie uvedené v praxi, na to, aby matka s jedným maloletým dieťaťom (pričom dieťa by malo trvalý pobyt na území SR) dostávala na toto dieťa náhradné výživné, musí najskôr podať návrh na súd, aby výšku výživného určil.
Po podaní žiadosti a splnení vyššie uvedených podmienok by ÚPSVAR skúmal výšku príjmov (matky a dieťaťa), ktorá nesmie presahovať 3,3 násobok sumy životného minima.
Suma životného minima (od 01.07.2020) na plnoletú fyzickú osobu je vo výške 214,83 EUR a na maloleté dieťa vo výške 98,08 EUR (spolu 312,91 EUR).
Ak príjem matky a dieťaťa nepresiahne sumu 1.032,60 EUR, potom ÚPSVAR rozhodne o náhradnom výživnom.
Jeho výška sa rovná výške výživného, ktoré bolo určené súdnym rozhodnutím, najviac vo výške 3,7-násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa.
To znamená, že ak súd určil výšku výživného v sume 150,- EUR mesačne, výška náhradného výživného bude tiež v sume 150,- EUR mesačne.
Trvanie nároku na náhradné výživné prehodnocuje ÚPSVAR každých šesť kalendárnych mesiacov.
Povinnosti príjemcu náhradného výživného
Príjemca náhradného výživného je povinný oznámiť úradu všetky zmeny, ktoré môžu ovplyvniť samotný nárok, výšku náhradného výživného alebo jeho vyplácanie.
Je povinný informovať úrad o každej zmene skutočností rozhodujúcich na trvanie nároku na náhradné výživné, na jeho výšku a na jeho vyplácanie bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich dní odo dňa zmeny týchto skutočností.
Takýmito skutočnosťami sú napr.
Príjemca je povinný na výzvu úradu preukázať skutočnosti rozhodujúce na trvanie nároku na náhradné výživné, na jeho výšku a jeho vyplácanie, a to v lehote určenej úradom.
V prípade zmeny výšky výživného (napr. zmena pomerov dieťaťa) úrad zvýši alebo zníži náhradné výživné.
Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom (ďalej len „zákon o náhradnom výživnom“) môže dôjsť k zastaveniu výplaty náhradného výživného zo strany príslušného úradu.
V prípade, že výživné bolo po podaní žiadosti o náhradné výživné (a jeho vyplatení) dodatočne uhradené, môže vzniknúť povinnosť vrátiť vyplatené náhradné výživné.
Teda ak povinný rodič dodatočne zaplatí výživné (alebo jeho časť), je poberateľ náhradného výživného vrátiť sumu náhradného výživného až do výšky, v ktorej bolo zaplatené výživné (alebo jeho časť) od povinnej osoby.
Pokiaľ súdny exekútor vymôže pohľadávku na výživnom, je povinný v zmysle § 59 ods. 4 exekučného poriadku túto sumu oznámiť úradu.
Pokiaľ Centrum vymôže pohľadávku na výživnom, je povinné podľa § 15 ods. 4 písm.
Centrum je povinné podľa § 15 ods. 4 písm. c) bod 1 zákona o náhradnom výživnom oznámiť úradu ukončenie vymáhania výživného z cudziny.
Vymáhanie výživného zo zahraničia
Ak povinný na plnenie výživného žije v zahraničí alebo ak v Rakúsku nemá žiadny exekvovateľný majetok, nútený výkon rozhodnutia sa musí uskutočniť v zahraničí.
Centrum je ústredným orgánom na území Slovenskej republiky pre uplatňovanie nárokov v prípadoch súvisiacich s cezhraničným vymáhaním výživného.
Centrum sa zaoberá vymáhaním výživného v prípadoch, keď žije osoba, ktorá má platiť výživné v zahraničí a oprávnená osoba na území Slovenskej republiky a naopak, keď oprávnená osoba žije v zahraničí a požaduje platenie výživného od osoby, ktorá sa nachádza na území Slovenskej republiky.
Po doručení písomnej žiadosti (o pomoc pri vymáhaní výživného, o vydanie rozhodnutia o výživnom v zahraničí, o zvýšenie alebo zníženie výživného v zahraničí a pod.) Centrum žiadateľa informuje o ďalšom postupe a nevyhnutnosti zabezpečenia potrebných dokladov.
Po doložení všetkých požadovaných informácií a dokumentov Centrum žiadosť postúpi partnerskému ústrednému orgánu v zahraničí na ďalšie konanie.
Toto konanie prebieha podľa právneho poriadku daného štátu a Centrum má preto obmedzené možnosti toto konanie ovplyvniť alebo urýchliť.
Úspešnosť vymáhania výživného závisí od viacerých skutočností, najmä od postupov danej krajiny, ekonomickej situácie a ochoty povinného, pružnosti rozhodovania súdov a iných orgánov a od iných okolností prípadu.
Návrh postúpi súdu ústredný orgán.
Súd podľa potreby prizná právnu pomoc a zariadi, aby Rakúska advokátska komora určila advokáta, ktorý poskytne právnu pomoc.
Ak sa výživné zo zahraničia nedarí vymôcť ani prostredníctvom Centra (napr., ak sa povinný vyhýba plateniu výživného alebo nie je jeho pobyt známy), odporúčame informovať sa na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v mieste bydliska oprávneného (dieťa) ohľadom možnosti poberania náhradného výživného podľa zákona č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom a o zmene a doplnení zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 615/2006 Z. z.
Právne predpisy súvisiace s výživným
- zákon č. 97/1963 Zb.
- Nariadenie Rady (ES) č. 4/2009 z 18.
- Zákon č. 201/2008 Z. z.
Sumy životného minima sú ustanovené zákonom č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Sumy životného minima sa upravujú vždy k 1.
Náhradné výživné je dôležitou formou podpory pre deti, ktorým (najčastejšie) rodič neplní vyživovaciu povinnosť.
Pre jeho zachovanie je nevyhnutné dodržiavať zákonné podmienky a včas oznamovať všetky zmeny.
tags: #potvrdenie #o #vyzivnom #na #dieta