Uzavretie manželstva ani dovŕšenie osemnásteho roku života automaticky neznamená, že plnoleté dieťa prestáva mať nárok na výživné. Rozhodujúce je najmä to, či je dieťa schopné samostatne sa živiť, a pri uzatvorení manželstva aj to, či si manželia dokážu navzájom zabezpečiť výživu.
Pri posudzovaní konkrétnej situácie treba rozlišovať medzi trvaním vyživovacej povinnosti rodičov, spôsobom platenia výživného po plnoletosti a účinkami uzatvorenia manželstva.
Právny základ vyživovacej povinnosti rodičov
Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je upravená v ustanovení § 62 a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „zákon o rodine“).
V zmysle uvedených ustanovení majú obaja rodičia povinnosť vyživovať svoje dieťa, nakoľko dieťa má zákonom o rodine upravené právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
Výživné je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb, a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Rodičia majú vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom dovtedy, kým nie sú schopné samé sa živiť.
Rodič je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu až do času, kým nie je schopné samostatne sa živiť.
Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je typická tým, že nie je viazaná na dosiahnutie žiadneho konkrétneho veku.
Do akého veku sa platí výživné?
Vyživovacia povinnosť rodiča sa neukončuje automaticky dovŕšením 18. roku dieťaťa.
Dospelosť, t.j. dosiahnutie osemnásteho roka života ešte neznamená, že dieťa je samostatné, finančne nezávislé a nepotrebuje pomoc svojich rodičov.
Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine vyživovacia povinnosť trvá, kým dieťa nie je objektívne schopné samo sa živiť.
Vyživovacia povinnosť nie je viazaná na dosiahnutie žiadneho konkrétneho veku.
Do pozornosti chceme zároveň dať fakt, že vyživovacia povinnosť nadobudnutím plnoletosti, t.j. 18 rokov veku, či dokonca veku 26 rokov nezaniká.
Na konkrétny vek sa viaže len vyplácanie prídavku na dieťa, ktorý je ohraničený dovŕšením 25 rokov veku, ak dieťa spĺňa podmienku nezaopatrenosti.
Výživné možno priznať, pokiaľ oprávnený nie je reálne schopný živiť sa sám.
Vyživovacia povinnosť môže zaniknúť aj pred dosiahnutím plnoletosti, pokiaľ dieťa nadobudne schopnosť samostatne sa živiť skôr.
Vo výnimočných prípadoch môže vyživovacia povinnosť trvať po celú dobu života dieťaťa a rodičov, napríklad ak z dôvodu plnej invalidity dieťa nikdy nenadobudne schopnosť živiť sa samostatne.
Čo znamená schopnosť samostatne sa živiť
Zákon o rodine explicitne upravuje dĺžku trvania vyživovacej povinnosti, a to do doby, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť, teda úplne a trvale uhrádzať alebo uspokojovať svoje životné potreby, ktoré môžeme zaradiť medzi takzvané relevantné.
V prvom rade treba poukázať na pojmy „úplne a trvale“.
Z uvedeného vyplýva, že na naplnenie tejto podmienky nestačí, ak má dieťa len jednorazový príjem alebo ak má nepravidelný príjem, napríklad zo študentskej brigády.
Schopnosť dieťaťa osamostatniť sa a samo si zabezpečovať základné životné potreby sa vyhodnocuje komplexne, v závislosti od viacerých premenných.
Okrem veku dieťaťa je dôležitým ukazovateľom tejto schopnosti aj jeho zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy dieťaťa a jeho potreby, majetkové pomery a pod.
Pri rozhodovaní sa posudzuje najmä:
- vek dieťaťa;
- zdravotný stav;
- forma a priebeh štúdia;
- schopnosť zamestnať sa;
- schopnosť vykonávať konkrétnu prácu;
- odôvodnené potreby a záujmy dieťaťa;
- príjem a majetkové pomery dieťaťa;
- reálna možnosť zabezpečiť si bývanie a ostatné základné potreby.
Ani nadobudnutie schopnosti dieťaťa aktívne vykonávať zárobkovú činnosť či úspešné ukončenie strednej odbornej školy, čo vytvára predpoklad pre jeho uplatnenie sa vo vyštudovanom odbore, nie sú bez ďalšieho dôvodmi na zrušenie povinnosti platiť výživné.
Štúdium plnoletého dieťaťa
Jednou zo základných povinností rodiča je viesť dieťa k získaniu vzdelania, a tým vytvoriť priestor pre jeho sebarealizáciu.
Počas obdobia, kedy dieťa študuje, vyživovacia povinnosť rodičov voči nemu spravidla trvá.
Denné štúdium na strednej škole, učňovke či vysokej škole je najčastejším dôvodom, pre ktorý plnoleté deti nie sú schopné samy sa živiť a na súde žiadajú od rodiča výživné.
Denné štúdium je také, pri ktorom dieťa študuje počas väčšiny pracovného týždňa, čo vylučuje alebo výrazne sťažuje možnosť riadne sa zamestnať.
Ak dcéra pokračuje v riadnom dennom štúdiu na vysokej škole a sústavne sa pripravuje na budúce povolanie, vyživovacia povinnosť naďalej trvá.
Štúdium na vysokej škole sa spravidla považuje za dôvod, pre ktorý dieťa ešte nie je schopné samostatne sa živiť, najmä ak štúdium prebieha riadne a dieťa nemá dostatočný príjem na pokrytie svojich potrieb.
V aplikačnej praxi sa ako ukončenie prípravy na budúce povolanie chápe ukončenie vysokej školy v určitom študijnom programe.
Za relevantné vo vzťahu k pokračovaniu vyživovacej povinnosti by sme nemohli brať ďalšie štúdium, t. j. štúdium na vysokej škole v inom študijnom odbore, respektíve akékoľvek postgraduálne štúdium.
Plnoletý jedinec by mal byť zásadne schopný postarať sa sám o seba a dôvod na stanovenie vyživovacej povinnosti preto musí byť odôvodnený konkrétnymi okolnosťami daného prípadu.
Pokiaľ plnoleté dieťa študuje už na druhej škole toho istého stupňa, ktorá na predchádzajúcu školu jednoznačne nenadväzuje, je namieste zaoberať sa najmä tým, či skutočne ide o racionálnu prípravu na budúce povolanie.
Posudzuje sa tiež, či aktuálne študovaná škola má zodpovedajúcu kvalitu, či zvyšuje šance dieťaťa na uplatnenie na trhu práce a či sa dieťa štúdiu venuje s dostatočnou starostlivosťou.
Pri posudzovaní sa prihliada aj na neprimerané množstvo absencií, rozumne vysvetliteľných a doložených dôvodov, ako aj na to, či dosiahnuté študijné výsledky potvrdzujú skutočný záujem o zvolený odbor.
Pri ostatných formách štúdia treba prísne posudzovať, či umožňujú dieťaťu riadne pracovať popri štúdiu.
V prípade diaľkového štúdia vyživovacia povinnosť spravidla nevzniká, pretože takéto štúdium je určené pre ľudí, ktorí ho realizujú popri zamestnaní.
V súčasnej situácii na trhu existuje pomerne veľké množstvo osobitných foriem vzdelávania, ktoré sú často pre sebarealizáciu nevyhnutné - rôzne rekvalifikačné kurzy, nadstavbové štúdium či zahraničné stáže.
V týchto prípadoch bude pomerne náročné ustáliť, či je dieťa schopné samo sa živiť.
Do úvahy treba vziať jednak schopnosti a nadanie dieťaťa, no na druhej strane nemôže dochádzať k zneužívaniu vyživovacej povinnosti snahou vyhnúť sa pracovným povinnostiam.
Ak dieťa študuje a riadne v tomto štúdiu pokračuje až do jeho dokončenia, na povinnosti platiť výživné nič nemení ani skutočnosť, ak dieťa štúdium prerušilo, napríklad z dôvodu nevydarenej skúšky alebo ak ju urobilo až na ďalší pokus.
Uvedené platí aj pre dobu štúdia nasledujúcu po primeranej praxi, počas ktorej bolo dieťa zárobkovo činné.
Na druhej strane, ak dieťa vstúpilo do zamestnania, ktoré mu umožnilo samostatne sa živiť, ale toto neskôr preruší s cieľom ďalšieho štúdia a kvalifikácie na iné povolanie, vyživovacia povinnosť sa neobnovuje.
Príjem z brigády a prechodné zamestnanie
Brigádnická práca dieťaťa popri dennom štúdiu síce nárok na výživné nevylučuje, môže však ovplyvniť jeho výšku.
Ak je príjem z brigády popri príjme povinného rodiča minimálny, nemá výrazný vplyv na výživné.
Ak však je tento príjem nezanedbateľný popri príjme povinného rodiča, súd môže výšku výživného na dieťa primerane znížiť.
Ak dieťa prechodne pracuje na brigádu alebo na dobu určitú a jeho príjem nie je dostatočný na pokrytie jeho potrieb, rodič je stále povinný platiť výživné.
Jednorazový príjem ani nepravidelná študentská brigáda spravidla nepreukazujú úplnú a trvalú schopnosť samostatne sa živiť.
Ak dieťa vstúpi do zamestnania, ktoré mu umožní samostatne sa živiť, môže to viesť k zániku vyživovacej povinnosti rodičov.
Nezamestnanosť dieťaťa sama osebe nie je dôvodom na vznik vyživovacej povinnosti.
Zdravotné postihnutie plnoletého dieťaťa
Zdravotné postihnutie, ktoré je trvalé a objektívne svojím rozsahom znemožňuje dieťaťu nadobudnúť schopnosť samostatne sa živiť, je ďalším, hoci výnimočným dôvodom, pre ktorý má plnoleté dieťa nárok na výživné aj v prípade, že neštuduje.
Keďže ide o výnimku z pravidla, súd musí tento nárok skúmať prísne.
V prvom rade musí ísť o také postihnutie, ktoré znemožňuje dieťaťu akúkoľvek prácu.
Zdravotné postihnutie, ktoré iba obmedzuje dieťa vo výkone niektorých druhov povolaní, nie je dôvodom na vznik nároku na výživné.
V druhom rade musí ísť o postihnutie trvalé.
V praxi sa vyskytujú prípady, že aj ťažko zdravotne postihnuté deti študujú na vysokej škole, pokiaľ im to mentálne zdravie dovoľuje.
Je však vysoko pravdepodobné, že po ukončení štúdia sa nebudú môcť realizovať v žiadnej profesii.
Môže nastať situácia, keď síce plnoleté dieťa je schopné samo uspokojovať niektoré svoje životné potreby, avšak len čiastočne, napríklad si dokáže zabezpečiť stravu, zdravotnú starostlivosť, záujmovú činnosť alebo kultúrne vyžitie, avšak nie bytovú otázku.
Rodičia sú v takom prípade povinní z titulu vyživovacej povinnosti zabezpečiť tomuto plnoletému dieťaťu bývanie, a to až kým si nebude vedieť bývanie zabezpečiť samo.
Uzatvorenie manželstva plnoletým dieťaťom
Vo všeobecnosti platí, že vyživovacia povinnosť medzi manželmi má prednosť pred vyživovacou povinnosťou rodičov k deťom.
Vyživovacia povinnosť manželov vzniká uzatvorením manželstva a jej obsahom je zabezpečenie rovnakej hmotnej a kultúrnej úrovne oboch manželov.
Vyživovacia povinnosť medzi manželmi plynie z rovnosti postavenia muža a ženy v manželstve.
Uzavretím manželstva však vyživovacia povinnosť rodičov k dieťaťu, ktoré uzavrelo manželstvo, zaniká iba relatívne.
Vyživovacia povinnosť rodičov k takémuto dieťaťu trvá podporne popri vyživovacej povinnosti medzi manželmi.
Vyživovacia povinnosť rodičov k dieťaťu, ktoré uzavrelo manželstvo, trvá ako podporná vo vzťahu k vzájomnej vyživovacej povinnosti manželov.
To znamená, že uzatvorenie manželstva samo osebe nemusí viesť k úplnému zániku nároku plnoletého dieťaťa na výživné od rodičov.
Najprv sa posudzuje, či si manželia dokážu navzájom zabezpečiť primeranú výživu.
Ak manžel alebo manželka nemá dostatočné možnosti a schopnosti zabezpečiť výživu druhého manžela, môže za určitých okolností naďalej prichádzať do úvahy podporná vyživovacia povinnosť rodičov.
Pokiaľ bude budúci manžel napríklad študent rovnako ako plnoleté dieťa, vyživovacia povinnosť rodiča môže naďalej trvať.
Nárok na výživné od rodičov môže vzniknúť najmä vtedy, ak je manžel rovnako študentom a nedokáže si zabezpečiť príjem na pokrytie svojich životných potrieb.
Pri uzatvorení manželstva sa preto neposudzuje iba vek dieťaťa alebo jeho štúdium, ale aj reálna schopnosť manželov navzájom plniť vyživovaciu povinnosť.
Výživné medzi manželmi a výživné od rodičov
Výživné medzi manželmi má prednosť pred vyživovacou povinnosťou rodičov k deťom.
Manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť v rozsahu, ktorý obom zabezpečuje rovnakú hmotnú a kultúrnu úroveň.
Ak sa jeden z manželov nedokáže sám živiť, môže sa domáhať primeraného príspevku od druhého manžela podľa jeho schopností, možností a majetkových pomerov.
Rodičovská vyživovacia povinnosť má po uzatvorení manželstva podporný charakter.
Ak teda manželstvo zabezpečuje plnoletému dieťaťu primeranú výživu, rodičovská povinnosť môže zaniknúť v rozsahu, v akom už nie je potrebná.
Ak však manželia nemajú dostatočné príjmy alebo možnosti a plnoleté dieťa sa naďalej nedokáže samo živiť, uzatvorenie manželstva nemusí automaticky odstrániť všetku podporu zo strany rodičov.
Plnoleté dieťa musí konať vo vlastnom mene
Pred dosiahnutím plnoletosti sa výživné platí do rúk rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti.
Po dovŕšení 18 rokov sa situácia mení.
Keďže plnoleté dieťa je už spôsobilé na právne úkony, vyživovacia povinnosť sa plní priamo k rukám dieťaťa.
Výživné sa plnoletému dieťaťu vypláca priamo do vlastných rúk, najčastejšie na účet vedený v banke.
Takýmto spôsobom vie povinný rodič následne vydokladovať riadne plnenie svojej vyživovacej povinnosti voči nezaopatrenému plnoletému dieťaťu.
Konanie o výživnom v prípade, ak je oprávnenou osobou plnoleté dieťa, je možné začať iba na návrh plnoletého dieťaťa.
Plnoleté dieťa už nezastupuje ani rodič, ani súdom ustanovený kolízny opatrovník.
Procesne sa konanie o výživnom na plnoleté dieťa vedie inak ako konanie vo veci maloletého dieťaťa, keďže ide o sporné konanie podľa Civilného sporového poriadku a plnoleté dieťa je samostatným účastníkom konania.
Plnoleté dieťa môže podať žalobu na určenie výživného proti matke, otcovi alebo proti obom rodičom na základe zmeny pomerov.
Návrh na určenie výživného sa podáva na príslušnom súde.
Navrhovateľ nemusí byť v konaní zastúpený advokátom.
Konania vo veciach vzájomnej vyživovacej povinnosti rodičov a detí sú úplne oslobodené od súdnych poplatkov.
V ostatných konaniach o určenie výživného vrátane jeho zvýšenia je od súdnych poplatkov oslobodený navrhovateľ.
Komu posielať výživné po dovŕšení 18 rokov
Výživné sa platí do rúk rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti; to neplatí, ak ide o plnoleté dieťa, ktorému sa výživné vypláca priamo do vlastných rúk, najčastejšie na účet vedený v banke.
Plnoleté dieťa má právo oznámiť povinnému rodičovi číslo účtu, na ktorý si želá výživné dostávať.
Ak by si želalo, aby výživné naďalej prichádzalo na účet matky alebo inej osoby, musí to oznámiť rodičovi, ktorý výživné platí.
Ak rodič aj naďalej posiela výživné druhému rodičovi, napríklad matke, môže sa dostať do situácie, keď v skutočnosti výživné neplatí oprávnenej osobe.
Len čo dieťa nadobudne plnoletosť, zákon určuje, že výživné je potrebné platiť priamo dieťaťu, aj keby bolo v pôvodnom rozhodnutí napísané, že výživné sa platí k rukám matky.
Po osemnástke sa nemusí robiť zmena rozhodnutia o platobnom mieste.
Rodič by sa mal preto plnoletého dieťaťa opýtať, kam mu má výživné posielať - na jeho účet alebo na účet matky.
Pri platbách je vhodné používať bankový účet a do poznámky uvádzať účel platby, napríklad „výživné za mesiac…“.
Dobrovoľné a naturálne plnenie
Vyživovaciu povinnosť môžu rodičia realizovať v naturálnej alebo peňažnej podobe, a to buď dobrovoľne, alebo v dôsledku rozhodnutia vydaného v súdnom konaní.
Rodičia môžu vyživovaciu povinnosť plniť aj dobrovoľne, a to aj v naturálnej forme.
Za naturálne plnenie možno považovať napríklad zaplatenie internátu, hradenie telefónnych nákladov, výdavky na poistné alebo poskytovanie stravy.
Za výživné nemožno považovať príležitostné plnenia, ktoré rodič poskytne dieťaťu v čase osobného styku s dieťaťom, napríklad bežné nákupy, zaplatenie účtu v reštaurácii alebo lístok do kina, ak tieto plnenia nepresiahnu hranicu bežného zabezpečovania potrieb dieťaťa.
Určenie výšky výživného
Pri určovaní výšky výživného sa prihliada na odôvodnené potreby dieťaťa, ale aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Životná úroveň rodiča je primárnym kritériom určenia výšky výživného.
Výška výdavkov na dieťa je až sekundárna.
Výživné nie je o tom, že sa zrátajú pravidelné výdavky na dieťa a polovicu z nich zaplatí rodič z výživného.
Výživné je o tom, že dieťa má právo žiť takú materiálnu kvalitu života ako jeho rodič.
Ak rodič zarába niekoľko tisíc eur mesačne, bude platiť niekoľkonásobne viac ako rodič, ktorý zarába pár stovák, a to bez ohľadu na výšku výdavkov.
Zákon neurčuje matematický vzorec na výpočet výživného.
Súdna prax k tejto otázke tiež nepristupuje jednotne.
Niektoré vyššie súdne autority zastávajú názor, že podiel dieťaťa na príjme rodiča by mal byť vo výške od 20 do 30 percent príjmov povinného rodiča v závislosti od počtu vyživovacích povinností a veku dieťaťa.
Iné vyššie súdne autority žiadne percentá neuznávajú.
Takéto percentuálne určenie má opodstatnenie z hľadiska predvídateľnosti súdneho rozhodnutia, nemožno ho však paušalizovať, pretože vždy rozhodujú aj okolnosti konkrétneho prípadu.
To platí najmä pri podnikateľoch s nulovými príjmami, avšak s vysokou životnou úrovňou, kedy nemožno percentá použiť.
Slovenské súdy v praxi používajú orientačnú metodiku tabuľkového výživného - výživné sa určuje ako percento z čistého mesačného príjmu povinného rodiča, orientačne 8 až 26 % podľa veku dieťaťa a počtu vyživovaných detí.
Výživné má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami.
Neznamená to, že súd na výdavky vôbec neprihliadne, ale výdavky povinného rodiča spravidla neuprednostní pred výživným.
Na neopodstatnené výdavky, napríklad exekúcie a podobné výdavky, súd nebude prihliadať.
Aj opodstatnené výdavky musí rodič primerane optimalizovať, pretože výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami.
Majetkové pomery rodičov tvoria aktíva aj pasíva.
Na strane aktív ide o príjmy a ďalší majetok, napríklad nehnuteľnosti, autá, cenné papiere a úspory.
Na strane pasív ide o výdavky, dlhy a pôžičky.
Súd prihliada aj na dosiahnuté vzdelanie rodiča v danej oblasti, jeho vek, zdravotný stav a možnosti uplatnenia sa na trhu práce.
Ak je rodič dobrovoľne nezamestnaný a bez príjmu, neznamená to, že nebude platiť výživné.
Súd prostredníctvom ÚPSVaR zisťuje, či sú na trhu pracovné ponuky, ktoré by mohol rodič využiť, a za akú mzdu.
Následne môže súd vychádzať z takto zisteného potenciálneho príjmu.
Súd prihliada aj na to, či sa rodič bez zbytočného dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania.
Ak sa rodič bez riadneho dôvodu vzdá zamestnania, súd môže pri určovaní výživného vychádzať z príjmu, ktorý rodič v tomto zamestnaní dosahoval.
Minimálne výživné
Zákon o rodine stanovuje minimálnu výšku vyživovacej povinnosti, ktorú je povinný platiť každý rodič bez ohľadu na jeho schopnosti, možnosti či majetkové pomery.
Každý rodič je bez ohľadu na svoje schopnosti a možnosti povinný plniť vyživovaciu povinnosť aspoň v rozsahu 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine.
Toto minimálne výživné platí aj pre rodiča bez príjmu.
Minimálne výživné musí platiť každý povinný rodič bez ohľadu na svoje majetkové pomery, schopnosti a možnosti, zdravotný stav, vek či finančnú situáciu.
Určenie minimálneho výživného prichádza do úvahy len výnimočne, najmä v prípade objektívnych prekážok na strane rodiča.
Suma sa mení s každoročnou úpravou životného minima.
Maximálne výživné zákonom zatiaľ upravené nie je, čo však neznamená, že tento pojem neexistuje.
Obmedzenie maximálnej výšky výživného vychádza z práva rodiča vychovávať svoje dieťa v zhode so všeobecne uznaným cieľom vychovať produktívneho človeka, ktorý si dokáže vlastnou prácou a aktivitou zarobiť na živobytie.
Štipendium a príjmy plnoletého dieťaťa
Ak dieťaťu vznikne nárok na priznanie sociálneho štipendia, štipendium sa bude považovať za príjem dieťaťa a tento príjem bude zohľadnený pri určovaní výšky výživného vo vzťahu k obom rodičom.
Rovnaký záver však nemožno vyvodiť v prípade prospechového štipendia, nakoľko ide o príjem jednorazový s motivačným charakterom, ktorý závisí od aktuálneho prospechu študenta.
Na štipendium sa má prihliadať predovšetkým pri nižších možnostiach na strane povinného.
Zvýšenie, zníženie a zrušenie výživného
Výživné nie je nemenné.
Pri zmene pomerov ho možno upraviť.
Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine možno dohody a súdne rozhodnutia o výživnom zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Pri zmene pomerov súd porovná majetkové pomery, schopnosti a možnosti rodiča a dieťaťa.
Najčastejšími dôvodmi na zmenu výživného sú zmena príjmu povinného rodiča, zmena potrieb dieťaťa, napríklad nástup na strednú alebo vysokú školu, zmena zdravotného stavu alebo zánik vyživovacej povinnosti k inému dieťaťu.
V súvislosti so štúdiom na vysokej škole sa stáva relevantnou aj otázka podania návrhu na zvýšenie výživného.
Odôvodnenosť potrieb dieťaťa sa v prípade štúdia mimo miesta jeho bydliska zvyšuje.
Výživné určené rozhodnutím súdu na stredoškoláka nemusí byť postačujúce na zabezpečenie potrieb študenta vysokej školy.
Ak je už plnoleté dieťa schopné samostatne sa živiť, povinný rodič by mal podať návrh na súd na zrušenie vyživovacej povinnosti.
Ak bola vyživovacia povinnosť určená rozhodnutím súdu, trvá až do času, kým nie je vydaný rozsudok súdu o zrušení vyživovacej povinnosti.
Povinný rodič preto nemôže svojvoľne prestať plniť vyživovaciu povinnosť, nakoľko sa dostáva do omeškania s plnením a vystavuje sa riziku trestného stíhania a exekúcie.
Do právoplatného rozhodnutia odporúčame výživné ďalej platiť.
Svojvoľným zastavením platieb by rodič riskoval exekúciu, prípadne trestné oznámenie.
Návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti smeruje proti plnoletému dieťaťu, nie proti bývalej manželke.
Pred podaním návrhu je vhodné poslať plnoletému dieťaťu doporučenú písomnú výzvu, aby oznámilo, či pokračuje v štúdiu, a predložilo potvrdenie o návšteve školy.
V návrhu možno požiadať súd, aby zistil štúdium, zamestnanie, evidenciu na úrade práce a prípadný príjem dieťaťa.
Súd môže určiť aj skorší dátum zrušenia podľa toho, odkedy bolo dieťa schopné samo sa živiť.
Ak rodič za také obdobie zaplatil výživné, môže následne požadovať jeho vrátenie.
Platby po právoplatnom rozhodnutí
V prípade, ak bola vyživovacia povinnosť určená rozhodnutím súdu, povinný rodič nemôže jednostranne meniť jej výšku ani platobné miesto bez zohľadnenia právnych účinkov rozhodnutia.
Ak súd výživné zníži, nová znížená výška výživného je účinná až odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o zmene výživného, pokiaľ súd neurčí inak v súlade so zákonom.
Exekútor preto vymáha pôvodnú sumu až do právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola výška výživného zmenená.
Rozhodnutie súdu o znížení výživného nemá samo osebe vplyv na už vzniknuté dlžné výživné.
Ak povinný rodič podal návrh na zníženie výživného, táto skutočnosť sama osebe neznamená, že nemôže byť vedené trestné konanie pre neplnenie dovtedajšej povinnosti.
Náhradné výživné a vymáhanie dlhu
Právne vzťahy pri poskytovaní náhradného výživného pre dieťa upravuje zákon č. 201/2008 Z. z.
Náhradné výživné slúži na zabezpečenie výživy nezaopatreného dieťaťa v prípade, ak si povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť voči nezaopatrenému dieťaťu.
Ak povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť v plnej výške, náhradné výživné sa poskytuje vo výške určenej rozhodnutím súdu alebo vo výške rozdielu medzi výškou výživného určeného rozhodnutím súdu a výškou zaplateného výživného.
Ak oprávnenej osobe nevznikol nárok na sirotský dôchodok alebo sirotský výsluhový dôchodok, náhradné výživné sa poskytuje vo výške 0,7-násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa.
Oprávnená osoba je povinná informovať úrad o každej zmene skutočností rozhodujúcich pre trvanie nároku na náhradné výživné, jeho výšku a vyplácanie bez zbytočného odkladu, najneskôr však do ôsmich dní odo dňa zmeny týchto skutočností.
Pri neplatení výživného má oprávnený viacero prostriedkov ochrany.
- civilnoprávne vymáhanie prostredníctvom exekúcie na základe vykonateľného rozsudku alebo súdom schválenej dohody;
- trestnoprávny postup pre zanedbanie povinnej výživy podľa § 207 Trestného zákona;
- náhradné výživné od štátu podľa zákona č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom.
Orgány činné v trestnom konaní nevymáhajú od povinného rodiča dlžné výživné.
Vymáhanie dlžného výživného je možné v exekučnom konaní.
Zanedbanie povinnej výživy
Kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
Pri plnoletom dieťati môže trestné oznámenie podať aj matka detí, hoci deti už dosiahli plnoletosť.
Návrh na vykonanie exekúcie podáva oprávnený.
Ak má plnoleté dieťa vykonateľné rozhodnutie súdu o výživnom, môže dlžné výživné vymáhať prostredníctvom exekučného konania.
Trestnosť činu zanedbania povinnej výživy môže zaniknúť vtedy, ak povinný svoju povinnosť dodatočne splní a trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky.
Premlčanie jednotlivých platieb
Ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť.
Úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch rokoch.
Ak bolo v rozhodnutí určené, že povinný rodič má zaplatiť zameškané výživné za určitú dobu a toto výživné bolo v rozsudku vyčíslené pevnou sumou, oprávnený sa ho môže domáhať v rámci desaťročnej premlčacej lehoty plynúcej odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Ak však bolo v právoplatnom rozhodnutí určené, že povinný rodič má platiť výživné vždy k určitému dňu mesiaca a je v omeškaní od určitého mesiaca s určitou výškou výživného, premlčacia doba je tri roky.
Mesačné platby výživného sa premlčujú v trojročnej premlčacej lehote.
Premlčanie plynie osobitne pri každej platbe.
Praktický postup po dovŕšení plnoletosti
- Overte, či dieťa naďalej študuje a či sa pripravuje na budúce povolanie.
- Vyžiadajte si od plnoletého dieťaťa písomné oznámenie, kam si želá výživné dostávať.
- Platby posielajte priamo plnoletému dieťaťu, prípadne na účet inej osoby iba na základe jeho výslovného oznámenia.
- Pri každej platbe uvádzajte mesiac, za ktorý sa výživné platí.
- Uschovávajte bankové výpisy, potvrdenia o platbách a písomnú komunikáciu.
- Ak sa zmenili potreby dieťaťa alebo možnosti rodiča, podajte návrh na zmenu výživného.
- Ak je dieťa schopné samostatne sa živiť, podajte návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti.
- Do právoplatného rozhodnutia súdu platby svojvoľne nezastavujte.
Pri konkrétnom posúdení treba zohľadniť najmä formu a priebeh štúdia, príjmy dieťaťa, zdravotný stav, uzatvorenie manželstva, príjmy a majetkové pomery manželov a schopnosti rodičov.
