Rodič by nemal pochovať dieťa: právo na dôstojnú rozlúčku po potrate

Strata nenarodeného dieťaťa bolí. Rodičia potrebujú čas, aby sa s ňou vyrovnali a najlepšie je, ak sa môžu vysmútiť, rovnako ako to robíme v prípade smrti akejkoľvek inej blízkej osoby.

Dôležitou súčasťou smútenia a rozlúčky so zosnulým je pohreb. Aj v prípade nenarodeného dieťaťa je pohreb možný, a to aj vtedy, ak k potratu dôjde v nemocnici.

Súčasná legislatíva už 10 rokov umožňuje pochovanie potrateného dieťaťa, v ktoromkoľvek štádiu vývoja. Táto skutočnosť je však veľmi málo známa medzi rodičmi, ale aj zdravotníckym personálom, preto sa veľmi zriedka praktizuje.

Je dôležité umožniť rodičom, ktorí o to majú záujem, dôstojne sa rozlúčiť so svojím očakávaným dieťaťom a dovoliť im tak lepšie sa vysporiadať s bolesťou zo straty.

Aké právo majú rodičia po potratení dieťaťa

V takýchto prípadoch majú rodičia právo vyžiadať si telo svojho dieťaťa, aby ho mohli pochovať.

Toto právo vyplýva zo Zákona č. 131/2010 Z. z. o pohrebníctve, ktorý hovorí veľmi jasne: „Rodič potrateného alebo predčasne odňatého ľudského plodu môže písomne požiadať poskytovateľa zdravotnej starostlivosti o jeho vydanie na pochovanie.“ (§3 ods. 8 Zákona)

Zákon súčasne stanovuje povinnosť pre poskytovateľa zdravotnej starostlivosti „vydať bezodkladne na požiadanie potratený alebo predčasne odňatý ľudský plod rodičovi, ktorý o jeho vydanie požiada, alebo ním poverenej pohrebnej službe na pochovanie“. (§5 ods. 2, písm.

Zákon nehovorí, že by sa táto možnosť vzťahovala len na dieťa potratené spontánne, teoreticky je tu teda možnosť požiadať o pohreb dieťaťa aj v prípade umelého potratu.

Je síce veľmi málo pravdepodobné, že by mali rodičia v takomto prípade záujem dieťa pochovať, ale taká možnosť tu je.

Do úvahy by prichádzala napríklad situácia, keď je dieťa potratené proti vôli otca. Ten môže mať záujem svoje dieťa aspoň pochovať, keď už nemal možnosť zachrániť jeho život.

Iné osoby ako rodičia nemajú podľa súčasnej legislatívy právo žiadať o vydanie dieťaťa.

Zákon nijako neobmedzuje právo požiadať o pozostatky dieťaťa ani z pohľadu štádia tehotenstva. O vydanie pozostatkov teda možno požiadať aj v prípade úplne maličkých plodov, ktoré ešte morfologicky nepripomínajú dieťa s typicky ľudskou stavbou tela.

V skorších štádiách tehotenstva teda pôjde skôr o pozostatky pripomínajúce tkanivo. Naopak, ak dôjde k chirurgickému vybratiu dieťaťa vo vyšších štádiách, telo dieťaťa môže byť rôzne poškodené.

Rodičia by sa na takýto fakt mali vopred pripraviť, aby neboli zaskočení vzhľadom pozostatkov.

Rozdiel medzi potratom a mŕtvonarodeným dieťaťom

Od potratu treba odlíšiť prípad mŕtvonarodeného dieťaťa. Rozdiely medzi týmito dvoma situáciami definuje Vyhláška č. 22/1988 Zb.

Potratom sa označuje viacero rôznych situácií. Predovšetkým také predčasne ukončené tehotenstvo, kedy plod neprejavuje znaky života a jeho pôrodná hmotnosť je nižšia ako 1000 gramov.

Ak by sa jeho hmotnosť nedala zistiť a súčasne ide o tehotenstvo kratšie ako 28 týždňov, taktiež ide o potrat.

Potratom sa označuje aj situácia, kedy sa predčasne narodí dieťa menšie ako 500 gramov a neprežije 24 hodín po pôrode.

Rozdiel pri potrate a pôrode mŕtveho dieťaťa je v tom, že mŕtvonarodené dieťa sa zapisuje do matriky, a to do knihy narodení, do knihy úmrtí sa nezapisuje.

Ak však ide o potrat, o vydanie dieťaťa na pohreb musia rodičia písomne požiadať.

Čo sa stane, ak rodičia o vydanie nepožiadajú

Ak tak proaktívne neurobia, telo potrateného dieťaťa sa považuje za odpad zo zdravotnej starostlivosti, rovnako ako ostatné časti alebo orgány ľudského tela, napríklad po amputácii.

Takýto „odpad“ sa potom musí spopolniť v spaľovni. (§3 ods. 5 Zákona)

Jeho uloženie na skládku je zakázané.

Najviac ma mrzí, že sa nepodarilo presadiť kremáciu pozostatkov potratených detí, ak si ich rodičia nevyžiadajú na pochovanie.

Keď bola takáto zmena možná v Čechách, očakával som, že to pôjde presadiť aj na Slovensku.

Odpor prišiel najmä od ľudí, ktorí dostali túto agendu na starosti, a tam patria aj zástupcovia rôznych organizácií a združení, ktoré boli prizvané do diskusie.

Namiesto hľadania riešení sa diskusia obrátila na hľadanie dôvodov, prečo sa to nedá a prečo to nie je dobrý nápad.

Tie najdôležitejšie zamietli, najmä kremáciu všetkých detí a ponechanie možnosti vydať pozostatky priamo rodičom.

V Čechách dlhú dobu nebolo legálne pochovať potratené dieťa. Ale aj tam existovali organizácie, ktoré to napriek tomu robili.

V podstate až pred dvomi rokmi Česi výraznejšie novelizovali svoj zákon a zaviedli právo rodičov vyžiadať si pozostatky na pochovanie v štvordňovej lehote.

Súčasne rozhodli, že ak rodičia nepožiadajú o pochovanie, kremáciu zabezpečí zdravotnícke zariadenie.

Môžu robiť aj spoločnú kremáciu pre viac plodov súčasne, povedzme za určité časové obdobie.

Ako požiadať o vydanie pozostatkov

O vydanie pozostatkov potrateného dieťaťa je potrebné požiadať poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, a to písomnou žiadosťou.

Je dôležité, aby žiadateľ uviedol, či žiada vydať pozostatky potrateného dieťaťa sebe, alebo pohrebnej službe.

V prvom rade musia písomne požiadať nemocnicu o vydanie pozostatkov na pochovanie.

Zdravotníci by im mali poskytnúť tlačivo a spolu s rodičmi ho vypísať.

Ale ak treba, tlačivo sa dá nájsť aj na internete, napríklad aj na našej stránke.

Dôležité je nenechať sa odradiť, právo je na strane rodičov.

Rodič požiada gynekologicko-pôrodnícke pracovisko o pochovanie dieťaťa.

Žiadosť pozostáva z prvopisu a troch kópií.

• Originál zostáva na gynekológii.
• Kópie sú spolu s pozostatkami zaslané na patológiu.
• Jedna kópia zostáva na patológii.
• Druhá sa odovzdá pohrebnej službe.
• Tretia zostáva rodičovi.

Nasleduje obstaranie pohrebu v pohrebnom ústave.

Patológia nakoniec vydá pozostatky na pochovanie vtedy, keď pohrebná služba predloží doklad o obstarávaní pohrebu a ak sú splnené všetky podmienky podľa zákona.

List o prehliadke mŕtveho sa nevyžaduje, pretože plody nie sú evidované v matrike a nemajú ani pridelené rodné číslo.

Nahrádza ho žiadosť o pochovanie.

Čo znamená vydanie bezodkladne

Zákon hovorí, že poskytovateľ zdravotnej starostlivosti vydá potratený plod bezodkladne po podaní žiadosti.

Tu je však dôležité upozorniť, že bezodkladne neznamená okamžite, ale skôr v primeranej lehote a bez zbytočného odďaľovania.

Treba počítať aj s možnosťou, že pozostatky dieťaťa pôjdu najskôr na pitvu.

V zmysle Odborného usmernenia má žiadosť vyplniť gynekologicko-pôrodnícke pracovisko v spolupráci s rodičom.

Rodičia sú teda plne oprávnení požiadať príslušného zdravotníka o poskytnutie tlačiva a o pomoc s jeho vyplnením.

Prečo môže byť postup v nemocnici komplikovaný

Vzor žiadosti bol vyhotovený ešte v roku 2006, kedy minister zdravotníctva vydal Odborné usmernenie o manipulácii s inými ľudskými pozostatkami (Vestník MZ SR, 1. máj 2006, čiastka 24-27, bod 55), ktorého súčasťou je aj vzor príslušnej žiadosti.

Toto usmernenie bolo teda vydané ešte v čase účinnosti predchádzajúceho zákona o pohrebníctve (470/2005 Z. z.), ktorý neuvádzal možnosť vydať pozostatky potrateného dieťaťa priamo rodičovi.

Žiadne novšie usmernenie zatiaľ vydané nebolo.

Praxe vydávania pozostatkov potrateného dieťaťa rodičovi môže byť rôzna.

Hoci to zákon nevyžaduje, niektoré zariadenia môžu byť ochotné vydať potratené plody rodičovi len v prítomnosti pohrebnej služby.

Naopak, niektoré zdravotnícke zariadenia vydajú pozostatky rodičom bez ďalších obmedzení, a je potom na zodpovednosti rodičov, aby tieto pozostatky pochovali.

V praxi sa ale stáva, že mnohí zdravotníci nevedia o tomto práve rodičov.

Môže sa stať, že vydanie pozostatkov dokonca odmietnu, nehovoriac o tom, že túto požiadavku budú zosmiešňovať.

Oveľa praktickejšie však bude najskôr dostatočne vysvetliť a preukázať, že rodič má na vydanie pozostatkov svojho potrateného dieťaťa plné právo.

Zdravotnícke zariadenia nemajú povinnosť rodičov informovať o možnosti pohrebu ich potrateného dieťaťa.

Vo veci práva rodičov pochovať svoje potratené dieťa je potrebné šíriť osvetu.

Skúsenosť rodičov s vybavovaním pochovania

V marci sme stratili bábätko, keď sme sa vracali od lekárky, manžel sa ma spýtal, či viem, čo sa deje so zvyškami dieťaťa po spontánnom potrate.

Videl reportáž na RTVS, ako pozostatky spolu s použitými vecami končia spoločne v spaľovni.

Kým to človek sám nerieši, nedotkne sa ho to tak, ako keď ide o vaše nenarodené dieťa.

Tá predstava bola hrozná, veľmi nedôstojná.

V reportáži zároveň zaznelo, že rodičia môžu podľa zákona požiadať o vydanie mŕtveho plodu a pochovať ho, že na to majú právo.

To viedlo neskôr k myšlienke, že keby existovalo takéto pohrebné miesto na cintoríne, tak ľudia by sami videli, že taká možnosť tu je, všetko by sa tým uľahčilo.

V ôsmom týždni došlo k spontánnemu potratu, v desiatom týždni som bola objednaná na čistenie maternice.

Do ružinovskej nemocnice, kam som bola poslaná, som prišla ráno o 6. hodine.

Keďže tam maľovali, nechali nás čakať a až o 9. hodine večer ma spolu s dvomi podobnými prípadmi zobrali na zákrok.

Keďže som už bola poučená o možnostiach - zisťovali sme si to s manželom vopred - požiadala som pred zákrokom, aby mi boli vydané pozostatky nášho dieťaťa, nechceli sme, aby skončilo v spaľovni s nejakými plastami.

Sestrička mi povedala, že o to musím požiadať lekára, lekár, ktorý mi robil ultrazvuk, mi povedal, že o to musím požiadať lekára, ktorý bude robiť zákrok.

Potom za mnou prišla mladá lekárka, bola milá, povedala mi, že je veriaca, ale začala ma odhovárať s tým, že pán primár Záhumenský s tým nebude súhlasiť, že aj tak to bábätko neuvidím, že bude roztrhané, že síce v Kochu sa to robí, ale tu to nie je bežná vec a podobne.

Povedala som jej, že to chápem, ale že mi ide o to, aby bolo dôstojne pochované a neskončilo niekde v spaľovni.

Na moje naliehanie odišla za primárom.

Žiadne tlačivá tam nemali a ani mne, ani ďalším v ten večer nič nepovedali.

Ja som mala tlačivo vytlačené z internetu a vopred pripravené.

Keď sa vrátila pani lekárka, oznámila mi, že prednosta súhlasil, ale že mi to nemôžu vydať do vlastných rúk, že musia postupovať cez pohrebnú službu.

Oponovala som, že zákon hovorí o osobnom odbere rodičmi.

Povedala mi, že to primár nedovolí.

Povedala som, v poriadku, tak zaplatíme pohrebnej službe.

Následne som podpísala príslušné papiere.

Potom nasledoval zákrok, hodinu potom ma prebudila sestra, ktorá mi oznámila, že tento biologický materiál, tak to nazvala, tu nemôžu uskladňovať, že musí odísť cez pohrebnú službu preč.

Keď som dostala správu, bolo tam napísané, že to odišlo na patológiu 15 minút po polnoci.

Myslela som si, že je všetko v poriadku.

Keďže bola noc, bolo počuť, keď sa niekto rozprával, jedna pacientka mi hovorila, ako počula lekárku hovoriť, že to je hlúposť, že to ešte nerobili, že sa to robí až od 16. týždňa, že nevedeli, do čoho to majú vôbec dať, a podobne.

To neznamená, že muselo ísť o zlý úmysel.

Nie sú na také veci pripravení a zariadení. Že s tým nemajú skúsenosti.

Potom som bola prepustená, na druhý deň sme volali do pohrebnej služby, kde sme sa dozvedeli, že máme kontaktovať patológiu, ale až v pondelok, po víkende.

Keď sme sa s nimi spojili, bolo nám oznámené, že dostali len číru tekutinu a nejaké kúsky tkanív, že s nami chce hovoriť pán riaditeľ Palkovič.

On nám povedal, že to bol amatérsky odber.

Opísal všetky problémy, že to prišlo bez lekárskej správy, v nevhodnej vysokej nádobe, že tam nebolo skoro nič a že ho takýto prístup hnevá, pretože potom nevedia z takýchto zvyškov určiť príčinu, čo sa stalo.

Zároveň nám povedal, že bude telefonovať primárovi Záhumenskému, kde je chýbajúca správa.

Spísala som nedostatky, ktoré som zažila, na čo som mala podľa zákona právo, to, že neinformujú ženy o možnosti pochovať nenarodené dieťa, že mi nebolo bezodkladne vydané dieťa, že do toho zapojili pohrebnú službu, aj keď zákon to nepredpokladá, a to, ako nevhodne zaobchádzali s pozostatkami.

Význam citlivého jazyka

Človeka prekvapí už ten jazyk.

Plod pred 11. týždňom nazval ešte počas nášho telefonátu pán primár nič, doslova nič.

Samozrejme, že chápeme, že sa pri zákroku môže všeličo stať, že tie zvyšky sú v nejakej podobe.

Ale pán primár Záhumenský by mal chápať, že pre matku a rodičov je nepochopiteľné, že o niečo také s ním majú bojovať, už zo psychologického hľadiska by mal chápať pocity matky, keď nejde o viac, len o dôstojné pochovanie a istý pokoj.

To prežívanie je potom úplne iné.

Vrátane jazyka, aby to, čo je pre nás nenarodené dieťa, niekto nenazýval biologickým materiálom, aby to nepovažovali za symbolický akt.

Kde možno potratené dieťa pochovať

Ak je dieťa potratené v domácom prostredí, rodičia ho môžu slobodne pochovať.

Vždy je tu aj možnosť zabezpečiť pohreb prostredníctvom pohrebnej služby na cintoríne, alebo v krematóriu.

Na Slovensku je prax skôr taká, že sa deti pochovávajú na vyčlenenom mieste - detskom cintoríne, na ktorom môžu byť pochované aj potratené deti.

V mnohých krajinách nie je zriedkavosť, že pri hrobe rodičov sa nachádzajú aj malé urny, symbolizujúce ich zomreté nenarodené deti.

Podobné miesta sú bežné vo svete, napríklad v Anglicku aj v Taliansku existujú cintoríny pre nenarodené deti, ďalej sú aj v Česku.

Okrem toho je možné spraviť aj cirkevný pohreb potrateného dieťaťa.

Katolícka cirkev má na tento účel osobitnú modlitbu, ktorá sa nachádza v Pohrebných obradoch (SSV, Trnava, 2008, s.

Rodičom a blízkemu okoliu často pomôžu aj obrady rozlúčky alebo rodinný pohreb.

V tejto súvislosti rodičia môžu dieťa pomenovať, dať zaň odslúžiť svätú omšu, urobiť si súkromný malý pohreb v kruhu rodiny alebo akékoľvek symbolické obrady rozlúčky.

Mnohé potratené deti sú pochované v intímnej atmosfére na mieste, o ktorom vedia len rodičia.

Pohrebné miesto v Šamoríne

Predstavte si to ako dvojhrob.

Je tam dvanásť miest, dve z toho väčšie.

Je to otvorené pre každého, v sobotu bude na mieste posvätený kríž.

Chceli sme, aby to po všetkých našich útrapách bolo pre ďalších jednoduchšie, aby nemuseli prechádzať tým, čím my.

Pomohol nám aj tým, že oslovil dovozcu materiálu z Talianska, pána Herzana, ktorý sa tiež vzdal zisku, navyše nám podaroval ďalší kameň na kríž, opäť išlo o veľké peniaze, ktoré by sme nevedeli zaplatiť.

Pomohol nám pán Bojnanský, vedúci kamenárstva v Šamoríne, zriekol sa všetkého zisku, nákladov na prácu, platili sme len samotný kameň.

Pomohol nám aj tým, že oslovil dovozcu materiálu z Talianska, pána Herzana, ktorý sa tiež vzdal zisku, navyše nám podaroval ďalší kameň na kríž, opäť išlo o veľké peniaze, ktoré by sme nevedeli zaplatiť.

Pomohli nám aj v meste, dali nám miesto na cintoríne zdarma a povzbudili nás.

Pomohla nám pani Poloňová zo združenia Tóbi, ktorá sa tomu venuje a veľmi nám pomohla.

Podobné miesto zriadili aj oni v obci Prestavlky, kde žije.

Pohreb ako súčasť smútenia

Psychológovia hovoria, že pohreb je dôležitá súčasť smútenia, ktorá pomáha vysporiadať sa so stratou blízkeho človeka.

V takomto prípade sa odporúča spraviť symbolický obrad, obetovať svätú omšu alebo niečo podobné, čím sa rodičia rozlúčia s dieťaťom.

Niekedy stačí urobiť pár symbolických vecí, napríklad dať dieťaťu meno, zorganizovať rozlúčku s ním.

Pri žene, ktorá mala spontánny potrat, je to prakticky rovnaký smútkový proces ako pri úmrtí inej, už narodenej blízkej osoby.

Proste bude to bolieť, ale postupne to prejde.

Tu by som podotkla, že málo žien vie, že si môžu vyžiadať pozostatky dieťaťa a pochovať ich, čo tiež pomáha vyrovnať sa s tým, čo sa stalo.

Ak by však doba smútenia trvala neprimerane dlho, je dobré vyhľadať odbornú pomoc.

Rozšírenosť spontánnych potratov

Strata nenarodeného dieťaťa nie je zriedkavosť.

Veľa spontánnych potratov nastane vo veľmi ranných štádiách tehotenstva, kedy rodičia možno ani nevedia, že už sú tehotní.

Ak už je tehotenstvo indikované, teda matka dostane tehotenskú knižku a tehotenstvo sa dostane do oficiálnej štatistiky, aj vtedy asi okolo 11 percent tehotenstiev skončí samovoľnou smrťou dieťaťa.

V roku 2014 takýmto spôsobom zomrelo niečo vyše 7 700 nenarodených detí.

Nie každý sa dokáže so stratou svojho nenarodeného dieťaťa ľahko vyrovnať.

Často je tomu tak v prípade umelého potratu, ale niekedy aj v prípade spontánneho potratu.

Pomoc po strate nenarodeného dieťaťa

Na portáli Zastolom.sk vyšla séria článkov, ktorá sa venuje psychickému zotaveniu sa po potrate.

Projekt Ráchel je služba emocionálneho a duchovného uzdravenia žien i mužov zranených skúsenosťou potratu.

Zameriavajú sa na prípady umelého potratu, ale svoju pomoc poskytujú aj ľuďom po spontánnom potrate.

TÓBI - na Slovensku pôsobí aj špecializované občianske združenie TÓBI, ktoré poskytuje zdarma poradenstvo, odbornú aj praktickú pomoc rodičom potrateného dieťaťa.

Rodičia môžu dieťa pomenovať, dať zaň odslúžiť svätú omšu, urobiť si súkromný malý pohreb v kruhu rodiny alebo akékoľvek symbolické obrady rozlúčky.

Možnosť rozlúčky s dieťaťom je veľmi uzdravujúca.

Etický a duchovný rozmer pochovania

Inštrukcia Donum vitae (Rím, 22. 2. 1987), čl.

Deklarácia práv počatého dieťaťa (SR, 1. 6. 1999), čl. 9 (1,2): „Počaté dieťa má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti aj po smrti.

Katechizmus katolíckej cirkvi, č. 2300: „S telami zosnulých treba zaobchádzať s úctou a láskou vo viere a nádeji na vzkriesenie.

Pochovávanie mŕtvych je skutkom telesného milosrdenstva.

Foriem pochovávania je veľa a myslím, že v niečom odrážajú aj postoj danej kultúry k smrti a k zosnulým.

Mne sa kultúra pochovávania na Slovensku páči, je krásne, keď naše cintoríny svietia sviečkami, môžete prísť na cintorín a vidíte mená, niekedy fotky zosnulých, ktorí tu boli generácie pred nami.

Naši zosnulí sú tak stále prítomní medzi nami, môžeme si na nich spomínať, modliť sa za nich.

Zvlášť v období dušičiek sú cintoríny svedectvom stále živej lásky k tým, ktorí nás už opustili.

Zmeny pravidiel a otvorené otázky

Ministerstvo zdravotníctva SR pripravovalo novelu zákona o pohrebníctve, v ktorej sa mali upraviť aj pravidlá pochovávania potratených detí.

V zásade sa tie pravidlá mali dosť sprísniť, hlavne sa navrhovalo, aby rodičia mohli prevziať pozostatky dieťaťa z nemocnice len cez pohrebnú službu, čím sa celý proces predražuje.

Tak sme sa rozhodli dať naše pripomienky.

No to úplne najdôležitejšie, čo chceme, je, aby sa riešilo nakladanie s pozostatkami potratených detí, ktoré si rodičia nevyžiadajú na pochovanie.

Nezhodli sme sa ani v tom, či majú mať rodičia právo pochovať dieťa, ak sa všetky tkanivá použijú na bioptické vyšetrenie.

Po kyretáži budú mať rodičia štyri dni na to, aby požiadali o vydanie pozostatkov.

Dnes to nebolo stanovené a stávalo sa, že ak rodičia nežiadali o pochovanie pred operáciou, po zákroku im už pozostatky nevedeli vydať.

Hrob pre potratené dieťa už nebude musieť byť 1,2 m hlboký, ale postačí sedemdesiat centimetrov.

Bežne sa dnes dajú zachrániť deti s hmotnosťou pod jeden kilogram, navyše aj Svetová zdravotnícka organizácia odporúča, aby táto hranica bola päťsto gramov, takže v tejto časti sa naša legislatíva upraví na svetový štandard.

Parlament na poslednej schôdzi hlasoval aj o zákone, ktorým sa mení úprava o pochovávaní potratených detí.

Neprešla novela, ktorú predkladala poslankyňa Anna Verešová (KDH), ktorá by stanovila zákonný postup, aby boli pochované všetky potratené ľudské plody.

Za zákon hlasovalo 56 poslancov, 1 proti, 76 sa zdržalo.

Prešli zmeny, ktoré upravujú právo rodičov požiadať o pochovanie nenarodených detí a stanovujú nové povinnosti nemocníc.

Keď sa narodí mŕtve dieťa, pohreb sa robí automaticky, dieťa dostane rodné číslo a zapíše sa do matriky.

V prípade potratu majú rodičia právo na pochovanie dieťaťa, ale musia o to osobitne požiadať.

V posledných rokoch sa informovanosť práve o tomto zlepšila, medzi rodičmi, ale hlavne medzi zdravotníkmi.

tags: #rodic #by #nemal #pochovat #dieta