Strata dieťaťa patrí medzi najťažšie životné skúsenosti. Nezáleží na tom, v akom štádiu tehotenstva k nej dôjde alebo ako dlho mohli rodičia svoje dieťa držať v náručí - bolesť, prázdno a otázky často zostávajú ešte dlho.
O tejto téme sa rozhodla otvorene hovoriť aj influencerka Diana Hvolková, ktorá spolu s manželom Kristiánom prišla o prvé bábätko. Neskôr sa im narodila dcérka Aria, no radostná udalosť nevymazala spomienku na dieťa, ktoré stratili.
Kika a Trabo čakali bábätko, no tehotenstvo sa neskončilo šťastne
Ich príbeh lásky sledovali tisíce fanúšikov. Kika a Trabo si k sebe našli cestu v minulej sérii reality šou Love Island, kde medzi nimi preskočila iskra už od prvých dní.
Postupne si získali nielen jeden druhého, ale aj srdcia divákov, ktorí im napokon poslali hlasy až k víťazstvu.
Po odchode z vily ich vzťah pokračoval a obaja otvorene hovorili o tom, že sa vidia v spoločnej budúcnosti - po boku jeden druhého, v dome plnom smiechu, lásky a detí.
Po výhre sa presťahovali do spoločného bytu, začali spolu pracovať na projektoch a plánovali svadbu.
Trabo sa dokonca nedávno odhodlal k veľkému kroku - požiadal Kiku o ruku a ona povedala ÁNO.
Všetko nasvedčovalo tomu, že ich rozprávkový príbeh má pokračovanie aj po obrazovkách.
Lenže život im pripravil skúšku, s ktorou nerátali.
Kika zverejnila na Instagrame záber z nemocnice, no vtedy ešte neprezradila, čo sa deje.
Až o pár dní neskôr napísala slová, ktoré rozplakali celé Slovensko.
„Kde začať? Pred mesiacom sme sa dozvedeli neuveriteľnú novinu, z ktorej sa nám zastavil svet. Mali sme sa stať rodičmi. Prvé týždne boli ako z rozprávky…“ začala svoj úprimný príspevok.
„Čo ale ani jeden z nás nechcel, bola situácia ktorá nastala následovne. Po mojich narodeninách sme išli na kontrolu kde sme zistili, že sa veci nevyvíjajú úplne tak ako by sa mali. V našom malom pokébale sa nenachádzal žiadny pokémonik, ktorý by tam rástol.“
Diana Hvolková prežila stratu prvého bábätka
Mladý zamilovaný pár, ktorý svoju lásku spečatil pred oltárom, sa živí fitnessom, propagáciou zdravého životného štýlu a influencerstvom.
Po tom, čo prišla radostná správa o oznámení tehotenstva, sa pustili do zariaďovania nového hniezdočka lásky.
Diana Hvolková (23) s manželom Kristiánom privítali na svete dcérku v polovici marca 2025.
Tesne predtým, než Diana nosila pod srdcom dcérku Ariu, bola ešte raz tehotná.
Porozprávala otvorene o tejto skúsenosti, ktorá žiaľ neskončila šťastne.
O prvé bábätko s manželom Kristiánom prišli.
„Povedala som si, že keď sa Aria narodí, tak sa k tomu vrátim a poviem vám aj o tejto stránke nášho životného príbehu,“ začala svoje rozprávanie na Instagrame.
Vie, že nie sú sami, kto si prežil takúto bolestivú stratu, po ktorej sa doslova mnohým párom zrúti svet.
Oni si tým takisto prešli a práve preto chceli dať okoliu vedieť, že myslia na všetkých s rovnakým osudom.
„Prečo práve my, prečo, keď by sme to bábo tak ľúbili… Ja viem, presne tieto otázky ma zožierali. Preplakala som celé dni a myslela som si, že to neprejde. Nikdy sa však nevzdávajte, nie ste “vadní”, nie je s vami nič zlé. Práve tieto a podobné situácie nám chodia do života, aby nás niečo naučili a ukázali nám, koľko toho zvládneme… ako ľudia, ale hlavne ako pár,“ znejú jej povzbudzujúce slová.
Po strate môže zostať jazva
Mnohé ženy si prešli potratom.
Stratili svoje bábätká, aby po nich prišli na svet tzv. dúhové deti, ktoré majú byť pre rodičov akousi náplasťou na boľavú ranu.
Tá sa však nikdy nezacelí.
Po tejto bolestivej skúsenosti vždy zostane v žene či v mužovi jazva.
Influencerka Diana Hvolková nie je jediná, ktorá sa rozhodla otvoriť dvere do trinástej komnaty svojho života.
Urobila tak aj bývalá modelka Petra Sliacka či manželka herca Davida Hartla - Martina.
Aj tieto mamičky sa už dnes tešia zo svojich bábätiek.
Jedna z nich dokonca reagovala aj na priznanie Diany Hvolkovej.
„Je ťažké sa zdôveriť s takýmto ťažkým príbehom, ale je to viac ako dôležité v tomto dokonalom svete sociálnych sietí. Stotožnenie, že nie iba nám sa to stalo, je veľmi uzdravujúce a o to krajšie, keď sa narodí nový človiečik,“ odkázala jej Martina Hartl.
Aj ďalšie ženy a mamičky sa pridali so svojimi bolestivými skúsenosťami, ktorými si prešli.
Prečo otázky o deťoch môžu veľmi zraniť
Zároveň odkazuje všetkým zvedavcom, aby boli skutočne citliví pri komunikácii a otázkach typu - kedy budú deti, už by to chcelo zväčšiť rodinu a podobne.
Nikdy neviete, kedy si dotyčný pár prechádza trápením a môžete ho týmito slovami veľmi raniť.
Za otázkou, prečo pár ešte nemá deti, môže byť neúspešné tehotenstvo, opakované potraty, zdravotné ťažkosti alebo čerstvá strata, o ktorej nechce hovoriť.
Preto je dôležité rešpektovať súkromie a nevyžadovať od rodičov vysvetlenia, na ktoré ešte nemusia byť pripravení.
Aria priniesla do rodiny radosť
Netrvalo dlho a po pár týždňoch sa Diana opäť pustila do zabehnutého režimu v oblasti stravovania či cvičenia.
Svojim fanúšikom na Instagrame sa zverila aj s problémami, s ktorými sa doma po narodení bábätka popasovala.
Potrápilo ju dojčenie či spánok dcérky, vyzerá to tak, že tieto ťažkosti sa pominuli.
Dnes si už Diana uživa materstvo plnými dúškami.
Prvá dovolenka s bábätkom pri mori
Obľúbená influencerka, ktorú na Instagrame sleduje viac ako 73-tisíc ľudí, sa svojim fanúšikom zverila, že ju čakajú prípravy na prvú spoločnú dovolenku s bábätkom pri mori.
Neskôr už zásobovala svoj profil fotografiami z pláže, kde malá Aria zažila svoj prvý dotyk s morskou vodou.
Niekto si možno myslí, že cestovanie s malým bábätkom je preň aj pre rodičov zaťažkávajúcou skúškou a už vôbec sa tento čas nedá nazvať dovolenkou, Diana Hvolková si však myslí opak.
Po tom, čo sa tešili zo spoločných chvíľ pri mori, uverejnila dojímavé video aj fotografie z pobytu.
„Cestujte s deťmi! Nedajte sa odratiť a cestujte! Ak niekto povie, že cestovanie je sebecké, že z toho to dieťa nič nemá… má, lebo ono čerpá z vás, to čo žijete vy, žije aj ono. To platí pri všetkom, nielen pri cestovaní... ...Ste šťastní, smutní, nepokojní, to dieťa to cíti. A Aria cíti, že je presne tam, kde má byť, či je doma alebo pri mori, lebo sme všetci štastní, keď sme spolu. Nedajte sa odradiť a robte tak, ako to cítite. Mňa tieto momenty tak dojali, že som sa rozplakala a opäť si pripomenula, prečo žijem… Pre koho. A nechápem, že dnes má už 5 mesiacov,“ rozcítila sa nahlas známa influencerka.
Po tom, čo zažila na dovolenke tieto emotívne momenty, sa rozhodla prezradiť verejnosti snáď to najväčšie, no zároveň najbolestivejšie tajomstvo….
Príbeh Anežky: dievčatko, ktoré rodina nikdy nenahradí
Dievčatko, ktoré v Gabikinej rodine je a nie je.
Ktoré stále chýba.
Ktoré sa nedá nijako, ničím a nikým nahradiť.
Aj po rokoch to mamu stále bolí, aj keď je vďačná za tri mesiace úsmevov a nežnej prítomnosti.
Vracia sa v spomienkach späť.
Na čas, kedy Anežku nosila pod srdcom
Na čas, kedy som Anežku nosila pod srdcom, si pamätám aj po toľkých rokoch stále veľmi dobre.
V devätnástich som porodila prvorodeného Lukáša, o dva roky neskôr dcéru Máriu.
Tieto dve deti akoby ani neboli naše… užívali si ich hlavne moji rodičia, keďže ešte boli mladí starí rodičia.
Lukáš u nich strávil veľmi veľa času a Mária bola tak dobré dieťa, že len spala a každé tri hodiny papala - dokonca po prvom mesiaci prespala celú noc.
Ukážkové a závidenia hodné dieťa!
Boli sme šťastní a napriek problémom, ktoré sme si možno aj vzájomne nevedomky sami sebe vytvárali, nám nič nechýbalo.
Keď mala Mária necelých 9 mesiacov, zistila som, že som tehotná.
Najprv to bol pre mňa šok, lebo som to nečakala a dosť ma to prekvapilo.
Nie žeby som nechcela ďalšie dieťatko, ale nie tak rýchlo…
Lenže NIEKTO to zrežíroval aj za mňa - nás.
Po čase som to rozdýchala a priala som si, aby to bolo dievčatko.
Ja som nemala sestru a vždy som hovorila manželovi, že nevadí, koľko budem mať detí, ale chcem mať aspoň dve dievčatá, aby boli sestry.
Navyše, manžel súhlasil aj s menom Anežka, ktoré sa mi veľmi páčilo.
Po čase sme sa tešili na bábätko všetci, pretože termín pôrodu vychádzal presne na manželove narodeniny a ešte presne na nedeľu, kedy sa on narodil.
Anežka sa narodila
Anežka sa narodila o dva dni po jeho narodeninách.
Bola som najšťastnejšia mamina na svete: mala som druhú dcérku s krásnym menom.
Bola s nami necelé tri mesiace, ale na tie chvíle s ňou nikdy nezabudneme.
Ako dvojmesačná vedela krásne rozoznať osoby - mňa, manžela, Lukáša a Máriu.
Deti ju nesmierne milovali a ona sa ich prítomnosti úžasne tešila.
Bola veľmi vnímavá, keď sme večer po 21 hodine čakávali na manžela z práce, stačilo, že započula jeho hlas a výskala od radosti.
Bola ako slniečko, usmiata a veľmi pokojná.
Bola iná ako Mária - veľmi pozorná a veľa času cez deň prebdela.
Na bábätko mi to bolo netypické a mala aj iný vzhľad, so súrodencami sa nepodobala.
Jedna známa mi povedala, že také krásne dieťatko ešte nevidela.
Babke som ju nestihla ukázať
Keď som Anežku porodila, v nemocnici bola aj moja babka, ktorá naraz ochorela.
Chcela som ísť malú babke ukázať, ale s bábätkom nás na oddelenie pustiť nechceli.
Babku pustili domov o pár dní a na druhý deň jej manžel sľúbil, že sa poobede prídeme ukázať.
Ale babka už na malú nepočkala.
Umrela.
O týždeň na to sme Anežku pokrstili.
Prvý zdravotný problém
V pondelok po krste som dávala večer staršie deti spať a ako som ich prezliekala do pyžamka, Anežku som mala vo vaničke z kočíka na kuchynskej linke.
Zrazu som počula veľmi zvláštny zvuk, ako keď vystrelí korok z fľaše.
Najprv som nevedela, čo sa deje, no potom som pozrela na Anežku: už jej modreli pery a mala ich veľmi stisnuté.
Zľakla som sa, snažila som sa jej pomôcť, ale nedarilo sa mi.
V tom momente mi prišla na um kniha a pasáž, kde presne o tejto situácii písali - s dieťatkom na jednej ruke som presne otvorila knihu na potrebnom mieste a Anežku zachránila.
Napriek tomu sme volali pohotovosť a lekár si nás na 24 hodín nechal na pozorovaní.
Výsledok?
Dieťatko je zdravé, môžete ísť domov.
Vtedy som si pomyslela: „Babka, ak ste mi ju dneska nezobrali, dúfam, že mi ju už necháte…“
Noc, na ktorú sa nedá zabudnúť
A potom prišla noc a deň, ktorý sa mi tisíckrát vracia v mysli a stále ho mám pred očami.
Bol 13. december a my sme čakali, kedy sa manžel vráti z poobednej.
Anežka bola pokojná, len potom začala z ničoho nič plakať, ako keď sa dieťa niečoho veľmi preľakne.
Zobrala som ju k sebe a začala som ju tíšiť v náručí.
Večer, keď som ju ukladala, mi znovu napadlo: „Babka, čo nám chystáte za prekvapenie?“
Rýchlo som ju však niekde zahnala.
Anežka už dokázala spinkať aj celú noc, tak som ju nakojila a dala spinkať.
Celú noc bola nepokojná a len tak zo spánku pomrnkávala.
Keď už bolo ráno, napadlo ma, že ju idem nakojiť a kým ona bude spinkať, dám si do poriadku dvoch starších šibalov.
Zdvihla som ju z kolísky… a hlávka jej len kväcla dole.
Ten pocit sa nedá ani po tých rokoch opísať, a už vôbec nie zabudnúť.
Boli sme našťastie obaja doma s manželom.
Manžel jej dával prvú pomoc a ja som volala záchranku.
Prišli, oživovali ju doma, nezmohla som sa na nič, len som sadla do kútika v kuchyni a modlila som sa úpenlivo ruženec s jediným úmyslom: „Matička Božia, vráť mi ju.“
Výčitky a bezmocnosť po smrti dieťaťa
Anežka zomrela desať dní pred Štedrým večerom.
Ja som pociťovala bezmocnosť, strach, možno hnev - na tú moju babku.
Ale predovšetkým pocit, že kus z Teba niekde odišiel a proste ho niet, že nie si celá, úplná, proste, že Ti niečo chýba, čo ani nevieš pomenovať, len cítiš, že to nie je v poriadku a Ty nevieš, čo ďalej.
Potom kopec výčitiek.
Prečo som jej nepomohla?
Prečo som to vôbec dovolila?
Čo som to za matku, že nedokáže ochrániť svoje dieťa?
Bola tak blízko mne a predsa som to dovolila.
Nezabránila som tomu.
Bolo mi jedno, že lekári ma presviedčali, že syndróm náhleho úmrtia je taký, že málokedy sa dá dieťatku pomôcť.
Ja som vedela svoje, moje vnútro, moje srdce krvácalo.
Oporou mi bol manžel.
V tej veľkej bolesti, beznádeji a veľkých výčitkách mi večer povedal: „Ďakujem Bohu, že sme boli obidvaja doma.“
Tým mi dal najavo, že mi nemá čo vyčítať, že to nie je moja chyba.
Vo vzájomnom bojatí sme si ešte dlho vyplakávali žiaľ.
Rodina a viera ako opora po tragédii
Našťastie tu boli moje deti.
Mária sa po pohrebe na mňa tak naviazala, že ma zamestnávala celý deň.
Pomáhali mi aj najbližší.
Ale keby som nemala vieru, asi by som sa zbláznila.
V deň Anežkinho pohrebu nám pán farár povedal: „Pán jej dal úlohu, a keď ju splnila, vrátila sa k nemu…“
Bola to pravda.
Spojila dvoch ľudí tak, aby sa vedeli milovať v šťastí aj nešťastí, aby si uvedomili, čo je to láska, obetovať sa a zriekať pre toho druhého.
Nezabudnutá Anežka tu nie je, ale prvé dve deti si na ňu matne pamätajú.
Aj tie ďalšie ju vždy kreslia na obrázky rodiny ako anjelika.
Dokonca sme si robili spoločnú fotku v bielych tričkách a na jednej sa podaril aj záber s bielym balónom, ktorý podľa našej Márie symbolizoval nášho anjelika.
Myslím, že s ňou majú veľmi pekný vzťah a nie raz som sa stretla s reakciou „Anežka nám pomohla“ či „Anežka, ochráň nás a ťahaj k sebe“.
Mávala som ťažké dni, preplakala som hodiny, ale nevzdávala som to.
Spôsoby rozlúčky a pomenovanie dieťaťa
Psychológovia v diskusii odporúčajú dať meno dieťatku po spontánnom potratení ako súčasť spracovania smútku.
Uvedené symbolické spôsoby rozlúčky zahŕňajú sošku anjelika, zasadenie stromu, vyrobiť drevené srdiečko s dátumom a nápisom „Náš anjelik“, zapáliť sviečku na cintoríne alebo pochovať do rodičovského hrobu s nahlásením na Obecný úrad.
Ak nie je známe pohlavie, praktické riešenia sú unisex mená, napríklad Alex, pridanie oboch mien, napríklad Anna Benjamin, symbolické mená, napríklad Haftaah alebo Mária, alebo neutrálne označenie „anjelik“.
| Možnosť rozlúčky | Príklad |
|---|---|
| Pomenovanie dieťaťa | Alex, Haftaah, Mária, „anjelik“ |
| Symbolická pamiatka | Soška anjelika |
| Živá spomienka | Zasadenie stromu |
| Osobný predmet | Drevené srdiečko s dátumom a nápisom „Náš anjelik“ |
| Spomienkový rituál | Zapálenie sviečky na cintoríne alebo pri rodinných fotkách |
| Pochovanie | Pochovanie do rodičovského hrobu s nahlásením na Obecný úrad |
Najčastejšie otázky po strate tehotenstva
Pomôže pomenovanie dieťatka po spontánnom potrate spracovať smútok?
Diskutujúce psychologičky a rodičky uvádzali, že psychológovia často odporúčajú dať meno.
V diskusii boli konkrétne mená Magdaléna, Haftaah a označenie „anjelik“ ako príklady, ktoré ženám pomohli.
Aké symbolické spôsoby rozlúčky sú bežné po strate v skorom štádiu?
Uvedené možnosti v diskusii: kúpa alebo umiestnenie sošky anjelika, zasadenie stromu, výroba dreveného srdiečka s dátumom a nápisom „Náš anjelik“, zapálenie sviečky na Dušičky alebo pri rodinných fotkách.
Môžem pochovať embryonálny materiál do rodičovského hrobu a čo treba úradne riešiť?
Viaceré rodiny pochovali do rodičovského hrobu a v diskusii sa uvádza potreba nahlásiť to na Obecný úrad, aby pri pochovávaní ďalšieho člena rodiny vedeli, kto tam tiež je.
Čo robiť, ak neviem pohlavie dieťaťa?
Uvedené varianty: zvoliť unisex meno, napríklad Alex, dať obe mená, použiť symbolické meno ako Haftaah alebo Mária, alebo neutrálne oslovenie „anjelik“.
V diskusii boli konkrétne príklady Anna Benjamin a kombinované mená.
Kedy sa podľa diskusie objavuje bijúce srdce plodu?
V diskusii bolo konštatované, že srdce bije od 21. tt.
Pohľad na skoré potraty sa líši: niektoré osoby ich označujú za „prirodzenú selekciu“ do 12.
Jedna skupina tvrdí, že plod v 8. tt má veľkosť maliny a fyzické držanie nie je reálne, iná skupina uviedla, že ho pochovala a považuje to za dôležité.