Keď rodič u 14-mesačného dieťaťa spozoruje opakované žmurkanie, grimasy, šúchanie nosa, vyplazovanie jazyka alebo nezvyčajné zvuky, môže mať obavy, či ide o tik, zvyk alebo prejav iného zdravotného problému.
Tiky u malých detí sa často objavujú medzi približne 5-7 rokom života a môžu byť prechodné, pričom niektoré deti ich „prejdú samé“ okolo 7. roku alebo neskôr v puberte.
Prvé tiky sa u detí môžu objaviť už v predškolskom veku, no najviac nimi trpia deti vo veku sedem až dvanásť rokov. Pri 14-mesačnom dieťati je preto dôležité neuzatvárať bez vyšetrenia, že každý opakovaný pohyb je tiková porucha.
Čo sú tiky
Tiky sú náhle, rýchle, opakujúce sa, nerytmické, vôľou čiastočne ovplyvniteľné, stereotypné pohyby alebo hlasové prejavy, ktoré neslúžia žiadnemu zrejmému účelu.
Tiky, o ktorých hovoríme, sú bezúčelné, čiže neslúžia žiadnej očividnej funkcii. Objavujú sa mimovoľne a náhle, vo forme stereotypných pohybov alebo zvukov.
Pohyby alebo zvuky sú rôznej intenzity a frekvencie a nemajú presnú dĺžku trvania. Dieťa nemá nad nimi kontrolu a nechce ich zámerne robiť.
Dieťa prejavuje tiky vtedy, keď reaguje na nejakú citovú traumu, niečo sa stane a dieťa si tikom pomôže. Dieťa sa po tikoch cíti lepšie a cíti úľavu.
Postihnutý človek cíti nutkanie tik uskutočniť, pretože mu to prináša uvoľnenie vnútorného napätia.
Ako môžu tiky vyzerať
Ich prejavy sú zvyčajne ľahko viditeľné alebo počuteľné.
- Medzi najčastejšie pohybové tiky patrí žmurkanie, mykanie hlavou, krčenie plecami či grimasy, ale môžu sa vyskytnúť aj obscénne gestá.
- Zvukové tiky môžu zahŕňať odkašliavanie, smrkanie, syčanie alebo opakovanie slov či fráz.
- U detí môžeme vidieť svalové či motorické tiky, napríklad trhanie kútikom úst, plecom alebo hlavou.
- Zvukové tiky môžu vyzerať ako kašľanie, posmrkávanie, cmukanie či opakujúce sa slová.
- Niektoré deti majú kombináciu pohybových aj zvukových tikov.
Pri malom dieťati môže rodič pozorovať napríklad silné žmurkanie, približne sekundové zažmúrenie oka, opakované šúchanie nosa a oka alebo vyplazovanie jazyka.
Jednoduché tiky sú krátke, trvajú asi 1 sekundu alebo komplexné - objavujú sa vo vlnách s krátkymi intervalmi medzi nimi.
Jednoduché tiky
Jednoduché tiky svalov - väčšinou trvajú krátko, asi okolo 1 sekundy.
Ide o krátkodobé pohyby, grimasy alebo zvuky. Zapája sa len jedna svalová skupina, najčastejšie na tvári - mrkanie očami (žmurkanie u detí), šklbanie obočím, krčenie nosa, škrípanie zubami.
Medzi jednoduché tiky patria krátke, náhle, nefunkčné pohyby očným viečkom.
Komplexné tiky
Komplexné tiky v tele sú intenzívnejšie a vyžadujú súhru viacerých svalových skupín.
Vyskytujú sa vo vlnách, medzi ktorými sú krátke prestávky. Pohyby sú zložitejšie, koordinované.
Zložité tiky zapájajú viacero svalových skupín, na prvý pohľad napodobňujú účelný alebo vedomý pohyb, ako napríklad prehadzovanie ofinou, potľapkávanie, dotýkanie sa nosa, čela a podobne.
Čo tiky nie sú
V prvom rade si ujasnime, čo tiky nie sú.
Napríklad o samovoľné zášklby v okolí oka, tiky v oku sú prejavom únavy, nedostatku horčíka, či preťaženia očí.
Tiky sa odlišujú aj od iných motorických porúch, ktoré sprevádzajú určité neurologické poruchy, ako napríklad epilepsia.
Tiky je však potrebné odlišovať od iných motorických porúch, ktoré sa objavujú pri neurologických poruchách (epilepsia, svalové kŕče), ďalej od motorických stereotypií u mentálne retardovaných a tiež od nutkavých aktivít pri obsedantno-kompulzívnej poruche.
Niekedy sa tieto návyky vyvinú z účelových pohybov - napríklad pohodením hlavy si dieťa odstraňuje vlasy z čela. Aj keď mu už vlasy ostrihajú, pohyby naďalej robí.
Nie všetky pohyby podobné tikom sú pravé tiky. Tento fenomén je spojený so sociálnymi médiami a objavuje sa najmä u dospievajúcich.
Prečo sa tiky objavujú
Pravá príčina, prečo sa tiky začnú objavovať, nie je jednoznačná.
Základná príčina tikov zostáva neznáma. Donedávna vládlo presvedčenie, že tiky sú symptómom neurózy, v súčasnosti tvorí tiková porucha samostatnú diagnostickú kategóriu.
Dôležitým faktorom pri vzniku tikov je genetika. Ak sa v rodine vyskytovali tikové poruchy, je pravdepodobnejšie, že ich bude mať aj dieťa.
U detí často pôsobí ako spúšťač určitý stresový nápor, napríklad nástup do školy, problémové prispôsobovanie sa novému prostrediu, tlak okolia na výkon alebo nepríjemný či traumatizujúci zážitok.
Tiky sa často zhoršujú v strese - a to nielen negatívnom, ale aj pozitívnom.
Úzkosť alebo emocionálne vypätie môžu tiky zintenzívniť, rovnako ako snaha ich vedome potláčať, ktorá môže viesť k ich následnému zosilneniu.
Hlavne silná sústredenosť na nejaký vonkajší podnet či pracovná činnosť pomáha zmierňovať tiky.
Na druhej strane, u niekoho sa tiky prejavujú častejšie v pokoji, keď stres už odznel, teda vo chvíľach uvoľnenia.
Aj nedostatok podnetov, nečinnosť pri televízii, dlhé cestovanie alebo posedávanie v izbe často spúšťa tiky.
Čo môže rodič pozorovať u 14-mesačného dieťaťa
Rodičia si môžu tiky všimnúť sami, no niekedy ich na ne upozorní škola.
Pri 14-mesačnom dieťati si rodič môže všimnúť najmä opakovaný pohyb tváre alebo oka, ktorý sa objavuje v niektorých situáciách a inokedy úplne zmizne.
Syn začal robiť divnú grimasu, vyzerá ako tik - silno žmurká a tak cca sekundu drží očko zažmúrené.
Niekedy prejdu 3 hodiny, že to neurobí, no niekedy to robí dlho a veľakrat po sebe.
Neviem rozoznať, či to robí naschvál alebo nie.
Neviem, či to má súvis, no Tomáško si začal i veľmi šúchať noštek a ľavé oko a vyplazovať jazyk.
Takéto prejavy samy osebe ešte neurčujú diagnózu. Žmurkanie môže súvisieť aj s podráždením oka, únavou, preťažením očí alebo iným problémom v oblasti oka a nosa.
V akom veku sa tiky najčastejšie objavujú
Tikové poruchy najčastejšie vznikajú v detstve.
Začínajú sa objavovať hlavne medzi 7. a 11. rokom života a až 4x častejšie postihujú chlapcov.
Tikové poruchy začínajú v detstve, najviac sa objavujú medzi 7 - 11 rokom života dieťaťa, sú častejšie u chlapcov.
Po prvýkrát sa tiky u detí objavujú v predškolskom veku, no najviac nimi trpia deti vo veku sedem až dvanásť rokov. Potom ich výskyt klesá.
Celoživotná prevalencia tikových porúch je približne 1 %, no u detí sa vyskytujú omnoho častejšie.
Odhaduje sa, že tiky sa objavia až u jedného z piatich detí.
Keďže 14-mesačné dieťa je mladšie než vek, v ktorom sa tiky objavujú najčastejšie, opakované prejavy si vyžadujú pozorovanie a podľa charakteru aj lekárske vyšetrenie.
Priebeh a trvanie tikov
Tikové poruchy majú kolísavý priebeh, s obdobiami zlepšenia a zhoršenia.
Typ, intenzita a ťažkosť tikov sa môže v čase meniť.
Tiky sa menia a môžu byť prechodné.
V diskusii rodičia popisovali, že tiky môžu trvať „niekoľko týždňov až mesiacov“, niektoré prípady ustúpili po niekoľkých týždňoch a iné zmiernili do 7 rokov alebo v puberte.
Niektoré tiky ustúpia, keď pominie príčina, napríklad zmena školy, zmena bydliska alebo veľké nároky na dieťa v nejakej oblasti.
Najčastejšia a najľahšia tiková porucha sa objavuje už v detstve, a to približne u 5 - 20 % detí.
Ide o jednoduché pohybové alebo zvukové tiky, ktorých frekvencia je premenlivá.
Psychická nepohoda obvykle zhoršuje intenzitu tikov.
Za priaznivých okolností má tento stav spontánnu ustupujúcu tendenciu - príznaky do roka miznú.
Ak tiková porucha pretrváva dlhšie ako 1 rok, hovoríme o chronickej tikovej poruche.
Typy tikových porúch
Prechodná tiková porucha
Pri prechodnej tikovej poruche sa objavujú jednoduché, motorické tiky, väčšinou v oblasti mimického svalstva, vzácne i hlasové, ale nevyskytujú sa súčasne.
Ochorenie netrvá dlhšie ako rok a je typické pre predškolský vek.
Chronická motorická alebo hlasová tiková porucha
Chronická motorická alebo hlasová tiková porucha môže zahŕňať jednoduché i komplexné motorické i hlasové tiky, ktoré sa nevyskytujú súčasne.
Priebeh je chronický, intenzita tikov sa nemení celé týždne či mesiace.
Začína v detstve a môže prechádzať do dospelosti.
Tourettov syndróm
Ide o najzávažnejšiu tikovú poruchu.
Tourettov syndróm sa vyznačuje chronickými, mnohopočetnými, zväčša komplexnými tikmi v motorickej aj vokálnej podobe.
Tiky sa prejavujú súčasne, ich intenzita je premenlivá.
Častý je výskyt koprolálií, teda vyslovovanie urážlivých slov a viet, echolálií, teda opakovanie po druhých, a echopraxií, teda kopírovanie konania inej osoby.
Porucha začína obvykle v detstve okolo siedmeho roku, pretrváva do dospelosti so zmiernením príznakov pred pubertou.
Tiky počas spánku a v rôznych situáciách
Rodičia v diskusii uvádzali, že tiky zvyčajne nebývajú prítomné počas spánku.
Ich výskyt môže kolísať počas dňa. Dieťa môže byť niekoľko hodín bez prejavov a neskôr môže tik opakovať často a v sérii.
Emocionálne rozrušenie, stres alebo zvýšená stimulácia môžu tiky zosilniť.
Rodičia spomínali aj vyrušenie pri pozeraní televízie a zvukové tiky, napríklad vokálne hmkanie.
Niektoré zvukové tiky ustúpili po obmedzení televízie.
Kedy vyhľadať lekára
V každom prípade, ak sa u dieťaťa objavia prejavy tikovej poruchy, treba čo najskôr vyhľadať odborníka, v tomto prípade pedopsychiatra.
Pri 14-mesačnom dieťati je vhodné začať konzultáciou s pediatrom, ktorý posúdi celkový stav a podľa prejavov odporučí ďalšie vyšetrenie.
Ak sa opakované žmurkanie spája so šúchaním oka, začervenaním, slzením alebo inými očnými ťažkosťami, môže byť potrebné aj očné vyšetrenie.
Neurologické vyšetrenie je dôležité najmä vtedy, keď sú pohyby nezvyčajné, pribúdajú, zasahujú viac častí tela alebo sa spájajú so zmenou správania či vedomia.
V diskusii rodičia uvádzali, že neuropediater spravil vyšetrenie a EEG.
Výsledky EEG boli často „bez epileptického nálezu“ a lekár potom sledoval dieťa a odporučil doplnky ako B-komplex.
Neurologické vyšetrenie a EEG často neukazujú epileptický nález a v takých prípadoch pediatri alebo neurológovia niekedy odporučia len sledovanie.
V jednej skúsenosti bolo dieťa bez nálezu na neurologii a nasledoval odporúčací postup k psychiatrovi.
Jeden rodič uviedol, že čakacia doba na psychiatriu bola približne 1 rok, preto niektorí rodičia zvažujú opakovanú neurologickú konzultáciu.
Aké vyšetrenia môže odporučiť neurológ
Pri nástupe tikov môže lekár najskôr vykonať neurologické vyšetrenie a podľa okolností odporučiť EEG.
Deti tiky často v prítomnosti lekára potláčajú a prejavujú ich až neskôr, keď sú v uvoľnenom prostredí.
Preto môže byť užitočné zaznamenať prejav na video v domácom prostredí a lekárovi opísať, kedy sa objavuje, ako dlho trvá a čo mu predchádza.
Pri hodnotení je dôležité uviesť aj to, či sa dieťa počas prejavu správa normálne, reaguje na oslovenie, nemá zmenu vedomia a či sa pohyb objavuje počas spánku.
Tiky je potrebné odlišovať od epilepsie, svalových kŕčov, motorických stereotypií a nutkavých aktivít pri obsedantno-kompulzívnej poruche.
Lieky a doplnky
Okamžité nasadenie liekov, konkrétne antipsychotík, väčšinou nie je nutné.
Vždy však treba túto cestu zvážiť, pretože antipsychotiká majú rôzne nežiaduce účinky.
Navyše, žiaden liek nezaručuje úplné a trvalé odstránenie tikov.
Rodičia v diskusii uviedli podávanie B-komplexu, konkrétne 2× denne počas kontrolného mesiaca a následné zníženie na 1× denne podľa neurologickej kontroly.
Niektorí rodičia odmietli lieky tlmiace správanie.
Podávanie B-komplexu alebo iných doplnkov je vhodné riešiť s pediatrom či neurológom, najmä pri 14-mesačnom dieťati.
Rodičia by nemali sami meniť dávkovanie ani podávať lieky určené pre staršie deti bez odporúčania lekára.
V diskusii sa spomínalo, že niektoré deti užívali lieky na epilepsiu z iných dôvodov a rodičia kládli otázku, či to môže súvisieť.
Neurologické vyšetrenia s EEG však často boli bez epileptického nálezu.
Psychoterapia a behaviorálna terapia
Vhodnejším variantom je psychoterapia, kde sa pracuje na príčinách tikov.
Zároveň sa dieťa učí technikám, ktoré pomáhajú v prekonávaní obťažujúcich atakov.
V rámci behaviorálnej terapie existujú nasledujúce techniky:
- metóda presýtenia - technika využíva zámerné opakovanie tikov po dobu niekoľkých minút;
- time-out technika chápe tik ako naučené správanie, pacient odchádza zo spoločnosti či z miesta, aby skľudnil tik;
- môže byť použitý aj tréning uvedomovania si tikov a sprievodných telesných pocitov;
- sebapozorovanie a nácvik relaxácie;
- význam má i rodinné poradenstvo zamerané na harmonizáciu rodinných vzťahov, na obmedzenie stresu a psychickej záťaže dieťaťa.
Pri 14-mesačnom dieťati sa takéto techniky nemajú zavádzať mechanicky bez odborného vedenia, pretože malé dieťa ešte nemusí rozumieť zámernému pozorovaniu alebo potláčaniu prejavu.
Ako reagovať doma
Rodičia by mali vedieť, že dieťa za svoje tiky nemôže, preto je absolútne nevhodné, aby ho napomínali, či dokonca trestali.
Nereagujte na tiky krikom.
Rodičia odporúčali tichú upokorujúcu reakciu „pššt“.
Ak dieťa tik opakuje, pokojná reakcia môže znížiť napätie, zatiaľ čo upozorňovanie, karhanie alebo nútenie, aby prestalo, môže zvýšiť stres.
Akceptujte dieťa také, aké je.
Vytvorte si v rodine rituály, blízkosť, spoločne prežívajte čas a stanovte prijateľné hranice.
Povzbudzujte dieťa, že nad tikom zvíťazí.
Každý deň sa rozprávajte.
Chápte dieťa, ak má ťažšie obdobie.
Nebuďte perfekcionisti.
Vaše dieťa nemusí byť vo všetkom najlepšie.
Myslite aj na uvoľnenie, oddych a dobrý spánok.
Vyplňte čas zmysluplnými aktivitami, ktoré prebudia záujem dieťaťa o rôzne činnosti.
Obmedzenie obrazoviek a sledovanie spúšťačov
Rodičia v diskusii uvádzali zníženie času pri obrazovke a obmedzenie televízora.
V niektorých prípadoch sa zvukové tiky počas bežných situácií zmenšili po obmedzení televízie.
Nie je potrebné dieťa za sledovanie televízie trestať, vhodnejšie je pokojne skrátiť čas pri obrazovke a ponúknuť inú činnosť.
Rodič si môže viesť stručný záznam, v ktorom uvedie čas výskytu prejavu, jeho podobu, trvanie a situáciu, v ktorej sa objavil.
Takýto záznam môže pomôcť rozlíšiť, či sa prejav častejšie objavuje pri únave, po emocionálnom rozrušení, pri televízii, počas pokoja alebo pri inom podnete.
Sprievodné ťažkosti
Tiková porucha nemá vplyv na inteligenciu, avšak niektoré sprievodné javy tikov môžu negatívne ovplyvniť výkon žiaka v škole.
S tikmi úzko súvisí aj problémové správanie detí.
U týchto detí sa prejavuje nesústredenosť, nepokoj, agresivita či poruchy učenia.
K tikovým poruchám sa pridáva aj problémové správanie, ktoré toto ochorenie sprevádza.
Najčastejšie je to nepokoj, nesústredenie, neposednosť, nutkavé správanie a myšlienky, puntičkárstvo, uskutočňovanie rôznych rituálov, výbušnosť, agresivita, prípadne aj sebapoškodzovanie.
Tieto príznaky však nemusia byť vždy prítomné.
Tiková porucha býva často súčasťou širších zdravotných ťažkostí a porúch.
Hoci tiky často s vekom ustupujú, pridružené ochorenia môžu pretrvávať a ovplyvňovať každodenný život aj v dospelosti.
Či je tiková porucha príčinou psychických problémov, alebo len jedným z prejavov už existujúceho problému, je ťažko zistiteľné.
Čomu sa vyhnúť
- Nevyčítajte dieťaťu, že tik robí naschvál.
- Nenúťte ho, aby pohyb alebo zvuk okamžite zastavilo.
- Nekričte a netrestajte ho.
- Nevysvetľujte prejav ako neposlušnosť alebo provokáciu.
- Nepodávajte lieky ani doplnky bez odporúčania lekára.
- Nesnažte sa diagnózu určiť iba podľa jedného prejavu.
Rodičia si môžu tiky všimnúť sami, no tiky môžu byť nesprávne interpretované ako neslušné správanie, nedostatok disciplíny či dokonca provokácia.
Pri 14-mesačnom dieťati je však najdôležitejšie zachovať pokoj, sledovať prejav a dohodnúť si konzultáciu s pediatrom.
Ak sa prejavy opakujú, zhoršujú alebo sa pridávajú ďalšie nezvyčajné príznaky, pediater môže odporučiť neurológa, očného lekára alebo iného odborníka.
Pri podozrení na tikovú poruchu je potrebné spolupracovať s lekárom.