V koľkých mesiacoch začne dieťa rozprávať?

Prvé slová dieťaťa sú udalosťou veľmi očakávanou rodičmi. Vývin reči u detí má individuálny priebeh a nie všetky deti začnú rozprávať v rovnakom čase.

Otázka „kedy dieťa začne rozprávať“ nie je až tak na mieste, pretože v skutočnosti dieťa komunikuje so svetom od prvých dní života. Výmena pohľadov, fňukanie, mrnkanie, plač či smiech nepredstavujú nič iné než pokusy o nadviazanie kontaktu.

Proces učenia rozprávania u detí je komplikovaný a trvá veľa mesiacov, kým od dieťaťa počujete prvé slová. Treba pamätať na to, že ak dieťa napreduje pomalšie, je to v poriadku.

Kedy sa objavujú prvé slová?

Bábätká sa rozhovoria okolo 12. až 18. mesiaca. Zatiaľ čo niektoré začnú rečniť skôr, iným to môže trvať o čosi dlhšie.

Oneskorenie reči si v podstate môžeme začať všímať od 1. roku dieťaťa, keďže vtedy sa majú u detí objavovať prvé slová. Samozrejme v tomto období dosahujú jednotlivé vývinové míľniky deti veľmi individuálne, u niektorého sa môžu objaviť prvé slová v 10. mesiaci, u niektorého v 18. mesiaci.

Obvykle okolo 12. mesiaca už dieťa dokáže vedome hovoriť „mama“, „tato“, „áno“, „nie“. Prvé slovo býva zväčša podstatné meno, zvyčajne opakovanie jednoduchých slabík ako „tata“, „mama“ alebo „hamham“.

Niektorí rodičia považujú zhluky jednoduchých slabík za hovorenie, iní čakajú, kým prvé slovo vyslovia vedomejšie. Pre niektorých to bude kombinácia dvoch náhodných slabík, napr. „da-da“, pre iných to bude celé slovo, ktoré už má nejaký význam, napr. „áno“ alebo „pes“.

Najčastejšie sú to teda slová, ktoré označujú osoby alebo zvieratá. V tomto období neskúšajte deti opravovať. Okrem týchto slov dieťa vydáva množstvo zvukov, ukazuje, džavotá a rozumie viac než vie povedať.

Vývin komunikácie od narodenia

Len krátko po pôrode sa objavuje u vášho novorodeniatka prvá „reč“ - v neverbálnej podobe. Robí rôzne grimasy, všimnete si rôzne druhy plaču, ktorými komunikuje svoje potreby, mení sa mu výraz tváre v snahe vyjadriť nielen potreby (hlad, kakanie, prítomnosť rodiča), ale aj emócie (strach, frustráciu, spokojnosť) a reakcie na zmyslové podnety (pohladenie, vôňa rodiča).

Rodičia sa učia tieto spôsoby komunikácie interpretovať, dieťatko počúvať a reagovať. Pri vývoji reči je dôležitá zásada „porozumenie pred rozprávaním“.

Prvý mesiac

Po narodení dieťatko nadväzuje kontakt iba krikom a plačom. Prvá hláska, ktorú niekoľkotýždňové dieťa používa, je „a“.

2. až 3. mesiac

Okolo 2. - 3. mesiaca dieťa vydáva v ľahu prvé neurčité, ale veľmi príjemné zvuky (tzv. mrnkanie a bľabotanie). Sú to krátke hrdelné zvuky („he“, „agov“).

Už v čase prvých troch mesiacov bábätko vníma, keď niečo rozprávate. Niektoré bábätká majú rady aj hudbu. Že bábätko tieto zvuky vníma, spozorujete tak, že sa bude smiať, hýbať rukami a bude stále pozorné.

4. až 5. mesiac

Okolo 4. - 5. mesiaca nastáva zvláštny moment vo verbálnej komunikácii medzi dospelým a dieťaťom. Dieťa sa pokúša reagovať na svojich blízkych napodobňovaním jednoduchých zvukov („brr“, „brm“, „mmm“) a vyslovovaním prvých slabík.

Zvuky, ktoré dieťa vydáva, sú stále uvedomelejšie a mávajú rôzne znenie a intenzitu. Touto „hrou“ dieťa veľmi intenzívne cvičí orgány, čo mu čoskoro umožní hovoriť.

6. až 8. mesiac

Okolo 6. - 8. mesiaca už dieťa veľa bľaboce, opakuje zhluky slabík („da-da“) a povzbudzuje svoje okolie k „rozhovoru“. Okrem toho začína chápať význam jednotlivých slov a viet.

Po 6 mesiacoch života, keď sa dieťa začína pokúšať komunikovať, začnite byť pripravení na pomoc s vyslovovaním slov a precvičovaním reči. Bábätko začne bľabotať.

Je zaujímavé, že toto je čas, keď batoľa reaguje na slová, začne chápať vety. Deti rozumejú tomu, čo sa im hovorí oveľa skôr, ako začnú rozprávať.

V 8. mesiaci začína obdobie, ktoré sa nazýva obdobie zámernej komunikácie. Dieťa začína komunikáciu cielene využívať na to, aby interagovalo s okolím. Už to nie je len plač, ktorým ešte donedávna dávalo najavo, že je hladné, že mu je zima i to, že chce hračku z police.

Ako prvé sa v tomto období objavujú gestá. Gestá sú vlastne neverbálne vyjadrené slová, sú predchodcami slov.

9. až 10. mesiac

Okolo 9. mesiaca je už dieťa schopné spojiť zvuk s určitou osobou alebo činnosťou. Vedome používa slabiky a častejšie hovorí samo k sebe než k ostatným.

Vo veku v 9 mesiaci života si vaše dieťatko začne spájať to, čo hovorí s aktivitami alebo ľuďmi. Už v tomto skorom veku niektoré deti začínajú prejavovať slovne individuálne potreby.

Okolo 10. mesiaca, ak sa pozorne započúvame, dokážeme už v detskom prejave rozlíšiť zmysluplné otázky a výkriky.

12. mesiac

Okolo 12. mesiaca dieťa správne používa celé slová, najčastejšie „mama“, „tato“, „pápá“ alebo „nie“.

Ročné dieťa začne hovoriť „mama“, „tato“, „nie“ alebo „papa“. Teoreticky sa môžu prvé slová objaviť najskôr okolo 8. mesiaca, kedy obdobie zámernej komunikácie začína.

Niektoré štúdie vylúčili slovo mama zo svojich dotazníkov, ktoré sa týkali prvých slov. Ako mamy totiž chceme toto slovo počuť, veď čo už môže byť krajšie slovo, všakže. A tak ho počujeme už veľmi skoro, napr. v 6. mesiaci, kedy dieťa začína napodobňovať zvuky z okolia.

Pri jeho experimentoch s hlasom a zvukom je to náhoda. Aj keď nie vždy patrí slovo mama medzi prvé, jednoznačne patrí medzi najobľúbenejšie.

Čo znamená prvé slovo?

Jedno slovo môže pokryť aj celú triedu predmetov (napríklad všetky zvieratká sú „haf“ a pod.).

Prvé slová môžu byť skrátené, neúplné alebo skomolené. Ide o zvuky zvierat, ktorým dané zviera označia - ha, ha (hav), citoslovcia a zvukomalebné slová, napr. bum, bác, ham alebo zdvojené slabiky, tentokrát už ale významové.

Väčšinu jeho slovnej zásoby tvoria podstatné mená, napr. bác. Nerozpráva gramaticky správne.

Slová ako „mú-mú“ alebo „béé“ sú často predchodcami slov mama alebo tata. Ak sa snažíte podnietiť vaše dieťa k rozprávaniu, podporte ho aj pri napodobňovaní.

Ako sa rozširuje slovná zásoba?

Slovná zásoba sa postupne rozširuje. Okolo 14. mesiaca tvorí slovnú zásobu batoľaťa asi päť výrazov, okolo 22. mesiaca si dieťa vyberie jedno alebo dve „nosné“ slová a k tým bude priraďovať množstvo podstatných mien.

V dvoch rokoch už môže mať slovná zásoba okolo 200 slov, ktoré dieťa začne aktívne používať. Odhaduje sa, že osemnásťmesačné dieťa už často vie použiť okolo 50 slov. Medzi ne patria aj slová zvukomalebné.

Približne o šesť mesiacov neskôr vedia deti používať zhruba 50 slov. Všetky tieto údaje sú však vypočítané v priemere. Každé dieťa treba vnímať ako jednotlivca.

V rozvoji reči sa striedajú obdobia, kedy dieťa povie desať nových slov, ale potom napríklad týždeň nepridá žiadne ďalšie. Koncom druhého roka dieťa sleduje, čo hovoríte, a vie, ako sa majú veci povedať, aj keď to ešte nevie vysloviť.

Vývin reči v druhom a treťom roku

Od 2 rokov

Od 2 rokov - fáza otázok: Čo to je? Fáza negativizmu: „nie“, „nechcem“, „nebudem“.

Začína ohýbať slová (časovať, skloňovať, obdobie lexemizácie). Začína používať zvratné zámená a predložky, začína skloňovať a časovať, ale stále s chybami.

V druhom roku veku dieťaťa sa zrýchľuje proces vývinu reči. Nazýva sa to doba vety, čo je obdobie pre častejšie opakovanie slov, v reči sa vyskytujú nové slová a dieťa z nich vytvárať krátke vety.

Prvé vety

Prvým vetám batoľaťa chýbajú gramatické a syntaktické kvality, ktoré ovplyvňujú ich význam. Nepoužíva koncovky, spojky, predložky, neovláda časy, pády atď.

Zvláštnosti nájdete aj v slovoslede - malé deti veľmi často kladú jadro vety na začiatok, napríklad „mama kopať“ a pod.

Od 3 rokov

Od 3 rokov - rečový boom. Začína obdobie gramatizácie. Dieťa začína používať súvetia a tvorí gramaticky správne.

V troch rokoch deti začnú používať zložitejšie vety, ale často s nesprávnym slovosledom. Dieťa začína používať súvetia. Rozlišuje pohlavie a používa správnu osobu. Používa čoraz viac prídavných mien a zámen.

Tretí rok života je obdobím, keď má dieťa už bohatú slovnú zásobu. Skladá slová a zostavuje z nich vety, kladie otázky. Ešte sa nevyjadruje správne, je normálne, že má problémy so skloňovaním, pletie si koncovky a podobne.

Do 3 rokov by malo dieťa začať aktívne rozprávať, inak treba vyhľadať pomoc odborníka, teda logopéda. Taktiež je vhodné poradiť sa s odborníkom, pokiaľ sa niečo na vývine reči dieťaťa nepozdáva.

Orientančné míľniky podľa veku

Kedy spozornieť?

Ak dieťa v roku nedžavoce, neobjavujú sa u neho prekurzory reči ako spoločná pozornosť, hľadanie predmetu, stálosť predmetu, očný kontakt, uvažovanie o predmete, môže ísť o varovný signál.

Ak v 18. mesiacoch nemá slovnú zásobu aspoň 50 slov, počítajú sa aj zvuky zvierat. V 24. mesiacoch netvorí krátke vety, neohýba slová, teda si nezačína uvedomovať gramatiku slovenského jazyka.

• Do 3 mesiacov sa neusmieva a nereaguje na vás.
• Do 5 mesiacov nereaguje na hlasné zvuky, nevydáva žiadne šťastné a smutné zvuky.
• Do 6 mesiacov nehľadá zdroj zvuku - neotáča hlavičku ani ho nehľadá očami.
• Do 7 mesiacov nebľaboce.
• Do 10 mesiacov nereaguje akýmkoľvek spôsobom na svoje meno alebo oslovenie.
• Do 11 mesiacov nevyužíva gestá a neimituje zvuky.
• Do 12 mesiacov zriedkavo vydáva zvuky, nebľaboce, nevyužíva gestá alebo neukazuje prstom, aby s vami komunikovalo.
• Do 15 mesiacov sa neobjavujú žiadne slová.
• Do 18 mesiacov nemá slovník ani 10 slov, prípadne nepovedalo ani svoje prvé slovo.
• Do 2 rokov hovorí len pár slov alebo zabudlo aj tých pár, čo predtým poznalo.
• Do 2 rokov nespája dve slová dokopy a nemá slovnú zásobu ani 25 slov.
• Do 2 rokov má problémy s porozumením jednoduchých inštrukcií.
• Do 3 rokov rozpráva menej ako 50 slov a zriedkavo komunikuje a hrá sa s ostatnými deťmi.
• Do 3 rokov nie je schopné tvoriť krátke vety alebo sa objavuje echolália.
• Má slabú artikuláciu alebo vyslovovanie, problém skladať vety alebo vynecháva slová z viet.

Ak dieťa začne vrkať a potom náhle prestane na dlhý čas, niekoľko týždňov, obráťte sa na lekára. Pre každý prípad nariadi vyšetrenie sluchu.

Oneskorenie reči a oneskorenie jazyka

Jazyk je systém znakov, pravidiel, gramatických a lexikálnych, ktoré používame na vyjadrenie našich myšlienok a komunikáciu. Môže mať písanú, hovorenú a posunkovú formu.

Reč je zase konkrétna forma jazyka, jeho realizácia v praxi, motorický akt.

Oneskorenie jazyka alebo problémy vo vývoji jazyka si všimnete v podobe neschopnosti porozumieť jazyku, pričom vývoj reči sa deje pomalšie.

Oneskorenie reči znamená, že vaše dieťa nesprávne vyslovuje a tvorí slová a zvuky, neformuje plynulo slová a vety. Alebo naopak je všetko v poriadku, len je pozadu oproti svojim rovesníkom.

Deti môžu mať problém s receptívnou zložkou reči, napríklad nerozumejú abstraktným slovám, zložitým vetám alebo dlhým súvetiam, ale aj s expresívnou zložkou, kedy ide o užívanie jazyka.

Ak sa dieťa voči svojim rovesníkom oneskoruje o 6 mesiacov, hovoríme o oneskorenom vývine reči, ak o viac ako 6 mesiacov, tak o narušenom vývine reči.

Môže sa jednať o samostatný problém, teda dieťa má ťažkosti len s rečou, alebo môže ísť o symptóm inej primárnej diagnózy, napr. autizmus, ADHD, rôzne genetické ochorenia a pod.

Prečo sa vývin reči môže oneskoriť?

Vývin reči a jazyka ovplyvňujú napríklad na začiatku prenatálne podmienky, perinatálne a postnatálne.

Vývin mozgu ovplyvňuje rizikové tehotenstvo, ťažkosti počas tehotenstva, prekonané choroby počas tohto obdobia, následne pôrod - prirodzený alebo cisárskym rezom.

Aj faktory ako či bolo dieťa počas pôrodu pridusené, následné postnatálne podmienky - ako sa adaptovalo na prostredie.

Vývin reči je tiež úzko spojený s motorickým vývinom. Je dôležité, aby si dieťa prešlo všetkými štádiami vývinu - napr. aby nepreskočilo štádium štvornožkovania.

Ovplyvňuje ho aj spoločenské prostredie, v ktorom sa nachádza, napr. sú rodičia dostatočne vyladení na dieťa? Venujú mu dostatok pozornosti? Komunikujú s ním?

Urýchliť vývin reči sa nedá, nakoľko je to niečo, čo má každé dieťa vrodené. Môžeme mu len správnou komunikáciou dopomôcť a stimulovať správnym smerom jeho vývin reči.

Kedy vyhľadať odborníka?

Akonáhle má matka pocit, že reč jej dieťaťa sa nevyvíja tak, ako by sa mala, už to je prvý varovný signál, že je potrebné sa poradiť s odborníkom.

Najhoršie je zvoliť vyčkávací mód a čakať, že dieťa sa „rozhovorí“. Áno, môže sa tak stať, ale nikto nám to nezaručí a ak sa tak neudeje, tak sme stratili niekoľko mesiacov alebo rokov, kedy sa už s dieťaťom na jeho oneskorení mohlo pracovať.

Neskôr, ak sa dieťa oneskoruje v reči od svojich rovesníkov o viac ako 6 mesiacov, vtedy už nehovoríme o oneskorení, ale narušení reči a dieťa už nemusí svojich rovesníkov dobehnúť.

Rodič sa môže sám rozhodnúť kontaktovať logopedičku či logopéda bez predchádzajúceho odporúčania pediatričky či pediatra, ak títo nepracujú v rezorte zdravotníctva. Klinická logopedička či logopéd však potrebujú výmenný lístok od pediatričky či pediatra.

Ďalších odborníkov a odborníčky je potrebné navštíviť, ak sa zistí, že dieťa má viac ťažkostí vo vývine. Napríklad audiológ a audiologička v prípade podozrenia na poruchu sluchu, psychológ, psychologička a psychiater a psychiatrička na vylúčenie PVP, ADHD.

Ako podporiť rozprávanie doma?

Ak dieťa nemá žiadny problém, tak je dôležité s ním správne komunikovať. Spočiatku u najmenších detí používajte krátke, možno aj jednoslovné vety.

Postupne hovorte vždy o niečo náročnejšie, ako hovorí ono, napr. ak dieťa tvorí 2-slovné vety, vy naň hovorte 3-slovne. Ak dieťa tvorí dlhé vety, používajte súvetia.

Veci a predmety, o ktoré sa zaujíma, mu pomenujte, hovorte, na čo ich používame, ako fungujú. Spočiatku používajte otázky pomenej, nakoľko veľakrát nám dieťa nevie na otázky odpovedať.

Skúste hovoriť akoby za dieťa - napr. pozerá na džús, nepýtajte sa, čo chceš, ale povedzte zaň „chcem džús“. Tým sa dieťa naučí, ako si má veci vypýtať.

Dieťa potrebuje dostať čas na reakciu. Odpoveď potrebuje cca 12 sekúnd. Nenútime deti k reči, pokiaľ nie sú pripravené alebo dobre naladené.

Dôležitá je vaša reakcia na snahu dieťaťa vyjadriť sa. Správna reakcia posilní chuť dieťaťa rozprávať.

Každodenné komunikačné aktivity

• Od narodenia využívajte rôzne tóny reči, aby mohlo dieťa imitovať vaše ústa a učiť sa nové zvuky.
• Reagujte na snahy dieťaťa komunikovať, pýtať sa, aktívne počúvajte a udržiavajte očný kontakt.
• Spoločne sa hrajte.
• Recitujte si spoločne detské riekanky a pesničky.
• Asociujte slová v nich so skutočnými predmetmi, činnosťami, osobami a zvieratkami.
• Vyťapkávajte si slová a slabiky.
• Pridávajte k hrám a činnostiam slovíčka „ešte?“ a „viac?“, aby ste upriamili a udržali jeho pozornosť.
• Čítajte dieťaťu a správne artikulujte.
• Používajte jednoduché farebné knihy s obrázkami a veľkými slovami.
• Ukazujte prstom na obrázky a čítajte si spolu aj zábavné rýmovačky.
• Popisujte dieťatku, čo práve robíte.
• Popisujte objekty, hračky, oblečenie, časti tela, domácnosť, zvieratká, farby, tvary, čísla, materiály a veľkosti.
• Opakujte slová, ktoré dieťa práve vníma.
• Dávajte na výber viacero možností, aby si vedelo vypýtať.

Hovorte so svojím dieťaťom jasne, pomaly a nahlas. Neponáhľajte sa a rozprávajte sa s dieťaťom pomaly, opakujte slová.

Na to, aby ste deťom chápanie a vnímanie ešte viac uľahčili, nestačí iba hovoriť jednoduché slová, ale ich aj správne vyslovovať. Nezachádzajte však až do extrému, keď by bola reč príliš pomalá.

Stále pomenúvajte veci, ktoré máte okolo seba. Najlepšie bude, ak ich dieťaťu hneď aj ukážete.

Napodobňovanie zvukov

Bavte sa napodobňovaním zvukov zvierat. Deti milujú reagovať aj na to, čo robí pes, mačka alebo sliepka.

Takéto onomatopoické zvuky precvičujú svaly úst a sú výborným úvodom do ďalšieho učenia sa reči.

Pri napodobňovaní zvukov dbáme na správnu ukážku. Pusinkové rozcvičky môžu zahŕňať zvuky zvierat, vecí, strojov a javov.

Fúkaním sa dá regulovať prúd vzduchu, napríklad indián alebo fúkanie. Fúkanie bublín, pierok alebo balónov je jedným z najlepších spôsobov, ako spojiť cvičenia rečových orgánov so zábavou.

Spoločné čítanie

Čítajte svojmu dieťaťu knihy. Spoločné čítanie kníh od prvých dní života je skvelé. Dieťa sa ponorí do sveta slov.

Malí milujú najmä rýmované básničky a jednoduché príbehy. Deti milujú opakovať to, čo im je známe a príjemné.

Už aj knižky so stranami z tenkého papiera môžu byť vhodné podľa veku a schopností dieťaťa. Nemusíte rozprávať stále dokola tú istú obľúbenú pasáž.

Hra a pomenúvanie

Hranie sa s dieťaťom je zábava aj pre dospelých. Počas hry rozprávajte a správne artikulujte. Zároveň čakajte, či bude mať dieťa snahu slová opakovať.

Hranie sa je skvelá príležitosť, aby ste bábätko motivovali k prvým slovám a zároveň ho počuli, ako sa mu v tom darí.

Zahrajte si scény s plyšovými zvieratkami. Vďaka hraniu spolu trávite čas a zároveň učíte deti, ako komunikovať a zostavovať vety.

Deti sa vďaka dialógu učia rozprávať. K rozvoju reči u detí prispievajú aj senzorické hračky.

Ako správne reagovať na detskú reč?

V tomto období neskúšajte deti opravovať. Neskôr nedopĺňajte jeho vety, neopravujte ho - vyslovte však slovo správne, keď naň ukazuje.

Jednoducho iba zopakujeme to, čo dieťa povedalo, ale správne. Tým poskytujeme dieťaťu tzv. vzor.

Opakujte a rozširujte jeho vety, čo dieťa ubezpečí, že ste mu rozumeli, a pomáha mu to, aby tvorilo ďalšie vety.

„Tato topánky“. - „Áno, to sú tatove topánky.“

Ak dieťa používa nesprávny tvar, vytvorte vetu s použitím slova v správnom tvare. Nehovorte „Tak sa to nehovorí…“

Takáto komunikácia dieťa neodrádza od komunikačnej interakcie. Dieťa v rozprávaní podporujte, aj keď robí chyby.

Čomu sa vyhnúť?

Posadiť dieťa pred tablet a televízor nepomáha rozvíjať aktívnu slovnú zásobu. Pri nadmernom používaní elektroniky sa znižuje rozvíjanie slovnej zásoby ako takej.

Treba sa vrátiť ku klasike - s dieťaťom komunikovať, venovať sa mu, čítať a hrať sa s ním. Zdrojom vývinu reči je sociálny kontext - okolie dieťaťa, raná komunikácia s dieťaťom.

Nemôžeme s 2-ročným dieťatkom komunikovať ako s dospelým, pretože nestíha spracovať v našom prúde slov jednotlivé slová a správne gramatické koncovky.

V prvých rokoch života si preto dávajte pozor na rýchlosť reči a dĺžku prehovorov na dieťa. Dieťaťu dajte čas na to, aby sa prejavilo. Nestíha odpovedať na otázky tak rýchlo ako my.

Viacjazyčná domácnosť

Keď dieťa žije vo viacjazyčnej domácnosti, zvyčajne v bilingválnej, neznamená malé oneskorenie za tabuľkovými míľnikmi ostatných detí hneď problémy s jazykom či rečou.

Vývojové míľniky u týchto detí nemusia byť rovnaké, dosiahnuté v rovnakom veku, než je to u detí učiacich sa len jediný, primárny jazyk.

Ak v primárnom jazyku nemá dieťa z bilingválnej domácnosti žiaden problém, menšie oneskorenie riešiť nemusíte. Ak sa vám však zdá, že predsa len sa v reči akokoľvek oneskoruje, neváhajte sa poradiť s odborníkom či odborníčkou.

Vyhnite sa používaniu dvoch jazykov v jednej vete. Môžete napríklad doobeda rozprávať všetci anglicky a poobede slovensky.

Deti môžu používať dva jazyky, chce to len viac času a dodržiavať vyššie uvedené pravidlo.

Čo možno očakávať od logopedickej terapie?

Ak zistíte, že vaše dieťatko má predsa len problémy s jazykom a rečou, vedzte, že potrebuje špecifickú pomoc, ktorú mu môže poskytnúť len odborník či odborníčka.

V prvom rade využívame komunikačné stratégie, ktoré boli opísané vyššie a kopírujeme normálny vývin reči.

Snažíme sa dieťa postupne previesť jednotlivými vývinovými štádiami, rozvíjame slovnú zásobu, všetky slovné druhy, gramatiku a tvorbu viet.

Každá terapia s dieťaťom je individuálna, šitá na mieru. Rovnako závisí od toho, akú má dieťa primárnu diagnózu, aj tomu terapiu prispôsobujeme.

Učenie sa jazyku je komplexný proces, pre všetkých veľmi dôležitý, pretože pomáha deťom nielen vyjadrovať sa, svoje potreby a pocity, emócie, nápady a myšlienky, ale komunikovať a spoznávať a rozumieť prostrediu vôkol seba.

tags: #vkolkych #mesiacoch #ma #dietatko #zacat #rozpravat