Pri akej diagnóze dieťa patrí do špeciálnej triedy? Všetko, čo potrebujete vedieť!

Dieťa nepatrí do špeciálnej triedy automaticky iba na základe názvu diagnózy. O vhodnom spôsobe vzdelávania rozhodujú predovšetkým jeho konkrétne výchovno-vzdelávacie potreby, výsledky diagnostických vyšetrení, odporúčanie zariadenia poradenstva a prevencie a informovaný súhlas zákonného zástupcu.

Deti a žiaci so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sa spravidla vzdelávajú v školách hlavného prúdu. K zaradeniu do niektorej z uvedených organizačných foriem sa vyžaduje informovaný súhlas zákonného zástupcu dieťaťa alebo žiaka.

Čo znamená špeciálna výchovno-vzdelávacia potreba

Špeciálnou výchovno-vzdelávacou potrebou požiadavka určená diagnostikou v zariadeniach poradenstva a prevencie na poskytnutie podporného opatrenia vo výchove a vzdelávaní (ďalej len „podporné opatrenie“) dieťaťu alebo žiakovi so zdravotným znevýhodnením (t. j. so zdravotným postihnutím.

Systém poradenstva a podpory poskytuje služby podľa potrieb dieťaťa, žiaka, rodiny a nie len podľa stanovenej diagnózy.

Opatrenia sú zacielené na podporu všetkých detí, či už detí v riziku sociálneho, zdravotného alebo iného znevýhodnenia, príp. nadania.

Pri rozhodovaní preto nie je rozhodujúce iba to, či má dieťa napríklad autizmus, poruchu učenia, narušenú komunikačnú schopnosť, sluchové alebo zrakové postihnutie, telesné postihnutie či intelektové znevýhodnenie. Dôležité je najmä to, akú mieru podpory potrebuje a či môže úspešne postupovať podľa vzdelávacieho programu bežnej triedy.

Aký je rozdiel medzi bežnou triedou, špeciálnou triedou a špeciálnou školou

Bežná trieda v bežnej škole

Deti a žiaci so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sa spravidla vzdelávajú v školách hlavného prúdu.

Dieťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami možno začleniť do bežnej základnej školy.

V bežných materských, základných a stredných školách spolu s ostatnými deťmi a žiakmi.

Riaditeľ základnej školy nemôže odmietnuť prijať a vzdelávať dieťa s diagnostikovanými ŠVVP(špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami), ktoré do tejto školy patrí podľa bydliska, nakoľko školská dochádzka je povinná pre všetky deti príslušného veku bez rozdielu.

Vzdelávanie v bežnej triede môže byť doplnené podpornými opatreniami, pedagogickým asistentom, pomocou školského špeciálneho pedagóga, individuálnou prácou, úpravou hodnotenia alebo individuálnym vzdelávacím programom.

Špeciálna trieda v bežnej škole

Škola má možnosť zriadiť špeciálne triedy, spravidla pre žiakov s rovnakým zdravotným znevýhodnením.

V ZŠ možno so súhlasom zriaďovateľa zriadiť špecializovanú triedu.

V špecializovanej triede sa vzdelávajú žiaci, ktorí nemajú predpoklad úspešne zvládnuť obsah vzdelávania príslušného ročníka bežnej školy.

Žiaka do špecializovanej triedy zaraďuje riaditeľ školy na návrh triedneho učiteľa po vyjadrení výchovného poradcu a s informovaným súhlasom zákonného zástupcu žiaka na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden školský rok.

Špecializovanú triedu možno zriadiť pre najmenej štyroch žiakov a najviac ôsmich žiakov z jedného ročníka alebo viacerých ročníkov.

Ak je počet žiakov v špecializovanej triede nižší ako štyria žiaci, špecializovaná trieda sa zruší.

Špeciálna trieda teda nemusí byť určená iba pre jednu konkrétnu diagnózu. Jej účelom je vytvoriť dočasnú alebo osobitnú vzdelávaciu organizáciu pre žiakov, ktorí v danom období nedokážu úspešne zvládnuť obsah bežnej triedy ani pri dostupných podporných opatreniach.

Špeciálna škola

Školy pre deti alebo žiakov so zdravotným znevýhodnením (t. j. špeciálne školy) prijímajú deti alebo žiakov na základe diagnostických vyšetrení, po potvrdení zdravotného znevýhodnenia.

Pri výchove a vzdelávaní detí a žiakov so zdravotným znevýhodnením sa postupuje podľa Vzdelávacích programov pre deti a žiakov so zdravotným znevýhodnením.

Ak zdravotné znevýhodnenie dieťaťu alebo žiakovi znemožňuje, aby sa vzdelával podľa vzdelávacieho programu danej školy, takéto dieťa alebo žiak sa vzdeláva podľa individuálneho vzdelávacieho programu, ktorý rešpektuje jeho špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby.

Pri akých potrebách môže byť špeciálna trieda vhodná

O zaradení nerozhoduje samotná diagnóza, ale jej vplyv na učenie, komunikáciu, správanie, samostatnosť a schopnosť zvládať požiadavky bežnej triedy.

zdravotné postihnutie;
intelektové znevýhodnenie;
autizmus a iné pervazívne vývinové poruchy;
narušená komunikačná schopnosť;
špecifické poruchy učenia;
sluchové postihnutie;
zrakové postihnutie;
telesné postihnutie;
vývinové poruchy;
kombinované zdravotné znevýhodnenie.

U žiakov so sluchovým postihnutím, s narušenou komunikačnou schopnosťou, špecifickými poruchami učenia, s autizmom a inými pervazívnymi vývinovými poruchami je druhý cudzí jazyk voliteľný a závisí od individuálnych schopností konkrétneho žiaka.

To však neznamená, že každé dieťa s niektorou z uvedených diagnóz musí byť zaradené do špeciálnej triedy. Mnohé deti sa vzdelávajú v bežných triedach s podporou, ak im takéto podmienky umožňujú napredovať.

Kto rozhoduje o zaradení dieťaťa

O prijatí detí a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami rozhoduje riaditeľ školy na základe odporúčania všeobecného lekára pre deti a dorast a zariadenia poradenstva a prevencie.

Školy pre deti alebo žiakov so zdravotným znevýhodnením prijímajú deti alebo žiakov na základe diagnostických vyšetrení, po potvrdení zdravotného znevýhodnenia.

O vyjadrenie na účel poskytnutia podporného opatrenia môže riaditeľa školy alebo riaditeľa školského zariadenia požiadať zákonný zástupca dieťaťa alebo neplnoletého žiaka, plnoletý žiak, zástupca zariadenia alebo pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec.

K zaradeniu do niektorej z uvedených organizačných foriem sa vyžaduje informovaný súhlas zákonného zástupcu dieťaťa alebo žiaka.

Riaditeľ školy pred prijatím dieťaťa so ŠVVP do školy so vzdelávacím programom pre žiakov so ŠVVP poučí zákonného zástupcu o všetkých možnostiach vzdelávania jeho dieťaťa (§ 61 ods.

Aké diagnostické vyšetrenia sa vykonávajú

Rozhodnutiu o vzdelávaní v špeciálnej triede alebo špeciálnej škole predchádzajú diagnostické vyšetrenia. Ich cieľom je zistiť nielen zdravotný stav dieťaťa, ale aj jeho schopnosti, potreby a podmienky, za ktorých sa môže najlepšie vzdelávať.

Diagnostika môže zohľadňovať najmä:

úroveň rozumových schopností;
vývin reči a komunikačných schopností;
sluchové, zrakové a telesné funkcie;
pozornosť, pamäť a pracovné tempo;
emocionálne a sociálne fungovanie;
schopnosť prispôsobiť sa skupine;
samostatnosť pri bežných činnostiach;
schopnosť zvládať školské požiadavky;
potrebu špeciálnych pomôcok a odborných intervencií.

Výsledkom nemá byť iba pomenovanie diagnózy, ale aj odporúčanie, aké podporné opatrenia a aká organizačná forma vzdelávania sú pre dieťa vhodné.

Systém poradenstva a prevencie

Systém poradenstva a prevencie poskytuje služby podľa potrieb dieťaťa, žiaka, rodiny a nie len podľa stanovenej diagnózy.

Zariadenie poradenstva a prevencie môže posúdiť, či dieťa potrebuje podporné opatrenia, individuálny vzdelávací program, špeciálne pomôcky, asistenciu alebo inú formu vzdelávania.

Riaditeľ školy je povinný pri výchove a vzdelávaní takéhoto žiaka zabezpečiť systematickú spoluprácu školy so školským zariadením výchovného poradenstva a prevencie.

Školský špeciálny pedagóg okrem iného vykonáva diagnostickú činnosť, poskytuje odbornú pomoc a špeciálno-pedagogické poradenstvo, podieľa sa na tvorbe individuálneho učebného plánu, či vykonáva priamu výchovno-vzdelávaciu činnosť.

Pracuje so žiakmi individuálne - na hodine u školského špeciálneho pedagóga, prípadne v triede na vyučovaní.

u žiakov so zdravotným znevýhodnením môže školský špeciálny pedagóg, liečebný pedagóg, logopéd, školský psychológ v rámci vyučovania pracovať individuálne s vybranými žiakmi s cieľom systematickej, intenzívnej korekcie, terapie alebo reedukácie postihnutia, resp.

V prípade potreby sa obráťte na regionálne úrady školskej správy, ktoré sídlia v krajských mestách.

Podporné opatrenia pred zaradením do špeciálnej triedy

Špeciálna trieda by nemala byť prvým automatickým riešením. Najskôr sa posudzuje, či možno dieťa vzdelávať v bežnej triede pomocou vhodných podporných opatrení.

Na podporu výchovy a vzdelávania žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami škola zabezpečí najmä materiálne vybavenie, ktoré zahŕňa špeciálne edukačné publikácie, špeciálne vyučovacie pomôcky, kompenzačné pomôcky, prístroje, digitálne technológie, úpravu prostredia, prípadne špeciálne miestnosti a učebne.

Pedagogický asistent sa podľa požiadaviek učiteľa, podieľa na výchovno-vzdelávacom procese najmä utváraním rovnosti príležitostí vo výchove a vzdelávaní, na prekonávaní architektonických, informačných, jazykových, zdravotných, sociálnych alebo kultúrnych bariér.

V bežnej ZŠ pôsobí školský špeciálny pedagóg, liečebný pedagóg, školský logopéd alebo školský psychológ, ak ZŠ vzdeláva viac ako 20 žiakov so ZZ okrem žiakov so ZZ vzdelávaných v špeciálnych triedach. (§ 94 ods.

Počet detí v triede materskej školy môže byť znížený najviac o dve za každé dieťa so zdravotným znevýhodnením a dieťa s nadaním.

Pri hodnotení a klasifikácii žiakov so zdravotným znevýhodnením je potrebné zohľadňovať zdravotné postihnutie týchto žiakov a vychádzať zo záverov a odporúčaní k hodnoteniu a klasifikácii školských poradenských zariadení.

Žiaci so zdravotným znevýhodnením môžu mať napríklad upravené podmienky na vykonanie skúšok (predĺženie časového limitu, úprava testov po formálnej a obsahovej stránke, použitie kompenzačných pomôcok, prítomnosť asistenta/tlmočníka z posunkovej reči).

Individuálny vzdelávací program

Žiak, ktorý má špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby, musí mať vypracovaný individuálny výchovno-vzdelávací program.

Individuálny výchovno-vzdelávací program je súčasťou povinnej dokumentácie žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, individuálne integrovaného v bežnej triede základnej školy.

Individuálny vzdelávací program zahŕňa úpravu učebných osnov predmetov, v ktorých žiak nemôže postupovať podľa učebných osnov daného ročníka.

Ak je žiakovi so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami potrebné prispôsobiť obsah a formy vzdelávania v jednom alebo viacerých vyučovacích predmetoch, vypracuje vyučujúci daného predmetu v spolupráci so špeciálnym pedagógom ako súčasť individuálneho vzdelávacieho programu Úpravu učebných osnov konkrétneho predmetu.

Ide o úpravu obsahu vzdelávania žiaka, nie o redukciu obsahu učiva.

Vychádza sa pri tom z učebných osnov konkrétneho predmetu v zmysle úpravy učiva s prihliadnutím na špecifiká vyplývajúce zo zdravotného znevýhodnenia žiaka.

Vyučujúci učiteľ v spolupráci so špeciálnym pedagógom vypracuje postupnosť krokov pri preberaní učiva príslušného predmetu.

Individuálny výchovno-vzdelávací program sa v priebehu školského roka môže upravovať a doplňovať podľa aktuálnych špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb žiaka.

V prípade potreby škola môže využiť individuálny vzdelávací program aj pre žiaka zo sociálne znevýhodneného prostredia.

Individuálny vzdelávací program sa uplatňuje aj v prípadoch individuálnej integrácie žiaka s intelektovým nadaním alebo ak je žiak s intelektovým nadaním súčasne žiakom so zdravotným znevýhodnením.

Špeciálna trieda na základnej škole

Do triedy ZŠ možno začleniť žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ŠVVP).

V špecializovanej triede sa vzdelávajú žiaci, ktorí nemajú predpoklad úspešne zvládnuť obsah vzdelávania príslušného ročníka bežnej školy.

Špecializovaná trieda je preto určená na riešenie konkrétnej vzdelávacej situácie a nemá predstavovať automatické alebo trvalé oddelenie dieťaťa od bežného kolektívu.

Ak riaditeľ školy alebo príslušné poradenecké zariadenie zistí, že vzdelávanie nie je na prospech začlenenému žiakovi alebo žiakom, ktorí sú účastníkmi výchovy a vzdelávania, navrhne po písomnom súhlase orgánu miestnej štátnej správy v školstve a príslušného poradeneckého zariadenia zákonnému zástupcovi iný spôsob vzdelávania dieťaťa.

Ak zákonný zástupca nesúhlasí so zmenou spôsobu vzdelávania svojho dieťaťa, o jeho ďalšom vzdelávaní rozhodne súd (§ 29 školského zákona ods.

Príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve uhradí zo štátneho rozpočtu zákonnému zástupcovi dieťaťa cestovné náklady vo výške ceny hromadnej dopravy na jeho dopravu do a zo školy, do ktorej bol žiak po zmene zaradený.

Úvodný ročník

Úvodný ročník možno zriadiť pre najmenej štyroch žiakov a najviac desiatich žiakov.

Žiaka do úvodného ročníka zaraďuje riaditeľ školy na základe vyjadrenia zariadenia poradenstva a prevencie a s vopred prerokovaným informovaným súhlasom zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia.

Absolvovanie úvodného ročníka sa nepovažuje za prvý rok plnenia povinnej školskej dochádzky.

Čo sa deje v špeciálnej materskej škole

zvážiť škôlku môžete približne od troch rokov (nastúpiť možno aj skôr v prípade, že súhlasí riaditeľ) a môžete požiadať o zaradenie do bežnej škôlky alebo špeciálnej materskej škôlky - súčasťou môže byť dohoda zaradenia do týchto zariadení aj na skrátený čas (napr.

Hlavnou výhodou špeciálnej škôlky je množstvo asistentov v prepočítanom množstve na dieťa (častokrát v pomere 1:2 - jeden učiteľ na dve deti).

Druhou výhodou je špeciálne upravený program - s možnosťou canisterapie, fyzioterapie, logopédie a podobne.

Nevýhodou, najmä pre deti s menšou mentálnou poruchou je brzdiaci kolektív.

Učiteľky a učitelia v špeciálnych materských školách deklarujú individuálne vyučovanie a prácu v malých skupinách.

Toto zistenie potvrdzujú aj analyzované správy Štátnej školskej inšpekcie, v ktorých sa opakovane objavuje pozitívne hodnotenie prístupu učiteliek špeciálnych materských škôl najmä v súvislosti s diferenciáciou práce podľa potrieb detí.

Individuálne vyučovanie v špeciálnej materskej škole je posudzované dvomi spôsobmi.

Ide jednak o rešpektovanie potrieb detí - predovšetkým prispôsobením dĺžky činnosti alebo zaťaženia podľa postihnutia dieťaťa.

To sa prejavuje aj v rešpektovaní času, počas ktorého sa dieťa dokáže sústrediť.

Pri práci vo dvojici sa rozvíjajú nielen komunikačné kompetencie detí, rozširuje sa ich slovná zásoba, podporuje sa učenie sa navzájom, ale rozvíja sa aj schopnosť akceptovať druhého, kontrolovať svoju agresiu.

Vzájomná pomoc detí počas práce v skupinách alebo pri práci vo dvojiciach im tak pomáha rozvíjať nielen svoje zručnosti a schopnosti, ale aj podporuje pocit samostatnosti (do miery, ako to umožňuje typ a závažnosť postihnutia) a spolupatričnosti.

Vyučovanie (prostredníctvom umenia) v sebe zahŕňa nielen hudobné a pohybové aktivity, ale aj rôzne riekanky pri rozvoji komunikačných kompetencií detí alebo obrazové materiály na podporu vnímania a orientácie.

Dôležitou metódou výučby v špeciálnych materských školách je rozhovor alebo diskusia o téme.

Medzi špeciálnymi a bežnými materskými školami sú len minimálne rozdiely vo využívaní metód a foriem výučby, dominuje rozhovor o téme.

Výsledky dotazníkového prieskumu To dá rozum indikujú, že spôsoby osvojovania si vedomostí aj kompetencií detí v špeciálnych materských školách sú podobné tým, ktoré využívajú materské školy s prevahou detí bez špeciálnych potrieb.

Učiteľky a učitelia v špeciálnych materských školách preferujú vo svojej edukačnej praxi bádateľské metódy a experimenty realizované žiakmi menej ako v bežnej materskej škole.

Dôvodom je nedostatok učiteliek a asistentov.

Dostupnosť špeciálnych materských škôl

Len málo štátnych škôlok je pripravených pre deti so zdravotným znevýhodnením.

Na Slovensku podľa geografickej polohy, pretože iba 60 % okresov na Slovensku majú aspoň 1 špeciálnu materskú škôlku.

Tá však má svoje obmedzené kapacity.

Nie. Až 40% slovenských okresov nemá aspoň jednu špeciálnu materskú školu (ŠMŠ).

Dokonca jednotlivé ŠMŠ sú väčšinou určené pre deti s konkrétnym druhom postihnutia (napr.

Viac ako polovica detí so zdravotným znevýhodnením zostáva v súčasnosti za bránami materských škôl.

Ich podiel na celkovej populácii detí v materských školách je desaťnásobne nižší ako v prípade základných škôl.

Z nich dve tretiny smerujú do špeciálnych materských škôl.

Väčšinou za to môže nedostupnosť alebo obsadenosť škôlok.

V školskom roku 2018/2019 dochádzalo do MŠ 2 221 detí s diagnostikovaným zdravotným znevýhodnením.

To znamená, že podľa odhadov až 60 % detí so zdravotným znevýhodnením vo veku od troch rokov do začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky v súčasnosti MŠ nenavštevuje.

Presný údaj o počte detí so zdravotným znevýhodnením v predškolskom veku absentuje.

Na základe kvalifikovaných odhadov Asociácie poskytovateľov a podporovateľov včasnej intervencie je na Slovensku približne 14 000 detí so zdravotným znevýhodnením vo veku do 7 rokov.

Údaj	Hodnota
Špeciálna materská škola v okresoch	60 % okresov
Deti so zdravotným znevýhodnením v MŠ v školskom roku 2018/2019	2 221
Odhad detí so zdravotným znevýhodnením do 7 rokov	približne 14 000
Podiel detí so zdravotným znevýhodnením v materských školách	1,35 %
Podiel žiakov so zdravotným znevýhodnením v základných školách	11,07 %

Kým v školskom roku 2018/2019 tvorili deti so zdravotným znevýhodnením len 1,35 % všetkých detí v materských školách, v základných školách bol ich podiel takmer desaťnásobne vyšší a dosahoval 11,07 % všetkých žiakov.

Nízke zastúpenie detí so zdravotným znevýhodnením v predškolskom vzdelávaní môže byť čiastočne vysvetlené administratívnymi dôvodmi, keďže zriaďovatelia bežných materských škôl (na rozdiel od základných či stredných škôl) na ich vzdelávanie nedostávajú navýšené normatívne prostriedky, a teda nie sú motivovaní oficiálne vykazovať ich počty.

Štatistiky môžu byť do istej miery skreslené aj tým, že nie všetky deti, ktoré majú zdravotné znevýhodnenie, majú už v tomto veku stanovenú diagnózu.

Prekážky pri vzdelávaní detí so zdravotným znevýhodnením

Za najväčšie problémy pri vzdelávaní detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sa považujú nedostatočné podmienky pre individuálny prístup v dôsledku vysokých počtov detí v triedach, nedostatok pedagogických asistentov a odborných zamestnancov, fyzické bariéry v budove školy, nedostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie potrieb detí so zdravotným znevýhodnením a nepripravenosť učiteľov pre prácu s týmito deťmi.

Špeciálne materské školy pri vzdelávaní detí so špeciálnymi potrebami zápasia s podobnými problémami ako bežné.

Za najväčšie problémy sa považujú nedostatočné podmienky pre individuálny prístup kvôli vysokému počtu detí v triedach, nedostatok pedagogických asistentov a odborných zamestnancov, fyzické bariéry v budove školy, nedostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie potrieb detí so zdravotným znevýhodnením, ako aj nepripravenosť učiteľov pre prácu s deťmi so špeciálnymi výchovno vzdelávacími prostriedkami (ŠVVP).

Prítomnosť fyzických bariér v budove materskej školy považuje za problém 35,2 % respondentov z materských škôl z prieskumu analýzy To dá rozum.

Nepripravenosť učiteliek na prácu s deťmi so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami je veľmi rozsiahla.

Väčšinou nie. Len pätina respondentov spomedzi riaditeliek, učiteliek, asistentov učiteľa a odborných zamestnancov v bežných materských školách, ktorí sa zúčastnili na dotazníkovom prieskume To dá rozum, sa domnieva, že ich škola je pripravená na vzdelávanie detí so zdravotným znevýhodnením.

Neschopnosť zabezpečiť podmienky pre deti so zdravotným znevýhodnením môže viesť k odmietaniu ich prijímania do materských škôl.

Rozhodnutie o prijatí dieťaťa je v právomoci riaditeľa/riaditeľky.

Ministerstvo školstva prijímanie detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami neukladá ako povinnosť.

Voči rozhodnutiu riaditeľa sa rodičia nemôžu odvolať, keďže sa naň nevzťahuje zákon o správnom konaní.

Ministerstvo pritom nešpecifikuje, ako by „vytvorenie vhodných podmienok“ malo vyzerať v praxi.

Význam predškolského vzdelávania

Materská škola je prvá inštitucionalizovaná forma vzdelávania, s ktorou prichádza dieťa do kontaktu.

Jej cieľom je vytvárať vhodné predpoklady na rozvoj kompetencií a základných gramotností v nasledujúcom období.

Materská škola ako vstupná brána do inštitucionalizovaného vzdelávania má za cieľ podporiť nielen socializáciu detí, ale prostredníctvom vlastnej aktivity detí podporovať poznávanie sveta okolo seba.

Materská škola ako prvý stupeň inštitucionalizovaného vzdelávania je aj vstupom do rozvoja kompetencií.

Vylučovanie nemalej časti detí so zdravotným znevýhodnením z možnosti navštevovať materskú školu má totiž nepriaznivý vplyv nielen na deti samotné, ale aj na ich rodiny.

Deťom je odopieraná jedna z významných možností na rozvoj ich schopností, zručností, ako aj sociálnych vzťahov.

Je však veľmi dôležité riešiť inkluzívne vzdelávanie čo najskôr, ideálne už od druhého roku života dieťaťa alebo podľa zdravotného stavu.

Práva rodiča pri výbere vzdelávania

Rodič by mal dostať informácie o možnostiach, ktoré prichádzajú do úvahy: bežná trieda s podpornými opatreniami, špeciálna trieda, špecializovaná trieda alebo špeciálna škola.

Pred začlenením Vášho dieťaťa so ZZ sa snažte komunikovať so školou, ale aj s rodičmi budúcich spolužiakov.

Poproste o stretnutie s nimi, poukážte pod vedením školy o potrebách integrácie nielen pre Vaše dieťa, ale aj pre ostatných a nezabúdajte pritom aj na ich práva.

Ide o zložitý proces, v rámci ktorého je potrebné nielen získať riaditeľa školy, ale aj rodičov, aby integrácia priniesla ovocie pre všetkých v spoločnosti.

Rodičia, spájajte sa ak viete, že je vo Vašom okolí viac detí (alebo sú rodičia ochotní dochádzať), pre ktoré by bolo možné zriadiť špeciálnu triedu v ZŠ, navrhnite to riaditeľovi, ktorému ponúknete pomoc pri zriadení.

Nezabúdajte, že aj ZŠ má svoje priestorové limity, preto je potrebné snažiť sa o konsenzus, nie nátlak.

Rozprávajte sa o pozitívach zriadenia špeciálnej triedy s riaditeľom, ale aj rodičmi detí už chodiacich do danej školy.

Často kladené otázky

Patrí každé dieťa s diagnózou do špeciálnej triedy?

Nie. Dieťa môže byť vzdelávané v bežnej triede, ak jeho potreby možno zabezpečiť podpornými opatreniami, individuálnym vzdelávacím programom a odbornou pomocou.

Je autizmus automatickým dôvodom na špeciálnu triedu?

Nie. Autizmus a iné pervazívne vývinové poruchy môžu byť dôvodom na špecifickú podporu, ale konkrétna forma vzdelávania závisí od individuálnych schopností konkrétneho žiaka.

Je intelektové znevýhodnenie automatickým dôvodom na špeciálnu školu?

Nie. Rozhodujúca je úroveň potrieb dieťaťa a jeho schopnosť zvládnuť vzdelávanie v bežnej škole s primeranou podporou.

Na ako dlho môže byť žiak zaradený do špecializovanej triedy?

Koľko žiakov môže byť v špecializovanej triede?