Vyšetrenie dieťaťa na alergiu na mlieko: príznaky, diagnostika a postup

Mlieko patrí medzi najčastejšie alergizujúce potraviny, najmä v detskom veku. Alergia na bielkovinu kravského mlieka, skrátene ABKM, vzniká vtedy, keď imunitný systém dieťaťa prehnane reaguje na bielkoviny obsiahnuté v kravskom mlieku a mliečnych výrobkoch, prípadne na zvyšné časti kravského mlieka v materskom mlieku, kam sa dostanú zo stravy matky.

Ak máte podozrenie, že vaše dieťa reaguje na mlieko alebo mliečne výrobky, je dôležité rozlíšiť alergiu na mliečne bielkoviny od intolerancie laktózy a od iných príčin tráviacich či kožných ťažkostí. Presnú diagnózu určuje lekár na základe anamnézy, opisu príznakov a vyšetrení.

Čo je alergia na bielkovinu kravského mlieka

Alergia na bielkovinu kravského mlieka je stav, keď imunitný systém dieťaťa prehnane reaguje na bielkoviny obsiahnuté v kravskom mlieku a mliečnych výrobkoch, prípadne na zvyšné časti kravského mlieka v mlieku materskom (tam sa dostanú zo stravy matky).

Ide o jednu z najčastejších potravinových alergií dojčiat. Najčastejšie sa objavuje u dojčiat - v 95 % prípadov sa objaví v prvom roku života dieťaťa, absolútna väčšina dokonca počas prvých štyroch mesiacov. 3 zo 100 detí trpí alergiou na mlieko v období prvého roku života.

To, či bude mať vaše dieťatko alergiu, je z istej časti dané už genetickou predispozíciou. Pokiaľ je aspoň jeden rodič alergický, je tu riziko, že aj jeho potomok bude mať sklon k alergii. Ak sú alergickí obaja rodičia, toto riziko sa zvyšuje. No nielen genetická výbava vášho dieťatka môže ovplyvniť skutočnosť, či alergiu bude mať, alebo nie.

V prvých šiestich mesiacoch veku je najčastejšou stravou dojčiat práve mlieko, a to buď vo forme materského mlieka, alebo prostredníctvom náhradnej dojčenskej výživy. Bielkovina kravského mlieka konzumovaného matkou prechádza do materského mlieka.

Ktoré bielkoviny kravského mlieka vyvolávajú reakciu

Kravské mlieko obsahuje viac ako 20 rôznych proteínov, z ktorých je najviac v mlieku zastúpený kazeín, ktorý tvorí až 80 % obsahu mliečnych bielkovín, a β-laktoglobulín a α-laktalbumín, hlavná bielkovina srvátky.

Kazeín tvorí 80 % proteínového obsahu v mlieku a nachádza sa v troch formách: alfa-kazeín, beta-kazeín a kappa-kazeín. Kazeíny sú najvýznamnejšie alergény kravského mlieka.

Prevarením mlieka sa účinok alergénu nezníži, táto bielkovina je tepelne odolná a alergia na túto bielkovinu je dlhodobejšia, niekedy aj celoživotná. Z mliečnych proteínov je najstabilnejší proti tepelnému pôsobeniu, nie je citlivý voči syridlovému enzýmu.

U detí do troch rokov diagnostikujeme najčastejšie alergiu na bielkovinu srvátky. β-laktoglobulín je najsilnejší alergén srvátky a prechádza aj do materského mlieka. Laktoglobulín je termolabilný, tepelnou úpravou sa dá znížiť jeho imunogenicita.

Medzi zvyšných 20 % patria srvátkové proteíny: beta-laktoglobulín, alfa-laktalbumín, sérový albumín a imunoglobulíny. Ak má človek alergiu na mlieko, jeho imunitný systém vyhodnotí bielkoviny v mlieku ako telu škodlivé látky.

Telo vyrába imunoglobulín E (IgE) protilátky, najčastejšie voči kazeínu, beta-laktoglobulínu, sérovému albumínu a laktoferínu. Následne sa spustia voči nim procesy, ako napríklad vyplavenie histamínu - hlavného spúšťača alergickej reakcie.

Ako sa alergia na mlieko líši od intolerancie laktózy

Hneď od začiatku je potrebné vysvetliť, že intolerancia na laktózu nie je alergia na bielkoviny kravského mlieka. Takíto jedinci trpia alergiou na mlieko alebo laktózovou intoleranciou, ktoré sa výrazne od seba líšia.

Intolerancia laktózy

Jednou z príčin neznášanlivosti na mlieko je intolerancia laktózy. Intolerancia laktózy - mliečneho cukru, je prisudzovaná deficitu laktázy - enzýmu, ktorý umožňuje resorbovať tento cukor.

Pri laktózovej intolerancii telu chýba enzým laktáza, ktorý rozkladá cukor - laktózu, nachádzajúci sa v mlieku. Intolerancia sa vo väčšine prípadov týka dospelých, menej často i školopovinných detí.

Existujú tri typy deficitu laktázy:

• vrodený deficit laktázy - príznaky intolerancie sa objavia skoro po narodení,
• sekundárne znížená aktivita laktázy pri niektorých črevných ochoreniach,
• primárne znížená aktivita laktázy.

Primárne znížená aktivita laktázy sa objavuje v dospelosti u jedincov, u ktorých nebola v mladosti nájdená neznášanlivosť laktózy. S pribúdajúcim vekom nám totiž ubúdajú enzýmy, ktoré pomáhajú mliečny cukor tráviť.

Potravinová senzitivita

Senzitivita na potraviny, často „omylom“ nazývaná intoleranciou, predstavuje v populácii najčastejšiu príčinu problémov s trávením. Jedná sa o reakciu imunitného systému na potravinový antigén tvorbou imunoglobulínov typu IgG.

Senzitivita na potraviny sa môže týkať ľudí v každom veku. Na rozdiel od alergie sa zdravotné problémy po konzumácii určitej potraviny dostavia neskôr, v priebehu niekoľkých dní až týždňov.

Príznaky alergie na bielkovinu kravského mlieka u detí

Príznaky alergie na bielkovinu kravského mlieka sa týkajú najčastejšie tráviaceho systému a pokožky, menej často dýchacích ciest. Často sa objaví aj viac príznakov naraz.

Tráviace príznaky

• zvracanie,
• hnačka,
• zápcha,
• výrazné koliky,
• hlien v stolici,
• nitky krvi v stolici,
• neprospievanie.

Kožné príznaky

• atopický ekzém,
• svrbenie kože,
• vyrážka,
• žihľavka,
• rozsiahle opuchy.

Dýchacie príznaky

• sipot,
• dýchavičnosť,
• ťažká či dlhotrvajúca dušnosť.

Alergická reakcia môže nastať okamžite, ale môže byť aj oneskorená a prejaviť sa po niekoľkých hodinách. IgE sprostredkovaná reakcia nastupuje rýchlo, od niekoľkých minút až do 1 - 2 hodín po konzumácii mlieka.

Alergia na mlieko, na ktorej sa nezúčastňujú IgE protilátky, sa prejavuje po 48 hodinách až 1 týždni po konzumácii. Pri malých deťoch sa však môžu prejavy objaviť aj v širšom časovom rozmedzí.

Vyššie uvedené príznaky nemusia byť vždy jednoznačným prejavom alergie na bielkovinu kravského mlieka, ale môžu byť vyvolané úplne iným ochorením.

Kedy môže ísť o závažnú alergickú reakciu

U niektorých malých detí sa môžu objaviť aj závažnejšie reakcie, ako je napríklad sipot, napuchnutie pier, svrbenie kože a vyrážka či zvracanie.

Zriedka sa môže vyskytnúť tiež závažná reakcia ako anafylaxia, teda alergická reakcia, ktorá vedie až k stavu ohrozenia života. Pri príznakoch anafylaxie, výraznej dýchavičnosti alebo rozsiahlych opuchoch je potrebné bezodkladne vyhľadať lekársku pomoc.

Vyšetrenie dieťaťa na alergiu na mlieko

Presne určiť túto diagnózu nie je jednoduché, na potvrdenie ABKM totiž neexistuje žiadny jednoznačný spoľahlivý diagnostický test. Základom diagnózy je anamnéza a podrobný popis príznakov.

Na základe symptómov a rodinnej anamnézy sa predpokladaná diagnóza môže potvrdiť rôznymi metódami. Zlatým štandardom je tzv. expozičný test. Okrem toho sa v diagnostike uplatňujú aj kožné testy a vyšetrenie špecifických protilátok proti bielkovine kravského mlieka z krvi.

Krvný test

Na vyšetrenie potrebujeme malú vzorku vašej krvi. Odber sa vykonáva v lakťovej jamke zo žily.

Výsledok vyšetrenia je pre jednotlivé vyšetrované protilátky vyjadrený ako index pozitivity: negatívny, hraničný alebo pozitívny. Pozitívny výsledok znamená prítomnosť protilátok proti testovaným proteínom a môže podporovať diagnózu potravinovej intolerancie.

Vyšetrenie špecifických IgE protilátok môže pomôcť pri podozrení na IgE sprostredkovanú alergiu. Lekár môže pomocou krvných testov zisťovať prítomnosť špecifických IgE protilátok, ktorých hladiny bývajú zvýšené u pacientov s alergiou a astmou.

Touto cestou sa však nevie zachytiť alergia na mlieko, ktorá nie je sprostredkovaná IgE protilátkami. Dôkaz prítomnosti týchto protilátok nám pomôže odlíšiť alergiu od potravinovej neznášanlivosti, ale pozitívny výsledok testov a negatívne klinické príznaky ešte neznamenajú ochorenie.

Cena balíčka vyšetrení nezahŕňa poplatok za odber vzorky, ktorou môže byť krv alebo iný biologický materiál.

Kožné alergické testy

Kožné alergické testy sú rýchlou alternatívou, kedy sa kravské mlieko aplikuje na kožu, ktorá sa jemným pichnutím naruší. Ak koža ostane podráždená, začervenaná a svrbivá, pacientovi sa diagnostikuje alergia na mlieko, respektíve na bielkovinu kravského mlieka.

Kožné testy však podobne ako krvné vyšetrenie nemusia zachytiť všetky formy alergie na mliečne bielkoviny, najmä reakcie, pri ktorých sa neuplatňujú IgE protilátky.

Eliminačno-expozičný test

Diagnózu vždy určuje lekár prostredníctvom tzv. eliminačno-expozičného testu. Eliminačný test predstavuje vylúčenie alergénu zo stravy dojčaťa alebo matky v prípade dojčeného dieťaťa.

Počas eliminačného testu sa vylúči kravské mlieko zo stravy dieťaťa, v prípade dojčeného dieťaťa zo stravy matky. Pokiaľ sa jedná o alergiu, do 3 dní pri žihľavke, zvracaní, kolike a krvi v stolici až 4 týždňov pri atopickom ekzéme a hlienovitých hnačkách dôjde obvykle k ústupu ťažkostí.

Počas eliminačno-expozičného testu sa dieťaťu, ktoré už nie je celkom dojčené, nasadí špeciálna výživa pre deti s alergiou na bielkovinu kravského mlieka.

Po ukončení eliminačno-expozičného testu sa dieťa vystaví opätovne kravskému mlieku, aby sa diagnóza spätne potvrdila. Presný priebeh tohto expozičného testu určuje lekár.

Eliminačno-expozičný test môže urobiť váš detský lekár alebo pediater.

Je možné testovať dieťa, ktoré je dlhodobo na bezmliečnej diéte

Test je možné použiť, ale pokiaľ sa testovaná osoba takto dlhou dobu nedostala do styku s testovaným alergénom, môže byť hladina protilátok proti tomuto alergénu v tele nižšia.

Navyše test vyhodnocuje iba imunitné protilátky typu IgE, zatiaľ čo u malých detí s alergiou na bielkoviny kravského mlieka prevažujú iné typy protilátok.

Preto negatívny krvný test nemusí sám osebe vylúčiť alergiu na bielkovinu kravského mlieka. Výsledok je potrebné posudzovať spolu s príznakmi, priebehom eliminačnej diéty a prípadnou kontrolovanou expozíciou pod dohľadom lekára.

Eliminačná diéta pri ABKM

Základným opatrením je vylúčenie kravského mlieka a mliečnych výrobkov zo stravy dieťaťa, prípadne aj zo stravy matky, pokiaľ je dieťa plne alebo čiastočne dojčené.

ABKM diéta pri dojčení

Mamička vylúči bielkovinu kravského mlieka zo svojho jedálnička. To je nevyhnutné preto, že niektoré mliečne bielkoviny sa môžu zo stravy matky dostať do materského mlieka.

Príznaky alergie na bielkovinu kravského mlieka by mali približne do 2 týždňov vymiznúť. Pri vynechaní mlieka zo stravy matky je potrebné počítať s prechodným obdobím, keď aj napriek bezmliečnej diéte sa môžu bielkoviny kravského mlieka ešte nejaký čas v materskom mlieku vyskytovať.

Pri bezmliečnej diéte je nutné zaistiť dostatočný prísun vápnika a pozorne študovať etikety, pretože mlieko sa môže skrývať aj tam, kde by ste ho nečakali.

ABKM diéta u nedojčených detí

Ak dieťa nemôže byť výhradne dojčené, musíme štandardnú dojčenskú mliečnu výživu nahradiť adekvátnou výživou podľa odporúčania lekára.

Výživa musí jednak minimalizovať pokračovanie vzniknutej imunitnej reakcie a jednak spĺňať výživové požiadavky dieťaťa.

Pri relatívne ľahkej alergii, napríklad pri dojčenskej kolike bez iných príznakov alebo pri ľahkom ekzéme, sa zvyčajne používa výživa s extenzívne hydrolyzovanou, teda vysoko naštiepenou, bielkovinou.

Tá je vyrábaná z kravského mlieka, ale špeciálnym postupom, počas ktorého sa bielkoviny rozštiepia a zníži sa tak výskyt alergickej reakcie. Výživa však obsahuje zvyškové peptidy, na ktoré sa alergická reakcia môže objaviť.

Pre deti, ktoré majú potvrdenú ABKM, sú určené dojčenské mlieka s obsahom extenzívne hydrolyzovanej bielkoviny kravského mlieka, označené ako Allergy Care.

U detí s ťažšou formou alergie, napríklad pri neprospievaní, ťažkej hnačke, ťažkom ekzéme, rozsiahlych opuchoch, ťažkej či dlhotrvajúcej dýchavičnosti alebo anafylaxii, sa zvyčajne používa výživa na báze aminokyselín.

Aminokyseliny sú stavebné prvky bielkovín, ktoré nie sú alergénne. Takáto výživa sa vyrába v prostredí, kde sa nevyskytuje bielkovina kravského mlieka, vďaka čomu možno minimalizovať riziko kontaminácie.

Neobsahuje bielkovinu kravského mlieka ani iné pridané bielkoviny alebo peptidy, a to ani v stopových množstvách. Pri ťažkej forme ABKM sa odporúča používať výživu na báze aminokyselín.

Deti s alergiou na bielkovinu kravského mlieka nesmú byť kŕmené dojčenskými mliekami s neupravenými bielkovinami kravského mlieka, ktoré obsahujú veľké množstvo alergénu.

Deti s ABKM by nemali dostávať ani prípravky s čiastočne štiepenou bielkovinou označované ako HA, teda hypoantigénne mlieka.

Čo nepatrí do jedálnička dieťaťa s ABKM

Pri alergii by ste mali vynechať všetky potraviny, ktoré obsahujú mlieko alebo mliečne výrobky, ako sú mlieko, jogurt, syry, maslo a tvaroh.

Najčastejšie sa jedná o mlieko a výrobky z neho, napríklad jogurty, syry, tvarohy, niektoré margaríny, smotanu na varenie alebo šľahanie a zmrzlinu.

Jedným z problémov je skryté mlieko v potravinách. Mlieko sa môže nachádzať vo vianočke, sladkom pečive, niektorých druhoch chleba a rožkoch, knedliach, čokoláde, paprikových čipsoch, slaných tyčinkách, omáčkach, kupovanej mäsovej konzerve, ochutenom mletom mäse, paštétach, kupovaných nátierkach a vo väčšine margarínov.

Pri výbere vhodných potravín je potrebné pozorne čítať etikety a zloženie, pretože mlieko sa môže vyskytovať aj tam, kde by sme ho nečakali, napríklad v niektorých pekárenských a mäsových výrobkoch.

Čím nahradiť kravské mlieko

Kozie, ovčie či iné mlieka cicavcov nie sú pre deti s ABKM vhodné. Obsahujú totiž bielkoviny veľmi podobné bielkovine kravskej.

Bežné sójové nápoje by nemali byť bez konzultácie s lekárom používané. Do diéty detí s ABKM nepatrí ani sója a sójové výrobky. Lekári neodporúčajú podávať sóju dojčatám do šiestich mesiacov veku.

Navyše u detí alergických na bielkovinu kravského mlieka je veľká pravdepodobnosť, že budú trpieť aj alergiou na sóju. Časť pacientov môže mať súčasne alergiu aj na bielkoviny sóje, preto by ste sa mali sóji vyhnúť a zvoliť iné alternatívy.

Rastlinné mlieka, ako napríklad ovsené, nemajú dostatočný obsah živín. Kravské mlieko je nevyhnutné nahradiť adekvátnou výživou podľa odporúčania lekára.

Na trhu je široká škála rastlinných mliek, ktoré sa vyrábajú zo strukovín, obilnín, orechov alebo z olejnatých semienok. Pri varení a pečení sa dá mlieko nahradiť rastlinnými „mliekami“.

Vo väčších supermarketoch bežne zoženiete instantné alebo krabicové ryžové, ovsené, kokosové, pohánkové a mandľové mlieko. Pri dojčatách však rastlinný nápoj nemá automaticky nahrádzať špeciálnu dojčenskú výživu.

Vápnik a ďalšie živiny pri bezmliečnej diéte

Pri bezmliečnej diéte je potrebné myslieť na dostatočný prísun vápnika. Kojené dieťa má vápnik od maminky, nekojené dieťa s ABKM dostane od pediatra, alergológa alebo gastroenterológa špeciálne mlieko na báze aminokyselín obohatené vápnikom.

Minerály a vitamíny, ktoré sa nachádzajú v mlieku, by ste mali dopĺňať pomocou výživových doplnkov a produktov obohatených o tieto látky. Dávajte si pozor na dostatok vitamínu D, vápnika, fosforu a železa.

K tomu možno pripočítať vápnik, ktorý získame z nemliečnych potravín. Najviac vápnika je v maku, sezame, sardinkách, vaječných žĺtkoch, orechoch, slnečnicových a ľanových semienkach.

Solídne množstvo vápnika obsahuje aj kukurica, ovos, pšeno a pohánka. Vápnik sa prirodzene vyskytuje aj v zelenine, najviac v kapuste, špenáte a brokolici. Denný príjem vápnika môžu zvýšiť aj minerálne vody.

Zavádzanie príkrmov

Deti s alergiou na bielkovinu kravského mlieka môžu mať alergiu aj na iné potraviny. Preto je nevyhnutné byť pri zavádzaní príkrmov veľmi opatrný, najmä pri potravinách s vysokým alergizujúcim potenciálom, ako sú vajcia, obilniny obsahujúce glutén, orechy a ryby.

Začnite vždy s jednou potravinou, v malom množstve, a opakujte ideálne po tri dni v čase obeda.

Ako sa ABKM ďalej vyvíja

Alergia na bielkovinu kravského mlieka u väčšiny detí do 3 rokov veku vymizne. Dobrou správou je, že alergia spolu s vekom zvykne ustúpiť a po šiestom roku vie dokonca aj úplne vymiznúť.

Obvykle lekár po 6 až 12 mesiacoch po nasadení špeciálnej diéty, či už extenzívneho hydrolyzátu alebo aminokyselinovej formuly, pristupuje k opätovnému podávaniu bielkoviny kravského mlieka dieťaťu.

Opätovné zavedenie mlieka do stravy sa vykonáva pod dohľadom lekára. Presný priebeh expozičného testu určuje lekár.

Ak sa objaví nejaký z príznakov alergie u vášho bábätka, obráťte sa na svojho pediatra a konzultujte s ním závažnosť alergie.

Odbery u detí

Odbery detí mladších ako 15 rokov v laboratóriu nevykonávame. Mladistvým od 15 rokov sa odber vykonáva v lakťovej jamke zo žily.

Pri malých deťoch je preto potrebné postup diagnostiky dohodnúť s pediatrom, alergológom alebo gastroenterológom. Krvné vyšetrenie môže byť iba jednou časťou celkového posúdenia zdravotného stavu dieťaťa.

Praktické zásady pre rodičov

• Všímajte si, po akom jedle a v akom čase sa príznaky objavia.
• Zapisujte si tráviace, kožné a dýchacie prejavy dieťaťa.
• Bezmliečnu diétu zavádzajte po konzultácii s lekárom.
• Nezamieňajte alergiu na mliečne bielkoviny s intoleranciou laktózy.
• Čítajte etikety, pretože mlieko môže byť aj v pekárenských, mäsových a priemyselne spracovaných výrobkoch.
• Nenahrádzajte dojčenskú výživu bežnými rastlinnými nápojmi bez odporúčania lekára.
• Pri závažných reakciách vyhľadajte bezodkladnú lekársku pomoc.
• Pri zavádzaní príkrmov pridávajte vždy iba jednu novú potravinu v malom množstve.

Všeobecne platí, že zažívacie a s tým súvisiace ďalšie zdravotné ťažkosti sa dajú výrazne obmedziť správnou životosprávou a elimináciou problémovej potraviny z jedálnička.

tags: #vysetrenie #dieta #na #alergie #mlieko