V tú istú hodinu pristúpili učeníci k Ježišovi a povedali: Kto je tedy väčší v nebeskom kráľovstve?
A Ježiš privolajúc si dieťa postavil ho do prostredku medzi nich a povedal: Ameň vám hovorím, keď sa neobrátite a nebudete jako deti, nevojdete nikdy do nebeského kráľovstva.
Ježišovo učenie spája vstup do nebeského kráľovstva s obrátením, pokorou, dôverou a ochotou prijať Božie vedenie. Dieťa sa tu nestáva obrazom naivity ani bezstarostnosti, ale pokorného človeka, ktorý sa nevyvyšuje, prijíma pomoc a obracia sa k Bohu s dôverou.
Čo znamená byť ako dieťa
Ak sa neobrátite a nebudete ako deti, nevojdete do nebeského kráľovstva.
Ktokoľvek sa tedy poníži jako toto dieťa, to je ten väčší v nebeskom kráľovstve.
Kto sa teda poníži ako toto dieťa, ten je najväčší v nebeskom kráľovstve.
Poradie v nebeskom kráľovstve sa teda neurčuje podľa ľudskej moci, postavenia ani podľa toho, kto sa považuje za najvýznamnejšieho. Veľkým je ten, kto sa poníži, obráti sa a prijme postoj dieťaťa.
Medzi vami to tak nebude!
Ježiš týmito slovami odmieta predstavu, že medzi jeho učeníkmi má rozhodovať túžba po nadradenosti. Kresťanská veľkosť sa prejavuje službou, pokorou a starostlivosťou o druhých.
Prijatie dieťaťa znamená prijatie Ježiša
A ktokoľvek by prijal jedno takéto dieťa v mojom mene, mňa prijíma.
Ježiš spája svoj vzťah k maličkým s prijatím jeho samého. Kto prijíma dieťa v jeho mene, prijíma Ježiša. Tým sa starostlivosť o slabých a bezbranných stáva súčasťou vernosti Bohu.
Prinášali k nemu aj nemluvňatá, aby sa ich dotkol.
K Ježišovi prinášali deti, aby sa ich dotkol.
Ježiš deti neodmieta. Dovoľuje, aby k nemu prichádzali, a ukazuje, že maličkí majú v Božom zámere významné miesto.
Varovanie pred pohoršením maličkých
A ktokoľvek by pohoršil jedného z týchto maličkých, veriacich vo mňa, tomu by bolo užitočnejšie, aby bol zavesený oslí žernov na jeho šiju, a aby bol ponorený do hlbiny mora.
Ale pre toho, kto by pohoršil jedného z týchto maličkých, čo veria vo mňa, bolo by lepšie, keby mu zavesili mlynský kameň na krk a ponorili ho do morskej hlbiny.
Ježiš vyslovuje mimoriadne vážne varovanie pred tým, aby niekto zviedol maličkého na zlo, vieru alebo hriech. Zodpovednosť človeka sa netýka iba jeho vlastných rozhodnutí, ale aj vplyvu, ktorý má na druhých.
Beda svetu pre pohoršenia. Lebo pohoršenia musia prijsť, ale beda človekovi, skrze ktorého prichádza pohoršenie.
Beda svetu pre pohoršenie! Pohoršenia síce musia prísť, ale beda človekovi, skrze ktorého pohoršenie prichádza!
Skutočnosť, že pohoršenia prichádzajú, neznamená, že človek za ne nenesie zodpovednosť. Ježiš jasne hovorí o vine toho, skrze koho pohoršenie prichádza.
Neopovrhovať ani jedným maličkým
Hľaďte, aby ste neopovrhli niktorým z týchto maličkých!
Dajte si pozor, aby ste neopovrhli ani jedným z týchto maličkých.
Ježiš nežiada iba to, aby ľudia maličkým neubližovali. Varuje aj pred opovrhnutím, prehliadaním a ľahostajnosťou.
Lebo vám hovorím, že ich anjelia v nebesiach ustavične hľadia na tvár môjho Otca, ktorý je v nebesiach.
Lebo vám hovorím, že ich anjeli v nebi ustavične hľadia na tvár môjho Otca, ktorý je na nebesiach.
Ochrana a hodnota maličkých sú v Ježišových slovách predstavené v súvislosti s nebeským Otcom. Ich význam nemožno merať ľudským vplyvom ani spoločenským postavením.
Radikálne odmietnutie hriechu
A jestli ťa pohoršuje tvoja ruka alebo tvoja noha, odtni ju a zahoď od seba.
Lepšie ti je, aby si vošiel do života chromý alebo okyptený, než aby si mal dve ruky a dve nohy a bol uvrhnutý do večného ohňa.
A ak ťa zvádza na hriech tvoja ruka alebo noha, odtni ju a odhoď od seba: je pre teba lepšie, keď vojdeš do života zmrzačený alebo krivý, ako keby ťa mali s obidvoma rukami a s obidvoma nohami hodiť do večného ohňa.
A jestli ťa pohoršuje tvoje oko, vylúp ho a zahoď od seba.
Lepšie ti je, aby si vošiel do života jednooký, než aby si mal dve oči a bol uvrhnutý do ohnivého pekla.
A ak ťa zvádza na hriech tvoje oko, vylúp ho a odhoď od seba: je pre teba lepšie, keď vojdeš do života s jedným okom, ako keby ťa mali s obidvoma očami vrhnúť do ohnivého pekla.
Tieto slová vyjadrujú naliehavosť boja proti hriechu. Ježiš ukazuje, že človek má odstrániť všetko, čo ho zvádza na hriech, a nesmie chrániť to, čo ho oddeľuje od života.
Radšej utratiť ruku než hrešiť.
Výraz „odtni ju“ alebo „vylúp ho“ zdôrazňuje vážnosť rozhodnutia, nie ľahostajnosť voči vlastnému telu. Podstatou je nekompromisne odmietnuť zdroj pohoršenia a hriechu.
Ježiš hľadá zablúdeného
Lebo Syn človeka prišiel, aby spasil to, čo bolo zahynulo.
Čo sa vám zdá, keby mal niektorý človek sto oviec, a keby jedna z nich zablúdila, či nezanechá tých deväťdesiatdeväť na vrchoch a nejde a nehľadá tej zablúdilej?
Čo myslíte? Keby mal niekto sto oviec a jedna z nich by zablúdila, nenechá tých deväťdesiatdeväť na vrchoch a nepôjde hľadať tú, čo zablúdila?
A keď sa stane, že ju najde, ameň vám hovorím, že sa jej viacej raduje ako tým deväťdesiatim deviatim nepoblúdilým.
A keď sa mu ju podarí nájsť, veru, hovorím vám: Bude mať z nej väčšiu radosť ako z tých deväťdesiatich deviatich, čo nezablúdili.
Zrovna tak, nie je vôľa vašeho Otca, ktorý je v nebesiach, aby zahynulo čo len jedno z týchto maličkých.
Podobenstvo o zablúdenej ovci ukazuje, že Bohu záleží aj na jednom človeku, ktorý sa stratil. Nejde o prehliadnuteľnú stratu. Hľadanie zablúdeného a radosť z jeho nájdenia vyjadrujú Božiu vôľu, aby maličkí nezahynuli.
Napomenutie a získanie brata
A keby zhrešil proti tebe tvoj brat, idi potresci ho medzi sebou a ním samým. Keď ťa počúvne, získal si svojho brata.
Keď sa tvoj brat prehreší proti tebe, choď a napomeň ho medzi štyrmi očami. Ak ťa počúvne, získal si svojho brata.
Prvým krokom nie je verejné poníženie, ale osobný rozhovor. Cieľom napomenutia nie je pomsta, ale získanie brata.
A keby nepočúvnul, pojmi so sebou ešte jedného alebo dvoch, aby na ústach dvoch svedkov alebo troch bolo postavené každé slovo.
Ak ťa nepočúvne, priber si ešte jedného alebo dvoch, aby bola každá výpoveď potvrdená ústami dvoch alebo troch svedkov.
A keby ich nepočúvnul, povedz to cirkvi; a keby nepočúvnul ani cirkvi, nech ti je ako pohan a publikán.
Keby ani ich nepočúvol, povedz to cirkvi. A keby ani cirkev nechcel poslúchnuť, nech ti je ako pohan a mýtnik.
Postup napomenutia chráni pravdu aj spoločenstvo. Najprv prichádza rozhovor medzi štyrmi očami, potom pomoc jedného alebo dvoch ďalších a napokon obrátenie sa na cirkev.
Spoločenstvo, modlitba a Ježišova prítomnosť
Ameň vám hovorím: Všetko, čo by ste sviazali na zemi, bude sviazané aj na nebi; a všetko, čo by ste rozviazali na zemi, bude rozviazané aj na nebi.
A zase vám hovorím, že keď sa dvaja z vás shodnú na zemi o jakejkoľvek veci, za ktorú by prosili, stane sa im od môjho Otca, ktorý je v nebesiach.
A zasa vám hovorím: Ak budú dvaja z vás na zemi jednomyseľne prosiť o čokoľvek, dostanú to od môjho Otca, ktorý je na nebesiach.
Lebo kde sú dvaja alebo traja shromaždení v mojom mene, tam som i ja v ich strede.
Ježiš učí, že jeho učeníci nemajú riešiť konflikty ani duchovný život osamotene. Jednomyseľná modlitba, zodpovednosť cirkvi a zhromaždenie v jeho mene sú súčasťou života nebeského kráľovstva.
Odpustenie bez obmedzeného počtu
Vtedy pristúpil k nemu Peter a povedal: Pane, koľko ráz zhreší proti mne môj brat, a odpustím mu? Či do sedem ráz?
Vtedy k nemu pristúpil Peter a povedal mu: "Pane, koľko ráz mám odpustiť svojmu bratovi, keď sa proti mne prehreší?
Ježiš mu rečie: Nehovorím ti, že do sedem ráz, ale až do sedemdesiatsedem ráz.
Ježiš neuvádza hranicu, pri ktorej by sa odpustenie skončilo. Odpustenie sa nemá stať mechanickým počítaním priestupkov, ale postojom človeka, ktorý sám prijal milosrdenstvo.
Podobenstvo o nemilosrdnom sluhovi
Preto je podobné nebeské kráľovstvo človeku kráľovi, ktorý sa chcel porátať so svojimi sluhami.
Keď začal účtovať, priviedli mu jedného, ktorý bol dlžen desaťtisíc talentov.
A keď začal rátať, privedený mu bol jeden dlžník, ktorý mu bol dlžen desať tisíc hrivien.
| Dlžník | Výška dlhu | Čo sa stalo |
|---|---|---|
| Sluhovi pán | desať tisíc hrivien | Dlh mu bol odpustený |
| Spolusluha | sto denárov | Bol hodený do žalára |
Ale že nemal ako zaplatiť, rozkázal ho jeho pán predať i jeho ženu i deti i všetko, čo mal, a zaplatiť.
Ale pretože nemal skadiaľ vrátiť, pán rozkázal predať jeho aj jeho ženu aj deti i všetko, čo mal, a dlh splatiť.
Tedy padnul pred ním sluha, klaňal sa mu a hovoril: Pane, pozhovej mi, a všetko ti zaplatím.
Keď človek nemá možnosť splatiť svoj dlh, prosí o zhovievavosť. Jeho situácia je bezvýchodisková a potrebuje milosrdenstvo.
A pán toho sluhu, milosrdenstvom hnutý, prepustil ho a dlžobu mu odpustil.
A pán sa nad sluhom zľutoval, prepustil ho a odpustil mu aj dlžobu.
Odpustenie nie je iba odklad splatnosti. Pán mu odpustil celú dlžobu a prepustil ho.
No len čo ten sluha vyšiel, stretol sa so svojím spolusluhom, ktorý mu dlhoval sto denárov.
Ale ten istý sluha vyjdúc našiel jedného zo svojich spolusluhov, ktorý mu bol dlžen sto denárov, a pochytil ho a hrdúsil hovoriac: Zaplať mi, čo si dlžen!
Tedy padnul jeho spolusluha k jeho nohám, prosil ho a hovoril: Pozhovej mi a všetko ti zaplatím.
On však nechcel, ale odišiel a vrhol ho do žalára, kým dlh nesplatí.
Ale on nechcel, lež odišiel a hodil ho do žalára, dokiaľ by nezaplatil toho, čo bol dlžen.
Sluhovo správanie odhaľuje rozdiel medzi milosrdenstvom, ktoré sám prijal, a tvrdosťou, ktorú prejavil voči spolusluhovi. Hoci mu bol odpustený nesmierny dlh, nedokázal odpustiť oveľa menší dlh.
Keď jeho spolusluhovia videli, čo sa stalo, veľmi sa zarmútili. Išli a rozpovedali svojmu pánovi všetko, čo sa stalo.
A keď videli jeho spolusluhovia, čo sa stalo, zarmútili sa veľmi a prišli a porozprávali svojmu pánovi všetko, čo sa stalo.
Vtedy si ho zavolal jeho pán a povedal mu: Zlý sluha, všetok ten dlh som ti odpustil, pretože si ma prosil.
Zlý sluha, ja som ti odpustil celú dlžobu, pretože si ma prosil.
Či si sa teda i ty nemal zmilovať nad svojím spolusluhom, ako som sa i ja zmiloval nad tebou?
Podobenstvo ukazuje, že prijaté odpustenie má premieňať spôsob, akým človek zaobchádza s druhými. Kto prosí o milosrdenstvo, nemá zostať bez milosrdenstva voči svojmu bratovi.
A jeho pán, rozhnevaný, vydal ho mučiteľom, dokiaľ by nezaplatil všetkého, čo mu bol dlžen.
A rozhnevaný pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí celú dlžobu.
Odpustenie preto nemožno oddeliť od ochoty odpúšťať. Tvrdosť, neochota zmilovať sa a odmietnutie odpustenia odporujú postoju, ktorý Ježiš požaduje od tých, ktorí chcú patriť do nebeského kráľovstva.
Pokora v protiklade k ľudskej veľkosti
Učeníci sa pýtali, kto je väčší v nebeskom kráľovstve. Ježiš však neukázal na človeka s mocou, majetkom alebo postavením, ale postavil medzi nich dieťa.
Keď to Ježiš počul, povedal mu: „Ešte ti jedno chýba. Predaj všetko, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi.
Vtedy sa Ježiš naňho s láskou zahľadel a povedal mu: Jedno ti chýba. Choď, predaj všetko, čo máš, daj chudobným a budeš mať poklad v nebi.
Ježiš mu povedal: Prečo ma nazývaš dobrým?
Poznáš prikázania: Nescudzoložíš! Nezabiješ! Nepokradneš! Nebudeš krivo svedčiť!
Ježišova výzva ukazuje, že človek môže navonok zachovávať prikázania, a predsa zostať pripútaný k tomu, čo mu bráni nasledovať Boha.
Učeníci sa zarazili nad jeho slovami, ale Ježiš im to zopakoval ešte raz: Deti, ako ťažko je vojsť do Božieho kráľovstva!
Ježiš upozorňuje, že bohatstvo a majetok môžu človeka zviazať. Problémom nie je iba množstvo vecí, ale to, či sa človek dokáže vzdať toho, čo ho oddeľuje od Boha a od služby chudobným.
Nasledovanie Ježiša a služba
Kráčali cestou hore do Jeruzalema a Ježiš išiel pred nimi. Boli znepokojení a tí, čo ich nasledovali, mali strach.
Pozrite, vystupujeme do Jeruzalema a Syn človeka bude vydaný veľkňazom a zákonníkom.
Budú sa mu vysmievať a pľuvať na neho.
Ježiš ide pred svojimi učeníkmi a smeruje do Jeruzalema napriek utrpeniu, ktoré ho čaká. Jeho cesta ukazuje, že nasledovanie neznamená hľadanie prvenstva ani pohodlia.
Oni odpovedali: Môžeme.
Z kalicha, z ktorého ja pijem, budete piť.
Ale dať sedieť po mojej pravici alebo po ľavici nie je mojou vecou.
Učeníci túžia po významnom postavení, no Ježiš ich vedie k pochopeniu služby a utrpenia. O poradí v kráľovstve nerozhoduje ľudská ambícia.
Medzi vami to tak nebude!
Ježiš odmieta vládu založenú na panovaní nad druhými. Ten, kto chce patriť do jeho spoločenstva, má prijať pokorný spôsob života.
Viera človeka, ktorý prosí o pomoc
Prišli do Jericha.
Tí, čo išli popredku, ho okríkali, aby mlčal.
Ježiš sa zastavil a kázal, aby ho priviedli k nemu.
Ježiš sa zastavil a povedal: Zavolajte ho! Nato slepca privolali a povedali mu: Dúfaj!
Ježiš sa ho spýtal: Čo chceš, aby som ti urobil?
Slepec mu povedal: Rabbúni, aby som videl.
Tu mu Ježiš povedal: Choď, tvoja viera ťa uzdravila!
A hneď videl, šiel za ním a velebil Boha.
Človek, ktorého ostatní chceli umlčať, sa obrátil na Ježiša s prosbou. Ježiš ho neprehliadol, ale zastavil sa, zavolal ho k sebe a vypočul jeho túžbu.
Po uzdravení slepec neostal iba pri prijatom dare. Šiel za Ježišom a velebil Boha. Jeho viera sa prejavila dôverou, prosbou, prijatím pomoci a nasledovaním.
Pán učí pokore a vystríha pred pohoršením.
Pokora dieťaťa, prijímanie maličkých, ochrana pred pohoršením, hľadanie zablúdeného, napomenutie brata, spoločná modlitba, odpustenie, oslobodenie od pripútanosti k majetku a ochota nasledovať Ježiša tvoria jednotný obraz života v nebeskom kráľovstve.