Každý rodič chce pre svoje dieťatko len to najlepšie, a to poskytnúť mu prostredie, v ktorom sa bude plnohodnotne vyvíjať.
V okamihu, keď vám vaše dieťatko položia do náručia, keď sa naň po prvýkrát zadívate, máte chuť chrániť ho a dať mu aj modré z neba. Novorodenec je úplne bezmocné stvorenie, ktoré je úplne závislé od rodiča alebo od osoby, ktorá sa o neho stará. Bez starostlivosti dospelej osoby nedokáže prežiť.
To je dôvod, prečo sú bábätká nastavené a naviazané na rodičov tak, aby v nich, ale aj v ostatných dospelých v ich blízkosti, vzbudzovali emócie, ktoré majú za úlohu poskytnúť dieťatku pozornosť a starostlivosť o ne.
Sú však aj také deti, ktoré sa priemerom celkom vyhýbajú. Ak aj vy máte pocit, že vaše dieťatko nie je také ako ostatné, možno aj vy máte náročné dieťa, ako ich doktor Sears pomenúva.
Čo znamená pojem náročné dieťa
Pojem náročné dieťa zaviedol uznávaný pediater a otec ôsmich detí William Sears. On sám je totiž otcom takého dieťaťa.
Rozpovedal príbeh o tom, ako sa im narodila štvrtá dcéra, ktorá však nebola taká ako ostatné bábätká.
Dovtedy už mali s manželkou tri deti, ktoré boli úplne bežné bábätká, mali pravidelné spánkové rytmy, pekne papali a uspokojovať ich potreby bola hračka.
Zrazu však prišlo dieťa, ktoré bolo doslova závislé od dojčenia a manželka doktora Searsa sa stala doslova chodiacim cumlíkom. Samozrejme, uspokojiť potreby dcéry nebolo jednoduché, a tak sa rodičia začali pýtať, čo sa vlastne deje.
So spánkom to tiež bolo ťažké, dcérka bola šťastná iba s rodičmi v posteli. Opatrovateľku nemohla ani vidieť, jednoducho chcela byť iba s rodičmi.
Po čase si však manželia povedali, že nebudú svoje dieťa škatuľkovať, zabudnú na všetko, čo doteraz o deťoch vedeli, a začnú počúvať iba potreby dieťaťa. A zrazu sa situácia zlepšila, dieťa i rodičia boli spokojnejší.
Jednoducho rodičia prestali riešiť to, aké by dieťa malo byť, a prijali ho také, aké v skutočnosti je.
Typické prejavy náročného dieťaťa
Horlivosť a silné prejavovanie emócií
Heslo náročného dieťaťa je jasné a spočíva v tom, že keď niečo robí, tak to robí naplno. Keď plače, tak zo všetkých síl, aby o tom vedeli všetci, keď sa smeje, tak naozaj naplno a zo srdca.
Vo všetkom sú tieto deti veľmi živé a v domácnosti nič nenechajú na poriadku, všetko ich zaujíma. Ak ich niečo zaujme, ihneď sa púšťajú do akcie, nech im v ceste stojí čokoľvek.
Úlohou rodiča nie je túto horlivosť tlmiť, ale dôležité je, aby horlivosť u dieťaťa korigoval a usmerňoval ho.
Neustály pohyb
Nehovoríme o hyperaktivite ako o poruche. Jednoducho takéto deti musia byť neustále v pohybe, stále niečo robia, nikdy sa nezastavia. Tieto deti sú len zriedka uvoľnené a v pokoji.
Ich končatiny a svaly sú totiž stále napnuté a čakajú na akciu. Už novorodenci vedia dať najavo, čo sa im páči a čo nie. Väčšina takýchto detí napríklad neznáša pevné zavinutie v zavinovačke.
Veľká potreba pozornosti a vyčerpanie rodičov
Náročné dieťa neustále potrebuje pozornosť rodičov. Nie je preto nič zvláštne, že sú rodičia unavení a bez energie.
Treba sa na to ale pozrieť aj z inej stránky. Energia rodičov sa nestráca, ale iba dopĺňa energetickú zásobu dieťaťa.
Starostlivosť je najmä pre matky veľmi vyčerpávajúca, avšak keď už myslíte, že ste na konci so silami, príde niečo, čo vás dobije energiou.
Väčšinou je to niečo výnimočné, čo dieťa urobí, a vás to nakopne a doplní chýbajúcu energiu. Voľné dni matky takýchto detí nepoznajú, ale dobrou správou je, že nie vždy je to úplná katastrofa.
Časté dojčenie a potreba upokojenia
Náročné dieťa totiž nepovažuje dojčenie iba za zdroj obživy, ale je to dokonalý spôsob, ako sa upokojiť, ale i zabaviť.
Štúdie ukazujú, že deti, ktoré sú dojčené na požiadanie, plačú menej a sú pokojnejšie ako deti kŕmené v presne stanovených časových harmonogramoch.
Náročné deti potrebujú byť dojčené na požiadanie, a ak si myslíte, že ich naučíte piť z fľašky, ste na omyle. Tieto deti fľašku i cumlík odmietajú.
Nemusíte sa obávať kŕmiť dieťa často, na požiadanie. Materské mlieko je ľahko stráviteľné a nevyžaduje si pevne stanovené časové rozostupy ako pri umelom mlieku.
Je však len na matke, či sa prispôsobí potrebám dieťaťa, alebo sa bude snažiť dodržiavať štandardy.
Náročnosť a neschopnosť čakať
Tieto deti nedokážu čakať. Keď niečo chcú, dajú to patrične hlasno najavo.
Mnohé mamy hovoria, že k dieťaťu nedokážu pribehnúť dostatočne skoro, aby splnili jeho požiadavku, a už oznamuje do celého sveta, že sa mu niečo nepáči.
Časté budenie a náročnejší spánok
Príbehy o deťoch, ktoré spia celé hodiny, pripadajú matkám náročných detí ako úplné sci-fi.
Novorodenci a dojčatá sa väčšiu časť spánku nachádzajú v takzvanej ľahkej fáze. To znamená, že viackrát za noc precitnú a okamžite sa zobudia.
S vekom sa však fázy hlbokého spánku predlžujú, a tak staršie dieťa dokáže prespať celú noc bez toho, aby sa prebudilo. U náročných detí prichádza predĺženie tejto fázy neskôr.
Preto sa zdá situácia, keď je dieťa neustále v noci hore, ako nezvládnuteľná a v porovnaní s inými deťmi je rodičom až do plaču.
Jednoducho, tieto deti nepotrebujú ani cez deň spať toľko, koľko ich rovesníci, a rodičia sa môžu snažiť, koľko len chcú.
Nespokojnosť a potreba neustáleho podnetu
Ak rodičia nedokážu uspokojiť potreby svojho dieťaťa, samozrejme, že sú z toho frustrovaní a nešťastní. Prispôsobiť sa požiadavkám takéhoto dieťaťa je niekedy veľmi náročné.
Zatiaľ čo iní rodičia dajú polročnému dieťaťu do ruky hrkálku a ono sa dlhý čas dokáže zabaviť, pri náročných deťoch toto naozaj nehrozí.
Netreba však vešať hlavu. Treba skúšať a snažiť sa prísť na to, čo dieťaťu vyhovuje, a neustále vymýšľať nové aktivity.
Nepredvídateľné reakcie
Rodičia náročných detí sa neraz pýtajú, kde urobili chybu. Niet sa čo čudovať. To, čo na dieťa platilo jeden deň, druhý už nemusí, a tak stále treba skúšať a zisťovať.
Hlavne sa netreba trápiť. Jednoducho skúšajte a zapojte aj svoj rodičovský inštinkt, ten vám presne napovie.
Precitlivenosť na prostredie
Náročné deti sú veľmi citlivé a vnímavé. Majú rady bezpečie a ak ich zoberiete do neznámeho prostredia, ktoré sa im nepozdáva, budú nepokojné.
Stačí najmenší zvuk a dieťa sa dokáže prebudiť zo spánku a dokáže sa veľmi rýchlo vyľakať.
Potreba fyzického kontaktu
Tieto deti túžia po kontakte. Či už ide o láskavú náruč matky alebo objatie otca, ku šťastiu potrebujú fyzickú blízkosť.
Preto sa nemôžete čudovať, že si vyžadujú niekoľkohodinové nosenie na rukách a chcú byť vždy tam, kde sa niečo deje.
Pri náročnom dieťati nemôžete očakávať, že bude pokojne ležať a pozerať sa na hračky.
Neschopnosť upokojiť sa
Mamám náročných detí prídu príbehy o tom, ako niekto uloží dieťa do postieľky a ono zaspí, ako úplne z iného sveta.
Mamy náročných detí toto nepoznajú, pretože sa nedokážu samy upokojiť. Na to, aby zaspali, potrebujú cítiť prítomnosť matky.
Nemusíte sa však obávať, neznamená to, že to tak bude navždy. Všetko si vyžaduje svoj čas. Ale vedzte, že takto formujete ten najlepší vzťah medzi matkou a dieťaťom.
Citlivosť na odlúčenie
Náročné deti sú veľmi upäté na matku. Jednoducho vedia, že mama a dieťa tvoria celok a iba tak dokážu byť šťastné a bez stresu.
Keď dieťa preťažuje priveľa podnetov
Dieťatko potrebuje byť vhodne stimulované, a teda majú mu byť poskytované také podnety, vďaka ktorým bude vo vývoji napredovať.
Avšak treba si uvedomiť jednu zásadnú vec, a to tú, že v tomto prípade rozhodne neplatí, že čím viac je dieťatko stimulované, tým je to preň lepšie.
Mnoho rodičov si myslí, že čím viac hračiek dieťatko okolo seba má a čím viac farieb a zvukov vníma, tým viac sa rozvíja.
Ak dieťatku ponúkame menšie množstvo stimulov, môže to mať na jeho vývoj oveľa lepší vplyv.
Napríklad rušná izba s množstvom farieb, hračiek a zvukov môže spôsobiť to, že sa bábätko oveľa ťažšie sústredí na niektorú z hračiek.
Naopak, izba, ktorá je pokojnejšia, s menším počtom hračiek a farieb, pôsobí na dieťatko tak, že sa dokáže na daný podnet oveľa lepšie sústrediť.
Samozrejme, aj v tomto prípade je každé dieťatko iné. Dokonalá úroveň stimulácie preto, prirodzene, neexistuje.
To, čo je pre jedno dieťatko primerané, môže byť pre to druhé už príliš. Na rodičoch preto je, aby reakcie dieťatka sledovali a vyhodnocovali.
Keď u dieťatka dochádza k preťaženiu z rôznych podnetov, ktoré okolo neho sú, začnú sa objavovať negatívne emócie, ako úzkosť, plač, hnev a podobne.
Možné prejavy nadmernej stimulácie
- Plač, ktorý je hlasnejší ako zvyčajne a len ťažko sa upokojuje.
- Odťahovanie sa od dotykov a odvracanie hlavy.
- Chce byť viac dojčené, aj keď nie je hladné.
- Nervozita a podráždenosť.
- Zatínanie pästičiek.
- Nekontrolované mávanie rukami a nohami.
- Hnev.
- Úzkosť.
- Dieťatko je rozrušené.
- Únava a ťažké zaspávanie.
- Sebauspokojovanie.
Dieťatko sa zároveň rodí s ešte nezrelou centrálnou nervovou sústavou (CNS) a množstvo podnetov okolo seba ešte jednoducho nedokáže spracovať a je veľmi plačlivé.
Je to najmä v období od 2 týždňov do približne 4 mesiacov od narodenia, preto sú tieto plače často spájané s kolikami a nezrelou tráviacou sústavou.
Ako znížiť množstvo podnetov
Aj v tomto prípade vedia veľmi dobre pomôcť masáže bábätiek, ktoré dieťatko upokoja a zredukujú množstvo stimulov z okolia, keďže sa vykonávajú pri tlmenom svetle, bez prítomnosti množstva predmetov a hlasitej hudby.
Tieto masáže sa viete naučiť vy ako rodičia pod vedením skúsených lektoriek a inštruktoriek IAIM masáží.
Treba si tiež uvedomiť, že príležitostná nadmerná stimulácia, ktorá nemá dlhodobý účinok, je úplne v poriadku.
Avšak ak k nadmernej stimulácii dochádza veľmi často, prípadne jej je dieťatko vystavené dlhodobo, môže to mať vplyv na jeho fyzický, kognitívny, ale aj emocionálny vývoj.
Dieťatko môže mať pocit, že svet je nebezpečné a ohrozujúce miesto, a dieťa sa v rámci obranného mechanizmu uzavrie do seba.
Na rozdiel od nás dospelých, ktorí dokážu vo svojom prostredí rôzne stimuly regulovať, kontrolovať a organizovať, sú v tomto deti úplne odkázané len na nás dospelých.
Rodič môže skúsiť stíšiť prostredie, obmedziť počet hračiek, znížiť intenzitu svetla a dopriať dieťaťu pokojnejší prechod k odpočinku.
Každodenné záchvaty hnevu u malých detí
Náročné správanie detí vo veku približne 1,5 až 3 rokov sa často prejavuje častými záchvatmi pri obliekaní, jedení a pri prechodoch.
Na zlepšenie pomáha kombinácia pevného režimu, dôsledných hraníc a trpezlivej komunikácie.
Rodičom sa odporúča dávať dieťaťu na výber dve až tri možnosti. Jednoduchý výber môže dieťaťu pomôcť získať pocit spoluúčasti bez toho, aby rodič úplne stratil vedenie situácie.
Pri obliekaní možno ponúknuť dve alebo tri tričká a pri jedle dve alebo tri možnosti. Komunikačné techniky ako pomenúvanie pocitov dieťaťa a aktívne počúvanie zlepšujú spoluprácu u detí, ktoré ešte nemajú rozvinutú slovnú zásobu.
Praktické opatrenia počas dňa
- Pevný režim s presnými časmi jedla a spánku.
- Jasné pravidlá bez výnimiek.
- Dávať dieťaťu na výber dve až tri možnosti.
- Používať aktívne počúvanie a pomenúvanie pocitov.
- Minimalizovať sladkosti.
- Zvyšovať dennú fyzickú aktivitu.
- Pri potrebných presunoch používať šatku alebo nosič.
Pravidelný pohyb môžu predstavovať plávanie, tenis alebo karate. Sociálna expozícia v jasliach alebo škôlke a pravidelný pohyb cez športy často vedú k postupnému zlepšeniu správania.
Viacerí rodičia uviedli, že jasle alebo škôlka poskytli dieťaťu štruktúru a pomohli zlepšiť správanie, no adaptácia môže priniesť zvýšenú chorobnosť a u niektorých detí dočasné zhoršenie správania.
PRESTAŇTE hovoriť, keď sa vaše dieťa rozplače. Urobte namiesto toho TOTO.
Hranice, komunikácia a fyzické tresty
Základom je, aby ste ako rodič nepanikárili a zachovali chladnú hlavu.
Pevný režim a dôsledné, konzistentné hranice pomáhajú u mnohých náročných detí znížiť počet záchvatov a odporu pri bežných denných činnostiach.
Rozhodne nie je vhodné aplikovať na „problémové“ dieťa represívne opatrenia.
Otázka fyzického trestu bola medzi rodičmi výrazne sporná. Časť rodičov tvrdila, že fyzický trest pomohol okamžite, ale viacerí skúsení rodičia a rodičia náročných detí uviedli, že u detí s emočne nezrelou reakciou capnutie zvyčajne neúčinkuje alebo situáciu zhorší.
Tento názor je kontroverzný, preto je dôležité vyhnúť sa reakciám, ktoré zvyšujú strach, napätie alebo rozrušenie dieťaťa.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc
Ak je správanie extrémne alebo sa zhoršuje, odporúčali sa odborné kroky: psychologická konzultácia, vylúčenie zdravotných príčin krvnými testami, napríklad vyšetrením hladiny vitamínu D, a v niektorých prípadoch biofeedback alebo konzultácia s detským psychiatrom.
Pri častých a dlhodobých záchvatoch, ak správanie neustupuje a zasahuje rodinný život, je vhodné objednať dieťa na psychologické vyšetrenie.
V jednom prípade rodičia následne absolvovali biofeedback a psychologické konzultácie.
Pediater môže odporučiť krvné testy vrátane vyšetrenia hladiny vitamínu D a základné laboratórne testy na vylúčenie zdravotných príčin zvýšenej podráždenosti.
Otvorenou otázkou zostáva, kedy a za akých kritérií treba odlíšiť vyslovene temperamentné „tvrdohlavé“ správanie od potreby odborného vyšetrenia na poruchy, ako sú autizmus alebo ADHD.
Náročné správanie a poruchy učenia nie sú to isté
Ak máte podozrenie, že vaše dieťa by mohlo mať poruchu správania alebo učenia, je dôležité oboznámiť sa s ich prejavmi a v prípade potreby vyhľadať odborníka.
Každý rodič je ochotný urobiť všetko pre to, aby sa jeho dieťa vyvíjalo správne. Najmä pri prvom dieťati však pri niektorých neobvyklých situáciách zvykneme preháňať, pretože sme v otázkach výchovy a vývoja detského organizmu nováčikovia.
V poslednej dobe sa často spomínajú poruchy učenia, ktoré spôsobujú problémy pri socializácii a zvládaní školských povinností detí.
Všetky tieto poruchy majú individuálny charakter a niektoré z nich môžu vzniknúť, ak má dieťa vrodenú dysfunkciu centrálnej nervovej sústavy.
Symptómy porúch učenia spôsobujú, že dieťa v škole zaostáva a má problémy pri plnení školských povinností.
Okrem školských neúspechov a zhoršenia prospechu dieťaťa môžu poruchy učenia spôsobovať problémy vo vzťahu k učiteľom a k učeniu všeobecne.
Nevhodné správanie voči spolužiakom, poruchy učenia a zhoršený prospech dieťaťa tak môžu nepríjemne ovplyvniť život celej rodiny.
Ak sa problém nepodchytí a nerieši, trpí váš vzťah rodiča k dieťaťu, vzťahy medzi rodičmi a postoj rodiča k učiteľovi a ku školskému systému.
Preto je pre rodičov - a rovnako aj pre učiteľov - veľmi dôležité oboznámiť sa s rôznymi poruchami učenia a ich prejavmi; spoznať, aké sú ich príčiny, ako ich dieťa prežíva a aké sú možnosti nápravy.
Poruchy učenia sa týkajú veľkej skupiny detí, dospievajúcich, ale aj dospelých ľudí.
Deti aj dospelí, ktorí trpia niektorou z týchto porúch, často dokážu prekvapiť originálnym riešením matematických a iných úloh a sú úspešní v oblastiach, ktoré ich zaujímajú viac ako ostatné.
Možné príčiny porúch učenia
Príčiny vzniku špecifických porúch učenia je veľmi ťažké jednoznačne zistiť a popísať.
Napríklad ľahká mozgová obrna alebo dysfunkcia (ĽMD) môže byť geneticky podmienená, teda súvisieť s faktorom dedičnosti, a príčiny sú tu neznáme.
Nevieme pri nich presne určiť, čo sa mohlo stať počas tehotenstva: či matka brala určité lieky, pila alkohol, fajčila alebo dokonca požívala omamné látky.
Poruchy učenia môžu vzniknúť aj v dôsledku dlhodobej choroby, ale aj po dlhej neprítomnosti žiaka v škole.
Takisto bývajú prejavom školskej nezrelosti či dôsledkom rodinných alebo iných problémov, ktoré zapríčiňujú zameškanie školského učiva.
Prečo represia problém nerieši
Poruchy učenia môžu nepríjemne ovplyvniť školský výkon, vzťahy aj atmosféru v rodine, no dieťa za svoje ťažkosti nemožno označovať ako „problémové“.
Rozhodne nie je vhodné aplikovať na „problémové“ dieťa represívne opatrenia.
Pri náročnom správaní je potrebné sledovať súvislosti, reakcie dieťaťa, jeho potreby, úroveň únavy, množstvo podnetov a schopnosť zvládať zmeny.
Rovnako dôležité je zabezpečiť jednotný prístup medzi rodičmi a starými rodičmi, keď starí rodičia nerešpektujú nové pravidlá výchovy.
Úloha rodiča a odborníkov
V pedagogike pracujem už viac ako 30 rokov. Začínala som ako predškolský pedagóg v materskej škole, no po dvadsiatich rokoch som sa rozhodla venovať školákom a žiakom s poruchami učenia a správania.
Momentálne som zamestnaná na základnej škole v Bratislave ako učiteľka a špeciálna pedagogička.
Pedagogickú profesiu beriem a cítim ako svoje životné poslanie, napĺňa ma energiou a láskou, môžem pomôcť tam, kde to potrebujú.
Rodičovská podpora spočíva v pozornom sledovaní dieťaťa, v prijatí jeho individuálnych potrieb, v nastavovaní zrozumiteľných hraníc a v spolupráci s odborníkmi vtedy, keď každodenné opatrenia nestačia.