Začiatky na vysokej škole bývajú plné otázok - čo znamenajú kredity, ako dlho trvá semester alebo ako sa počíta priemer. Jednou z častých nejasností je aj pojem trimester. V slovenskom vysokoškolskom prostredí sa však bežne používa najmä pojem semester.
Trimester predstavuje jednu tretinu celkovej dĺžky určitého obdobia. V akademickom prostredí označuje časť akademického roka alebo študijného programu, ktorá rozdeľuje štúdium na tri samostatné etapy. Na väčšine vysokých škôl na Slovensku sa však akademický rok delí na dva semestre - zimný a letný semester.
Trimester verzus semester
Akademický rok sa zvyčajne skladá z dvoch semestrov a obsahuje aj obdobia skúšok. Akademický rok sa delí na zimný a letný semester. Akademický rok sa začína 1. septembra a končí 31. augusta nasledujúceho roka.
| Časové členenie | Význam |
|---|---|
| Semester | Jedna z dvoch hlavných častí akademického roka |
| Trimester | Jedna z troch častí akademického roka alebo študijného obdobia |
| Skúškové obdobie | Čas po výučbe určený na skúšky a ukončenie predmetov |
Bežný semester na väčšine vysokých škôl trvá 12 až 14 týždňov výučby, po ktorých nasleduje skúškové obdobie v trvaní 4 až 6 týždňov.
Ak sa akademický rok rozdelí na tri časti, každá z nich je kratšia než bežný semester. Presné trvanie trimestra však závisí od konkrétnej vysokej školy, fakulty a študijného programu. Preto treba rozhodujúce informácie hľadať v akademickom kalendári a v študijnom poriadku príslušnej školy.
Čo znamená trimester v akademickom kontexte
V akademickom kontexte sa štúdium na vysokej škole často rozdeľuje na semestrálne úseky a ďalšie časové etapy. Každá etapa má svoje špecifiká, termíny, povinnosti a hodnotenie.
Systém rozdelenia na jednotlivé etapy prináša jasné míľniky a pravidelné povinnosti. Študent vďaka nemu vie, kedy si má zapísať predmety, absolvovať výučbu, získať zápočet, vykonať skúšku a skontrolovať počet získaných kreditov.
Ako vyzerá štúdium rozdelené na tri etapy
Prvá etapa akademického roka
Prvé obdobie štúdia obsahuje úvodné povinné predmety, termíny zápisov a začiatky skúškového obdobia. Na začiatku je dôležité nastavenie plánu štúdia a zápis predmetov s ohľadom na ich postupnosť a nadväznosti.
Prednášky a cvičenia bývajú rozdelené do blokov s postupným započítavaním kreditov. Študent si vyberá, ktoré predmety sú povinné a ktoré voliteľné, a zisťuje, ako sa hodnotí ukončenie jednotlivých predmetov.
Bežný semester trvá 12 až 14 týždňov výučby a nasleduje skúškové obdobie, ktoré trvá 4 až 6 týždňov. Predmety bývajú rozdelené na prednášky a cvičenia; prednášky sú často povinné, zatiaľ čo účasť na cvičeniach má zvyčajne väčšiu váhu pri praktickom zvládnutí učiva.
Druhá etapa akademického roka
V druhej etape býva vyučovanie intenzívnejšie a kreditové požiadavky sa zvyšujú. Získanie kreditov cez zápočty a skúšky umožňuje postúpiť do ďalšieho semestra a zároveň predstavuje potvrdenie poznatkov získaných v predchádzajúcom období.
Študenti často pracujú na náročnejších predmetoch, projektoch, seminárnych prácach a priebežných zadaniach. Niektoré fakulty ponúkajú skúšky alebo zápočet podľa plánu predmetov.
Tretia etapa akademického roka
Tretí „semester“, teda skôr posledné obdobie akademického roka, môže priniesť obavy zo skúšok alebo naopak vyššiu aktivitu a prípravu na nadväzujúce predmety a prax.
Pred koncom akademického roka študenti pripravujú záverečné práce alebo projekty, dopĺňajú si portfóliá a pripravujú sa na skúškové obdobie. Doplnkové aktivity môžu zahŕňať konzultácie, kurzy zručností a prípravné workshopy, ktoré zvyšujú šance na úspešné zvládnutie predmetov a získanie kreditov potrebných k absolvovaniu ročníka.
Čo je dôležité sledovať počas trimestra alebo semestra
- termíny zápisu predmetov;
- podmienky absolvovania jednotlivých predmetov;
- povinnú účasť na prednáškach a cvičeniach;
- termíny zápočtov a skúšok;
- počet kreditov potrebných na postup;
- nadväznosť predmetov;
- termíny odovzdania projektov a seminárnych prác;
- termíny zápisu na skúšky;
- pravidlá pre opakovanie predmetu;
- akademický kalendár fakulty.
Pravidelné kontrolovanie termínov zápisov a skúšok, ako aj priebežné ukončenie predmetov so splnenými kritériami, pomáha predísť problémom na konci študijného obdobia.
Kredity a ich význam
Kredity sú základnými stavebnými kameňmi, ktoré určujú postup v štúdiu. Škola posudzuje obsah, rozsah a náročnosť predmetu a podľa toho mu prideľuje určitý počet kreditov.
Jeden kredit zodpovedá približne 25 až 30 hodinám štúdia. Do tohto času sa môže započítať účasť na prednáškach a cvičeniach, samostatné štúdium, príprava na zápočet alebo skúšku, práca na projekte aj vypracovanie seminárnej práce.
Niektoré univerzity uznávajú kredity automaticky v rámci partnerských programov. Konkrétne pravidlá však závisia od študijného programu, fakulty a dohôd medzi školami.
Medziročník znamená, že študent si neuzavrel akademický rok, nezískal dostatok kreditov, no zároveň neukončil štúdium.
Predmety, prednášky, cvičenia a hodnotenie
Veľký rozdiel oproti strednej škole je organizácia predmetu. Väčšina predmetov má dve časti: prednášky a cvičenia.
Prednášky poskytujú najmä teoretický základ. Cvičenia sú zamerané na praktické zvládnutie učiva, riešenie úloh, diskusiu a aplikáciu vedomostí.
Zápočet a skúška slúžia na ukončenie predmetu a potvrdenie splnenia požiadaviek. Získanie zápočtu potvrdzuje splnenie povinností predmetu; skúška je jednou z možností ukončenia predmetu.
Známkovanie na vysokej škole je často písmenové od A po F, pričom A až E stačia na absolvovanie predmetu. FX a FN rozlišujú neúspešný zvládnutý predmet alebo neúčasť na skúške.
| Hodnotenie | Význam |
|---|---|
| A až E | Úspešné absolvovanie predmetu |
| FX | Neúspešné zvládnutie predmetu |
| FN | Neúčasť na skúške |
Skúškové obdobie po výučbe
Po skončení výučby nasleduje skúškové obdobie. Jeho dĺžka na väčšine vysokých škôl býva 4 až 6 týždňov.
Študenti sa na skúšky pripravujú rôzne dlho. Na najľahšie skúšky sa niektorí neučia vôbec, na ľahšie im príprava trvá do hodiny a pol, stredne ťažké zvládnu za dve až štyri hodiny a na ťažké sa učia päť a viac hodín.
V priemere sú to dva až tri dni. Ak sa študent učí na skúšku z matematiky, musí si prepočítať veľa príkladov.
U niektorých študentov príprava trvá omnoho dlhšie. Na anatómiu sa jeden študent učil päť týždňov. Iný študent sa na najťažšiu matematickú skúšku učil týždeň, od rána do večera prepočítaval derivácie, integrály a rôzne postupnosti a učil sa naspamäť matematické definície a poučky.
Ak by sme mali opísať, ako sa učia študenti na zápočty a skúšky, výstižné je slovo nárazovo. Väčšina študentov sa počas bežného prednáškového obdobia učí dve hodiny denne.
„Nezvyknem sa učiť každý deň. Nárazové učenie je problém,“ myslí si Jakub Jošt, ktorý prednáša na Právnickej fakulte Univerzity Komenského.
Jedným z riešení je nehodnotiť nárazovo, ale priebežne. Aj tam však záleží na spôsobe.
Priebežné hodnotenie, projekty a eseje
Na obchodnej univerzite Universita Commerciale Luigi Bocconi nie sú ústne skúšky. Profesori si pomáhajú testami alebo esejami, tie sú však len súčasťou celého hodnotenia.
Zhruba tretinu tvoril projekt, päťdesiatpercentnú váhu mala skúška a dôležitá bola aj aktivita na hodine. Študent celý semester pracoval v jednej skupine na piatich projektoch.
Systém esejí využívajú aj školy v zahraničí. Háčik je v tom, že ak budeme chcieť, aby študenti viac samostatne pracovali a robili priebežné úlohy, znamená to aj väčšiu záťaž pre učiteľa, ktorý musí práce opravovať.
Skúšať sa dá aj prostredníctvom projektov, tie však nemusia nahrádzať skúšku, ale môžu byť súčasťou hodnotenia. Zvyčajne sa predmet končí veľkou seminárnou prácou.
Ideálne skúšky môžu byť diskusie na určitú tému vo dvojici alebo v malých skupinách. Počas toho by študent musel preukázať teoretické znalosti, ale aj schopnosť aplikácie do praxe.
Pri veľkom počte študentov však nie je jednoduché zabezpečiť individuálne ústne skúšanie. Problematickým faktorom je aj to, že študentov na jedného vyučujúceho je veľa.
Koľko času zaberá vysokoškolské štúdium
Problematický je už fakt, že čas, ktorý študent nestrávi v učebni, vnímame ako voľno. Vysoká škola pracuje s dospelým, samostatne mysliacim človekom. Opustením priestorov vysokej školy predsa človek neprestáva byť študentom.
V Anglicku, kde jeden zo študentov študoval, mali kontaktných hodín málo. Univerzita však ponúkala zaujímavý program nad rámec povinných hodín - konali sa diskusie, prednášky, akademici z rôznych univerzít chodili prezentovať svoje práce a potom k nim bola diskusia.
V Miláne mal študent školu každý deň. „Bolo to ako plnohodnotná práca,“ hovorí.
Na Slovensku má len málo študentov školu každý pracovný deň. Väčšina študentov chodí do školy najviac štyrikrát do týždňa.
Mnohí chodia na brigády, niektorí pracujú aj popri škole, viacerí však len v lete. Počas semestra sa niektorí venujú iba škole, pretože štúdium je náročné a zaberá veľa času.
Študenti nemusia pracovať priamo v odbore. Brigády môžu súvisieť s copywritingom, prácou v softvérovej spoločnosti, študentskou organizáciou alebo prípravou rôznych akcií.
Formy vysokoškolského štúdia
Na vysokej škole môžete študovať v dennej alebo externej forme štúdia, pričom si môžete vybrať, či absolvujete študijný program prezenčnou, dištančnou alebo kombinovanou metódou.
Denné štúdium býva organizované najmä ako prezenčné štúdium. Externé štúdium môže využívať dištančnú alebo kombinovanú metódu, pričom každý systém má svoje pravidlá a prispôsobenia.
Akademické stupne a pokračovanie v štúdiu
Po absolvovaní prvého stupňa získa študent titul Bc. (bakalár).
Absolventi druhého stupňa môžu byť inžinieri, magistri alebo lekári; lekári však často prechádzajú priamo na doktorský stupeň bez bakalárskeho titulu.
- magister (Mgr.);
- magister umenia (Mgr. art.);
- inžinier (Ing.) v technických, poľnohospodárskych a ekonomických oblastiach;
- inžinier architekt (Ing. arch.) v oblasti architektúry a urbanizmu.
Univerzita býva vysokoškolským inštitútom, ktorý má viacero stupňov vzdelania, a tretí stupeň otvorí len univerzity.
Štandardná dĺžka a financovanie štúdia
Štúdium na verejných a štátnych vysokých školách v slovenskom jazyku je bezplatné počas štandardnej dĺžky štúdia.
Štúdium v cudzom jazyku môže vysoká škola spoplatniť. Financovanie štúdia býva čiastočne zo štátneho rozpočtu, avšak kompletné náklady nie sú zadarmo a závisia od fakultných pravidiel.
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR poskytuje finančnú pomoc pre študentov v podobe štipendií.
Čo robiť, ak študent nezíska dostatok kreditov
Medziročník znamená, že študent si neuzavrel akademický rok, nezískal dostatok kreditov, no zároveň neukončil štúdium.
Konkrétne dôsledky nezískania dostatočného počtu kreditov závisia od študijného poriadku vysokej školy. Môže ísť o opakovanie predmetu, zápis do ďalšieho ročníka s nesplnenými povinnosťami alebo o iný postup stanovený fakultou.
Ak sa objavia problémy pri štúdiu alebo zdraví, je vhodné kontaktovať študijného poradcu alebo lekára na riešenie problémov a úpravu plánu.
Praktické tipy na každú študijnú etapu
- Naplánujte si predmety podľa kreditov a ich nadväznosti.
- Skontrolujte si, ktoré predmety sú povinné a ktoré voliteľné.
- Zapíšte si všetky termíny zápisov, zápočtov a skúšok.
- Overte si podmienky získania zápočtu pri každom predmete.
- Nenechávajte všetku prípravu na skúškové obdobie.
- Priebežne pracujte na projektoch, seminárnych prácach a portfóliu.
- Využívajte konzultácie, kurzy zručností a prípravné workshopy.
- Kontrolujte si počet získaných kreditov počas celého akademického roka.
- Pri nejasnostiach sa obráťte na študijného poradcu alebo príslušnú fakultu.
Časté otázky o trimestri na vysokej škole
Je trimester na vysokej škole to isté ako semester?
Nie. Semester je jedna z dvoch hlavných častí akademického roka, zatiaľ čo trimester je jedna z troch častí. Na väčšine slovenských vysokých škôl sa používa semestrálne členenie.
Koľko trvá semester?
Bežný semester na väčšine vysokých škôl trvá 12 až 14 týždňov výučby. Po výučbe nasleduje skúškové obdobie v trvaní 4 až 6 týždňov.
Koľko hodín predstavuje jeden kredit?
Jeden kredit zodpovedá približne 25 až 30 hodinám štúdia.
Čo je zápočet?
Získanie zápočtu potvrdzuje splnenie povinností predmetu. Podmienkou môže byť účasť na cvičeniach, odovzdanie práce, splnenie priebežných úloh alebo úspešný test.
Čo je skúška?
Skúška je jednou z možností ukončenia predmetu. Môže byť písomná, ústna, praktická alebo založená na kombinácii viacerých foriem hodnotenia.
Kde nájdem presné termíny?
Bližšie informácie vám poskytne príslušná škola alebo fakulta. Rozhodujúce údaje bývajú uvedené v akademickom kalendári, študijnom poriadku a v informačnom systéme školy.