Hysterické záchvaty u detí nepatria práve medzi najkrajšie momenty rodičovstva, najmä ak sa stanú na verejnosti. Ako sa záchvat hnevu u malých detí prejavuje a prečo k nim dochádza? Čo robiť, keď má dieťa hysterický záchvat? A aký je rozdiel medzi hysterickým záchvatom a záchvatom plaču?
Záchvaty hnevu u detí sú frustrujúce pre každého rodiča. Keď jeden taký záchvat dostane dieťa počas nákupov, okamžite ste v očiach okolostojacich tí najhorší rodičia na svete, hoci to vôbec nie je pravda. Hysterické záchvaty u detí sú však nepríjemné aj v pohodlí domova.
Je záchvat hnevu u 30-mesačného dieťaťa normálny?
Niektoré deti majú záchvaty hnevu často, iné zriedka a niektoré vôbec. Hoci sú nepríjemné, sú normálnou súčasťou detského vývoja a objavujú sa rovnako u chlapcov aj dievčat, pričom najčastejšie sa vyskytujú u detí od 1 do 3 rokov.
Vzdor sa u detí prvýkrát objavuje vo veku 1,5 roka, okolo troch rokov začne zvyčajne pomaly miznúť. Obdobie detského vzdoru trvá približne od 21-23 mesiacov do 4 rokov.
V 3,5 až 4 rokoch je vzdor na vrchole! Kritickým obdobím je 1,5 - 3 roky.
Tridsať mesiacov predstavuje približne dva a pol roka, teda vek, v ktorom sa dieťa intenzívne učí samostatnosti, rozvíja reč a skúša hranice. Časté výbuchy hnevu a trucovanie nemusia byť dôsledkom nesprávnej výchovy, ale prejavom nezrelosti nervovej sústavy typickej pre tento vek.
Okolo 24. mesiaca si môžete všimnúť nárast náročného správania, ktoré sa často označuje ako „strašné dvojky“. Toto štádium charakterizujú záchvaty hnevu, tvrdohlavosť a časté prejavy frustrácie, pretože batoľatá si začínajú presadzovať svoju nezávislosť a riadiť svoje emócie.
Aj keď toto štádium môže byť pre rodičov náročné, je to tiež dôležitá súčasť vývoja vášho dieťaťa. V tomto veku si batoľatá rozvíjajú zmysel pre samostatnosť a snažia sa presadiť kontrolu nad svojím okolím.
Je dôležité si uvedomiť, že toto správanie nie je zámernou vzburou, ale skôr prejavom rastúceho sebauvedomenia a rozvoja sociálnych a emocionálnych zručností.
Prečo má 30-mesačné dieťa záchvat hnevu?
Hysterické záchvaty sú typické pre obdobie rečového vývinu, kedy sa zdokonaľujú jazykové zručnosti detí. Batoľatá ešte nevedia slovami vyjadriť svoje pocity, nedokážu povedať, čo chcú a čo potrebujú.
Väčšinou takýto záchvat príde v momente, keď dieťa nedostane, čo chce, alebo od neho chcete niečo, čo nechce urobiť. Dieťa sa „zablokuje“ a tým s vami vlastne bojuje o moc.
Nesúhlasí s hranicami, ktoré ste mu určili, takže sa začne správať spôsobom, ktorý je preň najľahší - začne vzdorovať. Vo veku 1,5 - 3 rokov je to úplne prirodzené. Preto sa tomuto obdobiu hovorí obdobie vzdoru.
Dieťa ešte mnohým obmedzeniam nerozumie a nemá vyvinutý zmysel pre sebakontrolu.
V tomto období sa deti a ich nálady menia ako počasie. Deti už majú v tomto veku slušnú slovnú zásobu a trénujú si na rodičoch sebapresadzovanie.
Ráno dieťa pozdraví, poobede nie. Ráno si umyje zuby, večer urobí kvôli tomu scénu. Tento čas je pre dieťa dôležitý, učí sa hovoriť „nie“, čím si buduje svoju osobnosť.
Skúša hranice, snaží si potvrdiť svoju nezávislosť. Súčasťou tohto obdobia sú záchvaty zlosti.
Čo sa môže skrývať za záchvatom zlosti
- únava
- hlad
- pocit nedostatku pozornosti a lásky
- bolesť
- akýkoľvek fyzický diskomfort
- nepriaznivá udalosť v rodine - hádky či rozvod rodičov, smrť
- frustrácia
- strach
Záchvaty zlosti nás deti zvyčajne nechcú nahnevať. Namiesto domnienok a konštrukcií typu “chce ma strápniť” skúsme zistiť, prečo dieťa koná tak, ako koná.
Zvyčajne nejde o samotný podnet, ktorý záchvat zlosti akože vyvolal. Ide o viac.
Možno ste nepočuli, že aj neustále “odpinkávanie” dieťaťa je určitou formou zanedbávania. Ak permanentne na dieťa nemáte čas, právom sa cíti odstrčené a nemilované. Záchvaty zlosti môžu byť jedným z prejavov, že dieťa tieto pocity nemá spracované.
Ako vyzerá hysterický záchvat u batoľaťa?
Medzi typické prejavy patria krik, vrieskanie, plač, hádzanie sa o zem, kopanie, udieranie, zatínanie pästí, odmietanie spolupráce a snaha presadiť si vlastnú vôľu.
Snáď každý rodič už videl dieťa, ktoré sa hodí o zem, bezdôvodne udrie iné dieťa, bezmyšlienkovito zúrivo rozhadzuje všetko naokolo či neovládateľne vrieska.
V mnohých rodičoch sa mieša pocit zmätenosti, hanby, hnevu a zlyhania. Čo robiť a ako tieto chvíle zvládnuť?
Situácia č. 4: 20-mesačné dieťa sa hádže o zem, búcha do dverí, snaží sa udrieť mamu, vreští vždy vtedy, keď sa mu nestane po vôli.
Situácia č. 5: Dvojročné dieťa. Nedovolíte mu vonku vbehnúť do mláky. Trucovito si sadne na zem a plače, až jačí. Keď vidí, že nič nedosiahne, ľahne si a budí pozornosť všetkých naokolo.
Záchvaty hnevu u jeden a pol ročného dieťaťa sú rovnaké ako záchvaty hnevu u trojročného dieťaťa a musia sa ich naučiť zvládať nielen rodičia, ale aj deti.
Čo robiť, keď má 30-mesačné dieťa záchvat?
Neexistuje jeden univerzálny a stopercentne efektívny spôsob zvládnutia hysterického záchvatu. Každé dieťa je jedinečné a na každé platí niečo iné.
Najprv zachovajte pokoj
Snažte sa zachovať pokoj a nerozčuľovať sa, hoci by ste na záchvat hnevu vášho dieťaťa najradšej reagovali rovnako.
Najmä nekričať, nezvyšovať hlas, nevracať hnev inou formou. Pokúste sa situáciu pozorovať ako nestranný divák, ktorý má len nájsť optimálne riešenie.
Naším heslom nech sa stane: Mňa nič nemôže rozhodiť. Uvažujem triezvo a tak aj konám.
Najdôležitejšie zo všetkého je však to, aby ste nepanikárili a nestresovali, pretože dieťa vás môže začať napodobňovať.
Zabezpečte bezpečie
Ak je záchvat zlosti veľký, treba z dosahu malých detí odstrániť všetko, čím by si mohli ublížiť.
V žiadnom prípade nedovoľte dieťaťu, aby v záchvate hnevu ubližovalo ostatným.
Ak si dieťa presadzuje svoje „bitkou“ alebo kopaním, chytiť rúčky alebo nôžky, pozrieť priamo do očí a rozhodne a rázne povedať: „Biť ma nesmieš“.
Rozhodujúci je tón, ktorým to povieme. Musí byť veľmi rázny a neoblomný.
Uznajte jeho emóciu
Vezmite frustráciu dieťaťa na vedomie a dajte mu najavo, že chápete, prečo sa tak cíti.
Dieťa môže počuť krátke a jednoduché pomenovanie situácie, napríklad že je nahnevané, pretože nemôže dostať hračku alebo ísť do mláky.
Zvyčajne nemá zmysel aktuálne rozčúleného dieťaťa sa na to pýtať. Jediné, čo v tej chvíli vieme je, že dieťa je v strese.
Počkajte, kým najväčší nápor prejde
Takéto detičky nevedia ešte vyjadriť to, čo chcú. Jediná cesta je vyčkať, kým záchvat zlosti prejde.
Ak sa rozhodnete dieťa vo chvíli zúrivosti nevšímať, nezabudnite mu svoju lásku prejaviť hneď, ako bude schopné ju vnímať.
Ignorujte hysterický záchvat. Ak viete, že dieťa využíva krik na dosiahnutie svojho cieľa, pokúste sa tváriť, že sa nič nedeje a nereagujte na jeho požiadavky.
Ignoráciu však využívajte iba vtedy, keď sa hysterický záchvat neprejavuje kopaním, udieraním a sebapoškodzovaním.
Ak sa začne v nákupnom centre váľať po zemi a robiť scény a vy mu dáte po zadku, začne kričať ešte viac.
Dieťa tiež môžete chytiť za ruku, bez slova ho postaviť niekam, kde je ticho, a nechať ho „vyzúriť sa“.
Ak sa to stane doma, najlepšie je, keď za dieťaťom zavriete dvere a odídete z miestnosti.
Pamätajte, že bez divákov dieťa o chvíľu zúriť prestane.
Neznamená to, že dieťa odmietate alebo že ho prestávate ľúbiť. Znamená to, že počas výbuchu neposilňujete krik ani násilné správanie.
Skúste objatie, ale rešpektujte reakciu dieťaťa
Niekedy pomáha pritúliť dieťa k sebe a pevne ho objať, až zovrieť (tak, aby sme mu neublížili).
Pomôcť môže dlhé, pevné objatie, počas ktorého zhlboka dýchate.
Sú však deti, ktoré počas záchvatu plaču dotyk neznesú.
Na každé dieťa vo chvíli zúrivosti platí niečo iné. Niektoré deti potrebujú objatie, iné vás budú odstrkovať.
Odveďte pozornosť
Pomáha aj odvedenie pozornosti.
Hľadajte rozptýlenie, keď cítite, že sa schyľuje k hysterickému záchvatu.
Skáče dieťa po gauči a viete, že keď mu to jasne zakážete, začne vrieskať? Požiadajte ho namiesto toho, aby vám pomohlo v kuchyni.
U nás doma fungujú napr. hviezdičky na oblohe alebo vtáčiky. Zoberiem dieťa na ruky a s nadšením hlasno opakujem, že sú na balkóne vtáčiky a ideme ich pozrieť.
Ak tam nie sú, poviem, že odleteli, vyjdem s dieťaťom na balkón a hľadáme nejaké na oblohe, pričom vyzývam dieťa, aby spolupracovalo (kde sú vtáčiky, ukáž).
Vyskúšajte urobiť nejakú hlúpu a vtipnú vec. Má vaše dieťa hysterický záchvat? Začnite napríklad nahlas a falošne spievať.
Po odznení záchvatu sa porozprávajte
Len čo záchvat odznie, ubezpečte dieťa, že ho aj tak ľúbite, ale vysvetlite mu, prečo ste museli urobiť to, čo ste urobili (prečo ste odišli z miestnosti a pod.).
Keď situácia prejde a nastane „dobrá chvíľka“, vrátiť sa ku vzniknutej situácii a s dieťaťom sa porozprávať.
Postupne treba deti naučiť, aby vyslovili, čo chcú. „Nezlosti sa a povedz, čo chceš!“ alebo „Povedz, čo sa ti nepáči!“
Takto sa postupne naučia, že dosiahnu viac, ako keď len budú revať.
Ako záchvatom hnevu predchádzať
Záchvatom hnevu sa dá predchádzať alebo sa o to môžete aspoň pokúsiť.
Všímajte si dieťa aj vtedy, keď sa správa dobre
Doprajte dieťaťu dostatok pozitívnej pozornosti.
Všímajte si dieťa, aj keď sa správa dobre, chváľte ho aj za pozitívne správanie a neignorujte ho.
Buďte konkrétni a pochváľte ho, keď sa pekne pozdraví, poďakuje alebo poprosí.
Čas strávený s deťmi môže napríklad prebiehať ako spoločné čítanie pred spaním, rozhovor o prežitom dni, prezeranie fotografií, rozprávanie o predkoch, rozprávanie príhod z detstva.
Dajte dieťaťu primeranú možnosť voľby
Dajte batoľaťu kontrolu nad maličkosťami.
Nerozhodujte za neho, ale dajte mu na výber, napríklad pokiaľ ide o džús (pomarančový alebo jahodový?), výber oblečenia (zelené alebo biele tričko?) alebo rozhodnutie o rozprávke na dobrú noc.
Umožnite deťom kontrolovať to, čo je v očiach rodiča nepodstatné.
Necháme dieťa čo najviac rozhodovať o veciach, ktoré sú pre nás nepodstatné.
Ak sa ráno nechce obliecť do toho, čo ste pripravili, dať na posteľ 2-3 nohavice, 2-3 svetríky a nech si vyberie samo, čo si chce obliecť.
Najväčšie umenie je nájsť správny pomer v tom, kedy a v čom dieťaťu ustúpiť a kedy trvať na svojom.
Obmedzte zbytočné konflikty
Pokúste sa týmto konfliktom a zrážkam s vašou rodičovskou autoritou zabrániť a obmedzte zbytočné konflikty.
Netrvajte napríklad despoticky na tom, aby sa dieťa prestalo hrať s autíčkom presne v túto sekundu, ale dovoľte mu, aby sa ešte zopár minút dohralo.
Rovnako síce budete trvať na tom, aby si upratalo hračky, ale ponúknite mu pomoc.
Robí ráno scény, pretože nechce ísť do škôlky bez svojho obľúbeného autíčka? Dovoľte mu, aby si ho vzalo , ale dôrazne mu povedzte, že ak ho stratí, nové mu nekúpite.
Predvídajte hlad, únavu a preťaženie
Spoznajte limity svojho dieťaťa a prispôsobte im harmonogram dňa.
Ak viete, že vaše batoľa je unavené alebo hladné, neťahajte ho na nákupy, nechcite od neho, aby si upratalo izbu alebo sa išlo hrať s kamarátom.
Treba si tiež uvedomiť, že veľa záchvatov zlosti je spôsobených tým, že dieťa veľmi súrite a vo všeobecnosti sa stále ponáhľate - nemáte čas sa s dieťaťom porozprávať, často naň kričíte.
Neponáhľajte sa a na dieťa nekričte!
Záchvaty vzdoru sú najčastejšie u detí, ktorých rodičia sú prehnane úzkostliví, a to preto, že deti zbytočne chránia a strážia.
Odstráňte zakázané predmety z dosahu
Zakázané predmety držte mimo dohľadu a dosahu dieťaťa, čím sa výrazne zníži pravdepodobnosť záchvatu.
Samozrejme, nie vždy je to možné, a to hlavne mimo domova.
Vysvetľujte hranice a ponúkajte alternatívy
Zvážte požiadavky detí a vysvetlite im, prečo niečo nemôžu dostať.
Túži dieťa po hračke, ktorú si momentálne nemôžete dovoliť? Vysvetlite mu, prečo je to tak a ponúknite mu alternatívu.
Niekedy je tiež nutné dieťaťu ukázať, že nechcete, aby určitú vec robilo. Je však dôležité povedať mu prečo.
Hranice bez kriku a bitky
Dieťa hľadá mantinely svojho správania a tieto mantinely si vytvára podľa toho, ako mu ich určíte vy - vývoj jeho vzdorovitého obdobia tiež závisí od toho, aký má temperament, charakter, osobnosť, alebo aj od vášho prístupu.
Vy musíte dieťaťu ukázať hranice, ale s množstvom lásky.
Aj pravidlá sa dajú stanoviť s láskou a bez kriku.
Dieťa by malo jasne vedieť, počuť a vnímať, že požiadavky rodičov sú nemenné.
Rodičia preto musia postupovať jednotne - len ťažko zabránite chvíľam vzdoru, ak bude každý rodič hovoriť niečo iné.
Určite pevné hranice - keď poviete áno, bude to znamenať áno, nie niečo medzi tým.
Dieťa za vzdorovité správanie v žiadnom prípade netrestajte - aj tak to nepomôže.
Nepristupujte k fyzickým trestom, vyhrážkam ani ponižovaniu. Takéto reakcie môžu zvýšiť napätie a dieťa nenaučia, ako svoje emócie zvládať.
Čo robiť po záchvate, aby sa dieťa učilo zvládať emócie
Dieťa sa musí naučiť zvládať seba samé.
Učte sa s deťmi nové zručnosti a chváľte ich pri každom malom úspechu.
Deti bude potrebovať trpezlivý prístup rodičov, aby sa naučilo pomenovať svoje emócie a narábať s nimi.
Dieťaťu môžete pomôcť slovami, ktoré pomenúvajú jeho stav: hnev, sklamanie, strach, únavu alebo smútok.
Dôležité je byť neoblomný a pevný, ale najmä utvrdzovať tieto deti v tom, že ich nadovšetko milujeme.
Mnohé deti sa hádajú, trucujú, neposlúchajú, lebo jednoducho skúšajú, aké pevné sú naše hranice a kam až môžu zájsť.
Hysterický záchvat verzus záchvat plaču
Hysterický záchvat sa niekedy prejavuje plačom, no to automaticky neznamená, že každý záchvat plaču je aj záchvatom hnevu.
Záchvat hnevu sa často objaví po zákaze, odmietnutí, prerušení hry alebo v situácii, keď dieťa nedostane to, čo chce.
Niekedy majú deti záchvat plaču po zobudení a časté sú aj záchvaty plaču u detí v noci.
Príčinou je najčastejšie zlý sen či dokonca nočný des, teda skutočná diagnóza, počas ktorej môže záchvat plaču trvať aj hodinu.
Pri záchvate hnevu dieťa zvyčajne protestuje proti situácii alebo hranici. Pri záchvate plaču môže ísť o strach, bolesť, zlý sen, hlad, smäd, únavu alebo nadmerné množstvo podnetov.
Ako reagovať na záchvat plaču
Dieťa, ktoré má záchvat plaču, sa niekedy nedokáže ani nadýchnuť, čo môže byť v prípade dlhotrvajúceho záchvatu život ohrozujúce.
Mnohí rodičia skončia s plačúcimi deťmi na detskej pohotovosti, a to hlavne vtedy, keď deti sčervenejú alebo sú až fialové a lapajú po dychu.
Ešte predtým, ako sadnete do auta a vyberiete sa hľadať lekársku pomoc, sa pokúste identifikovať, prečo vlastne vaše dieťatko plače.
- Sníval sa mu zlý sen?
- Zľaklo sa niečoho?
- Je hladné?
- Bolí ho niečo?
- Chce niečo?
- Je unavené?
- Zažilo príliš veľa podnetov a je prestimulované?
Ak záchvat plaču spustilo niečo, čo dokážete vyriešiť aj bez lekárskej pomoci, pokúste sa nájsť riešenie.
Niekedy pomôže dlhé, pevné objatie, počas ktorého zhlboka dýchate. Sú však deti, ktoré počas záchvatu plaču dotyk neznesú.
Uistite dieťa, že je v bezpečí, že ste pri ňom a nikam neodchádzate.
Môžete sa ho opýtať, prečo plače, ale drobec vo veku batoľaťa vám zrejme nebude pomedzi vzlyky vedieť odpovedať.
Namiesto toho sa pýtajte otázky, na ktoré dokáže dieťa prikývnuť.
- Si hladný?
- Si smädný?
- Chceš si sadnúť?
- Bolí ťa niečo?
- Bojíš sa?
Ak má dieťa ťažkosti s dýchaním, modrie, nereaguje, má nezvyčajnú ochabnutosť alebo máte obavy o jeho bezpečie, vyhľadajte okamžitú lekársku pomoc.
Vývin 30-mesačného dieťaťa a záchvaty hnevu
Obdobie medzi 24 a 36 mesiacmi je obdobím rýchleho rastu.
Ak pochopíte tieto míľniky, môžete lepšie podporiť vývoj, nezávislosť a tvorivosť vášho batoľaťa.
Reč a komunikácia
V 30 mesiacoch sa vaše dieťa pravdepodobne stáva zručnejším v používaní náčinia.
Batoľatá sú prirodzenými imitátormi. V tomto veku môžu začať napodobňovať vaše slová a činnosti a osvojiť si približne 200 slov vo svojej slovnej zásobe.
Je to kritické obdobie, keď rodičia musia modelovať pozitívny jazyk a správanie, pretože batoľatá rýchlo absorbujú to, čo pozorujú.
V 2,5 roku deti s nižšou zásobou slov majú aktívnu slovnú zásobu 200 - 300 slov, používajú jednoduchú gramatiku, skladajú jednoduché súvetia a stále používajú detský žargón.
Deti s vyššou aktívnou zásobou slov majú aktívnu slovnú zásobu až trojnásobnú, vie riadne skloňovať a časovať a seba označujú ako "ja".
Chyby väčšiny detí: stále šušlajú, prehadzujú hlásky v slovách a môžu prehadzovať slovosled.
Ak čítate deťom knižky a zámerne vyberáte detskú literatúru so zložitejšou slovnou zásobou, bude sa pravdepodobne vývoj reči u vášho dieťaťa rozvíjať rýchlejšie.
Deti v tomto veku milujú tzv. "jazykové rituály" ako je počúvanie rovnakého príbehu stále dokola.
Buďte teda trpezliví, ak dieťa bude vyžadovať čítať stále rovnakú rozprávku na dobrú noc.
Jemná a hrubá motorika
V období medzi 25. až 30. mesiacom veku už vaše dieťatko zvláda jazdu na trojkolke alebo bicykli s postrannými kolieskami, dokáže navliekať koráliky na špagát, obliecť a vyzliecť si nohavice, alebo si rozopnúť kabátik, čo ešte pred časom bolo len ťažko predstaviteľné.
Do dovŕšenia 2,5 roka by malo vaše dieťa dokázať poskakovať znožmo, pričom sa dokáže odraziť od zeme a vyskočiť do vzduchu.
Dieťa vo veku 2,5 roka je dostatočne stabilné. Nerobí mu problémy prekonávať najrôznejšie prekážky na vonkajších ihriskách, dokáže niesť rozbitný predmet bez toho, aby spadlo.
Vie chodiť po špičkách aj po pätách.
Do veku 2,5 roka by malo dieťa zvládnuť také jemné pohyby, ako je napr. navliekanie korálikov na povrázok, prestrkovanie povrázku cez dierky, prevliekanie gombíka cez gombíkovú dierku.
Vaše dieťa teda dokáže rozopnúť kabátik alebo obliecť a vyzliecť si nohavice.
Pri hre s kockami by malo byť dieťa schopné postaviť vežu z 8 kociek, alebo postaviť vlak z 3 kociek bez komína, tj. postaviť niekoľko kociek za seba ako vagóniky.
Samostatnosť a potreba rozhodovať
V tomto štádiu sú batoľatá zvedavejšie na svet okolo seba a začínajú prejavovať svoju nezávislosť.
Vo veku 24 mesiacov sú batoľatá často istejšie vo svojej pohyblivosti. Môžu začať chodiť a behať, hoci ich smer nemusí vždy zodpovedať vašim očakávaniam.
Vo veku takmer troch rokov môže vaše batoľa prejavovať svoju nezávislosť a vyjadrovať túžbu postarať sa o seba.
Môže trvať na tom, aby si samo umývalo zuby alebo sa obliekalo, niekedy aj zábavným spôsobom.
Očakávajte, že vaše batoľa bude vyjadrovať silné názory na rôzne témy, od výberu oblečenia až po činnosti, ktorým sa chce venovať.
Osobnosť vášho dieťaťa je už zreteľná. Všetko čo robí, je pre neho testom k poznaniu úspechu, schopností a možností, poznaniu samého seba prostredníctvom toho, čo je už schopné samostatne a úspešne urobiť.
Pomocník každým centimetrom
Bude sa snažiť vám všemožne pomáhať a mnohokrát aj v činnostiach, ktoré sú pre neho nebezpečné (napr. čistenie a krájanie zemiakov).
V každej takejto situácii by sme mali prispôsobiť činnosť dieťaťu, bez toho aby sme ho od činnosti odrádzali.
Dieťa bude šťastné, že je plnohodnotným pomocníkom a zároveň nebude strácať záujem a vždy ponúkne svoju pomoc.
Úspech je pre dieťa v tomto období podstatný, najmä pre zlepšovanie zručností, posilňuje pocit hrdosti a uspokojenia.
Bude tiež schopné konať samo za seba.
Každodenné stratégie na pokojnejšie dni
Vytvorenie podporného prostredia je dôležité pre skúmanie a učenie.
- Poskytnite príležitosti na hru: zabezpečte batoľaťu prístup k rôznym hračkám a aktivitám, ktoré podporujú fyzický, kognitívny a sociálny rozvoj.
- Zvážte skladačky, stavebnice a výtvarné potreby.
- Podporujte sociálne interakcie: Organizujte herné skupiny alebo prihláste dieťa do skupinových aktivít, aby ste podporili sociálne zručnosti a priateľstvá.
- Podporujte zdieľanie, striedanie a kooperatívnu hru.
- Modelujte pozitívne správanie: deti sa učia napodobňovaním.
- Všímajte si svoj jazyk a konanie, prejavujte láskavosť, úctu a efektívnu komunikáciu.
- Zavedenie rutiny: Dôsledná denná rutina môže pomôcť vášmu batoľaťu cítiť sa bezpečne a pochopiť, čo môže očakávať.
- Patrí sem čas na jedenie, spánok a hranie.
- Ponúknite možnosti: Umožnite batoľaťu rozhodovať o oblečení, občerstvení alebo aktivitách.
Záchvatom hnevu môže pomôcť predchádzať aj primerane nastavený denný režim, dostatok spánku, pravidelné jedlo a čas na voľnú hru.
Hry pre dieťa nepredstavujú len zábavu. Ukazujte, rozprávajte, zapojte dieťa do všetkého, čo robíte.
V 30 mesiacoch sa rozvíja predstavivosť vášho batoľaťa. Môže začať rozprávať príbehy, či už o rozprávkach alebo vymyslených scenároch.
Zapojenie sa do imaginatívnej hry môže podporiť kreativitu a kognitívny rozvoj.
Poskytovanie kreatívnych možností môže pomôcť rozvíjať ich umelecké zručnosti a posilniť ich nápaditú hru.
Kedy vyhľadať pomoc
Občasné záchvaty hnevu zvyčajne neznamenajú vážny problém. Sú len ďalšou rodičovskou výzvou, ktorá vás môže ako rodičov posilniť.
Záchvaty hnevu zvyčajne sprevádzajú len určité vekové obdobia.
Odbornú pomoc je vhodné vyhľadať, ak sú záchvaty veľmi časté, neprimerane dlhé, výrazne sa zhoršujú, dieťa pri nich pravidelne ubližuje sebe alebo iným, prípadne ak máte obavy o jeho vývin, reč, správanie alebo celkové zdravie.
Porozprávajte sa s pediatrom aj vtedy, ak máte podozrenie, že za záchvatmi môže byť bolesť, choroba, porucha spánku alebo výrazná zmena v rodine.
Ak dieťa počas záchvatu nedýcha, modrie, nereaguje alebo sa vážne zraní, vyhľadajte okamžitú lekársku pomoc.
Najmä pri záchvate plaču s problémami s dýchaním nie je vhodné spoliehať sa iba na to, že prejav sám odznie.
Čomu sa pri záchvate vyhnúť
- Najmä nekričať, nezvyšovať hlas, nevracať hnev inou formou.
- Dieťa za vzdorovité správanie v žiadnom prípade netrestajte - aj tak to nepomôže.
- Nedávajte dieťaťu po zadku.
- Nesnažte sa záchvat zastaviť vyhrážkami alebo ponižovaním.
- Nepovoľte násilnému správaniu voči iným ľuďom.
- Nesnažte sa záchvatom zúrivosti predchádzať tým, že dieťaťu vždy vyhoviete.
- Nevysvetľujte dlho v okamihu, keď je dieťa úplne zahltené emóciami.
Nesnažte sa záchvatom zúrivosti predchádzať tým, že dieťaťu vždy vyhoviete. Neprospelo by to ani jemu samotnému, ani vám a dieťa by si tým menej so sebou vedelo dať rady.
Rodičia mu však nijako nepomôžu naučiť sa s emóciami správne pracovať, ak si pred jeho zúrivosťou netrúfajú odporovať.
Prečo je dôležitá rovnováha medzi láskou a hranicami
Niektorí rodičia sú takí vyvedení z miery zúrivosťou svojho dieťaťa, že si ani netrúfajú mu odporovať.
Dieťa tak oprávnene nadobúda dojem, že si môže robiť čo chce a je centrom vesmíru.
Na druhej strane hrozí riziko, že dieťa bude odmalička iba bité a bude neustále počúvať, aké je zlé, nevychované a ako ho rodičia nemajú radi.
Práve z nich totižto môžu vyrásť ľudia, ktorí sa budú báť presadiť si svoj názor a každý ich bude len využívať.
Alebo na druhej strane z nich môžu vyrásť arogantní egocentrici, to vtedy, keď nedostanú hranice a naučia sa, že sa ich vôľa vždy uskutoční a druhí im ustúpia.
Dieťa potrebuje hranice aj bezpodmienečnú lásku. Tieto dve veci sa navzájom nevylučujú.
Vydržte, obdobie vzdoru prejde!
