Dieťa vidí farby skôr, než ich vie pomenovať. Schopnosť rozlišovať farby sa u bábätiek rozvíja pomerne rýchlo a približne do šiesteho mesiaca sa postupne ustáli. Okolo prvého roka dieťa vníma farby vedomejšie. Vidno to na výbere hračiek, často siahne po tej istej farbe.
Pri otázke, v ktorom veku začína dieťa rozoznávať farby, je dôležité rozlišovať medzi vnímaním farieb, ich vizuálnym rozlíšením a pomenovaním. Ide o súvisiace, ale odlišné zručnosti, ktoré sa nemusia rozvíjať naraz.
Kedy bábätko začína vidieť farby?
Novorodenci a bábätká vidia inak ako my, dospelí. Zrak sa vyvíja postupne, aby chránil oči a mozog pred nadmernými podnetmi. Hneď po narodení vidí dieťa sivý, rozmazaný obraz. Jeho zrak je 30-krát menej ostrý než zrak dospelého človeka.
Nie je pravda, že novorodenci vidia len čiernu a bielu. Už po narodení dokážu veľmi slabo registrovať nejaké farby. Predmety však musia byť vysoko saturované, relatívne rozsiahle a v určitom odtieni, napríklad v červenom.
V istej štúdii sa až 75% novorodencov otáčalo na veľké plochy vysoko saturovanej červenej, ukázanej na šedom podklade, a viac ako 80% vôbec neregistrovalo modrej ploche na šedom podklade.
V roku 1991 študovali 4-dňové bábätká a zistili, že dokážu mierne odlíšiť bielu od oranžovej, ale vôbec nie bielu od žlto-zelenej. Menej než mesačné bábätká majú tiež problém odlíšiť napríklad červenú a zelenú, červenú a žltú, bielu a červenú alebo bielu a tmavomodrú.
Už ako 8-týždenné dokážu mierne odlišovať medzi červenou a bielou, niektorými odtieňmi zelenej a svetlomodrou. Dvojmesačné dieťa už zo vzdialenosti 60 cm vidí výrazné, expresívne farby, ako je červená a zelená.
Trojmesačné dieťa si začína všímať žltú farbu a svoje ruky. Okolo 4. mesiaca dieťa získava schopnosť vidieť oboma očami a objavuje sa aj schopnosť rozlišovať ďalšiu farbu, modrú.
Práve obdobie medzi 2. a 4. mesiacom veku bábätka sa považuje za obdobie, kedy začínajú vidieť viac a viac farieb. Piaty mesiac je podľa AOA, Americkej asociácie optometristov, kľúčový - bábätká väčšinou vidia väčšinu farieb, stále však nie tak ako dospelí.
V šiestich mesiacoch už dieťa dokáže rozpoznávať tvary a sledovať pohyby. Rozvíjajú sa postupne ďalšie kľúčové charakteristiky zraku, ako napríklad vnímanie hĺbky, koordinácia oko-telo a binokulárne videnie, teda schopnosť očí spolupracovať.
Aké farby sú vhodné pre najmenšie bábätká?
Na konci prvého mesiaca života vidí novorodenec najlepšie kontrastné kombinácie čiernej a bielej farby. Pri výbere hračky alebo knižky je vhodné na to myslieť. Jeho pozornosť budú priťahovať veľké prvky v tvare pruhov, bodiek, kociek a loptičiek.
V ranom štádiu je bábätkám najlepšie ukázať obrázok alebo ilustráciu asi 30 cm od ich očiek. Najlepšie tak, že ho budete držať viac zboku a nie priamo nad hlavou dieťaťa, pretože tak vidí najjasnejšie.
Na začiatku je vhodné vyberať knihy a kontrastné kartičky, lesklé prvky. Neskôr budú užitočné podložky a vzdelávacie hračky. Dôležité je batoľa príliš nestimulovať a prestať, keď neprejavuje záujem.
Časté hranie a svietiace hračky môžu dieťa rýchlo unaviť. Odporúča sa voliť jednoduché hry, ktoré rozvíjajú viaceré zmysly a neoceniteľnú interakciu medzi dieťaťom a rodičom.
Kedy začne dieťa farby vedome rozlišovať?
Deti začínajú vedome rozlišovať farby niekedy okolo 18 mesiacov. Približne od 18 mesiaca začína dieťa rozpoznávať farby, tvary, povrchy a veľkosti.
Dieťa má schopnosť rozoznávať farby približne od 18. mesiaca svojho života. Je to čas, kedy začína zaznamenávať rozdiely a podobnosti v tvaroch, farbách, veľkostiach a povrchoch.
Najprv sa naučia farby rozlišovať. Chápu, že jedna je žltá a druhá zase modrá. Vedia ich od seba odlíšiť, aj keď ich nevedia pomenovať. To príde až neskôr, s rozvojom reči a jazyka.
Ak dieťa v 3 rokoch nevie všetky farby pomenovať správne, ešte to nemusí znamenať, že ich nepozná. Ak trojročné dieťa nerozozná farby, je určite najvyšší čas to riešiť. Ak ich ale okom rozlíši, len im nevie priradiť správne názvy, nie je žiadny dôvod stresovať.
Rozdiel medzi rozoznávaním a pomenovaním farieb
Predovšetkým si treba uvedomiť, že do pojmu „poznať farby“ často pletieme dve zručnosti, ktoré spolu nesúvisia. Poznať farby znamená v prvej fáze vizuálne farby vedieť odlíšiť. Až oveľa neskôr prichádza fáza, kedy dieťa vie farby pomenovať.
Kým to prvé súvisí s rozvojom zmyslov - teda zraku -, to druhé sa týka rozvoja jazyka, reči a slovnej zásoby.
Keď mu dáte červené gombíky a žlté, vie ich roztriediť na dve kôpky? Ak áno, farby s najväčšou pravdepodobnosťou rozlišuje, len ich nevie ešte pomenovať.
Veľa detí farby pozná, ale nevie ich pomenovať. Pretože poznanie nemusí ísť úplne rovnomerne ruka v ruke s vývinom reči.
To poľahky zistíte, ak dieťa požiadate:
- Prines mi to žlté vedierko, prosím.
- Dones si tie modré ponožky.
- Poukladaj všetky červené kocky do tejto krabičky.
- Podaj mi modrú farbičku.
- Ukáž na obrázku, čo všetko je čierne. A čo je biele?
Ak dieťa vašu úlohu splní správne, veľmi pravdepodobne farby rozoznáva a postupne sa ich naučí aj pomenovať.
Kedy začne dieťa pomenúvať farby?
Fáza pomenovania nenastáva u všetkých detí rovnako. Niektoré detičky jednoducho začínajú rozprávať neskôr, alebo im trvá dlhšie, kým začnú slová správne používať.
Väčšina detí vie vo svojich 3 rokoch pomenovať jednu farbu. Niektoré pomenúvajú viaceré farby, iné ešte nepomenujú žiadnu farbu.
Vo veku 2 až 3 rokov väčšina detí začína rozpoznávať a pomenúvať farby spoľahlivejšie. Aktívne používanie názvov farieb vo všeobecnosti patrí do škôlkarskeho veku, čiže približne od troch rokov.
Medzi tretím a piatym rokom už dieťa oddelí farbu od predmetu. Okolo štyroch rokov si všíma aj jemnejšie odtiene. Plné zvládnutie farieb vrátane odtieňov sa často upevní okolo 4. až 5. roku.
Vo veku 5 až 6 rokov sa už očakáva znalosť základných farieb, teda červenej, modrej, žltej a zelenej, no každé dieťa sa vyvíja vlastným tempom.
Montessori trojstupňová jazyková lekcia
Na základe Montessori metódy by sme mali dieťa nechať najprv všetko vnímať zmyslami, až potom rozvíjať jazykovú stránku.
Učenie sa názvov farieb - podobne ako hocijakých iných pojmov - prebieha v troch fázach a Montessori to nazýva trojstupňovou jazykovou lekciou.
- Prvý krok: Dieťaťu hovoríme nové slovíčko a ono ho absorbuje a ukladá si do pamäti. Napríklad: „Červená. Toto je červená.“
- Druhý krok: Dieťa slovíčko pasívne pozná a vie reagovať na požiadavku: „Prines mi, prosím, červenú loptičku.“
- Tretí krok: Dieťa nové slovo používa aktívne, čiže vie odpovedať na otázku: „Akú farbu má táto loptička?“
Na začiatku učíme dieťa pomenovať iba jednu farbu, nie všetky naraz. Je fajn sústrediť sa naraz iba na jeden názov, čiže napríklad týždeň riešiť iba červenú a upozorňovať iba na ňu.
Po nejakej dobe začať s inou farbou a zase izolovať tú. Po nejakom čase skúste prejsť na druhý stupeň: „Podaj mi, prosím, červenú guličku.“
Ak dieťa nereaguje správne, nekomentujte to a vráťte sa o krok späť. Ak pokynu rozumie, zaraďujte ďalšie a ďalšie farby.
Tretí stupeň - aktívne používanie pojmov - u nás prišiel spontánne a deti začali postupne vyslovovať tie názvy farieb, ktoré vedeli. U jedného to bolo rýchlejšie, u druhého pomalšie.
Ako začať s učením farieb?
Pozorujte svoje dieťa a jeho záujem o farby. Môže to byť veľmi individuálne. Tak ako pri všetkom ostatnom, aj toto senzitívne obdobie má svoj špecifický čas a dieťa vám o ňom dá vedieť.
Na začiatok sa odporúča skúsiť len veľmi jednoduché metódy. Začnite so základnými farbami - vyberte 3-4 kontrastné farby. Začnite so základnými, primárnymi farbami: červenou, žltou a modrou.
Dôležité je dieťa nechať, nech to robí samo. Nemôžeme ho do ničoho nútiť. Jednoducho mu dáme priestor a viac času.
Nie je potrebné vytvárať pevný plán, čo, kedy počas dňa robíme a s dieťaťom trénujeme. Dieťaťu vieme byť veľmi nápomocní počas bežných denných činností, keď ich komentujeme a objasňujeme.
Hľadanie farebných pokladov
Prvá aktivita, ktorú môžeme doma skúsiť a ktorá deťom krásne pomôže vnímať farby, je hľadanie predmetov jednej farby.
Vyberieme si jednu zo základných farieb - červenú, modrú alebo žltú - a nájdeme v tejto farbe doma nejakú krabicu, obrus alebo hárok papiera. Malo by to byť niečo jednofarebné, bez vzorov a bez iných farieb.
Dieťaťu tento predmet ukážeme a môžeme ho aj pomenovať: „Červená. Toto je červená.“ Potom mu navrhneme, aby sme doma pohľadali ďalšie červené veci.
Najprv hľadajte s dieťaťom spoločne, noste predmety rovnakej farby na jedno konkrétne miesto. Hľadáme a nosíme na spoločné miesto.
Keď budete vidieť, že dieťa princíp hry pochopilo, nechajte ho, nech hľadá ďalšie predmety samo. Pri ďalšej príležitosti už môžeme nechať dieťa, nech hľadá samo.
Túto aktivitu s rovnakou farbou zopakujeme viac dní po sebe, pokojne aj celý týždeň. Nemeňte farbu hneď po prvom vydarenom pokuse. Až potom sa posunieme po párdňovej pauze k ďalšej farbe a objavujeme odznova.
Keď nás hľadanie prestane baviť, môžeme si spolu prezerať nájdené poklady a obdivovať, aké sú všetky červené, modré alebo žlté. Nakoniec ich samozrejme poupratujeme.
Triedenie predmetov podľa farby
Po hre na poklady, keď sa dieťa naučilo každú farbu osobitne, môžete už dať do hry viac farieb naraz.
Dajte dieťaťu predmety rôznych farieb a vysvetlite mu, že ich má na základe rovnakej farby roztriediť. Na začiatok stačí ponúknuť na triedenie predmety dvoch farieb, maximálne troch. Postupne môžeme počet farieb zvyšovať.
Dôležité je, aby sa predmety líšili iba farbou, ničím iným. Dieťa sa tak plne sústredí na farbu predmetu a nie na tvar.
Ak teda ponúkneme farebné gombíky, nemôžu sa líšiť veľkosťou, nemôžu byť niektoré okrúhle a iné štvorcové. Ak ponúkneme lego kocky, musia byť rovnako veľké.
Nemali by sme ponúkať napríklad červené jablká a modré slivky. Vtedy to prestáva byť o farbách, pretože dieťa vníma viac rozdielov naraz.
Používajte predmety rovnakej veľkosti a tvaru. Všetky predmety preto musia byť rovnakého tvaru aj veľkosti, iba farba je iná.
Pracujte s tým, čo doma nájdete. Na nácvik a poznávanie farieb vám môžu poslúžiť farebné gombíky, plyšové guličky, vrchnáčiky z detských štiav, drevené koráliky, stavebnice, hračky, ktoré na to pôvodne nie sú určené, plastelína alebo aj mištičky od nej.
- farebné gombíky,
- vrchnáky z PET fliaš,
- nafarbené drevené paličky,
- plstené alebo plyšové guličky,
- lego kocky,
- stavebnice,
- hračky,
- plastelína,
- farebné mištičky.
Na začiatku môžeme ponúkať jednoduché aktivity, ktorých cieľom je iba triedenie farieb. Postupne môžeme skombinovať v jednej aktivite dve činnosti - farby a k tomu nejakú jemnú motoriku.
Jednoduché domáce aktivity
Farebné štipce: Úloha je kombinovaná s jemnou motorikou. Vytvorte akýkoľvek obrázok alebo len farebné kruhy.
Pom pom guličky: Na spodok obalu na vajíčka nakreslíme alebo nalepíme rôzne farebné kruhy tak, aby sme ku každej farbe mali plyšovú pom pom guličku rovnakej farby.
Hľadačka: Aktivita na vonku aj na doma. Spodok obalu od vajíčok zafarbíme rôznymi farbami.
Farebné paličky: Opäť obal na vajíčka, tentokrát však otočený.
Nájdi bodku: Na veľký papier nakreslíme fixkou bodky.
Farebné garáže: Môžete natrieť tvrdý papier čiernou farbou, vybrať autíčka v základných farbách a urobiť garáže z ruličiek toaletného papiera.
Farebné plechovky: Namaľujte plechovky základnými farbami a vložte do nich farbičky podľa farieb.
Farebné poháriky: Do priesvitných pohárikov napustíte vodu zafarbenú v základných farbách - červená, žltá, modrá, zelená.
Kreslenie a maľovanie: Deti môžu vyfarbovať ceruzkami, kresliť fixkami, skúšať odtláčať prstami alebo maľovať vodovkami. Farby ožívajú najmä pri tvorení.
Párovanie: Zábavné je párovanie kartičiek rovnakej farby alebo stavanie z farebných kociek.
Farebné dni: Jeden deň alebo pokojne viac dní si vyčleňte na jednu farbu a sústreďte sa len na tú. Skúste doma nájsť čo najviac modrých vecí, na ulici rátať modré autá, v obchode urobiť čisto modrý nákup, obliecť sa komplet do modrého alebo namaľovať obraz iba s modrými farbičkami.
Montessori prístup k poznávaniu farieb
O metóde Montessori počula už určite každá maminka minimálne jedenkrát. Základným heslom tejto alternatívnej metódy je: „Pomôž mi, aby som to zvládol sám.“
Cieľom Montessori filozofie je vychovať z detí sebavedomých, tvorivých a slobodne uvažujúcich dospelých. K tomu, aby boli deti tvorivé a samostatné, táto metóda využíva veľké množstvo hier, ako deti zábavne učiť.
Montessori má krásnu zásadu, ktorá sa využíva pri učení všetkého nového. Najprv doprajme dieťaťu prežiť nové poznanie zmyslovo, až potom to pomenujme.
Preto rodičom radím zbytočne skoro deti nezahŕňať množstvom pojmov a počkať, kým deti budú farby naozaj zaujímať.
Montessori farebné doštičky
Montessori má na spoznávanie farieb pomôcku zvanú Farebné doštičky. Pôvodne Maria Montessori využívala cievky s farebnými niťami. Dnes sú to už drevené doštičky, ale tvar sa zachoval.
Prvá sada obsahuje 6 doštičiek, po dve v každej zo základných farieb: červená, žltá a modrá. Slúži na hľadanie párov rovnakých farieb a učenie sa pojmov červená, modrá, žltá.
Druhá sada obsahuje 22 doštičiek, po dve v jedenástich farbách. Aj táto slúži na párovanie - hľadanie dvoch rovnakých farieb - a učenie sa ich názvov.
Potom sa s nimi dajú hrať ďalšie hry - napríklad hľadanie predmetov v rovnakej farbe v miestnosti alebo vonku v prírode. Deti si zobrali doštičky, behali po byte a ukladali ich k predmetom rovnakej farby.
Nespornou výhodou doštičiek je, že naozaj predstavujú iba farbu. Nie je to gombík, ktorý sa nosí na oblečení, ani vrchnák, ktorý zatvára fľašu, je to proste len doštička, ktorá je červená.
Krásne sa však dajú nahradiť vecami „čo dom dal“. Pri spoznávaní farieb nie sú nevyhnutné prepracované drahé drevené pomôcky ani hŕby zalaminovaných kartičiek.
Rozlišovanie svetlých a tmavých odtieňov
Ďalším krokom, keď dieťa už rozoznáva veľkú škálu farieb, je cibrienie zraku rozlišovaním odtieňov. Toto je ťažké vekovo ohraničiť, preto odporúčam skúšať.
Okolo štyroch rokov si dieťa všíma aj jemnejšie odtiene. Pripravte si jednoduchú pomôcku na tieňovanie, z času na čas ju ponúknite a uvidíte, či dieťa javí záujem.
Tretia sada farebných doštičiek obsahuje doštičky v deviatich farbách, každá farba je v siedmich odtieňoch od najbledšej po najtmavšiu.
Slúži na zoraďovanie odtieňov od najsvetlejšieho po najtmavší, vnímanie relativity a ďalší rozvoj jazyka. Okrem názvov farieb sa tu pridávajú pojmy svetlý a tmavý a stupňovanie prídavných mien: tmavý, tmavší, najtmavší.
Začíname vždy iba jednou farbou. Najprv ponúkneme nie celú škálu siedmich odtieňov, ale len štyri: najsvetlejší, najtmavší a dva niekde v strede. Keď vidíme, že dieťa chápe princíp a vidí odtiene, ponúkneme celú škálu.
Druhou Montessori pomôckou je takzvané Tieňovanie, kde sa priraďujú k farebnej stupnici kolíky v rovnakej farbe. Je tu šesť farieb a v každej štyri odtiene, čiže je to menej náročné a komplexné ako doštičky.
Ako podporiť učenie farieb v každodennom živote?
Malé deti sa učia najrýchlejšie hravou formou, a to najmä cez vlastnú skúsenosť, pozorovanie a opakované podnety.
Pri obliekaní stačí pomenovať farby: „Modré tričko. Červené ponožky.“ Dieťa si spojí slová s vecami.
Aj obyčajná prechádzka je príležitosť. Pozorujte spolu autá, kvety, stromy a listy. Pýtajte sa: „Nájdeš niečo červené?“ Dieťa začne hľadať, učiť sa a prirodzene si spájať farby s konkrétnymi predmetmi.
Popisujte jednotlivé predmety v bežných konverzáciách, situáciách alebo pri čítaní: „Tá lopta je červená, ide zelené autíčko, podaj mi žltú kocku.“
Knihy, piesne a rozprávky
Významnú úlohu v učení a poznávaní farieb hrajú knižky. Pri čítaní môžete pomenúvať veci, ktoré dieťa vidí, a neskôr sa ho na dané farby opýtať.
V tom vám pomôžu všetky bežné knihy, ktoré máte doma a nie sú na to primárne určené. Obrázkové knižky, veselé pesničky či jednoduché riekanky o farbách pomáhajú deťom lepšie si zapamätať nové slová.
Rytmus a opakovanie sú v tomto smere veľmi účinné, deti si farby spájajú s rýmami a pesničkami úplne prirodzene.
Čomu sa pri učení farieb vyhnúť?
Tak ako pri všetkom, aj pri rozpoznávaní a pomenovávaní farieb platí, že naše dieťa nemôžeme do ničoho nútiť.
Ak dieťa priradí farby „hala-bala“, neriešime to. Neopravujeme. Nekomentujeme. Jednoducho ešte nedozrel čas, treba to skúsiť neskôr.
Ak farby roztriedilo správne, ani tak to nekomentujeme a nechválime. Môže to byť náhoda - a často to tak aj je. Necháme ho to roztriediť ešte raz, aby sme zistili, či to nebola len náhoda.
Ak dieťa farby pomýli, nenapomínajte ho ani prísne neopravujte. Oveľa účinnejšie je pokojne zopakovať správny názov a pokračovať v hre.
Nikdy nepožadujte, aby dieťa opakovalo farby dookola. Je dosť možné, že si jednoducho nepamätá, ako sa ktorá farba volá.
Ak dieťa nereaguje správne na pokyn s farbou, nekomentujte to a vráťte sa o krok späť. Keď bude pripravené, začne farby rozoznávať a správne pomenúvať.
Prečo dieťa označuje všetko ako červené?
Niektoré deti používajú jeden názov pre viacero farieb. Možno ešte nevedia správne pomenovať farby a vyberú si jeden názov, ktorý vedia vysloviť, a opakujú ho.
Občas sa môže stať, že si vás dieťa doberá a farby pomenováva naschvál nesprávne. Naopak, už farby pozná a zámerne hovorí zle, aby získalo pozornosť.
Deti si farby bežne zamieňajú až do 3-4 rokov. Niektoré deti potrebujú na osvojenie farieb viac času.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc?
Ak máte obavy, že vaše dieťa farby nerozlišuje, skúste sa s ním zahrať jednoduchú hru triedenia. Ak ani vo veku 6 rokov nerozpoznáva väčšinu základných farieb a zároveň sa objavujú aj ďalšie ťažkosti v oblasti reči alebo učenia, je vhodné obrátiť sa na pediatra alebo konzultovať situáciu so špeciálnym pedagógom či poradenským centrom.
V prípade pochybností sa poraďte s pediatrom alebo logopédom.
U niektorých detí sa môžu objaviť ťažkosti s rozlišovaním farieb, teda farbosleposť. Tento jav je častejší u chlapcov.
Farbosleposť sa týka odlišovania istých farieb a farebných odtieňov. Neznamená to hneď, že dieťa niektoré farby vôbec neregistruje alebo neodlišuje.
Najčastejšie sa hovorí o farbách červenej a zelenej. Existuje ešte porucha zvaná achromatopsia, keď dieťa vidí len odtiene šedej, ale objavuje sa len veľmi zriedkavo.
Ak dieťa nerozoznáva niektoré farby opakovane, poraďte sa s očným lekárom.
Znaky, pri ktorých je vhodné kontaktovať lekára
- dieťa v prvom mesiaci života nesústreďuje pozornosť na tvár alebo predmety rodičov,
- je precitlivené na svetlo,
- oči a zreničky sa zdajú byť nerovnomerné,
- dieťa veľmi zriedkavo otvára oči,
- očné buľvy sú červené a často slzia,
- zreničky dieťaťa pripomínajú bielu farbu,
- strabizmus sa objavuje po 3. mesiaci života,
- dieťa má problémy odlišovať zelené a červené pastelky,
- má problémy odlišovať farby, keď ich je veľa spolu,
- má problém odlišovať farby, keď sú tmavšieho odtieňa.
Určite sa zaujímajte v ambulancii o zrak svojho dieťaťa, ak sa v rodine vyskytujú problémy so zrakom alebo bolo narodené predčasne.
Čo si zapamätať o rozpoznávaní farieb?
Dieťa začína vidieť farby už v prvých mesiacoch života. Vedome ich začína rozlišovať približne okolo 18. mesiaca.
Najprv sa naučí farby vizuálne odlíšiť, neskôr pochopí ich názvy a až potom ich začne aktívne používať v reči.
Vo veku 2 až 3 rokov väčšina detí začína rozpoznávať a pomenúvať farby spoľahlivejšie, no nie všetky deti postupujú rovnakým tempom.
Každé dieťa sa vyvíja vlastným tempom. Jedno bude schopné rozlišovať farby skôr, druhé neskôr. Je úplne v poriadku, keď niektoré deti farby nevedia ani v neskoršom veku.
Hlavné je vytvárať príležitosti na učenie nenútene, používať jednoduché hry, pomenúvať farby v každodenných situáciách a neporovnávať dieťa s inými deťmi ani so súrodencami.
Milí rodičia, pri učení farieb zohráva kľúčovú úlohu trpezlivosť. Dajte dieťaťu čas, priestor na hru a veľa príležitostí stretávať sa s farbami v bežnom živote. Výsledok príde sám.