Povinnosť dokŕmiť dieťa v pôrodnici: kedy je dokrmovanie potrebné a aké máte možnosti

Mnoho žien má obavy a otázky týkajúce sa podpory dojčenia v pôrodniciach a toho, ako sa vyhnúť zbytočnému dokrmovaniu detí umelým mliekom.

Väčšina detičiek žiadne dokrmovanie nepotrebuje. Na zdravotné indikácie je len veľmi málo dôvodov. Niekedy sa však stane, že bábätko dokrmovať skutočne treba, najmä ak si to vyžaduje jeho zdravotný stav.

Čo znamená dokrmovanie v pôrodnici

Dokrmovanie je podanie inej výživy okrem dojčenia, najčastejšie umelého mlieka, vlastného odstriekaného materského mlieka, darovaného materského mlieka alebo v niektorých situáciách glukózy.

Pôrodnice na základe zdravotného stavu novorodenca podajú umelé mlieko (UM) alebo darované materské mlieko, ak dieťa vykazuje dehydratáciu, výrazný úbytok hmotnosti alebo žltačku.

Nemocnica môže napriek tomu podať UM pri objektívnej potrebe.

Dieťa sa môže dokŕmiť aj bez súhlasu matky len vtedy, ak je na to medicínsky dôvod a matka nemôže dať súhlas - napríklad matka spí po celkovej anestéze po pôrode cisárskym rezom a dieťa má nízku hladinu cukru v krvi.

V tomto prípade je podanie formuly („umelého“ mlieka) formou liečby, ktorá by sa nemala odkladať, pretože nízka koncentrácia glukózy v krvi môže nepriaznivo ovplyvniť funkciu mozgu dieťaťa.

Súhlas matky sa nevyžaduje vtedy, ak ide o stav ohrozujúci život.

Je matka povinná súhlasiť s umelým mliekom?

Matka môže vopred zapísať požiadavku do porodného plánu a pri prijatí ju nahlásiť personálu, no nemocnica má povinnosť podať UM alebo inú výživu, ak dieťa dehydruje, výrazne chudne (v diskusii spomenuté >10 %), alebo má závažnú žltačku.

Podľa „Charty práv pacientov“ matka má právo na informácie a personál je povinný ju informovať o všetkom.

V prípade, že sa podáva formula z dôvodu nedostatku mlieka u matky, matka je informovaná ošetrujúcim lekárom a sestrou a poučená je aj o dôvode takéhoto postupu.

Matka sa môže obrátiť na vedúceho lekára alebo primára oddelenia, prípadne v čase pohotovostnej služby na službukonajúceho lekára.

Postup pri odmietnutí navrhovanej liečby alebo zákroku je charakterizovaný v zákone 576/2004 Z.z..

„Ak zákonný zástupca odmietne dať informovaný súhlas, poskytovateľ môže dať návrh na súd, ak je to v záujme osoby nespôsobilej dať informovaný súhlas, ktorej sa má zdravotná starostlivosť poskytnúť.

V tomto prípade súhlas súdu s poskytnutím zdravotnej starostlivosti nahrádza informovaný súhlas zákonného zástupcu.

Do rozhodnutia súdu možno vykonávať len také zdravotné výkony, ktoré sú nevyhnutné na záchranu života tejto osoby.

Dokrmovanie bez vedomia matky

Na druhej strane veľa žien po návrate z pôrodnice hovorí, že im dieťa dokŕmili bez ich vedomia.

Napríklad po cisárskom reze im ho síce priniesli „na kojenie“, ale dieťa bolo dokŕmené, spalo, prípadne mu práve vyšla nejaká „grcka“ z ústočiek - a mamino mlieko to nebolo…

Oficiálne nie.

Dokrmovať sa smie len po ordinácii lekára.

Dokrmovať sa smie len po ordinácii lekára, a to v prípadoch napr. keď má dieťa nízku glykémiu, je hypotrofické, u matky je slabá prípadne žiadna laktácia… o tomto rozhoduje neonatologička.

Ak chce dokŕmiť dieťa matka, lekár by mal byť o tom upovedomený a ak povolí, tak sa dieťa smie dokŕmiť.

V prípade potreby má byť matke vysvetlený dôvod dokrmovania, použitá výživa, jej množstvo aj spôsob podania.

Čo môže matka urobiť ešte pred pôrodom

Je dôležité aktívne sa pripraviť na dojčenie ešte pred pôrodom.

• Čítajte literatúru a články na internete, rozprávajte sa s kamarátkami, ktoré úspešne dojčili.
• Vyhľadajte kurz prípravy na dojčenie vo vašom okolí alebo požiadajte laktačnú poradkyňu o individuálnu konzultáciu.
• Zapíšte svoje želanie týkajúce sa dokrmovania do porodného plánu.
• Pri prijatí do pôrodnice o svojom želaní informujte personál.
• Zistite si, či pôrodnica podporuje kontakt koža na kožu a rooming-in.
• Vyberte pôrodnicu so zázemím pre rooming-in a podporu dojčenia.
• Majte sprevádzajúcu osobu, ktorá bude pri vás trvať na prianiach.

Matka má právo na túto informáciu vopred, počas predpôrodnej prípravy.

Podľa môjho názoru to môže byť jedným z rozhodujúcich faktorov pre rozhodnutie, v ktorej pôrodnici chce mama svoje dieťa porodiť.

Prečo sú prvé hodiny po pôrode dôležité

Dieťa by malo dostať príležitosť na dojčenie hneď po pôrode.

To znamená, že si matka položí bábätko na svoj nahý hrudník.

Aj výskumy potvrdzujú, že deti, ak sa im dá šanca, sa v prvej hodiny až dvoch po pôrode dokážu samy priplaziť k prsníku, dokážu sa prisať a začať sa dojčiť.

Tento proces môže trvať hodinu a dlhšie, avšak matke a dieťaťu by sa tento spoločne strávený čas dopriať mal, aby sa mohli vzájomne spoznávať.

Deti, ktoré sa samy prisajú, majú potom oveľa menej problémov s dojčením.

Kontakt koža na kožu po pôrode predstavuje základný bod prevencie problémov s dojčením.

Ak má matka svoje dieťa dojčiť, potrebujú byť v prvých hodinách a dňoch po pôrode spolu.

Matka a dieťa by mali byť v izbe spolu v kontakte koža na kožu.

Na separáciu matky od dieťaťa nie je absolútne žiadny vedecký dôvod, a to ani na krátku dobu.

Pre zdravého novorodenca je najideálnejší spôsob starostlivosti rooming-in, kedy je dieťa hospitalizované v jednej izbe spolu s matkou.

Niektoré oddelenia preferujú rooming‑in a časté prikladanie.

Matky a deti by mali byť povzbudzované spať spoločne už v nemocnici.

Je známa skutočnosť, že spánok dieťaťa na spoločnom lôžku s rodičmi zvyšuje pravdepodobnosť vzniku syndrómu náhleho úmrtia.

Z dôvodu vyššej bezpečnosti pre novorodenca je preto vhodné, aby malo dieťa vlastnú postieľku.

Ak oddelenie postieľku pri posteli matky nemá k dispozícii, môže, ale nemusí súhlasiť so starostlivosťou v systéme rooming-in.

Dojčenie na požiadanie nie je dôkazom nedostatku mlieka

Áno, v prvé hodiny a dni po pôrode je mlieka málo, no treba vedieť, že toto málo dieťatku stačí, pretože má veľmi malý žalúdok.

Ale to málo potrebuje dostávať 10 - 12 razy do dňa (proste na požiadanie).

Je úplne normálne, že dieťa pije aj 12-15x za deň a dojčenie trvá 20-40 minút.

V obdobiach rastových špurtov 3. a 6. týždeň, 3. a 6. mesiac, môže dieťa vyžadovať častejšie dojčenie aj 12-15x za deň, čo nie je prejavom nedostatku či kvality materského mlieka.

Dieťa dáva najavo, že je pripravené na kŕmenie, už dlho pred tým, ako začne plakať.

Môže sa napríklad zmeniť jeho dýchanie alebo sa môže začať naťahovať.

Dieťa, ktoré už určitý čas plakalo pred tým, ako sa mohlo začať dojčiť, môže prsník odmietnuť, aj ak je vyhladnuté.

Dojčenie podľa časových harmonogramov a v obmedzených časových intervaloch je dnes už odborne prekonaná a dojčenie dokázateľne poškodzujúca praktika.

Dieťa nie je dôvod obmedzovať z hľadiska času, ktorý strávi na prsníku.

Dojčenie podľa potrieb dieťaťa znamená žiadne obmedzenia v dĺžke a frekvencii dojčenia.

Správne prisatie môže dokrmovaniu predísť

Kľúčom k úspešnému dojčeniu je, aby sa dieťa správne prisalo.

Dieťa, ktoré sa prisaje správne, má šancu dostávať dostatok mlieka.

Dieťa, ktoré sa dobre neprisaje, má oveľa väčšie ťažkosti pri získavaní mlieka, hlavne, ak je ho málo.

Nesprávne prisatie môže spôsobiť, že sa bábätko nedostane k mlieku, ktoré je v prsníku k dispozícii.

Ak sa dieťa prisaje nesprávne, môže dojčenie spôsobovať matke bolesti bradaviek.

A ak sa dieťaťu nedostáva dostatok mlieka, väčšinou ostáva na prsníku dlhú dobu, čím sa predlžuje a zhoršuje bolesť matky pri dojčení.

Pred tým, než odídete z nemocnice, by vám mali ukázať, ako je dieťa prisaté správne, kedy naozaj dostáva mlieko z prsníka a ako zistiť, či dostáva mlieko z prsníka.

Ak opúšťate nemocnicu a neviete o tomto nič, rýchlo sa obráťte na skúsenú laktačnú poradkyňu.

Niekedy zdravotnícky personál presviedča matku, že ak je pre ňu dojčenie bolestivé, prisatie nie je dobré a matka by mala dieťa dať z prsníka dolu a skúsiť ho prisať znova.

Toto nie je správny postup.

Keď už je dieťa prisaté, tak je možné prisatie zlepšiť priamo počas dojčenia.

Bolesť obvykle ustúpi a dobré prisávanie by sa malo trénovať na druhom prsníku alebo pri nasledujúcom dojčení.

Odťahovanie dieťaťa z prsníka a snaha o opätovné prisávanie dieťaťa len znásobuje bolesť a poškodenie.

Dieťa, ktoré sa prisaje nesprávne, môže mať boľavé bradavky a prijímať menej mlieka, než je dostupné.

Ako podporiť laktáciu v prvých dňoch

Prsníky, z ktorých dieťa pravidelne nepije a neodoberá mlieko, po čase „vyhodnotia“ situáciu tak, že v prvých dňoch tvorba dostatočne nestúpne.

Neskôr sa tvorba mlieka dokonca zníži.

Dokrmovaniu sa väčšinou dá vyhnúť tým, že sa dieťa správne sa prisaje na prsník, a tak získa všetko dostupné mlieko.

Ak však dieťa trávi na prsníku veľa času bez pitia, je potrebné zaistiť, aby aj v prvých dňoch výdatne pilo z prsníka.

Nájdite si pomoc, ktorá vám pomôže napraviť prisatie dieťaťa a používajte techniku stláčania, aby dieťa získalo viac mlieka.

Stláčanie v prvých dňoch veľmi dobre pomáha tomu, aby začalo dobre tiecť mlieko.

Časté prikladanie, rooming‑in a odsávanie (ručné alebo elektrické) sú štandardné odporúčané spôsoby na podporu nabehnenia laktácie.

Za určitých raritných okolností nie je možné začať včas s dojčením - vtedy začnite čo najskôr po pôrode odstriekavať materské mlieko.

Odstriekať po dojčení nie je nutné, len v prípade prebytku mlieka v prsníkoch.

Aké sú možnosti dokrmovania bez fľaše

Na dokrmovanie sú vydané štandardy, dokrmujeme lyžičkou, striekačkou, pohárikom, po prste hadičkou alebo fľašou.

To už je na tom ktorom zdravotníckom zariadení, ako to tam majú zavedené.

Ako náhradné postupy pri dokrmovaní nemocnice používajú podávanie materského mlieka z mliečnej banky, kŕmenie zo striekačky alebo sondou a monitorovanie váhy a močenia.

V praxi sa používa podávanie mlieka zo striekačky, kŕmenie sondou (nasogastricky), podávanie materského mlieka z mliečnej banky a v niektorých prípadoch glukóza.

Spôsob dokrmovania by mal byť už jasný - niečím iným, než fľašou.

Nie i toto nie je vždy pravidlom.

V slovenských pôrodniciach sa však bábätko často vracia domov už s dokrmovaním, väčšinou fľašou s cumľom, občas so striekačkou.

Dokrmovanie priamo na prsníku

Bábätko, ktoré sa na prsník správne prisáva i dojčí, je ideálne dokrmovať na prsníku pomocou hadičky a zásobníka.

Neexistuje lepšia alternatíva.

Ak sa bábätko správne prisáva a cievka sa zavedie správne, bábätko netuší, že je na prsníku dokrmované.

Ak bábo pije prsník i cievku, vypije z prsníka mliečko, ktoré by za inej situácie nevypilo - vďaka reflexnému spúšťaniu mliečka stimuláciou bradavky.

Prsníky budú lepšie a častejšie vyprázdnené - odozva príde čoskoro v podobe zvýšenej produkcie mliečka.

Bábätko je vďaka cievke na prsníku oveľa dlhšie spokojné a aktívne saje.

Zároveň bábätko vypije dokrm, ideálne materské mlieko z laktačnej banky.

Prečo nie je dokrmovanie mimo prsníka - či už pohárikom, lyžičkou, striekačkou, fľašou to isté?

Pretože bábo i mamička sa dojčiť učia dojčením.

Pretože prsníky v opačnom prípade netušia, že majú tvoriť viac mliečka.

Kŕmenie po prste, pohárikom alebo lyžičkou

Bábätko, ktoré sa na prsník neprisáva, sa musí dokrmovať mimo prsníka.

Kŕmenie po prste cievkou je spôsob, ktorý sa najviac podobá saniu z prsníka.

Je to spôsob, ktorým sa bábätko učí prisávať.

Kŕmenie pohárikom či lyžičkou je aj pre novorodenca celkom jednoduché.

Pri kŕmení však mliečko do pusinky nenalievame.

My len priložíme plnú lyžičku či pohárik k spodnej pere a bábo si vysunie jazýček nad spodnú peru a bude mliečko lízať ako mačiatko.

Prečo môže fľaša skomplikovať dojčenie

Deťom by sa nemali dávať umelé náhrady prsníka.

„Zmätenie cumlíkom alebo fľašou“ existuje.

Dieťa prijme čokoľvek, čo mu poskytuje rýchly tok tekutiny, a bude odmietať kŕmenie, ktoré mu ho neposkytne.

Preto v prvých dňoch, ak dieťa dostane fľašku, z ktorej mlieko rýchlo tečie, začne dieťa uprednostňovať fľašku.

Zmätenie fľašou či cumlíkom zahŕňa množstvo problémov vrátane toho, že dieťa potom nie je schopné prisať sa na prsník tak dobre, ako by mohlo, a tak nezískava toľko mlieka, koľko by mohlo, prípadne má matka potom boľavé bradavky.

Fakt, že dieťa je schopné piť aj z prsníka, aj z fľašky, neznamená, že fľaša nemá negatívny vplyv.

Načo teda používať fľašu v prípade, že dieťa potrebuje byť dokrmované, keď v súčasnosti už existujú iné spôsoby?

Niektoré rodičky tvrdia, že krátkodobé dokrmovanie UM v pôrodnici neznamená skončenie dojčenia a mnohé dojčili dlhodobo aj po UM; iné rodičky tvrdia, že dokrmovanie fľašou znižuje prisávanie a viedlo k trvalému prechodu na UM.

Rozhodujúci je spôsob dokrmovania, frekvencia prikladania a podpora laktácie.

Čím sa v pôrodnici dokrmuje

Oficiálne však na dokrmovanie používajú glukózu, niekde i materské mlieko od iných žien, ktoré sa práve nachádzajú na oddelení a majú viac mlieka, než stihne spotrebovať ich dieťa.

Inde zase ako prvú voľbu používajú umelé mlieko.

Niektoré pôrodnice majú prístup k mliečnej banke a podávajú odsaté materské mlieko od iných žien.

Najlepšie je dokrmovať vlastným odstriekaným mliekom.

Ideálne materským mliečkom z laktačnej banky.

Umelé mlieko takmer nikdy nie je potrebné v prvých pár dňoch.

Dokrmovanie vodou, glukózou alebo umelým mliekom je len potrebné len v mimoriadnych situáciách.

V prvých 6 mesiacoch, aj v horúcom počasí, nie je nutné dieťaťu podávať iné tekutiny ako materské mlieko, napríklad čaj, vodu alebo džús.

Môžu byť naopak zdrojom kontaminácie či alergénov a ich podanie nie je pre dieťa v čase dojčenia vhodné.

Čo robiť, ak sa laktácia spustí neskôr

Ak sa laktácia spustí neskôr, v nemocnici vám zvyčajne poskytnú UM alebo donor MM na preklenutie a sledujú sa váha a stolicovanie dieťaťa.

Niektoré príspevky poukazujú, že nemocnice nemusia pustiť domov rodinu, ak dieťa nepriberá dostatočne.

V prvé hodiny a dni po pôrode je mlieka málo, no toto málo dieťatku stačí, pretože má veľmi malý žalúdok.

Časté dojčenie v tomto období samo osebe nie je prejavom nedostatku či nízkej kvality materského mlieka.

Ak vám niekto hovorí, že treba dokrmovať bez toho, aby vás videl dojčiť, spýtajte sa radšej niekoho, kto vie, o čom hovorí.

Pre dokrmovanie existujú skutočné indikácie len veľmi zriedkavo.

Často je však odporúčané neodôvodnene alebo len z pohodlnosti zdravotníckeho personálu.

Práva matky pri vyšetrení a hospitalizácii dieťaťa

V súčasnosti u nás žiadne záväzné opatrenie, alebo zákonná úprava, ktorá by sa týkala nepretržitej prítomnosti matky pri dieťati počas hospitalizácie v pôrodnici, neexistuje.

Ak by sme vychádzali z „Charty práv hospitalizovaného dieťaťa“, dieťa má právo na rodičov i aktívnu účasť rodičov na hospitalizácii, v dokumente však nie sú špecifikované ďalšie podrobnosti.

Pacient má právo využívať podporu svojej rodiny a priateľov počas poskytovania zdravotnej starostlivosti pri dodržiavaní podmienok ustanovených zdravotníckym zariadením.

V mnohých zdravotníckych zariadeniach ale existujú objektívne dôvody ktoré neumožňujú neobmedzený pobyt matky pri dieťati.

Zvyčajne ich zohľadňuje vnútroorganizačný poriadok daného ústavného zariadenia, s ktorým sú pacienti oboznámení a sú povinní ho dodržiavať.

V súlade s ustanovením § 420 Občianskeho zákonníka, je počas hospitalizácie za zdravotný stav, liečbu i bezpečnosť pacienta - aj novorodenca, zodpovedné zdravotnícke zariadenie.

Vzhľadom na neexistujúcu právnu úpravu, matka nemá zákonné právo vyžadovať nepretržitú hospitalizáciu spolu s dieťaťom a zdravotnícke zariadenie má právo odmietnuť, pretože je za novorodenca zodpovedné a nemá k dispozícii vhodné podmienky na takýto druh starostlivosti.

V prípade, ak personál novorodeneckého oddelenia zoberie na krátku dobu dieťa matke za účelom vyšetrenia alebo ošetrenia, vždy má matke vysvetliť dôvod a dohodnúť sa s ňou na ďalšom postupe.

Matka má právo zúčastniť sa pri vyšetrení novorodenca.

Vykonanie niektorých skríningových vyšetrení novorodenca upravujú odborné usmernenia MZ SR, preto sú tieto vyšetrenia „povinné“.

Ide o odber krvi na vyšetrenie suchej kvapky na zistenie niektorých vrodených endokrinných a metabolických ochorení, skríning kongenitálnej katarakty a skríning sluchu.

Povinný je aj skríning dysplázie bedrových kĺbov.

Mnohé z týchto vyšetrení sa vykonávajú priamo v izbe, kde je dieťa s matkou hospitalizované.

V prípade novorodeneckej žltačky, ak je indikovaná liečba modrým svetlom (fototerapia), je potrebné monitorovanie dieťaťa a jeho sledovanie zdravotníckym personálom.

Dôvodom je skutočnosť, že fototerapia, tak ako každý liečebný postup, má aj nežiaduce účinky, a preto sa zvyčajne realizuje na novorodeneckom oddelení.

Aj v tomto prípade je nevyhnutná komunikácia s matkou.

Čo robiť pri nesúhlase alebo nejasnostiach

Ak matka nevie, prečo bolo dieťa dokŕmené, môže požiadať o vysvetlenie ošetrujúceho lekára alebo sestry.

Matka sa môže obrátiť na vedúceho lekára alebo primára oddelenia, prípadne v čase pohotovostnej služby na službukonajúceho lekára.

Pri rozhovore je vhodné zistiť:

• aký bol konkrétny medicínsky dôvod dokrmovania;
• aký typ výživy dieťa dostalo;
• aké množstvo bolo podané;
• akým spôsobom bolo dokrmovanie vykonané;
• či bolo dokrmovanie zapísané v zdravotnej dokumentácii;
• ako bude podporované ďalšie dojčenie;
• či je možné použiť vlastné alebo darované materské mlieko;
• či možno namiesto fľaše použiť inú metódu.

Ak situácia vyžaduje dokrmovanie, mal by byť podaný pomocou laktačnej pomôcky na prsníku, nie pohárikom, po prste, striekačkou alebo fľašou.

Ak sa dieťaťu nedostáva dostatok mlieka, treba najskôr posúdiť prisatie a efektívnosť dojčenia.

Realita podpory dojčenia v slovenských pôrodniciach

Až 98 % žien prichádza do pôrodnice s túžbou dojčiť svoje bábätko.

Je smutné, že 92 % z nich zažije problémy s dojčením už v prvom týždni po pôrode - teda ešte v pôrodnici.

Titul „nemocnica baby-friendly“ bol dlhé roky na Slovensku vnímaný ako záruka kvality a podpory dojčenia.

Táto iniciatíva WHO a UNICEF-u sa týka jedine a výlučne dojčenia.

Nemocnica „baby-friendly“ znamená podporu a pomoc v dojčení.

Nemocnica „baby-friendly“ sa NETÝKA pôrodu, personálneho obsadenia, budovy či materiálneho vybavenia, priateľskosti personálu ani správania personálu pri pôrode, izieb, záchodov, počtu postelí v izbách, stavebných úprav, kachličiek, čistoty ani žiadnych iných vecí okrem DOJČENIA.

Ženy dúfali, že ak idú rodiť do nemocnice s titulom baby-friendly, dostanú správnu podporu a pomoc pri dojčení, pretože sa domnievali, že titul je garanciou kvality podpory dojčenia.

Prieskum o podpore dojčenia v slovenských nemocniciach však ukázal, že je úplne jedno, či nemocnica má titul baby-friendly alebo ho nemá.

Pre úspešné dojčenie je dôležité, aby žena bola po pôrode v kontakte koža na kožu s dieťaťom, čo nebolo umožnené viac ako 80 % matiek.

Neskôr počas pobytu na šestonedelí viac ako 80 % matiek nebolo povzbudzovaných v kontakte koža na kožu s novorodencom.

Takmer polovica detí je v nemocniciach s titulom baby-friendly dokrmovaná umelým mliekom, hoci štandard by mal byť výlučné dojčenie.

Až štvrtina všetkých detí je dokrmovaná umelým mliekom bez súhlasu a vedomosti matky.

Polovica detí, ktoré boli dokrmované umelým mliekom ho pili z fľaše, hoci nemocnice s titulom baby-friendly nesmú používať na dokrmovanie fľaše a musia ženám vedieť ukázať iné spôsoby dokrmovania.

Informáciu, kam sa majú ohľadne otázok s dojčením matky obrátiť po odchode z pôrodnice, nedostalo viac ako 70 % matiek.

Pri vyhodnotení výsledkov prieskumu po 20 mesiacoch sa ukázalo, že viac ako 30 % žien stále uvádza, že personál im nedokázal poskytnúť účinnú pomoc s dojčením, keď ju potrebovali.

Dokrmovanie detí umelým mliekom už v prvých dňoch po pôrode má stúpajúcu tendenciu.

Pokým v roku 2011 bolo umelým mliekom kŕmených približne 50 % detí narodených cisárskym rezom, v roku 2016 je to až 70 % (63 % v roku 2015).

V marci 2022 bola vydaná správa, ktorá porovnávala podporu dojčenia v rokoch 2018 - 2019 s rokmi 2020 - 2021.

Napriek tvrdeniam ministerstva zdravotníctva nebolo v oblasti podpory dojčenia zaznamenané žiadne zlepšenie.

Nemocnice nespĺňajú žiaden zo sledovaných ukazovateľov ani na 50 %: ženy naďalej nemajú možnosť byť spolu s bábätkom, personál nedokáže pomôcť ženám s dojčením a dochádza k rutinnej separácii.

V prieskume bolo zaznamenané celkové zhoršenie situácie - zvýšil sa počet bábätiek, ktoré sú dokrmované umelým mliekom.

Desať krokov a iniciatíva Baby-Friendly

Iniciatíva BFHI je iniciatívou Svetovej zdravotníckej organizácie, ktorá vznikla na Slovensku v roku 1991.

Jej cieľom bolo od jej vzniku vytvoriť predpoklady pre úspešné dojčenie pre čo najviac novorodencov.

Iniciatíva formulovala 10 praktických krokov, ktoré je potrebné urobiť pre zabezpečenie jej cieľa.

Nemocnice zapojením sa do programu a nasledovaním konkrétnych desiatich krokov k podpore dojčenia môžu pomôcť ženám úspešne a dlhšie dojčiť.

Hoci personál novorodeneckých oddelení si je vedomý všetkých pozitív, ktoré nepretržitý pobyt s matkou pre dieťa prináša, častým limitom sú nevhodné priestorové, alebo iné objektívne podmienky, ktoré nepretržitý pobyt dieťaťa s matkou neumožňujú.

Všetci lekári a sestry pracujúci na novorodeneckých oddeleniach vykonávajú svoju prácu v najlepšom záujme dieťaťa.

V práci rešpektujú prianie matiek a snažia sa im v maximálnej možnej miere vyhovieť.

Ani požiadavky matiek ale nie sú vždy rozhodujúce, ak si zdravotný stav dieťaťa vyžaduje inú výživu alebo liečbu.

Dojčenie, choroba matky a lieky

Dojčenie v prípade ochorenia matky je možné a mlieko sa tak stáva významným zdrojom protilátok pre dieťa.

Existuje len malá skupina liekov, ktorých užívanie sa pri dojčení neodporúča.

Bežné antibiotiká, lieky proti bolesti a teplote dieťa neohrozia.

Väčšina dôvodov na to, aby matky nedojčili, napríklad lieky, ktoré matka potrebuje na svoju liečbu, ako napríklad antidepresíva alebo antibiotiká, však nie sú ozajstným dôvodom na prerušenie alebo oddialenie dojčenia.

V takom prípade dostávate nesprávne informácie.

Ak sa dojčenie dočasne nemôže začať, začnite čo najskôr po pôrode odstriekavať materské mlieko.

Dojčenie počas ďalšieho tehotenstva nepoškodzuje matku, dieťa ani plod.

Dojčenie po prepustení z pôrodnice

Dojčené dieťa by malo byť znovu skontrolované pediatrom v 2.-3. týždni na posúdenie prospievania.

Ak sa dokrmovanie po prepustení pokračuje, spôsob dokrmovania, dávky a frekvenciu treba riešiť s pediatrom alebo skúsenou laktačnou poradkyňou.

Pri dokrmovaní cievkou je vhodné rozdeliť celkový objem dokrmu na rovnomerné malé dávky.

Je lepšie dokrmovať napr. po 30ml zakaždým, ako napr. 3 x po 100ml.

Ak bábo totiž dokŕmime veľkým objemom na jeden raz, na nasledujúce kŕmenie sa prihlási oveľa neskôr.

Bábätku pustíme mliečko z cievky až po prestriedaní prsníkov, nie hneď po prisatí.

Tým predĺžime aktívny čas strávený na prsníkoch.

Čím dokrmovať bábätko po príchode z pôrodnice?

Ideálne materským mliečkom z laktačnej banky.

Čo robiť, ak sa objavia pochybnosti o príjme mlieka:

• vyhľadať skúsenú laktačnú poradkyňu;
• nechať skontrolovať prisatie;
• sledovať váhu a močenie podľa odporúčania pediatra;
• podporovať časté prikladanie;
• podľa potreby odstriekavať materské mlieko;
• prehodnotiť spôsob a množstvo dokrmovania.

Dĺžka dojčenia

Výlučné dojčenie 6 mesiacov je dostatočné pre optimálnu výživu dieťaťa a v dojčení možno pokračovať do 2 rokov aj dlhšie, podľa vzájomných potrieb matky a dieťaťa.

Dlhodobé dojčenie je veľkou výhodou pre zdravie a vývoj dieťaťa a aj pre matku.

Neexistuje žiadny horný limit dĺžky dojčenia a nie sú známe žiadne škodlivé psychologické či vývojové účinky dojčenia dieťaťa vo veku 3 rokov alebo dlhšie.

Približne okolo 6. mesiaca začínajú dojčené bábätká prejavovať záujem o jedlo.

Dojčenie pokračuje ďalej tak ako doposiaľ, spolu so zavádzaním rodinnej stravy.

Dojčenému dieťaťu stačí rodinná strava a dojčenie.

tags: #povinnost #dokrmit #dieta #v #porodnici