Priemerný vek, keď majú ženy prvé dieťa: Slovensko v porovnaní s EÚ

Vek, v ktorom sa ženy rozhodnú mať prvé dieťa, sa neustále zvyšuje. Trend pozorujeme aj na Slovensku, veď za posledných 50 rokov sa v priemere rodí o 5 rokov neskôr.

Európanky odkladajú narodenie prvého dieťaťa do čoraz vyššieho veku. Od roku 2013 do roku 2022 sa zvýšil priemerný vek prvorodičiek v celej EÚ z 28,8 na 29,7 roka.

Priemerný vek prvorodičiek v Európskej únii

Ženy sa v EÚ stávajú matkami neskoršie, už až v 30-tke. V súčasnosti sa vek, v ktorom ženy rodia svoje prvé dieťa, blíži k 30-tke, hoci sa v jednotlivých krajinách líši.

Priemerný vek ženy, kedy porodila prvé dieťa v EÚ v roku 2022 bolo 29,7 roka. Najnižší bol v Bulharsku - 26,6 roka - a najvyšší v Taliansku - 31,7 rokov.

V roku 2022 dosiahla EÚ priemernú úroveň 29,7 roka pre prvé dieťa. Najnižší priemerný vek pri prvom pôrode mali Bulharsko, Rumunsko a Slovensko, zatiaľ čo najvyšší vek pri narodení prvého dieťaťa bol v Taliansku, Španielsku a Írsku.

Na opačnom konci, teda krajiny s najvyšším priemerným vekom, kedy majú ženy prvé dieťa v roku 2022, vedie Taliansko (31,7 rokov), Španielsko (31,6 rokov) a Írsko (31,5 rokov).

Eurostat ukazuje, že priemerný vek býva vyšší v západných krajinách; naopak, Bulharsko a Rumunsko majú v roku 2022 najnižší vek pri prvorodení.

Slovensko má jedny z najmladších prvorodičiek v EÚ

Keď sa prizrieme rebríčku priemerného veku žien pri pôrode prvého dieťaťa v roku 2022, Slovensko sa nachádza na chvoste - 3. v poradí so ženami, ktoré sa prvorodičkami stávajú relatívne v nižšom veku - priemerne 27,3 rokov.

Pred nami na prvých priečkach sa nachádzajú Bulharsko (26,6), Rumunsko (27,0), Slovensko (27,3), tesne za nami sú Lotyšsko, Litva a Poľsko.

V Česku je to 28,8. V rámci krajín V4 má Slovensko najnižší vek prvorodičiek. V Poľsku, Maďarsku či Českej republike rodia ženy o rok neskôr oproti nám.

V Európe trend k odkladaniu rodičovstva potvrdzujú aj čísla z Eurostatu. V roku 2022 bolo v EÚ priemerné narodenie prvého dieťaťa na ženy 29,7 roka, pričom Slovensko zaznamenalo 27,3 roka.

Vývoj veku prvorodičiek na Slovensku

Za posledných desať rokov sa priemerný vek žien, ktoré porodia svoje prvé dieťa, zvýšil vo všetkých krajinách Európskej únie vrátane Slovenska. V roku 2013 to bolo v priemere 28,8 a v roku 2022 už 29,7.

Na Slovensku sa od roku 2008 výrazne neposunul vek prvorodičiek. Kým v roku 2008 mali ženy prvé dieťa v priemere v 26 rokoch, v roku 2017 to bolo už o rok neskôr.

Na Slovensku sa priemerný vek prvorodičiek za posledné desaťročia postupne zvyšoval, no údaje za jednotlivé roky sa môžu líšiť podľa obdobia a použitého štatistického ukazovateľa.

Prvé dieťa majú Slovenky v priemere v 27 rokoch. V rámci 28 krajín Európskej únie sa vek prvorodičiek pohybuje na úrovni 29 rokov.

Podľa Európskeho štatistického úradu Eurostat sa postupne posúva vek Európaniek, v ktorom majú prvé dieťa. Ešte v roku 2013 to bolo v priemere o viac ako rok menej.

Výrazné rozdiely medzi slovenskými okresmi

Na Slovensku existujú v priemernom veku prvorodičiek výrazné regionálne rozdiely.

Najmladšie matky prvého dieťaťa sú z okresov Gelnica (22,8 rokov), Medzilaborce (23,2) a Revúca (24,0).

Najvyšší priemerný vek prvorodičiek vykazujú okresy Bratislava I. - V. (32,0) a Senec (30,5).

Najnižší priemerný vek matiek pri narodení prvého dieťaťa na Slovensku zaznamenávajú okresy Gelnica, Medzilaborce a Revúca, najvyšší Bratislava I.-V., Senec.

Ide o okresy s vysokým podielom marginalizovaných rómskych komunít. Najvyšší priemerný vek prvorodičiek vykazujú okresy Bratislava I. - V. a Senec, kde žije viac žien s vysokoškolským vzdelaním a vyššou mzdou.

Trend z posledných rokov ukazuje významný posun oproti celému SR a reflektuje štrukturálne faktory ako vzdelanie, zamestnanie a ekonomická stabilita.

Dlhodobý trend ukazuje, že od roku 1993 do roku 2022 sa priemerný vek prvorodičiek zvýšil vo všetkých okresoch Slovenska.

Najmenej sa zvýšil v okresoch Medzilaborce (o 1,1 roka), Gelnica (1,6) a Revúca (2,3), najviac v okresoch Bratislava V. (8,2), Senec (7,8) a Bratislava II.

Rozdiely medzi regiónmi sú zároveň pevnou súčasťou štruktúrnych rozdielov vo vzdelaní a zamestnaní, ktoré ovplyvňujú rodinné rozhodovanie.

Odkladanie narodenia prvého dieťaťa podľa zistení ISA koreluje s nižším počtom narodených detí na úrovni okresov SR i štátov EÚ.

Prečo ženy odkladajú materstvo

Rozhodnutie rodiť neskôr je ovplyvnené viacerými faktormi vrátane túžby po profesionálnom rozvoji, zložitej ekonomickej a bytovej situácie.

„Trendom je, že ženy odkladajú materstvo, čím sa automaticky posúva priemerný vek prvorodičiek. Mnohé z nich v dnešnej dobe riešia ekonomický aspekt materstva.

Pre súčasnú generáciu mladých ľudí je pre odhodlanie k rodičovstvu zásadná ich partnerská situácia, osobná motivácia a presvedčenie.

Podpora zo strany štátu a zamestnávateľov, či už ide o peňažné príspevky a benefity alebo konkrétne a originálne opatrenia na zosúladenie pracovného, rodinného a súkromného života, zohráva skôr sekundárnu úlohu.

Finančné a bytové zabezpečenie je pre veľkú časť diskutujúcich hlavný dôvod odkladu rodičovstva.

Ženy totiž musia viac zladiť prácu s rodinou ako muži. Na Slovensku sa stará o deti, prípadne sa s nimi učí, a to najmenej hodinu denne, zhruba 35 % žien a 19 % mužov.

O chod domácnosti sa stará 77 % žien a 47 % mužov.

V prípade slobodných žien a matiek hovoríme o najohrozenejšej skupine, ak sa naskytnú nečakané finančné výdavky.

Od modelu 2+3 k rodine 2+1

Zmena veku, v ktorom sa ženy rozhodujú stať sa matkou, má aj svoje dôsledky.

V súčasnosti je najobľúbenejším modelom rodiny 2+1 (rodičia a jedno dieťa), ktorý nahradil modely ako 2+3, stále obľúbené u našich rodičov a starých rodičov.

Na rozdiel od minulých generácií je teraz najobľúbenejší model rodiny 2+1, čo znamená dvaja rodičia a jedno dieťa.

Je tiež rozdiel v tom, v akom veku sa rozhodovali naši starí rodičia a rodičia mať deti - zvyčajne to bol vek okolo 20 - 23 rokov.

Starší rodičia a starší súrodenec mali tendenciu mať deti už v 20-23 rokoch.

Podľa sociologičky ešte pred niekoľkými desaťročiami väčšina žien mala v tomto veku svoju fertilitu ukončenú. Inými slovami, typickej dvojdetnej rodine sa obe deti narodili pred matkinou tridsiatkou.

Spoločnosť odkladá založenie rodiny na neskôr.

Koľko detí sa rodí v EÚ

V roku 2022 bolo v EÚ narodených 3,88 mil. detí. Pre porovnanie, najvyšší počet živonarodených detí v EÚ bol v roku 1964 - 6,8 mil., čo je takmer 2-krát menej ako pred 60 rokmi.

Podľa štúdie majú Európanky a Európania vo všeobecnosti menej detí, čo vysvetľuje čiastočne spomalenie rastu populácie Európy.

Od polovice 60. rokov 20. storočia až do prelomu storočí miera plodnosti v členských štátoch neustále klesala.

Začiatkom roku 2000 sa však krivka zlomila a celková miera plodnosti vykazovala známky opätovného nárastu. V roku 2002 bolo v EÚ 4,36 mil. živonarodených detí a v roku 2008 ich bolo 4,68 mil.

Vývoj sa zastavil v roku 2010, zaznamenal sa pokles do roku 2013, znovu mierny nárast v roku 2016 a pokles do roku 2020, keď sa narodilo 4,07 mil. živonarodených detí.

Počas pandémie COVID-19 sa miera plodnosti zvýšila na 1,53 a v roku 2022 zase znížila na 1,46 živonarodených detí na jednu ženu, teda celkovo 3,88 mil. detí.

Úhrnná plodnosť: najvyššia vo Francúzsku, najnižšia na Malte

Spomedzi členských štátov EÚ vykázalo v roku 2022 najvyššiu úhrnnú plodnosť Francúzsko s 1,79 živonarodenými deťmi na ženu, nasledované Rumunskom (1,71) a Bulharskom (1,65).

Naopak, najnižšiu úhrnnú plodnosť v roku 2022 zaznamenali Malta (1,08 živonarodených detí na ženu), Španielsko (1,16) a Taliansko (1,24).

Počet detí, ktoré sa v roku 2022 narodili na jednu ženu v EÚ, bol 1,46. Podľa jednotlivých krajín to bolo 1,08 dieťaťa na ženu na Malte ako najmenej a najviac 1,79 dieťaťa na ženu vo Francúzsku.

Spomedzi krajín EZVO najvyššiu úhrnnú plodnosť v roku 2022 vykázal Island (1,59) a najnižšiu Švajčiarsko (1,39).

Slovensko patrilo ku krajinám, ktoré mali úhrnnú plodnosť vyššiu ako priemer EÚ, ale priemerný vek žien pri narodení prvého dieťaťa bol zase nižší ako priemer EÚ.

Medzi tieto krajiny patrili aj Belgicko, Bulharsko, Česko, Francúzsko, Chorvátsko, Lotyšsko, Maďarsko, Rumunsko, Slovinsko a Island.

Z hľadiska úhrnnej plodnosti Francúzsko vedie v roku 2022 s 1,79 dieťaťa na ženu, Malta má najnižšiu úroveň 1,08. Slovensko súčasne patrí ku krajinám s vyššou úhrnnou plodnosťou v porovnaní s priemerom EÚ, no vek narodenia prvého dieťaťa ostáva nižší než v západných členoch únie.

V akom poradí sa deti v EÚ rodia

Takmer polovica detí v EÚ (46,3 %) sa narodila v roku 2022 matkám prvorodičkám.

Najvyšší podiel detí narodených matkám prvorodičkám zaznamenali v Luxembursku - 54,4 %, Portugalsku - 54 % a Rumunsku - 51,6 %.

Najnižší podiel bol v Lotyšsku - 37,9 %, Estónsku - 39,8 % a Írsku - 40,3 %.

Viac ako tretinu (35 %) všetkých živonarodených detí v roku 2022 v EÚ tvorili druhorodené deti, osminu - 12,5 % treťorodené deti a zvyšných 6,1 % tvorili štvrté alebo ďalšie deti.

Najvyšší podiel štvrtého a ďalšieho dieťaťa na celkovom počte živonarodených detí zaznamenali vo Fínsku - 9,8 % a Slovensku - 8,7 %, potom ešte v Írsku - 8,5 %.

Deti narodené matkám zo Slovenska

Slovensko si pripisuje ešte jedno „prvenstvo“ - spoločne s Bulharskom ide o dve krajiny, v ktorých sa v roku 2022 narodilo 98 % detí mamám narodeným v krajine.

Na opačnom chvoste vedie Luxembursko, kde sa až 66 % detí narodilo mamám narodeným v zahraničí, ale žijúcim v krajine.

V roku 2022 bola na Slovensku miera prvorodených detí 98 % u mám narodených v krajine spolu s Bulharskom, čo poukazuje na silný lokálny vplyv pôvodu rodičov na narodenie detí.

Vek a plodnosť ženy

Stúpla aj miera plodnosti žien vo vyššom veku. V roku 2001 bola miera plodnosti žien vo veku 25-29 rokov najvyššia spomedzi všetkých vekových skupín.

V roku 2022 sa miera plodnosti žien vo veku 30-34 rokov stala najvyššou.

Miera plodnosti žien vo veku 35 rokov a viac sa tiež zvyšuje.

Vek má pritom zásadný vplyv na plodnosť. „Mladí ľudia majú len málo informácií o prirodzenej plodnosti a myslia si, že majú čas. Faktom však je, že s vekom výrazne klesá plodnosť u žien a počet spermií u mužov.

Vek je u žien, navyše, najvýraznejším faktorom pre neplodnosť. Po 35. roku života plodnosť rapídne klesá.

Z biologického hľadiska diskusia uvádza, že najideálnejší vek na prvé dieťa je okolo 25 rokov a po 35. roku narastá riziko materských a genetických komplikácií, napríklad zvýšené riziko trizómie.

Priemerný vek rodičiek sa z roka na rok zvyšuje, zdravotných rizík s rokmi pribúda.

Nie je žiadnym tajomstvom, že po 33. roku života začína plodnosť ženy pozvoľna klesať.

Po 45. roku sa šanca na spontánne otehotnenie znižuje na približne 2-5 percent, zatiaľ čo v najplodnejšom veku medzi 18. a 28. rokom života je to asi 25 percent počas jednej ovulácie, a s každým ďalším rokom táto pravdepodobnosť ďalej klesá.

Údaje o biologickej plodnosti však nemožno zamieňať s priemerným vekom prvorodičiek v štatistikách. Štatistický priemer opisuje vek, v ktorom ženy v určitej populácii skutočne rodia, zatiaľ čo biologické údaje hovoria o pravdepodobnosti otehotnenia a zdravotných rizikách v rôznych vekových obdobiach.

Možnosti pri problémoch s otehotnením

V prípade neplodnosti ide podľa odborníkov o komplexný problém.

Pri problémoch s počatím sa v diskusii spomínali konkrétne reprodukčné metódy IUI a IVF a možnosť zamraziť vajíčka ako dostupné riešenia alebo prevenciu.

Jednou z možností, ako si svoje zdravé vajíčka zabezpečiť aj do budúcnosti, je ich zmrazenie, tzv. egg freezing.

Niektoré diskutujúce odporúčajú zamrazenie vajíčok; diskusia však neposkytla medicínske štatistiky ani konkrétne klinické odporúčania a túto voľbu vnímali ako osobné rozhodnutie založené na riziku a plánoch.

Ak nie je si žena istá, jej ošetrujúci gynekológ jej iste rád poradí, obrátiť sa môže tiež na špecialistov na reprodukčných klinikách.

Odborné vyšetrenia odporúčali gynekológovia a reprodukční špecialisti.

Rodičovstvo po tridsiatke

V dnešnej spoločnosti je bežné mať prvé dieťa po 30. roku a mnohé ženy považujú tento vek za normálny pre rodičovstvo.

V praxi je podľa viacerých príspevkov bežné mať prvé dieťa po 30. roku; diskutujúce odkazujú na priemerný vek prvorodičky približne 29-33 rokov.

Skúsenosti v diskusii boli rozmanité: viaceré ženy, ktoré rodili v 30.-40. rokoch, uviedli, že sú stabilnejšie a finančne zabezpečené, zatiaľ čo iné písali o zvýšenej únave a nižšej energii pri starostlivosti o malé deti.

Priemerný vek českých rodičiek sa z roka na rok zvyšuje. Na začiatku 90. rokov ženy rodili ešte pred vekovou hranicou 25 rokov, teraz bežne prekračujú tridsať.

Ženám nad 40 rokov sa podľa Českého štatistického úradu narodí viac ako štyri percentá v Českej republike porodených detí.

Demograficky sa v čase, keď kvôli nízkej pôrodnosti populácie rýchlo starne, jedná o nezanedbateľnú cifru a narodenie týchto detí je žiaduce.

Čo ukazujú staršie údaje

Podľa prieskumov Eurostatu v roku 2013 väčšina žien (51,2 percenta) v EÚ porodila svoje prvé dieťa po dosiahnutí 20. roku, zatiaľ čo 40,6 percenta žien sa stalo matkami po svojej tridsiatke.

V EÚ bol v roku 2013 priemerný vek žien-prvorodičiek 28,7 roka.

Na Slovensku sa v roku 2013 narodilo prvorodičkám celkovo 25 113 detí. Z toho 9,9 percenta mladým matkám do 20 rokov, 58,4 percenta ženám od 20 do 29 rokov, 31 percent detí porodili ženy od 30 do 39 rokov a 0,7 percenta matkám nad 40 rokov.

Slovensko patrilo s priemerom 26,9 roka pre prvorodičky medzi osem krajín EÚ, ktoré mali nižší priemer ako celoeurópsky priemer.

Z celkového počtu 5,1 milióna narodených detí v EÚ v roku 2013 bolo takmer jedno z piatich, vyše 880-tisíc, v poradí tretie alebo ďalšie dieťa v rodine.

Najnižší priemerný vek matiek pri narodení prvého dieťaťa bol v Bulharsku (25,7 roka), Rumunsku (25,8), Lotyšsku (26,1), Estónsku (26,5), Poľsku a Litve (26,7) a na Slovensku (26,9).

Prieskum Eurostatu naznačil, že najmladšie prvorodičky v sledovanom období boli v Bulharsku a Rumunsku, najstaršie v Taliansku a Španielsku.

Priemerný vek prvorodičiek sa výrazne líšil od jednej krajiny k druhej, s rozdielom takmer päť rokov medzi najmladšími a najstaršími.

tags: #priemerny #vek #kedy #maju #zeny #dieta