Zisťuje sa tehotenstvo pri vstupnej lekárskej prehliadke?

Vstupná lekárska prehliadka je štandardný postup pred nástupom do zamestnania alebo pri zmene pracovného zaradenia. Často sa objavujú otázky, či je súčasťou tejto prehliadky aj zisťovanie tehotenstva a či má zamestnávateľ právo takéto informácie vyžadovať.

Slovenská legislatíva, konkrétne Zákonník práce, zakazuje diskrimináciu na základe pohlavia a rodinného stavu. Zamestnávateľ nesmie vyžadovať od uchádzačky o zamestnanie informácie o tehotenstve.

Krátka odpoveď: zamestnávateľ tehotenstvo zisťovať nesmie

§ 41 ods. 6 Zákonníka práce explicitne zakazuje zamestnávateľovi zisťovať od fyzickej osoby informácie o tehotenstve. Tento zákaz má chrániť ženy pred diskrimináciou pri prijímaní do zamestnania.

Ak zamestnávateľ vyžaduje informácie o tehotenstve, je to protizákonné. Uchádzačka má právo odmietnuť odpovedať na otázky týkajúce sa tehotenstva.

Iniciatívne preskúmavanie tehotenstva u uchádzačiek samotným zamestnávateľom v rámci pracovného pohovoru je neprípustnou praktikou a zamestnávatelia by nemali hľadať ani žiadne skryté možnosti, ako sa o tehotenstve uchádzačky dozvedieť.

Čo je účelom vstupnej lekárskej prehliadky

Vstupná lekárska prehliadka má za účel zistiť, či je uchádzač o zamestnanie zdravotne spôsobilý vykonávať danú prácu.

Vstupná lekárska prehliadka do zamestnania je jednou z vecí, vďaka ktorej vás zamestnávateľ dokáže zaradiť na správnu pracovnú pozíciu podľa vášho zdravotného stavu.

Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť bezpečné a zdravé pracovné podmienky. To zahŕňa aj posúdenie zdravotného stavu zamestnanca pred nástupom do práce. Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci upravujú osobitné predpisy.

Pri prijímaní uchádzača na pracovné miesto sa okrem iných predpokladov posudzujú aj výsledky lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti zamestnanca, čiže výsledky vstupnej lekárskej preventívnej prehliadky.

Pri lekárskej prehliadke zamestnanec oznámi svojmu všeobecnému lekárovi, prípadne lekárovi pracovnej zdravotnej služby, všetky okolnosti dôležité na predchádzanie vzniku a šírenia ochorení a informácie dôležité pre posudzovanie ochorení vo vzťahu k vykonávanej práci.

Napríklad zamestnanec, ktorý sa uchádza o pozíciu, kde je potrebná ručná manipulácia s ťažkými bremenami, by mal svojho ošetrujúceho lekára oboznámiť so svojimi problémami s chrbticou.

Kedy je vstupná lekárska prehliadka povinná

Povinnosť vstupnej lekárskej prehliadky do zamestnania sa zo zákona viaže na tých, ktorých práca sa radí do 3. a 4. kategórie, teda povolania ako elektromechanik, chemik, majster na stavbe alebo aj policajt, vojak a lekár.

U nich sa vyžaduje určitá zdravotná spôsobilosť. Sú to povolania, kde je potrebné vykonať určité bezpečnostné opatrenia alebo pri nich môže byť poškodené zdravie.

Zamestnávateľ má zákonnú povinnosť zabezpečiť i uhradiť vykonanie vstupnej lekárskej prehliadky v prípade, ak ide o fyzické osoby uchádzajúce sa o prácu zaradenú do 3. alebo 4. kategórie z hľadiska zdravotnej rizikovosti alebo v prípade, ak zdravotnú spôsobilosť na prácu vyžaduje osobitný predpis.

Vstupnú lekársku prehliadka musí zamestnávateľ vykonať u všetkých pracovnoprávnych vzťahov, kde táto povinnosť vzniká zákonom a to ešte pred nástupom do práce, resp. nástupom na výkon danej práce.

Povinne musia teda absolvovať vstupnú lekársku prehliadku zamestnanci zaradení do 3. a 4. kategórie prác.

Navyše, okrem zamestnancov zaradených do 3. a 4. kategórie, prikazuje zákon č. 355/2007 Z. z. absolvovať lekársku prehliadku pri nástupe do zamestnania aj v prípade, ak zdravotnú spôsobilosť na prácu vyžaduje osobitný predpis.

Ak zamestnanec nemá platnú lekársku prehliadku pre povinný druh práce, ktorú bude vykonávať, nesmie takú pracovnú činnosť zahájiť.

V prípade, že je pracovník prevedený na inú prácu, pre ktorú sa menia pracovné podmienky, je nutné lekársku prehliadku pred nástupom na túto pozíciu absolvovať.

Práca v prvej a druhej kategórii

U zamestnanca kategórie 1 a 2 nie je aktuálne na Slovensku zákonom stanovená povinnosť vstupnej lekárskej prehliadky.

Naopak, ak budete pracovať napríklad v administratíve, lekárska prehliadka do zamestnania povinná zo zákona nie je, ale zamestnávateľ ju môže požadovať.

Zamestnávateľ môže zabezpečiť vstupné lekárske prehliadky aj vo vzťahu k práci zaradenej do 1. alebo 2. kategórie.

Požiadavka absolvovania vstupnej lekárskej prehliadky pri práci v 1. alebo 2. kategórii musí byť objektívne zdôvodnená povahou práce alebo pracovnej činnosti.

V prípade 1. a 2. kategórie prác, kde nie je stanovená povinnosť vykonávať preventívne prehliadky, je na zamestnávateľovi, či tieto výdavky uhradí, alebo nie.

Ak sú lekárske prehliadky ustanovené v kolektívnej zmluve, pracovnej zmluve alebo inom internom predpise spoločnosti, nastáva pre zamestnanca povinnosť ich absolvovať a pre zamestnávateľa nastáva povinnosť ich uhradiť.

V tomto prípade si náklady s tým spojené môže zamestnávateľ uznať ako daňové výdavky.

Dobrovoľne vykonané lekárske prehliadky však majú svoj zmysel. Je to aj ochrana pre zamestnávateľa.

Čo môže lekár pri prehliadke posudzovať

Posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu sa následne vykonáva na základe hodnotenia zdravotného rizika z expozície faktorom práce a pracovného prostredia a výsledkov lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci.

Zamestnávateľ na svojom pracovisku kategorizuje všetky práce z hľadiska zdravotných rizík a uvedie ich v posudku o riziku.

V prípade rizikových profesií, kde je ohrozené zdravie zamestnanca alebo iných osôb, môže byť lekárska prehliadka rozsiahlejšia.

Vykonávajú sa aj ďalšie potrebné doplnkové vyšetrenia príslušných špecializačných odborov.

Pri vstupnej lekárskej prehliadke do zamestnania sa nemáte čoho obávať. Preto sa nestresujte ešte pred nástupom do práce. Jednoducho vám len povedia, čo robiť môžete a čomu sa prípadne vyhnúť.

Čo sa pri vstupnej prehliadke nepatrí zisťovať

Vstupná lekárska prehliadka je zameraná na zdravotnú spôsobilosť na konkrétnu prácu, nie na zisťovanie osobných informácií, ktoré nesúvisia s bezpečným výkonom pracovnej činnosti.

Avšak aj v týchto prípadoch je potrebné rešpektovať zákaz diskriminácie a nežiadať informácie o tehotenstve.

Niektoré ženy uvádzajú, že od nich zamestnávateľ žiadal potvrdenie o tom, že nie sú tehotné, čo je diskriminačné a protizákonné.

Niektoré uvádzajú, že od nich zamestnávateľ žiadal potvrdenie od gynekológa, čo je v rozpore so Zákonníkom práce.

Domnievame sa, že legálna možnosť zamestnávateľa pýtať sa uchádzačky o zamestnanie, či je tehotná, neexistuje.

Nezaváži ani argument, že obsadenie pracovnej pozície tehotnou ženou je v zmysle legislatívy zakázané a zamestnávateľ by mal byť o tehotenstve uchádzačky informovaný, aby tento zákaz neporušil.

Treba si uvedomiť, že existuje iný inštitút, ktorý zabezpečuje rešpektovanie zákazu zamestnávania tehotných žien na pracovných pozíciách pre ne nebezpečných a škodlivých, a to bez toho, aby sa k zamestnávateľovi dostala informácia o tehotenstve uchádzačky.

Osobitné pravidlá pri rizikovej práci

Zoznamy takých prác upravuje v podmienkach Slovenskej republiky nariadenie vlády č. 272/2004 Z.

Citované nariadenie vlády Slovenskej republiky do svojich ustanovení preberá smernicu Rady 92/85/EHS z 19. októbra 1992 o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok.

Treba tiež pripomenúť, že pracovná pozícia spravidla nie je pre tehotnú ženu zakázaná v celej svoje komplexnej šírke, ale vo väčšine prípadov je to len určitý škodlivý faktor alebo čiastková pracovná úloha, ktorú nesmie vykonávať.

Odmietnutie tehotnej uchádzačky na takú pracovnú pozíciu by viedlo k diskriminácii na základe pohlavia, čo potvrdil aj Súdny dvor EÚ vo veci Mahlburg/Land Mecklenburg-Vorpommern.

Sťažovateľke, ktorá bola tehotná, bolo zamietnuté trvalé pracovné miesto zdravotnej sestry, na ktorom sa mala podstatná časť práce vykonávať na operačných sálach.

Súdny dvor EÚ konštatoval, že vzhľadom na to, že toto pracovné miesto bolo trvalé, bolo neprimerané odoprieť sťažovateľke toto pracovné miesto, pretože jej neschopnosť pracovať na sále by bola len dočasná.

Môže gynekologické vyšetrenie patriť do vstupnej prehliadky?

V uvedených situáciách sa uchádzačka o zamestnanie bude povinná podrobiť vstupnej gynekologickej prehliadke.

Pri fakultatívnych vyšetreniach musí byť oprávnenosť požiadavky podstúpiť gynekologické vyšetrenie odôvodnená posudzujúcim lekárom.

Takéto vyšetrenie však nemožno používať ako všeobecný spôsob zisťovania tehotenstva pri prijímaní do zamestnania. Musí súvisieť s posudzovaním zdravotnej spôsobilosti na konkrétnu prácu a byť odôvodnené príslušnými podmienkami práce alebo osobitným predpisom.

Rozdiel medzi zamestnávateľom a posudzujúcim lekárom

Zamestnávateľ môže vyžadovať potvrdenie o zdravotnej spôsobilosti, ak sa na výkon práce vyžaduje zdravotná spôsobilosť, psychická spôsobilosť alebo iný predpoklad podľa osobitného zákona.

§ 41 ods. 2 Zákonníka práce hovorí, že ak sa na výkon práce vyžaduje zdravotná spôsobilosť, psychická spôsobilosť alebo iný predpoklad podľa osobitného zákona, je zamestnávateľ oprávnený vyžadovať potvrdenie o tejto spôsobilosti.

Dôležité je, že táto požiadavka musí byť stanovená osobitným zákonom, nie interným rozhodnutím zamestnávateľa.

Lekár posudzuje zdravotnú spôsobilosť na výkon konkrétnej práce. Zamestnávateľovi následne doručí lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na prácu.

Výsledkom preto nemá byť informácia o tehotenstve, ale posúdenie, či je osoba spôsobilá vykonávať danú pracovnú činnosť za stanovených podmienok.

Kto vykonáva vstupnú lekársku prehliadku

Vstupnú lekársku prehliadku môže vykonať všeobecný lekár alebo lekár pracovnej zdravotnej služby.

Pri prácach zaradených do 3. a 4. kategórie môže byť potrebné vykonať aj ďalšie potrebné doplnkové vyšetrenia príslušných špecializačných odborov.

Zdravotná spôsobilosť sa posudzuje podľa zdravotných rizík konkrétneho pracoviska a podľa výsledkov lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci.

Kto prehliadku platí

Náklady, ktoré vznikli za účelom posudzovania zdravotnej spôsobilosti na prácu, uhrádza podľa zákona č. 355/2007 Z. z. zamestnávateľ.

Keďže ide o povinnosť, ktorá je zamestnávateľom ustanovená osobitným predpisom, sú tieto náklady uznaným daňovým výdavkom.

Na začiatok si povedzme, že ak sa prehliadka spája s prácou, zamestnávateľ vám vyhradí voľno, aby ste ju mohli absolvovať.

Samozrejme v prípade, že nie je možné ju vykonať mimo práce.

Náklady na takú prehliadku hradí zamestnávateľ.

V prípade 1. a 2. kategórie prác, kde nie je stanovená povinnosť vykonávať preventívne prehliadky, je na zamestnávateľovi, či tieto výdavky uhradí, alebo nie.

Aké druhy pracovných lekárskych prehliadok existujú

• Vstupná lekárska prehliadka - musí byť vykonaná vždy pred nástupom, pričom táto povinnosť sa nevzťahuje automaticky na kategórie 1 a 2.
• Periodická lekárska prehliadka - slúži na zistenie zmien zdravotného stavu.
• Mimoriadna lekárska prehliadka - vykonáva sa pri zvýšení rizík pracovných podmienok alebo v prípade predpokladu zmeny zdravotnej spôsobilosti zamestnanca.
• Výstupná lekárska prehliadka - vykonáva sa pri skončení výkonu práce na prípadné zistenie zmien zdravotného stavu; nie je povinná, ale odporúča sa.
• Následná lekárska prehliadka - vykonáva sa pri prácach, pri ktorých sa môžu zdravotné následky prejaviť aj po skončení pracovného vzťahu.

Periodické prehliadky podľa kategórie práce

Pre kategórie 1 a 2 sú periodické prehliadky dobrovoľné. Povinné sú iba v prípade, že zamestnanec vykonáva práce v profesijnom riziku, alebo v prípade, že sú prehliadky nariadené iným právnym predpisom.

V prípade 3. kategórie je potrebné opakovať prehliadku každé dva roky a pri 4. kategórii každý rok.

Ochrana tehotnej zamestnankyne

Zákonník práce chráni tehotné zamestnankyne pred výpoveďou.

§ 64 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce hovorí, že zamestnávateľ nesmie dať zamestnancovi výpoveď v ochrannej dobe, a to, keď je zamestnankyňa tehotná.

V skúšobnej dobe môže zamestnávateľ skončiť pracovný pomer z akéhokoľvek dôvodu alebo bez udania dôvodu. Avšak aj v tomto prípade platí zákaz diskriminácie.

Ak zamestnávateľ prepustí zamestnankyňu v skúšobnej dobe z dôvodu tehotenstva, ide o diskrimináciu.

Ak zamestnankyňa zistí, že je tehotná, mala by o tom informovať zamestnávateľa.

Čo robiť pri neoprávnenej požiadavke

Uchádzačka má právo odmietnuť odpovedať na otázky týkajúce sa tehotenstva.

Môže podať sťažnosť na Inšpektorát práce alebo na Stredisko pre ľudské práva.

Taktiež sa môže obrátiť na právnika, ktorý jej poradí, ako postupovať.

Pri komunikácii so zamestnávateľom je vhodné rozlišovať medzi oprávnenou požiadavkou na potvrdenie zdravotnej spôsobilosti a neoprávnenou požiadavkou na informáciu o tehotenstve.

Ako sa tehotenstvo skutočne potvrdzuje

Potvrdiť tehotenstvo môže oficiálne gynekológ či gynekologička.

Tehotenstvo sa ráta od prvého dňa poslednej menštruácie, teda prvé dva týždne žena tehotná vlastne nie je.

K uhniezdeniu vajíčka do maternice a produkcii tehotenského hormónu hCG, ktorý zachytí tehotenský test, dochádza okolo cca 4. týždňa tehotenstva.

Na ultrazvuku však nemusí byť vidieť ešte nič.

V skorších týždňoch, približne v 5. týždni tehotenstva, môže lekár vziať krv a tehotenstvo potvrdiť.

Ak máte prvú návštevu neskôr, približne od 6. týždňa, potvrdí ho ultrazvuk.

Podľa skúseností mamičiek na rôznych internetových fórach im bolo tehotenstvo potvrdené ultrazvukom už od 5. týždňa tehotenstva, čo je však raritné.

Ak ste práve zistili, že ste tehotná, je prirodzené, že máte množstvo otázok ohľadom lekárskych prehliadok a toho, čo vás čaká.

Kedy navštíviť gynekológa v tehotenstve

Prvú prehliadku u gynekológa v tehotenstve je potrebné absolvovať od 8. do 12. týždňa tehotenstva, teda do konca prvého trimestra.

Ak zavoláte lekárovi či lekárke, že ste si našli dve paličky na tehotenskom teste, prvú návštevu vám odporučí zvyčajne od 8. do 12. týždňa tehotenstva.

Prečo ak žena nemá žiadne ťažkosti, nie je dôvod robiť ultrazvuk skôr.

V tom čase ešte nemusí byť tehotnosť ultrazvukom vôbec vidieť, alebo vidíme len gestačný vak a embryonálne štruktúry ešte nie.

A ženu aj tak treba ešte pozvať na ďalší ultrazvuk.

Ak ste však rizikovou pacientkou, napríklad po predchádzajúcich potratoch či komplikovaných tehotenstvách, pri zlej anamnéze alebo zdravotných ťažkostiach, alebo máte akékoľvek komplikácie, návšteva sa zvyčajne dohodne hneď.

Pri bolestiach v podbrušku, kŕčoch, krvácaní alebo horúčkach je potrebné navštíviť lekára oveľa skôr ako v 10. týždni tehotenstva.

Čo zahŕňa prvá tehotenská prehliadka

Počas prvej prehliadky sa zaznamenáva hmotnosť, vyšetrí sa krvný tlak a moč.

Gynekológ urobí vaginálne vyšetrenie a určí veľkosť maternice.

Nasleduje vyšetrenie krčku maternice a odber onkologickej cytológie.

Z krvi tehotnej ženy sa zisťuje prítomnosť ochorení ako HIV, syfilis či žltačka typu B.

Výsledky a to, ako prebieha prehliadka u gynekológa, je zaznamenané do tehotenskej knižky.

Pri prvých návštevách sa lekár alebo lekárka zaujíma aj o zdravotný stav, prekonané choroby, operácie, dedičné choroby v rodine, dátum poslednej menštruácie, fajčenie, užívanie liekov, konzumáciu alkoholu a alergie.

Zisťuje sa tiež, či je žena prvorodička alebo má za sebou predchádzajúce tehotenstvá a ako prebiehali.

Ultrazvukové vyšetrenia

Pri vstupnom vyšetrení prvý ultrazvuk verifikuje, či je všetko v poriadku, či je tehotenstvo v maternici, či je vitálne, teda či má plod akciu srdiečka, a prípadne aj počet plodov.

Ideálne je toto vyšetrenie robiť medzi 8. až 10. týždňom tehotenstva, kedy je najvhodnejší čas na ultrazvukovú datáciu dĺžky gravidity podľa CRL.

Prvý ultrazvuk upravuje očakávaný deň pôrodu.

Vďaka ultrazvuku môžete počuť aj tlkot srdiečka vašej teraz ešte len „fazuľky“ - okolo 90 až 110 úderov za minútu.

Pri vstupnom vyšetrení dostávate aj tehotenskú knižku.

V tehotenstve sa ultrazvuk vykonáva zvyčajne trikrát: koncom prvého trimestra, najčastejšie od 11. do 14. týždňa tehotenstva, v 18. až 23. týždni tehotenstva a po 30. týždni tehotenstva.

K dispozícii je klasický 2D čiernobiely ultrazvuk, ako aj 3D a 4D ultrazvukové vyšetrenie.

3D fotografie a videá bábätka sú nadštandardom, ktorý zdravotné poisťovne nepreplácajú, a tak si ich musia budúci rodičia uhradiť sami.

Prvotrimestrálny skríning

Prvý veľký ultrazvuk, nazvaný aj prvotrimestrálny skríning, je kľúčový preto, že na ňom lekár meria CRL - veľkosť plodu, teda temeno-kostrčovú vzdialenosť, ktorá udáva presný údaj o dĺžke tehotenstva.

Podľa neho upravia predpokladaný termín pôrodu.

Získavať a merať sa budú aj ďalšie parametre, napríklad BPD - priemer hlavičky a šijové prejasnenie.

Tieto parametre slúžia aj na zistenie prípadného asymetrického rastu plodu a anatomických odchýlok.

Zisťuje sa aj, či nejde o mimomaternicové, molárne alebo viacplodové tehotenstvo a či ide o jednovaječnosť alebo dvojvaječnosť plodov.

Vyšetrením sa získava materiál pre genetickú analýzu a stanovenie rizika genetických porúch, napríklad Downovho syndrómu.

Pohlavie dieťatka dokáže odhaliť ultrazvuk od 14. týždňa tehotenstva, ak je bábätko dobre natočené, podľa „pohlavného hrbolčeka“.

Vyšetrenia počas ďalších mesiacov

V priebehu prvého trimestra sa realizujú vstupné odbery, niektorí tak robia od 10. týždňa tehotenstva a potom robia samostatne prvý skríningový ultrazvuk, ktorý sa môže realizovať v čase 11+0 až 13+6 týždňa tehotenstva.

Prípadne sa robia vstupné odbery v rovnaký deň, ako sa robí prvý skríningový ultrazvuk.

Krv sa odoberá na zistenie krvnej skupiny, Rh faktoru a krvného obrazu.

Pravidelne sa meria krvný tlak kvôli riziku preeklampsie.

Pravidelne sa prináša vzorka moču na zistenie prítomnosti bielkovín či zvýšeného cukru.

Kontroluje sa hmotnosť a neskôr aj prípadné opuchy končatín či kŕčové žily.

Všetko sa zaznamená do tehotenskej knižky.

Čaká vás aj návšteva praktického lekára alebo internistu kvôli EKG.

V tehotenskej knižke nájdete aj kolonku na kontrolu u praktickej lekárky či lekára, ktorí vás majú preventívne prehliadnuť a do preukazu zapísať požadované údaje.

Niektorí vás pošlú internistovi či internistke, aby vám spravili EKG a výsledok opäť zapíšu do preukazu.

Tieto prehliadky a vyšetrenia sú odporúčané, nie povinné. Pomáhajú vás uistiť, že tehotenstvo prebieha v poriadku a kontrolujú váš zdravotný stav ako aj stav bábätka. Samozrejme ich ale môžete odmietnuť.

Kontroly v prenatálnej poradni

Vyšetrenie tehotnej v prenatálnej poradni do 36. týždňa tehotenstva sa vykonáva raz za 4 týždne s pravidelným vyšetrením tlaku krvi, chemickým vyšetrením moču, sledovaním hmotnostného prírastku a výskytu opuchov na dolných končatinách.

Pravidelne sa potvrdzuje vitalita plodu počúvaním oziev srdca plodu.

Od 36. týždňa tehotenstva je gravidná žena sledovaná intenzívnejšie, raz týždenne.

V druhom trimestri treba sledovať začiatok prvých pohybov plodu.

Žena prvýkrát tehotná začína prvé pohyby plodu pociťovať koncom 20. týždňa tehotenstva, viacrodička vníma pohyby plodu od 18. týždňa gravidity.

Pohybovú aktivitu plodu budúca mamička sleduje až do pôrodu.

Vyšetrenia v druhom trimestri

Začiatkom 16. týždňa tehotenstva sa vykonáva biochemický vyhľadávací test Downovho syndrómu a rázštepov neurálnej trubice.

Je označovaný ako tripl test a vykonáva sa odber krvi na sérový alfa-fetoproteín, sérový choriový gonadotropín a estradiol.

Tripl test je hodnotený počítačovým programom.

Výsledok vyšetrenia krvi s prihliadnutím k týždňu tehotenstva, hmotnosti a veku gravidnej ženy genetik hodnotí ako pomer rizika pre daný prípad.

Pokles hodnôt sérového alfa proteínu môže predurčovať chromozomálnu poruchu plodu, napríklad ochorenie Downovho syndrómu, naopak vzostup hodnoty môže upozorniť na možný rázštep chrbtice.

Medzi 18. a 19. týždňom tehotenstva sa vykonáva podrobné ultrazvukové vyšetrenie so zameraním na posúdenie morfológie plodu.

Pôrodník hodnotí veľkosť a proporcionalitu plodu meraním obvodu hlavičky a bruška a dĺžky stehnovej kosti.

Ďalej hodnotí jednotlivé systémy plodu, napríklad centrálny nervový systém, srdce, pľúca, tráviaci trakt, obličky a uropoetický trakt, skelet a ďalšie časti, a vyhľadáva výskyt vrodených vývojových chýb plodu.

Dôležitou súčasťou ultrazvukového vyšetrenia je aj hodnotenie množstva plodovej vody a polohy a charakteru placenty.

Taktiež sa ultrazvukom meria dĺžka krčku maternice pri tehotných s hroziacim potratom alebo hroziacim predčasným pôrodom.

V rozmedzí 24. až 28. týždňa sa realizuje oGTT - orálny glukózový tolerančný test.

Test spočíva v stanovení hodnoty glykémie 2 hodiny po požití, teda vypití sladkej vody nalačno s 75 gramami glukózy.

Slúži na vyhľadávanie skrytej tehotenskej cukrovky u matky, ktorá by, ak by nebola rozpoznaná, mohla nepriaznivo ovplyvniť vývoj plodu a rozvoj diabetickej fetopátie.

Vyšetrenia v treťom trimestri

V poslednom trimestri tehotenstva navštevuje poradňu pre tehotné budúca mamička každé 3 týždne a posledný mesiac chodí tehotná žena ku gynekológovi raz týždenne.

Po predpokladanom termíne pôrodu rodičku vyšetrujeme 2x týždenne.

Pravidelne sa sleduje tlak krvi, tepová frekvencia a teplota.

Vyšetruje sa moč na prítomnosť bielkovín, cukru, krvi a hnisu.

Pozoruje sa výskyt opuchov na dolných končatinách.

Zaznamenáva sa hmotnostný prírastok a veľkosť maternice.

Cielene sa zisťuje prítomnosť pohybov plodu a výskyt tvrdnutia bruška.

V 30. týždni sa vykonáva ultrazvukové vyšetrenie zamerané na určenie polohy a veľkosti plodu a jej porovnanie s gestačným týždňom, uloženie placenty a množstvo plodovej vody.

Po tomto týždni tehotenstva, ak je plod uložený hlavičkou, táto poloha vo väčšine prípadov ostáva zachovaná až do pôrodu.

Taktiež poloha placenty po 30. týždni tehotenstva už nemení polohu.

Stanovuje sa vyšetrenie krvného obrazu, pretože v závere tehotenstva sa u 30 až 70 % žien vyskytuje tehotenská chudokrvnosť z nedostatku železa.

Bez liečby môže byť plod ohrozený zaostávaním v raste, hypotrofiou a hroziacim predčasným pôrodom.

Po pôrode anémia znižuje odolnosť ženy k infekciám.

V 36. týždni tehotenstva sa vykonáva ultrazvuková flowmetria, teda prietoky, ktoré posudzujú funkciu fetoplacentárnej jednotky hodnotením prietoku krvi v pupočníkových cievach.

Vyhľadávanie streptokokovej infekcie, ktorá spôsobuje včasné novorodenecké infekcie, sa vykonáva u všetkých tehotných.

Odber vzorky je optimálne vykonať medzi 35. až 38. týždňom tehotenstva kultivačným vyšetrením, sterom z bočnej steny pošvy.

Tehotná musí byť oboznámená s výsledkom kultivačného vyšetrenia.

Obligátne sa stanovuje vaginálnym vyšetrením nález na pôrodných cestách, cervix-skóre, teda dĺžka, konzistencia, uloženie a otvorenosť krčku maternice, celistvosť plodových obalov a stav naliehajúcej časti plodu k pôrodným cestám.

Vyšetrením sa určuje biologická pripravenosť organizmu tehotnej ženy k pôrodu.

Najdôležitejšie rozdiely, ktoré si treba zapamätať

• Vstupná lekárska prehliadka posudzuje zdravotnú spôsobilosť na konkrétnu prácu.
• Zamestnávateľ nesmie od uchádzačky vyžadovať informáciu o tehotenstve.
• Potvrdenie o tom, že žena nie je tehotná, nemožno všeobecne požadovať.
• Povinná vstupná prehliadka sa týka najmä práce v 3. a 4. kategórii alebo práce, pri ktorej zdravotnú spôsobilosť vyžaduje osobitný predpis.
• Pri práci v 1. a 2. kategórii nie je vstupná prehliadka automaticky povinná zo zákona, hoci ju môže zamestnávateľ objektívne odôvodnene požadovať.
• Pri rizikovej práci môže byť potrebné posúdiť konkrétne obmedzenia súvisiace s tehotenstvom, ale zamestnávateľ nemá získavať informáciu o tehotenstve obchádzaním zákona.
• Ak zamestnávateľ vyžaduje potvrdenie o tehotenstve alebo o tom, že uchádzačka tehotná nie je, uchádzačka môže odmietnuť odpovedať a obrátiť sa na príslušné orgány.

tags: #zistuje #sa #tehotenstvo #pri #vstupnej #lekarskej