Striedavá osobná starostlivosť o dieťa na Slovensku

Záujem a potreby dieťaťa sú vždy na prvom mieste pri rozhodovaní súdu o zverení maloletých detí do starostlivosti rodičov, súd pritom prihliada o.i. na samotný názor dieťaťa, na doterajšiu starostlivosť o dieťa, podmienky v domácnosti rodičov, podmienky a starostlivosť súvisiacu s jeho zdravotným stavom, telesný a duševný vývin, a pod.

Striedavá osobná starostlivosť je také usporiadanie rodiny, keď rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, avšak obaja sa o dieťa starajú. Dieťa žije striedavo s jedným a druhým rodičom v pravidelných časových úsekoch.

Čo znamená striedavá osobná starostlivosť

Striedavú osobnú starostlivosť (ďalej SOS) ako právny inštitút máme zavedenú v našom právnom poriadku od 01. 07. 2010, kedy bol novelizovaný zákon o rodine, tak, že sa popri výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov zaviedla aj striedavá osobná starostlivosť obidvoch rodičov.

Prijatím zákona č. 217/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, bol do slovenského právneho poriadku zavedený inštitút striedavej osobnej starostlivosti o dieťa.

Podstatou striedavej starostlivosti je, že sa striedajú obdobia, kedy je dieťa zverené do osobnej starostlivosti jedného z rodičov a obdobia, kedy je dieťa zverené do osobnej starostlivosti druhého rodiča.

Doba zverenia do osobnej starostlivosti u oboch rodičov je presne určená a nemusí mať u oboch rodičov rovnaké trvanie.

Zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti znamená zveriť dieťa do starostlivosti striedavo jednému a druhému rodičovi na presne stanovené časové obdobie.

Dieťa môže mať jeden domov a rodičia sa v ňom striedajú v starostlivosti o dieťa alebo môže dieťa bývať striedavo u jedného a u druhého rodiča.

Okrem toho sa dá striedavá starostlivosť zabezpečiť aj sťahovaním rodičov, nie detí.

V praxi dochádza pomerne často k situáciám, že tzv. preferenčný rodič odmieta nariadenie striedavej starostlivosti a to najmä z dôvodu rozporov medzi partnermi, ktorí nemajú záujem a chuť spoločne komunikovať o potrebách maloletého dieťaťa.

Právny základ striedavej starostlivosti

Predmetom tohto článku bude najmä výklad ustanovenia § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ktorého celé znenie si dovoľujeme uviesť:

„Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.“

Z uvedeného je možné jasne vyvodiť záver, že nie je prekážkou nariadenia striedavej starostlivosti, ak jeden z rodičov s nariadením striedavej starostlivosti nesúhlasí.

Bude sa to týkať najmä prípadov, keď obaja z rodičov majú záujem na výchove dieťaťa, avšak jeden z nich vyžaduje výlučnú starostlivosť o dieťa.

Zákon preto pamätá aj na tieto prípady a nepovažuje názor tzv. preferenčného rodiča za relevantný, nakoľko neodôvodnené odmietanie striedavej starostlivosti je v zásade zneužívaním práva dieťa vychovávať.

Zdôrazňujeme, že v týchto prípadoch je rozhodujúce skúmanie najlepšieho záujmu dieťaťa.

Znenie druhej vety tohto ustanovenia však nemožno vykladať tak, že ak sa rodičia na striedavej starostlivosti dohodnú, súd musí automaticky striedavú starostlivosť aj nariadiť.

Vždy je jeho povinnosťou skúmať záujem maloletého dieťaťa.

Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Rozhodovanie súdu po rozvode alebo rozchode rodičov

Jedným zo spôsobov zániku manželstva je zánik manželstva rozvodom.

Pokiaľ dôjde k rozvodu manželstva rodičov maloletého dieťaťa, súd v rozsudku o rozvode manželstva upraví aj výkon rodičovských práv a povinností k dieťaťu na čas po rozvode.

V rozsudku súd predovšetkým určí, komu bude maloleté dieťa zverené do starostlivosti a kto bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

Súd tiež určí, ako má rodič, ktorému dieťa nebolo zverené, prispievať na jeho výživu, resp. pokiaľ medzi rodičmi došlo k dohode, schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Pokiaľ z manželstva pochádzajú maloleté deti v zmysle ustanovenia § 100 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších právnych predpisov: „S konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.“

Hmotnoprávna úprava stretávania sa s maloletým je upravená v § 24 a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších právnych predpisov.

Konanie, v ktorom súd rozhoduje o striedavej starostlivosti, je konaním o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu čo znamená, že súd rozhoduje o zverení, výžive a prípadne styku.

Ak už predtým rozhodoval o týchto otázkach tak rozhoduje o zmene pôvodného rozhodnutia.

V prípade, ak rodičia nie sú manželmi a plánujú začať žiť oddelene, tak potom je na ich dohode, aký režim si zvolia.

Ak sú obaja rodičia schopní vychovávať dieťa a majú o osobnú starostlivosť o dieťa záujem, môžu sa dohodnúť na striedavej starostlivosti bez toho, aby museli ísť na súd.

Ak sa rodičia nedohodnú, môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti súd.

Najlepší záujem dieťaťa

Zachovanie vzťahu k obom rodičom po ukončení ich spolužitia je prvoradým záujmom dieťaťa.

Za predpokladu, že rodičia dokážu zvládnuť striedavú starostlivosť v záujme dieťaťa, predstavuje striedavá osobná starostlivosť najvhodnejšie usporiadanie vzťahov, pokiaľ, samozrejme, neexistujú iné dôvody, spočívajúce v rodičoch alebo dieťati, ktoré striedavú starostlivosť vylučujú, resp. pri ich posúdení je zrejmé, že záujem dieťaťa nebude naplnený.

Pokiaľ striedavá osobná starostlivosť je v záujme dieťaťa, práve táto forma osobnej starostlivosti zaručuje dieťaťu právo na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom, právo na starostlivosť a výchovu zo strany oboch rodičov, na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s oboma rodičmi.

Dieťa si tak dokáže lepšie zachovať fungujúci vzťah s oboma rodičmi a zostáva súčasťou ich každodenného života.

Vždy je však potrebné brať do úvahy názor a potreby maloletého dieťaťa.

Pokiaľ striedavá starostlivosť dieťaťu nevyhovuje, narobí viac zloby ako osohu.

Striedavá starostlivosť nie vždy vyhovuje osobnosti dieťaťa.

Dieťa by malo mať vzhľadom na svoj vek určitú mieru participácie v mimosporovom konaní, a preto sa javí ako vhodné, aby súd vypočul názor dieťaťa.

Ak dieťa so striedavou starostlivosťou nesúhlasí, je potrebné, aby súd skúmal dôvody takéhoto postoja.

V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté.

Právo dieťaťa vyjadriť samostatne svoj názor patrí maloletému dieťaťu v rozsahu jeho schopností a rozumovej vyspelosti s ohľadom na jeho vek.

Doterajšia starostlivosť a rodinný stereotyp

Záujem dieťaťa v prípade striedavej starostlivosti má široký rozmer, nielen právny.

Rodinný stereotyp, resp. doterajšia starostlivosť každého rodiča o dieťa samostatne predurčuje spravidla aj možnosti dieťaťa a jeho schopnosť sa prispôsobiť zmenám.

Ak sa obaja rodičia primerane podieľali na bežnej starostlivosti o dieťa, venovali dieťaťu dostatok času, tak je dobrý predpoklad, že sa o dieťa dokážu postarať aj v striedavke, každý samostatne.

Dieťa je vtedy prirodzene ukotvené na oboch rodičov a v starostlivosti jedného rodiča dokáže fungovať bez strádania druhého rodiča.

Naopak, ak v rodine sú úlohy rodičov v starostlivosti o dieťa nerovnomerne rozložené, tak dieťa je ukotvené viac na toho rodiča, ktorý sa o neho stará.

Takéto deti, najmä v útlom veku, strádajú tohto rodiča aj v prípade, ak sú v starostlivosti druhého rodiča.

Názor dieťaťa súdy zisťujú už od útleho veku, hranica nie je presne určená, záleží od vyspelosti dieťaťa.

Názor dieťaťa nie je spravidla ďaleko od rodinného stereotypu, v ktorom doteraz žilo.

Vhodnosť a nevhodnosť striedavej starostlivosti

Z psychologického hľadiska nie je vhodná striedavá starostlivosť pri deťoch s poruchami správania sa, nakoľko tie si vyžadujú stabilitu výchovného prostredia.

Striedavá starostlivosť nie je vhodná ani v prípade vzdialených bydlísk rodičov, kedy by dieťa malo meniť vzdelávacie zariadenie.

Vzdialenosť bydlísk rodičov môže byť problémom najmä v spojení s dochádzkou do jednej školy.

Pracovné možnosti ako aj rozdelenie času vôbec je nevyhnutné prispôsobiť striedavej starostlivosti, čo v praxi znamená spravidla to, že v čase, kedy má rodič deti, menej pracuje a v čase, kedy deti nemá, viac.

Striedavá starostlivosť kladie vysoké požiadavky na oboch rodičov.

V prípade destabilizácie výchovného prostredia u jedného z rodičov je potrebné posúdiť, či bude takto lepšie zaistený záujem a potreby dieťaťa.

Práca v zahraničí, ktorá znemožňuje každodenný kontakt a starostlivosť, môže byť zásadnou prekážkou pri posudzovaní osobnej starostlivosti o malé dieťa.

Ak máte dôkazy alebo svedkov, že bývalý partner je často pod vplyvom alkoholu, odporúčam tieto skutočnosti zdokumentovať, napríklad správami, fotografiami, svedectvami známych, prípadne lekárskymi správami alebo zásahmi polície.

Prostredie, v ktorom dieťa vyrastá, je z hľadiska jeho fyzického a psychického vývinu veľmi dôležité a súd pri úprave rodičovských práv a povinností rozhoduje podľa najlepšieho záujmu dieťaťa.

Modely striedania rodičov

Frekvencia osobnej starostlivosti môže byť rôzna, všetko závisí od dohody rodičov.

Z právneho hľadiska nie je možné vysloviť záver, ako optimálne nastaviť striedavú starostlivosť.

Je to skôr otázka psychologická.

Doba, po ktorú dieťa trávi čas u každého z rodičov, môže byť nastavená rôzne.

Intervaly striedania môžu byť s rovnomerným rozložením času alebo nerovnomerné.

Najčastejšie sa používa rovnomerný týždňový interval, prípadne dvojtýždňový.

Tento je vhodný pri školopovinných deťoch s ohľadom na prípravu do školy.

Pri menších deťoch, ktoré vyžadujú častý kontakt s oboma rodičmi, sa používa model krátky/dlhý týždeň, prípadne nerovnomerný rozsah s rôznymi variáciami.

V praxi pôjde najčastejšie o model 2-2-3-2-2-3 týždne.

Nejde o príliš krátke ani o príliš dlhé intervaly, čo zabezpečuje plynulý prechod z jednej domácnosti do druhej.

Nie je však vylúčené ani striedanie po mesiaci, po 14 dňoch alebo v dvojtýždňových intervaloch.

Dĺžka pobytu dieťaťa u rodiča môže byť rôzna - od 1 dňa, najmä u malých detí, až po 1 rok, čo sa využíva u starších detí pri väčších vzdialenostiach bydlísk.

Pri dlhých pobytoch u jedného rodiča dieťa zvykne krátko navštevovať druhého rodiča.

Na Slovensku využívame striedavú starostlivosť aj vtedy, keď obaja rodičia po rozvode bývajú spolu, lebo ešte nemajú každý svoje bývanie.

V atypickom modeli striedavej starostlivosti dieťa nestrieda domácnosti, ale robia tak rodičia.

V praxi to znamená, že dieťa má jeden domov a rodičia sa v ňom striedajú.

Pri výkone striedavej starostlivosti sa maloleté dieťa spravidla striedavo týždenne nachádza u jedného a následne u druhého rodiča.

Pravidlo dvoch domovov

Základným pravidlom, ktorým by sa mali rodičia riadiť, je pravidlo prirodzeného rodiča.

Správajte sa k dieťaťu tak, aby čo najmenej bolo vystavené dopadom rozpadu vzťahu rodičov na dieťa.

V prvom rade platí pravidlo dvoch domovov.

To znamená, že je potrebné mať plne zariadené domácnosti pre potreby dieťaťa u oboch rodičov tak, aby dieťa považovalo obe domácnosti za svoj domov.

Prispôsobte domácnosť, zariaďte detskú izbu, dieťa v domácnosti plnohodnotne vybavte oblečením, hračkami, školskými potrebami a pod.

Výsledkom má byť stav, kedy dieťa pri odchode k druhému rodičovi necestuje s kufrom vecí, ale len s tými vecami, ktoré nie je možné mať dvojmo alebo vecami, ktoré samotné dieťa si chce zobrať.

Predovšetkým si zariaďte život tak, aby ste sa dokázali o dieťa plnohodnotne postarať a aby sa dieťa cítilo komfortne.

To znamená zmeny v pracovnom, ale aj osobnom živote, ktorými sa Vy prispôsobíte striedavke a teda dieťaťu, nie naopak.

Komfort dieťaťa pri striedavke môžete docieliť len tak, že dieťa bude mať plnohodnotný domov ako u matky, tak u otca.

Preberanie a odovzdávanie dieťaťa

Preberanie a odovzdávanie dieťaťa sa pri striedavke spravidla realizuje tak, že rodič, ktorého starostlivosť o dieťa končí, odovzdá dieťa v mieste svojho bydliska druhému rodičovi, ktorý dieťa preberie.

Samozrejme, aj tu sú možné rôzne variácie.

Pokiaľ sú vzťahy rodičov a ich komunikácia zlé, tak základným pravidlom pri preberaní a odovzdávaní dieťaťa bude obmedzenie času preberania a komunikácie na minimum.

Komunikácia a spolupráca rodičov

V procese rozhodovania musí súd prihliadať aj na schopnosť rodiča spolupracovať s druhým rodičom pri výchove dieťaťa, teda či je rodič schopný kompromisu.

Ak súd dospeje k záveru, že rodič nie je schopný bez zjavného dôvodu spolupracovať, má sa za to, že rodič nie je výchovne spôsobilý.

Úroveň komunikácie rodičov je pri striedavke podstatná najmä pri zabezpečení riadnej výmeny informácií medzi rodičmi o podstatných veciach dieťaťa.

Komunikácia rodičov je pri striedavke špecifická v tom, že vyžaduje pravidelné vzájomné informovanie sa o podstatných veciach dieťaťa, ako napríklad príprava do školy, zdravotný stav a podobne.

Ak majú rodičia s komunikáciou problém, odporúčam túto realizovať písomne.

Nech už boli dôvody rozpadu vášho vzťahu akékoľvek, pamätajte, že všetky spory rodičov po rozchode si odnesie vaše dieťa.

V prípade starostlivosti o dieťa jedným rodičom a popudzovaním dieťaťa proti druhému rodičovi je dieťa vystavené konfliktu lojality.

Dieťa sa môže vnútorne brániť tak, že začne odmietať rodiča, proti ktorému je popudzované.

Ak sa rodičia dohodnú, súd nebude poznačený zbytočným sporom rodičov a dieťa nebude zbytočne traumatizované a vystavované konfliktu lojality.

Rozhodovanie o bežných a podstatných veciach

Rozhodovanie rodičov o dieťati je právne upravené rovnako ako pri iných formách zverenia.

Je teda jedno, či je dieťa zverené jednému alebo druhému rodičovi alebo je v striedavke, vždy platí, že v bežných veciach dieťaťa rozhoduje každý rodič samostatne podľa svojej najlepšej úvahy a vo veciach podstatných rozhodujú rodičia spoločne a ak sa nedohodnú, rozhodne súd.

Zákon ich nedefinuje, ale stačí použiť zdravý rozum rodiča.

Bežné veci sú tie, ktoré sú spojené s tradičnou starostlivosťou o dieťa a významne nezasahujú do rodičovských práv druhého rodiča.

Podstatné veci sú potom tie, ktoré sú tak zásadného významu, že je prirodzené, že o nich majú rozhodovať obaja rodičia.

Zákon o rodine len príkladom uvádza v § 35, ktoré veci sú podstatnými, ako napríklad vysťahovanie dieťaťa do cudziny, rozhodovanie o škole a zdravotnej starostlivosti.

Prázdniny, sviatky a dovolenky

Styk počas prázdnin a sviatkov sa pri striedavke upravuje minimálne vzhľadom na povahu striedavky.

Neznamená to, že táto potreba úpravy nevznikne.

Vznikne minimálne počas vianočných sviatkov, kedy je žiadúce styk upraviť tak, aby dieťa malo možnosť byť s oboma rodičmi počas týchto sviatkov.

Možno to dosiahnuť napríklad tak, že jeden rok je dieťa 24.12. u jedného rodiča a druhý rok u druhého.

Silvester potom naopak.

Ak sa aplikuje týždňový interval striedania, treba myslieť aj na letné prázdniny, kedy letná dovolenka pri mori trvá spravidla dlhšie ako jeden týždeň.

Riešenie bude napríklad v dvojtýždňovom intervale počas leta.

Styk nie je potrebné upravovať v súdnom rozhodnutí, ak sa rodičia vedia v budúcnosti dohodnúť.

Ak sa však nedohodnú, bude platiť interval striedania určený vo výroku o zverení.

Takže pri striedavke odporúčam osobitne upraviť styk rodičov s dieťaťom najmä počas Vianoc.

Výživné pri striedavej starostlivosti

Striedavú starostlivosť nemožno chápať ako prostriedok na vyhýbanie sa plateniu výživného.

Vo väčšine prípadov však súd pri nariadení striedavej starostlivosti výživné neurčí.

Pôjde najmä o prípady, ak rodičia trávia s deťmi rovnakú časť mesiaca.

Pokiaľ by čas strávený s dieťaťom nebol rovnomerný, v rozhodnutí o striedavej starostlivosti súd určí vyživovaciu povinnosť.

V zásade nie je povinnosťou súdu pri rozhodnutí o striedavej osobnej starostlivosti zároveň určiť vyživovaciu povinnosť.

Rovnako súd nie je viazaný ani prípadnou dohodou rodičov o zverení dieťaťa do striedavej starostlivosti a určení výšky výživného.

Súd zisťuje okolnosti daného prípadu a o všetkých relevantných skutočnostiach sám a vždy rozhoduje v najlepšom záujme dieťaťa.

Pri určovaní výšky výživného v prípade striedavej starostlivosti súd vychádza primárne z nákladov oprávneného dieťaťa na bývanie, ošatenie, vzdelávanie, školské a mimoškolské aktivity, kurzy, telefón, dopravu, výlety a pod. v závislosti od miery životnej úrovne povinného rodiča.

Následne súd podľa schopností, možností a majetkových pomerov povinných rodičov určí pomer, v akom budú jednotlivé náklady oprávneného dieťaťa rozdelené medzi rodičov majúcich dieťa v striedavej starostlivosti.

Ak súd určí, že výška výživného je od každého z rodičov rôzna, môže rozhodnúť tak, že dôjde k započítaniu týchto súm a prevyšujúcu sumu bude ten-ktorý rodič posielať druhému rodičovi a obaja budú zároveň hradiť potreby dieťaťa v čase, keď bude toto v ich osobnej starostlivosti.

Zákon ďalej uvádza, že v prípade striedavej osobnej starostlivosti môže súd rozhodnúť i tak, že výživné neurčí.

Výživné sa pri striedavke neurčuje jedine v prípade, ak majetkové pomery, najmä príjmy rodičov, sú obdobné.

Ak jeden z rodičov dosahuje vyšší príjem ako druhý rodič, výživné môže byť určené aj pri striedavej starostlivosti.

Súd tiež môže určiť, že výživné na oprávnené dieťa bude zo strany rodičov zasielané na osobitný účet, z ktorého sa budú čerpať prostriedky na uspokojovanie potrieb dieťaťa a ktorý bude spravovať rodič určený rozhodnutím súdu na bežnú správu majetku maloletého dieťaťa.

Bežné a spoločné výdavky

Pri financovaní potrieb dieťaťa treba rozlišovať medzi bežnými výdavkami a spoločnými.

Bežné výdavky, teda tie, ktoré vzniknú v starostlivosti jedného z rodičov, uhrádza tento rodič podľa vlastnej úvahy a na svoje náklady.

Ide o výdavky na stravu, oblečenie, obuv, kozmetiku, hračky, školské potreby a podobne.

Spoločné výdavky, teda tie, ktoré vzniknú bez ohľadu na to, u ktorého rodiča dieťa je, uhrádzajú rodičia spoločne, rovným dielom, po predchádzajúcej dohode na dôvodnosti a výške takéhoto výdavku.

Ide o výdavky na školské poplatky, stravné v škole, záujmové aktivity, školské výlety, mobil a podobne.

V minulosti som sa stretol aj s takým modelom, kedy sa všetky výdavky bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú spoločné, uhrádzali oboma rodičmi rovným dielom.

Trvalý pobyt, dávky a daňový bonus

V neposlednom rade v prípade striedavej starostlivosti súd rozhodne tiež o tom, kde bude mať dieťa trvalý pobyt a ktorý z rodičov bude poberateľom rodičovských dávok, resp. ktorý z rodičov si bude uplatňovať na dieťa daňový bonus.

Trvalý pobyt je pobyt občana spravidla v mieste jeho stáleho bydliska na území Slovenskej republiky.

Rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka a poberá sa aj v prípade striedavej starostlivosti o dieťa.

Na rodičovský príspevok má nárok oprávnená osoba, ak zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa a má trvalý pobyt alebo prechodný pobyt na území SR.

Nárok má len jedna oprávnená osoba, a to určená podľa dohody osôb, ktoré sa o dieťa starajú.

Ak sa rodičia nedohodnú, rozhodne na základe ust. § 35 ZoR súd, resp. vo výrokovej časti rozhodnutia, ktorým upravuje pomery dieťaťa.

Ak dieťa počas jedného kalendárneho mesiaca striedavo v starostlivosti obidvoch rodičov, pričom u každého rodiča má byť najmenej 12 kalendárnych dní v príslušnom kalendárnom mesiaci, posudzuje sa toto dieťa jeden kalendárny mesiac ako člen domácnosti na účely poskytovania pomoci v hmotnej núdzi spoločne s matkou a ďalší nasledujúci kalendárny mesiac ako člen domácnosti na účely poskytovania pomoci v hmotnej núdzi spoločne s otcom.

Daňový bonus je suma, o ktorú sa daňovníkovi znižuje daň z príjmu.

Môžeme ho chápať ako úľavu na dani alebo daňové zvýhodnenie pre osobu, ktorá ho poberá, samozrejme, po splnení stanovených podmienok.

Ak dieťa vyživujú v domácnosti viacerí daňovníci, môže si daňový bonus uplatniť len jeden z nich.

Ak podmienky na uplatnenie daňového bonusu spĺňa viac daňovníkov a ak sa nedohodnú inak, daňový bonus na všetky vyživované deti sa uplatňuje alebo sa prizná v poradí matka, otec, iná oprávnená osoba.

Škola a školská dochádzka

Striedavá starostlivosť nie je vhodná v prípade vzdialených bydlísk rodičov, kedy by dieťa malo meniť vzdelávacie zariadenie.

Deti navštevujú dve škôlky nielen pri SOS, napríklad dieťa žije len s matkou, ktorá pracuje na turnusy v Rakúsku dva týždne/dva týždne a o dieťa sa zatiaľ starajú starí rodičia.

Nevyriešená však je otázka financovania, pretože len zriaďovateľ jednej z tých dvoch materských škôl, do ktorých je prijaté dieťa, ho môže uviesť v príslušnom výkaze.

Súčasný spôsob financovania umožňuje, aby sa zriaďovatelia dvoch materských škôl, do ktorých je prijaté dieťa, dohodli na pomernom rozdelení finančných nákladov.

Školský zákon návštevu dvoch škôl nevylučuje, hoci explicitná úprava návštevy dvoch škôl v prípade striedavej osobnej starostlivosti chýba.

Existuje usmernenie MŠ SR zo dňa 16. 04. 2013, že školy majú rešpektovať rozhodnutie súdu o dvoch školách pri striedavej osobnej starostlivosti, ktoré však neuvádza žiadne podrobnosti realizácie okrem skutočnosti, že vysvedčenie má vystaviť základná škola, kde bolo dieťa prijaté a že školy majú spolu komunikovať.

V prípade, že sa rodičia dohodnú na striedavej starostlivosti, môžu sa dohodnúť aj na tom, kde bude dieťa navštevovať školu.

Zdravotná starostlivosť a sociálne otázky

Zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti žiadnym spôsobom nerieši všeobecnú ambulantnú starostlivosť dieťaťa v prípade striedavej osobnej starostlivosti.

Dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti je možné uzatvoriť len s jedným poskytovateľom, ktorému za poskytovanie tejto zdravotnej starostlivosti zdravotná poisťovňa uhrádza príslušné platby.

Ďalší zákon, kde chýba riešenie v prípade striedavej osobnej starostlivosti, je zákon č. 544/2010 Z. z., kde nie je jasné, ktorej škole sa má poskytnúť dotácia na podporu výchovy k stravovacím návykom dieťaťa ohrozeného sociálnym vylúčením a/alebo dotáciu na podporu výchovy k plneniu školských povinností dieťaťa ohrozeného sociálnym vylúčením v prípade návštevy dvoch škôl.

Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktorý vykonáva funkciu kolízneho opatrovníka dieťaťa podľa osobitného predpisu, poskytuje dieťaťu, jeho rodičom alebo osobe, ktorá sa osobne stará o dieťa, sociálne poradenstvo a pomoc na odstránenie alebo zmiernenie dôsledkov rozporu záujmov medzi rodičmi dieťaťa alebo osobou, ktorá sa osobne stará o dieťa, a dieťaťom alebo medzi deťmi navzájom.

Výkon kolízneho opatrovníctva je podrobne upravený v internej norme IN č. 014/2012, v ktorej je výslovne uvedené, že pri rozvode alebo rozchode rodičov je treba myslieť na striedavú osobnú starostlivosť ako na prvú možnosť usporiadania úpravy výkonu rodičovských práv a povinností.

Ako podať návrh na súd

Návrh sa podáva na miestne príslušnom súde, ktorým je okresný súd, v ktorého obvode maloleté dieťa žije.

Návrh musí obsahovať označenie účastníkov konania, teda osobné údaje rodiča - navrhovateľa, osobné údaje druhého rodiča a osobné údaje maloletého dieťaťa s uvedením mena, priezviska, prípadne rodného priezviska, bydliska a štátnej príslušnosti.

Odporúčam tiež uviesť telefonický kontakt.

Z návrhu musí byť zrejmé najmä to, že sa domáhate zverenia maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.

Návrh podrobne odôvodnite.

Uveďte opis majetkových pomerov, príjmov a výdavkov navrhovateľa.

Je nevyhnutné, aby súd vedel, z čoho žijete.

V návrhu uveďte určenie výšky výživného, prípadne návrh, že výživné nenavrhujete určiť.

Určenie úpravy styku môže zahŕňať aj špecifickú úpravu starostlivosti počas niektorých prázdnin.

Pokiaľ nebude v rozsudku uvedené inak, tak platí interval striedania bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú prázdniny alebo sviatky.

K návrhu možno priložiť potvrdenie zamestnávateľa o príjme, daňové priznanie, špecifikáciu výdavkov navrhovateľa na jeho osobu, domácnosť a maloleté dieťa a doklady preukazujúce niektoré výdavky na domácnosť, navrhovateľa a maloleté dieťa.

Čo súd zisťuje

Súd v prvom rade vypočuje rodičov na pojednávaní a vykoná nevyhnutné dokazovanie podľa povahy prípadu.

Pôjde najmä o zisťovanie názoru maloletého dieťaťa, prípadne sociálnych a bytových pomerov rodičov.

Uvedené sa realizuje spravidla prostredníctvom ÚPSVaR.

Nie je ojedinelým javom, že v konaní je ustanovený súdny znalec spravidla z odboru detskej psychológie, ktorému súd uloží zodpovedať niektoré otázky, na základe ktorých odpovedí potom súd rozhodne o zverení.

Keď má súd jasno vo veci zverenia, vykoná dokazovanie k určeniu alebo neurčeniu výživného.

Súd môže návrhu vyhovieť aj proti nesúhlasu jedného rodiča, ak dospeje k záveru, že je to v záujme detí.

Nie je však povinný návrhu vyhovieť automaticky - argumenty a dôkazy rodičov majú veľkú váhu.

Zmena už existujúcej striedavej starostlivosti

Súd môže na návrh ktoréhokoľvek rodiča upraviť výkon rodičovských práv a povinností vrátane styku s deťmi.

Pri zmene už existujúcej úpravy starostlivosti súd rieši, či nastala zmena pomerov a či nová úprava bude v najlepšom záujme dieťaťa.

Samotná snaha jedného rodiča spravidla nestačí.

Súd pri rozhodovaní prihliada aj na stabilitu výchovného prostredia a na to, či doterajšia úprava ešte zabezpečuje pre dieťa najpriaznivejšie podmienky.

Ak bývalý manžel podá na súd návrh, aby súd zmenil doterajšiu striedavú osobnú starostlivosť a zveril syna do jeho osobnej starostlivosti, druhý rodič môže v tom istom prebiehajúcom konaní uplatniť vlastný návrh, aby súd zveril syna do jeho výlučnej osobnej starostlivosti.

Prakticky to znamená podať písomné vyjadrenie k jeho návrhu a zároveň doň jasne uviesť, čo navrhujete Vy, ako má súd upraviť styk druhého rodiča s maloletým a výživné.

Odporúča sa opísať konkrétne dôvody, prečo striedavka nefunguje, napríklad školskú dochádzku, komunikáciu rodičov alebo režim dieťaťa.

Priložte dôkazy, napríklad správy zo školy alebo od lekára, komunikáciu a harmonogram starostlivosti.

Navrhnite aj presný režim styku druhého rodiča s maloletým a výživné.

V zmysle § 26 Zákona o rodine môže súd dokonca aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Ak došlo k zmene bydliska a vzdialenosť, ktorú v dôsledku toho musí dieťa cestovať každý týždeň, je neprimeraná, súd to v konaní zohľadní.

Tvrdenia o vydieraní alebo domácom násilí odôvodňujú zmenu danej dohody, ale je potrebné ich preukázať.

Praktická príprava rodičov

V neposlednom rade urobte všetko preto, aby ste sa s druhým rodičom dohodli na striedavke.

Ak sa rodičia nedokážu dohodnúť sami, môžu požiadať o pomoc známych alebo profesionálneho rodinného mediátora.

Ak sa dohodnete, odporúčam uzavrieť písomnú rodičovskú dohodu, ktorú predložíte súdu na schválenie.

Čas, pokiaľ súd vytýči pojednávanie, odporúčam využiť na odskúšanie dohodnutého modelu striedavej starostlivosti.

Striedavka v praxi má svoje špecifiká, na ktoré je potrebné upozorniť a pripraviť sa.

Predovšetkým si zariaďte život tak, aby ste sa dokázali o dieťa plnohodnotne postarať a aby sa dieťa cítilo komfortne.

Pracovné možnosti a rozdelenie času treba nastaviť tak, aby rodič vedel zabezpečiť každodennú starostlivosť, školské povinnosti, zdravotnú starostlivosť aj voľnočasové aktivity dieťaťa.

Rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom.

Výkon týchto práv podlieha dohode rodičov.

Až následne, teda v prípade, že by ste sa dohodnúť nevedeli, bude potrebné podať návrh na súd.

Rodičovské práva a povinnosti sa uplatňujú bez ohľadu na to, či je dieťa zverené jednému rodičovi alebo obom rodičom v striedavej starostlivosti.

Postavenie oboch rodičov

Obaja rodičia majú rovnaké rodičovské práva ako druhý rodič.

Vaše deti budú stále potrebovať oboch rodičov, aj keď rodičia nebudú ďalej žiť spolu.

Obaja pritom máte rovnaké právo vychovávať svoje deti aj po rozchode.

Deti nepatria mamičkám - nepatria žiadnemu z rodičov, nie sú ich majetkom.

Dieťa má právo na výchovu od mamy aj od otca, žiadne výživné ju nenahradí.

Obaja rodičia by mali mať možnosť podieľať sa na každodennom živote dieťaťa, ak to zodpovedá jeho veku, potrebám, zdravotnému stavu, školským povinnostiam a stabilite výchovného prostredia.

Šťastné a spokojné deti sú pre rodičov tou najvyššou prioritou.

Ak nedokážete naďalej udržať fungovanie spoločnej rodiny, dohodnite sa navzájom o pomeroch po rozvode.

Berte pritom do úvahy, že deti trpia rozvodom viac ako ich rodičia.

tags: #striedava #osobna #starostlivost #o #dieta