Robert Mistrík: narodenie, detstvo a cesta k vede

Robert Mistrík sa narodil 13. augusta 1966 v Banskej Bystrici. Je vedec a podnikateľ. Mistrík vyrastal v Banskej Bystrici a na Donovaloch.

Jeho detstvo, rodinné zázemie a záujem o prírodné vedy výrazne ovplyvnili jeho ďalšiu životnú cestu. Z chlapca, ktorého od základnej školy priťahovala chémia, sa stal vedec, zakladateľ technologickej firmy a neskôr aj verejne činná osobnosť.

Detstvo v Banskej Bystrici a na Donovaloch

Mistrík vyrastal v Banskej Bystrici a na Donovaloch. Mal veľmi slobodné a voľné detstvo. Vždy som si robil, čo som chcel. Nemôžem sa sťažovať na prísnu výchovu.

Nie, vôbec nie. Bol som také dieťa, že mama ani nevedela, čo som robil. Za komunizmu to bolo tak, že sme ráno vybehli na ulicu, hrali sme futbal, bicyklovali sa a večer sme prišli domov. Vtedy deti už vo veľmi malom veku chodili samy do školy. Dnes je to už iné. Deti dnes strážime, vyvážame ich autami.

Rodičia aj starí rodičia ma viedli k pracovitosti. Rodičia a starí rodičia ma veľmi ovplyvňovali. Býval som s mamou a mám s ňou veľmi blízky vzťah.

Rodina a vplyv obdobia komunizmu

Mistrík vyrastal v rodine, ktorá na vlastnej skúsenosti poznala dôsledky nesúhlasu s komunistickým režimom. Rodičia sa v roku 1968 veľmi angažovali, na čo môj otec doplatil.

Po 68. roku, keď prišli na naše územie sovietske vojská s piatimi „priateľskými armádami“, museli ľudia chodiť na previerky a vyjadriť súhlas s touto „bratskou pomocou“. Môjho otca šéf prehováral, aby „neblbol“ a povedal, že súhlasí. On však nesúhlasil.

Tento príbeh som sa dozvedel len pred pol rokom, otec mi o tom nikdy nehovoril. Samozrejme, jeho vyjadrenie malo nemilé dôsledky. Otec bol vtedy straník, ale keďže nesúhlasil, tak ho zo strany vyhodili. Podľa vtedajšieho režimu to boli tí najväčší nepriatelia štátu, zradcovia komunistického režimu. Mama tiež neobišla o nič lepšie.

Nie, to by som preháňal, ale vždy u nás vládlo také napätie. Hovorilo sa, že čo s nami bude, keď budem chcieť ísť na školu a podobne. Keď niekto nebol konformný s komunistickým režimom, tak nemohol dúfať v nejaký kariérny rast. Každý vedel, kde je jeho strop.

Mne teda bolo od malička jasné, o čom je ten režim. Mama ma vždy upozorňovala, aby som si dával strašný pozor, čo hovorím, lebo to môže mať závažné dôsledky.

Hodnoty, ktoré formovali Roberta Mistríka

Mama je silne veriaca. Bola orientovaná aj na kultúru, brávala ma na koncerty, no mňa zaujímali hlavne prírodné vedy. Vždy mi mama zo žartu hovorila, že kde sa to na mňa nalepilo.

Tiež ma formovala v politickom svetonázore. Veľmi ma ovplyvnil i môj starý otec. Bol robotník, ktorý sa nadrel celý život. Vždy mi hovoril, že sa mám učiť, že mám byť inžinier. Nechcel, aby som skončil ako on.

Prvé úspechy v chémii

Už v ranom veku som sa začal zaoberať prírodnými vedami. Len čo som sa na základnej škole dostal k chémii, okamžite ma to chytilo.

Keď na základnej škole vyhral okresnú olympiádu v chémii, mal pocit, ako keby dostal Nobelovu cenu. Veľmi ho to namotivovalo a chémii začal venovať ešte viac času, ako dovtedy.

A možno už nikdy nebudem mať takú radosť z víťazstva, možno ani z prezidentského víťazstva, ako keď som vyhral okresnú chemickú olympiádu. Vtedy som si myslel, že som dostal Nobelovu cenu. Tie prvé úspechy sú vždy cenné.

Hodiny a hodiny v chemickom laboratóriu či nad výpočtom rovníc látkovej bilancie sa pretavili do ďalšieho úspechu. Ako sám skromne hovorí, nedosiahol vtedy žiaden závratný úspech. Dotiahol to na víťaza krajského kola, no o jeho osude bolo od toho momentu rozhodnuté.

„To bola skutočne rozhodujúca chvíľa v mojom živote. Odvtedy som sa oveľa vážnejšie začal venovať chémii.“

Učiteľka Anna Macáková

Najsilnejšie spomienky sa mu viažu k učiteľke chémie Anne Macákovej.

„Na hodine nám vždy ukazovala hrozne zaujímavé experimenty. Tak som jedného dňa za ňou po hodine zašiel, či nemá o tých experimentoch nejaké knižky.“

S energickou, ráznou a hlavne zapálenou učiteľkou je Robert Mistrík dodnes v kontakte. Keďže to bola práve ona, ktorá stála za zrodom jeho kariéry, vybral si ju ako prvú osobu, ktorá mu podpísala petičný hárok na odštartovanie prezidentskej kandidatúry.

„Nikdy som na ňu nezabudol, aj keď sme sa dlhé roky nevideli.“

Anna Macáková neučila „sucho“ a vždy mala po ruke nejaký zaujímavý experiment či príklad z praxe. Práve to je podľa Roberta Mistríka kľúč k tomu, ako učiť prírodné vedy.

Príkladom môže byť podľa neho displej smartfónu, na ktorý sa ľudia denne dívajú. „Tu sa dá učiť napríklad to, prečo má jedna chemická látka napríklad zelenú farbu a iná zasa modrú. To je všetko fyzikálno-chemický princíp. Tých príkladov v prírodných vedách je samozrejme obrovské množstvo.“

Na gymnáziu sa nakrátko pohrával s myšlienkou, že by si namiesto chémie vybral kariéru v astronómii. Chémia ho nikdy neprestala baviť, no lákali ho aj iné vedy, vždy však prírodné.

Štúdium napriek rodinnému kádrovému zaťaženiu

V prihláške bola kolónka, kde som mal uviesť, či boli moji rodičia členmi strany pred rokom 1968. To bola otázka, ktorá znamenala k.o. Mohli ste povedať, čo ste chceli, ale táto otázka mohla rozhodnúť o vašej kariére.

Keď ste v tej kolónke napísali áno a následne uviedli, že už v strane nie sú, všetci vedeli, o čom je reč. Po dohode s mamou a otcom sme sa rozhodli, že necháme tú kolónku prázdnu.

Našťastie technické školy nebrali až tak prísne, navyše som mal zo strednej dobré známky a olympiády, takže som išiel na vysokú školu bez skúšok.

Doktorandské štúdium a skúsenosť zo Spojených štátov

Doktorandské štúdium absolvoval na Univerzite Viedeň v Rakúsku, kde získal titul Dr.

Po skončení vysokej školy som išiel na doktorandské štúdium do Viedne. Po získaní doktorátu sa mi naskytla možnosť ísť na postdoktorandské štúdium do Spojených štátov amerických.

Tam som strávil na veľkom výskumnom ústave dva a pol roka. Mne by v živote nenapadlo podnikať a už vôbec nie podnikať s vedou, chémiou alebo niečím takýmto. Ale v tých štátoch som to odpozoroval, že to tam bolo úplne normálne.

Vtedy mi napadlo, že prečo by som to neskúsil i ja. Povedal som to svojej manželke, ktorú to najprv zarazilo. Bol v tom veľký risk, že minieme všetky naše peniaze, čo sme si ťažko zarobili a podnikanie sa možno nepodarí.

Vznik technologickej firmy HighChem

V roku 1998 založil technologickú firmu HighChem, ktorá zamestnáva 12 ľudí.

Vedúci mojej dizertačnej práce mi povedal, či som sa zbláznil, veď predsa vedci nepodnikajú. Hovoril mi, že je pod úroveň vedcov, aby podnikali, to robia iní ľudia. Dokonca zašiel i za mojou mamou, aby mi dohovorila.

To odrážalo vtedajšiu dobu. Dnes sú na univerzitách už startupy a spinoffy a ak niekto nezakladá startup, pozerá sa naňho, ako keby mal nejaký problém. Vtedy to tu nebolo bežné. Bolo to totálne nóvum, vyzeral som ako exot.

Bol som mladý a niekedy je to aj dobré, keď človek nepočúva, čo mu hovoria ľudia okolo. Mňa to neodradilo a išiel som si za svojím. Videl som totiž ohromný potenciál v tom, čo som vymyslel.

V Štátoch som si overil, ako na to ľudia reagujú. A keď som videl, ako pozitívne reagovali na môj vynález na tom najvyspelejšom trhu a na najvyspelejšej vedeckej úrovni, bol to pre mňa povzbudzujúci signál, že sa to môže podariť.

Preto som stavil všetko na jednu kartu, rozhodol som sa, že sa vrátim domov a že si založím firmu.

Čomu sa HighChem venuje

V rôznych oblastiach sa potrebujú analyzovať vzorky, látky a tekutiny. Ak chcete vedieť, v akom stave je nejaký systém, musíte vedieť, z čoho sa skladá.

Človek je chemická fabrika, nejaká množina molekúl, a preto musíme vedieť, aké molekuly a v akej koncentrácii sa tam nachádzajú. Lebo od toho sa odvíja poznanie o stave toho systému.

A na to sa používa metóda, ktorá sa volá hmotnostná spektrometria. Zjednodušene je to stroj, do ktorého látky vstreknete a na druhej strane vám vybehne nejaký signál.

Tento signál sa musí pretransformovať do informácie, že čo to vlastne je. V našej firme robíme to, že tieto zložité signály vyhodnocujeme a snažíme sa z nich zistiť užitočnú informáciu.

Podnikateľské začiatky a vedecké úspechy

Začal som podnikať v roku 1998. Vtedy som robil nonstop. Vnímal som, že sú soboty a nedele, lebo manželka vtedy nechodila do roboty. Bol som posadnutý myšlienkou, že musím uspieť. Myslím si, že to boli ingrediencie môjho úspechu.

Z podnikateľského hľadiska totiž moja firma generuje slušné zisky. Vo vede sú zas meradlom úspechu citácie, čiže ako o vás hovorí odborná literatúra.

Naše systémy používajú výskumné ústavy a najlepšie farmaceutické firmy, citujú nás v odbornej literatúre. Naša firma má 19-stranový zoznam citácií na naše produkty.

Ďalší úspech je publikovanie v karentovaných časopisoch. K tým najkvalitnejším v prírodných vedách patrí časopis Nature Biotechnology, kde som bol prvým vedcom zo slovenskej inštitúcie, ktorému za posledných 14 rokov vyšla publikácia.

Vedecká cena a odborná práca

V roku 2009 sa stal laureátom vedeckej ceny Hlava roka za najvýznamnejšiu inováciu.

Mistrík sa ako jeden z vedcov v roku 2017 postavil proti praktikám prideľovania eurofondov na Ministerstve školstva. Pri príležitosti 25. výročia vzniku Slovenskej republiky mu bolo udelené štátne vyznamenanie Pribinov kríž I.

Bol aj členom medzinárodného odborného tímu, ktorý vyvrátil podozrenia z dopingu slovenského olympionika Mateja Tótha.

Skúsenosť s komunálnou politikou a mafiou

Nebolo to však tak, že som sa ráno zobudil s tým, že chcem byť prezidentom. Malo to genézu, zažil som nepríjemný kontakt s mafiou. A toto aj mne pomohlo precitnúť.

Kým sa vás zlo osobne nedotkne, necítite dostatočne, že v spoločnosti je. Je to len také latentné, že všetci kradnú. Kontakt s mafiou ma utvrdil, že len samotný jednotlivec nemôže bojovať s mafiou.

Angažoval som sa v komunálnych veciach a mafii sa to nepáčilo. Tak sa mi snažili dobýjať do domu.

O tom nechcem hovoriť. Proste to boli nejaké komunálne veci. Vyvrcholilo to tým, že v roku 2002, keď bola moja manželka v šiestom mesiaci tehotenstva, sa mafia rozhodla, že mi veci o druhej v noci vysvetlí.

Zavolal som políciu. Legitimovali ich a mafiáni odkráčali. Oni si vtedy mysleli, že si môžu robiť, čo chcú. A navyše neboli príliš inteligentní, navzájom sa jeden za druhým strieľali. Nemali nejakú hlbšiu stratégiu, bola to len hrubá sila.

Vďaka tomu som však spoločensky precitol.

Od blogovania k politike

Nechcem do spoločnosti vnášať negatívne prvky. Nechcem byť tým, kto sa chce v kampani spovedať, ako mu bolo ukrivdené.

Napriek všetkému, čo sa v tejto spoločnosti deje, chcem priniesť optimizmus. Život je krásny a je krátky.

Áno, týmto to začalo. Viac som sa začal zaujímať o politiku. Hlavne som však pochopil, že je smiešne s mafiou bojovať sám, že človek potrebuje komunitu.

Bol som aktívny bloger, kritizoval som všetko odhora nadol, zľava-sprava a od východu na západ, všetko možné. Pomohlo mi to ujasniť si názory.

Strana SaS a návrat k vede

Prostredníctvom blogov som sa zoznámil so zaujímavými ľuďmi ako Lucia Žitňanská, Richard Sulík, Radoslav Baťo, Jozef Mihál a ďalší.

Bol to práve Jozef Mihál, kto ma jedného dňa oslovil. Napísal mi, že spolu s Richardom Sulíkom zakladajú stranu a je na mne, či chcem len kritizovať alebo niečo skutočne meniť.

Zo začiatku bola politika pre mňa hoby, niečo, čo kompenzuje moju prácu. Avšak v istom okamihu prišla dilema, koľko času chcem tomuto koníčku venovať.

Stále som popri politike pracoval vo vede, mal som vlastnú firmu. Keď sa strana SaS dostala do vlády, cítil som, že je to pre mňa neúnosná situácia.

Rozhodol som sa vrátiť k svojim koreňom. Bol som však celý čas súčasťou SaS a preto si myslím, že by bolo lacné povedať, že ja som bol ten dobrý a oni ma sklamali.

Aj keď sa rozpadne manželstvo, nie je na vine len jeden. Priznávam ale, že stranu som opúšťal s určitým sklamaním.

Z toho, ako to celé prebieha. Politika je handel, ty mne dáš toto a ja tebe tamto. Navyše vtedy vo veľkom štýle prišiel Fico.

Eurofondy a opätovné zapojenie do politiky

Prišiel minuloročný eurofondový škandál. Naša firma sa o dotácie uchádzala presne osemkrát.

Chceli sme robiť veľký výskum, ktorý by bol zameraný na Alzheimerovu chorobu. Vymysleli sme úžasný projekt, kde by sme vytvorili databázu molekúl.

My už istú databázu i máme. Je dokonca na internete, celý svet tam chodí. Chceli sme teda urobiť databázu malých molekúl, kde by všetci chodili.

Nemyslím si, že Slovensko malo väčší objav vo svojej histórii. Bola to obrovská príležitosť, unikátna vec pre našu krajinu.

Apple to od nás kupuje, Nike, Coca-Cola, všetky farmaceutické firmy, FBI. My sme mali kľúč, ako sa do toho dostať a chýbalo nám niekoľko miliónov na realizáciu.

Argumentovali sme vedeckým rekordom, nezabralo to. Napriek tomu, že je tu pripravených 2,2 miliardy na výskum, naša firma žiadnu dotáciu nedostala.

Naštvalo ma to tak, že som o tom začal nahlas hovoriť. Ale len čo sa nahlas ozveš, v živote už žiadny grant nedostaneš. To ma znovu vtiahlo do politiky.

V spoločnosti sa nič nezmení, ak budeme nečinní.

Oznámenie prezidentskej kandidatúry

Mistrík svoju kandidatúru na prezidenta oznámil 15. mája 2018. Do volieb išiel ako občiansky kandidát s podporou strán SaS a Spolu.

Keďže to bola práve ona, ktorá stála za zrodom jeho kariéry, vybral si Annu Macákovú ako prvú osobu, ktorá mu podpísala petičný hárok na odštartovanie prezidentskej kandidatúry.

Súboj o prezidentské kreslo však vzdal.

Jazyky a verejné pôsobenie

Mistrík aktívne ovláda anglický a nemecký jazyk, hovorí sa rusky.

Jeho verejné vystupovanie nadväzovalo na skúsenosti vedca, podnikateľa, blogera a človeka, ktorý sa dlhodobo zaujímal o fungovanie spoločnosti.

tags: #robert #mistrik #narodenie