Ženy po umelom potrate: psychické prežívanie, možné prejavy a cesta k uzdraveniu

Pracujem so ženami po umelom potrate. Do našej poradne prichádzajú také, ktoré chcú bolestnú skúsenosť potratu vo svojom vnútri riešiť.

Na uliciach, internátoch, školách aj v kostolných laviciach iste žijú svoj život aj tie ženy, ktoré to z nejakého dôvodu neriešia. Možno nevedia, ako na to. Nevedia, komu by to povedali, kam by sa obrátili s prosbou o pomoc. Možno to chcú skryť hlboko vo svojich spomienkach.

Umelé ukončenie tehotenstva môže žena prežívať aj ako oslobodenie alebo uľahčenie. Nie každá žena po potrate trpí psychickými ťažkosťami a nie každá sa k tejto skúsenosti neskôr vracia. Iné ženy však svoje prežívanie neuzavrú ľahko a potrebujú bezpečný priestor, v ktorom môžu hovoriť bez odsudzovania.

Každá žena má vlastný príbeh

Mária sa ozvala 16 rokov po potrate. Zatelefonovala nenápadne do poradne ako náš fanúšik, aby sa poďakovala za našu prácu a medzitým zrazu podotkla, že aj ona potrat zažila a nech povieme ženám, aby to nerobili. Napriek tomu, že má ďalšie deti, toto potratené jej veľmi chýba.

Annu tehotenstvo zastihlo v ťažkých životných okolnostiach. Nefunkčné manželstvo, zdravotné problémy. Dúfala, že po potrate sa znova vráti do starých koľají - práca, starostlivosť o staršie deti, o manžela.

Zuzana bola na potrat dvakrát. „Nedokázali by sme sa o ďalšie dieťa materiálne postarať,“ povedala mi.

Ženy, ktoré prídu a hovoria o svojej bolesti, sú jedinečné, a predsa v mnohom podobné. Podobné v prázdnote, ktorá prišla, keď neprijali svoje dieťa. Podobné v smútku, výčitkách svedomia, preplakaných nociach, hanbe.

Niektoré sú si podobné v citovej otupenosti, chlade a odmeranosti voči svojim blízkym. Každá z tých žien má zároveň svoj vlastný príbeh a okolnosti, ktoré ju viedli k rozhodnutiu ísť na potrat.

Nie vždy sú to egoistické pohnútky typu kariéra, strach o postavu, pohodlie… Často ide o strach pred zdravotnými problémami až smrťou, chudobou, chýbanie bývania, nátlak partnera.

Veľký problém je aj nedostupnosť bývania. Zaznamenávame tiež nárast žien, ktoré majú stabilný život, vzťah, finančné zázemie a zaužívaný životný štýl, no ďalšie dieťa už doň nezapadá.

Ďalšou skupinou sú ženy, ktoré zvažujú potrat zo zdravotných dôvodov. Prichádzajú aj ženy po znásilnení? Prichádzajú, ale je ich málo.

Rozhodovanie často ovplyvňuje strach a tlak okolia

Niektoré ženy obetujú vlastný život, aby priviedli na svet svoje dieťa. Sú ľudia, ktorým hrdinstvo nechýba.

Mám priateľku, ktorá si dieťa nechala, aj keď boli s manželom vo vážnej ekonomickej tiesni a tým, že ostala doma, sa ich finančná kríza mnohopočetnej rodiny ešte na nejaký čas prehĺbila. Potrat však pre nich nikdy nebol možnosťou, rovnako ako pre ďalšie množstvo podobných párov.

Čo ukazuje prax? Spracovávame naše interné štatistiky a z nich vyplýva, že veľké percento žien, ktoré zvažujú potrat alebo ho podstúpia, to robí zo sociálno-ekonomických dôvodov.

Vo väčšine prípadov sa nám ozývajú ženy, ktoré sa rozhodujú pre potrat alebo by si dieťa vyslovene chceli nechať, no majú pocit, že na to nemajú podmienky.

Napríklad pre nedostatok peňazí alebo pre odmietnutie zo strany partnera. Vtedy hľadajú pomoc, aby nemuseli ísť na interrupciu.

Reakcie rodičov a toho, či dokončia školu, sa boja najviac. Niektoré dievčatá majú 16, 17 rokov, sú neplánovane tehotné, tie si bábätko často chcú nechať, ale niektoré sa aj pýtajú na interrupciu a na to, či sa bude dať zatajiť pred rodičmi.

Veľa potratov sa udeje preto, že žena nenájde oporu u svojho partnera alebo rodiny, cíti sa byť na to sama, nepripravená. Chytá ju panika a strach z budúcnosti.

Ak navyše na ňu rodina či partner tlačí, aby šla na potrat, nechá sa ľahko ovplyvniť, pretože nevidí inú možnosť. Ak však nebola s týmto rozhodnutím stotožnená, je vysoké riziko, že ju táto skúsenosť zasiahne viac, ako keby šlo o jej vlastné a dôkladné rozhodnutie.

Ženy, ktoré idú na zákrok, väčšinou nie sú priebojné povahy. Nie sú v sebe vysporiadané s tým, že by šli na zákrok, no podľahnú tlaku okolia.

Nemusí to byť hneď fyzické násilie, ale dajú napríklad na nejaké reči, niekto ich zmanipuluje alebo spochybní ich schopnosti. Preto potom idú na zákrok.

Podľa zahraničných štatistík okolo dvoch tretín žien udáva, že boli nejakým spôsobom dotlačené k zákroku. Takže vedia, že čakajú dieťa, aj sa na začiatku potešia, no potom zistia, že by s ním ostali samy a boja sa, že to nezvládnu.

Aj my máme v poradni svedectvá, že partner ženu k potratu nútil. Napríklad mali dve deti, ona chcela aj tretie a hrozil jej, že ju opustí a podobne.

Aké okolnosti ženy pri rozhodovaní riešia

Pomoc pred rozhodnutím nemusí byť nátlakom

Niekedy sa stane, že sa žena ozve s tým, aby sme jej poradili, kam má ísť na interrupciu. Na takéto ženy môžeme ešte vplývať. Nemôžeme ich presviedčať, ale poskytnúť informácie, argumenty.

Ukazuje sa, že takýmto ženám najviac pomôže povzbudenie, že to zvládnu.

Samozrejme, potom máme aj konkrétne rady, napríklad, že existuje možnosť individuálneho študijného plánu, a teda že škola sa dá dokončiť, že otec dieťaťa je povinný naň prispievať aj v prípade, že nechce, aby sa narodilo, že existujú možnosti núdzového bývania, ak ju rodičia vyhadzujú z domu a podobne.

Povieme im tiež, že môžeme pomôcť materiálnou pomocou od našich darcov. Objasníme aj iné možnosti - adopciu či pestúnsku starostlivosť.

Poskytneme aj iné informácie podľa konkrétnej situácie danej ženy. Keď sa tieto informácie dozvedia, často zvážia, že sa to s dieťaťom predsa len bude dať zvládnuť.

Tieto ženy dostávajú zo svojho okolia veľmi rozličné rady. Keď sa ozvú nám, dostanú aj odbornejšie informácie. Teda niekedy ich stačí iba trochu poštuchnúť správnym smerom.

Niektoré ženy už dopredu vedia, že sa v našej poradni zaoberáme inými možnosťami riešenia neplánovaného tehotenstva než je potrat, čiže pomáhame alebo podporujeme ženy, ktoré si rozmyslia, že si dieťa nechajú, alebo tým, ktoré stále váhajú a hľadajú riešenie.

Sprevádzame ich počas celého procesu rozhodovania, ktoré musia urobiť do 12. týždňa tehotenstva.

Často sa nám ozvú aj ženy, ktoré už majú jasno - napríklad sa rozhodli, že si dieťa nechajú, ale čelia nevhodným životným podmienkam.

V takých prípadoch ponúkame rôzne formy podpory, či už materiálnu pomoc, pomoc pri hľadaní ubytovania, alebo finančnú podporu cez projekt Zachráňme životy.

Okrem toho poskytujeme psychologické a bezplatné právne poradenstvo, kde ženy riešia konkrétne problémy, ako je vymáhanie výživného alebo určenie otcovstva.

Keď pomoc štátu nestačí

Zo strany štátu by mala byť táto pomoc určite lepšia. Príspevky na dieťa sú malé, veľa nezmôžu, núdzové bývanie pre takéto ženy je u nás tiež problémové.

Zariadení je málo, takže sú často plné. Pomoc je teda nedostatočná.

Navyše, pojem osamelá tehotná žena ako kategória nedávno vypadol aj zo zákona o sociálnej pomoci. Takže tehotné ženy ako skupina sú zaznávané, lebo väčšina krízových centier sa sústredí na týrané ženy.

Tie zariadenia ich možno prijmú, ale musia ich napasovať do nejakej inej kategórie.

Informovaný súhlas pred umelým potratom

V roku 2009 bol zavedený informovaný súhlas pred potratom, ktorý zaväzuje gynekológov informovať ženu o dopadoch potratu na ňu aj na plod.

Na papieri áno, ale z praxe máme skôr skúsenosti, že to funguje len v minimálnej miere. Žena len rýchlo podpíše nejaký papier, bez toho, aby ju lekár podrobnejšie informoval.

Dokonca nám jedna žena povedala, že ak by vedela veci, ktoré sme jej vraveli v poradni, tak by sa rozhodla inak.

Pritom šlo práve o informácie, ktoré mala dostať od lekára - o iných možnostiach riešenia neplánovaného tehotenstva, o aktuálnom vývinovom štádiu dieťaťa a rizikách, ktoré môže priniesť zákrok, a tiež o inštitúciách, ktoré sú ochotné jej v tejto situácii pomôcť.

Keď sa bavíme s klientkami, tak ony samy hovoria, že neboli dostatočne informované.

Nejeden lekár to teda vybaví ako pársekundovú záležitosť, lebo ak by mal žene štvrťhodinu vysvetľovať, ako vyzerá bábätko a aké má možnosti, nestojí mu to za to, pokiaľ nemá on sám silnejšiu morálnu motiváciu.

Pred zákrokom musí byť žena najskôr informovaná o povahe zákroku, fyzických a psychických rizikách, aktuálnom vývojovom štádiu embrya/plodu a o alternatívach k umelému potratu.

V prípade potratu na žiadosť sa zaviedla 48 hodinová lehota na premyslenie.

Právny rámec na Slovensku

Potrat na žiadosť ženy je na Slovensku legálny, ak tehotenstvo nepresahuje 12 týždňov a ak vykonaniu potratu nebránia zdravotné dôvody na strane ženy.

Podľa Slovenskej legislatívy (Zákon č. 73/1986 Zb. - Zákon o umelom prerušení tehotenstva) sa bez udania dôvodu vykonáva do 12. týždňa tehotenstva.

Okrem toho náš zákon (Zákon č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva) pozná aj potrat z tzv. zdravotných dôvodov, ktorý je taktiež možné vykonať počas prvých 12 týždňov tehotenstva.

Kým potrat na žiadosť si žena platí sama, potrat zo zdravotných dôvodov je hradený zo zdravotného poistenia.

V prípadoch ohrozenia života matky, ťažkého poškodenia plodu alebo ak sa zistilo, že plod nie je schopný života, je v zmysle Vyhlášky č. 74/1986 Zb. možné potrat uskutočniť bez ohľadu na trvanie tehotenstva.

V praxi sa u nás umelé potraty realizujú maximálne do 24. týždňa tehotenstva.

V roku 2009 sa podarilo dosiahnuť určité zlepšenia právneho stavu, najmä v oblasti informovaného súhlasu.

Ako zákrok prebieha

Ide o operačný zákrok, ktorý trvá približne desať až pätnásť minút.

Ak sa tehotenstvo ženy nachádza v povolenom intervale, gynekológ ju o celom procese poučí a vysvetlí jej riziká. Potom má žena dva dni na premyslenie, kedy si to môže ešte rozmyslieť.

Ak nie, lekár jej dá na vyplnenie „Žiadosť o umelé prerušenie tehotenstva a hlásenie potratu“.

Následne absolvuje niekoľko vyšetrení na overenie, že môže podstúpiť tento zákrok. Ráno v dohodnutý deň príde nalačno na príjem do nemocnice.

Po vybavení potrebnej administratívy čaká na svojej izbe. V určený čas ju privedú do malej operačnej sály - tzv. zákrokovne.

Tu ju uložia v gynekologickej polohe na operačný stôl. Anesteziológ podá žene do žily lieky potrebné na to, aby ju uspal.

Po dezinfekcii vonkajších rodidiel a pošvy sa maternica zachytí za krčok do tzv. amerických klieští.

Operatér si pridržiava maternicu kliešťami v ľavej ruke a pravou, pomocou kovových tyčiniek - dilatátorov, otvára a rozširuje kanál v krčku.

Tento kanál je budúci pôrodný kanál, počas bežného tehotenstva je až takmer do pôrodu zatvorený, aby chránil rastúce dieťa.

Keď je kanál v krčku dostatočne rozšírený, zavedie sa do maternice trubica napojená na vysávací prístroj a dieťa, uhniezdené na stene maternice, sa odsaje spolu s tkanivom, ktoré ho obklopuje - vákuumexhauscia.

V prípade pokročilého tehotenstva (8.-12. týždeň), keď sa už dieťa „nevmestí“ do trubice odsávacieho zariadenia, pristúpi sa preto k vyprázdneniu maternice tupou kyretou - k tzv. kyretáži.

Na vytiahnutie väčších častí, napr. hlavičky dieťaťa, sa používajú potratové kliešte.

Vo väčšine prípadov dostane pacientka do žily látky, ktoré pomáhajú sťahom maternice a predchádzajú tak nadmernému krvácaniu.

Po ukončení zákroku sa žena prebudí a ešte niekoľko hodín ostáva intenzívne sledovaná. V poobedňajších hodinách odchádza domov.

Fyzické zotavenie a možné komplikácie

Bezprostredne po chirurgickom prerušení tehotenstva sa maternica stiahne. Zriedkavo môže nastať mierne sťahovanie alebo bolesti.

Krvácanie po chirurgickom prerušení je väčšinou slabšie ako bežné menštruačné krvácanie. Avšak môže byť nepravidelné, napríklad prvé 1-2 dni vôbec alebo veľmi slabo.

V niekoľkých málo prípadoch však môže byť krvácanie silnejšie.

Pri medikamentóznom prerušení tehotenstva nastáva krvácanie väčšinou až po užití prostaglandínu Cyprostol® a môže byť počas niekoľkých hodín silnejšie ako bežné menštruačné krvácanie.

Po užití druhej tabletky, prostaglandínu, často nastanú bolesti v bruchu a/alebo v krížoch.

Počas prvých 2 dní po prerušení tehotenstva by ste nemali mať žiadny pohlavný styk a nemali by ste plávať, kúpať sa či používať tampóny.

Pred každým chirurgickým prerušením robíme vyšetrenie pošvového sekrétu. Zriedka nastane po prerušení zápal.

Zápal sa prejaví horúčkou počas dní po prerušení tehotenstva. V každom prípade ustúpi nevoľnosť v priebehu niekoľkých dní po prerušení tehotenstva.

Možnosť nastania komplikácií po umelom prerušení tehotenstva je veľmi malá, ale ak máte pocit, že niečo predsa len nie je v poriadku, môžete sa na nás kedykoľvek obrátiť.

Prerušením tehotenstva začína telu nový cyklus. Väčšinou nastane menštruácia približne o 4-6 týždňov neskôr.

Existujúca tehotnosť je dôkaz toho, že ste plodná. Prerušenie bez komplikácií nemá žiadne negatívne účinky na plodnosť.

Najbližšia ovulácia nastane približne 2 týždne po prerušení. Pritom môžete byť ihneď zas tehotná, ak nepoužijete bezpečnú ochranu.

Informácie o konkrétnom zákroku, liekoch, krvácaní a prípadných varovných príznakoch je potrebné overiť u gynekológa alebo v zdravotníckom zariadení, ktoré zákrok vykonalo.

Rozdiel medzi spontánnym a umelým potratom

Potrat môže u žien spôsobiť intenzívne pocity straty. Okrem toho môžu zažiť aj smútok, úzkosť alebo vinu.

Spontánny potrat je bez úmyselného zavinenia, bez zásahu človeka a nie je tam morálna vina. Napriek tomu môže rodina po spontánnom potrate prežívať bolesť a smútok.

Príčiny sú často nepredvídateľné, niekedy vychádzajú z anomálií embrya alebo iných neznámych porúch matky.

Žena po umelom potrate cíti väčšie výčitky. Aj žena, ktorá je po spontánnom potrate, rieši, či urobila niečo zle, či zanedbala stravu alebo sa nejako inak rizikovo správala.

Pomáha jej vedomie, že nemala zlý úmysel, často jej pomáha aj postoj okolia, u príbuzných nachádza väčšinou oporu. I keď ani to nie je pravidlo.

No ženy po umelom potrate, ktoré sa ním trápia, sa dostávajú do izolácie. Hovoria si, že asi sú jediné, kto to takto prežíva.

Boja sa odsúdenia. Na jednej strane im konzervatívni ľudia niekedy povedia, veď si si to zaslúžila, tak teraz trp. Zástancovia pro-choice ich zas nechápu: urobila si dobré rozhodnutie, tak prečo sa trápiš?

Tretia skupina sú neutrálni ľudia, ani jej čin neschvaľujú, ani neodsudzujú. Oni však nerozumejú, prečo by sa mala trápiť, keď predtým zákrok chcela.

Takejto žene po umelom potrate len málokto rozumie, prečo má výčitky. A izolácia a samota trápenie ešte zosilnia.

Čo sa rozumie pod popotratovým syndrómom

Pojem popotratový syndróm sa používa skôr všeobecnejšie. Či je to už vyslovene klinická porucha alebo tam zahrnieme akékoľvek negatívne pocity po zákroku.

V užšom zmysle je to špecifická forma posttraumatickej stresovej poruchy, ale často sa tento pojem používa širšie - ako akékoľvek negatívne prežívanie žien po potrate.

„Popotratový syndróm“ nie je podľa medicínskej klasifikácie choroba.

Popotratový syndróm je skôr súbor typických príznakov, ktoré sa vyskytujú po potrate, no samotné môžu patriť pod rôzne diagnózy.

Čo sa týka diagnostických manuálov, sú tam zaradené diagnózy ako posttraumatická stresová porucha, depresia, sexuálne dysfunkcie, poruchy príjmu potravy a ďalšie.

Popotratový syndróm sa v ťažších prípadoch prejaví ako niektorá z nich alebo ešte ďalších.

Nemusí tam byť ako samostatná škatuľka, lebo logika manuálu je iná. Každopádne to, že niečo nie je v manuáli, neznamená, že problém neexistuje.

Je to rovnako ako napríklad s manželskou krízou alebo traumou po znásilnení. Tiež sa ako diagnózy v diagnostických manuáloch nenachádzajú, pričom nik nespochybňuje, že utrpenie či trauma existuje v oboch prípadoch.

Možné psychické prejavy po umelom potrate

Iné ženy to však neuzavrú takto ľahko a to, čo prežívajú, môže mať rôznu intenzitu aj prejavy.

• strata úcty k sebe samej,
• depresie,
• problémy v sexuálnom živote,
• úzkostlivá snaha opäť otehotnieť,
• spánkové poruchy,
• pocit viny a výčitky svedomia,
• smútok, beznádej a nepokoj,
• strata zmyslu života,
• vtieravé myšlienky a spomienky na zákrok,
• pochybnosti o sebe ako o matke, žene alebo partnerke,
• ochladnutie vo vzťahu k vlastným deťom a blízkym,
• úzkosť z budúcnosti,
• poruchy spánku a nočné mory,
• vyhýbanie sa tehotným ženám, bábätkám a deťom,
• žiarlivosť na tehotné ženy alebo matky s dieťaťom,
• hnevlivé a odmietavé reakcie,
• v závažnejších prípadoch aj myšlienky na samovraždu.

Na začiatku je v nej pocit viny, presvedčenie, že urobila zlé rozhodnutie, aj keď tvrdí, že to bolo najlepšie možné rozhodnutie. V ňom majú koreň aj ďalšie prejavy charakteristické pre popotratový syndróm.

Niekedy sa nevedia zbaviť myšlienok na potrat - každá drobnosť im ho ešte dlho pripomína.

Spúšťačom alebo dôvodom zintenzívnenia popotratových psychických problémov môžu byť podnety - ako vypočutie správ, prednášok či informácií o deťoch, o potratoch, o zabitom či nájdenom dieťati, ale aj zhliadnutie dieťatka v kočíku či dátum potratu alebo možného narodenia.

Vo vážnejších prípadoch sa objavujú aj halucinácie, kedy žena počuje detský plač uprostred noci alebo cíti pohyby plodu vo svojom tele.

Ak žena situáciu nerieši a neprizná si problém, postabortívny syndróm sa prehlbuje a zasahuje rôzne oblasti života ženy - rodinnú, pracovnú, sociálnu, partnerskú i sexuálnu.

Niektoré ženy hľadajú útechu v alkohole alebo iných návykových látkach.

Pri myšlienkach na samovraždu, nezvládnuteľnej úzkosti, ťažkej depresii alebo pocite bezprostredného ohrozenia je potrebné okamžite vyhľadať urgentnú zdravotnú alebo psychiatrickú pomoc.

Kedy sa ťažkosti môžu objaviť

Postabortívny syndróm sa zväčša vyvíja pomaly, môže nastúpiť aj vo väčšom časovom odstupe od zákroku.

Žena môže mať pocit, že je všetko v poriadku, že urobila správne rozhodnutie.

Zákernosť tohto syndrómu je v tom, že môže udrieť aj po niekoľkých rokoch od samotného zákroku.

V mnohých prípadoch sa syndróm prejaví, keď takáto žena porodí svoje prvé dieťa a uvedomí si, že jedno také už vlastne mohlo byť na svete.

Práve pôrod býva častým spúšťačom postabortívneho syndrómu.

Ženy spätne hovoria, že kým prišlo uzdravenie a zmierenie sa s prežitým umelým potratom, nežili. Len prežívali zo dňa na deň.

Mária sa ozvala 16 rokov po potrate. Máme aj klientky, ktoré sa nám ozvú po dvadsiatich či dokonca tridsiatich rokoch po potrate.

Tieto ženy svoju minulosť naozaj dlhé roky neriešili, hlboko v sebe svoje niekdajšie rozhodnutie potlačili alebo si mysleli, že to majú vyriešené a nezaoberali sa tým, no napriek tomu to u nich z nejakého dôvodu prepuklo.

Čo môže psychické prežívanie zhoršovať

Život po potrate už nikdy nebude taký, aký bol pred ním, pretože potrat „ťa zbaví dieťaťa, ale nie myšlienky naňho“.

Rana sa môže zahojiť, ale ostane po nej jazva.

Ženy, ktoré k nám prichádzajú, sú väčšinou v stave, keď tá rana na ich srdci krváca.

Nedá sa zalepiť náplasťou s rýchlonastupujúcim účinkom. V tomto prípade ani čas nelieči.

Niekedy práve čas tú ranu jatrí, lebo prichádzajú nové a nové okolnosti, ktoré ranu zhoršujú - dieťa narodené v rámci širšej rodiny, neschopnosť mať ďalšie deti, rozpadnutý partnerský vzťah, ochladnutie vo vzťahu k vlastným deťom.

Častejšie sú postihnuté týmto syndrómom ženy, ktoré o svojich problémoch a pocitoch veľmi nerozprávajú, za svoj čin sa hanbia, možno interrupciu podstúpili v tajnosti a podobne.

Veľmi častými obeťami sú ženy, ktoré podstupujú potrat v stave nerozhodnosti a paniky.

Ak bola žena k rozhodnutiu dotlačená, ak nemala dostatok informácií alebo ak si nebola istá, že potrat skutočne chce, môže byť neskoršie spracovanie skúsenosti náročnejšie.

Vplyv štádia tehotenstva, viery a osobného vzťahu k dieťaťu

Podľa zahraničných štúdií, napríklad z USA, kde sú rozšírenejšie potraty aj v neskoršom štádiu, to súvisí. Čím neskôr sa potrat uskutoční, čím je teda dieťa väčšie a čím viac ho už matka cíti, tým horšie to potom znáša žena.

Podľa štatistík sú viac ohrozené ženy, ktoré podstúpili potrat alebo spontánne potratili v neskoršom štádiu tehotenstva, teda čím vyšší stupeň tehotenstva, tým vyššie riziko.

Zdá sa, že najvýznamnejšia premenná je v tom, aký má ona vzťah k tomu nenarodenému dieťaťu, či je to pre ňu len zhluk buniek alebo ľudská bytosť.

Tie ženy, ktoré to od začiatku berú tak, že čakajú dieťa, to potom prežívajú ťažšie.

Nemyslím si, že viera by bola tým najdôležitejším faktorom, prečo žena považuje nenarodené dieťa za dieťa alebo nie. Ale určite k tomu prispieva.

A určite pôsobí negatívne, keď sa žena obáva Božieho trestu.

To, že počatý život je už ľudská bytosť, je vedecký fakt, o ktorom sa učia deti v škole. Takže si nemyslím, že sa dá určiť, že veriaca žena bude trpieť a neveriaca nie.

Aj úplne neveriace ženy predsa často berú svoje dieťa ako človeka už od počatia a o potrate sa potom rozhodujú ťažko.

Viera zohráva významnú úlohu. Ak by sme robili štatistiky v tejto oblasti, pravdepodobne by sme zistili, že veriace ženy sú ochotnejšie urobiť krok do neznáma, pretože v pozadí majú vedomie, že viera ich podrží.

Samozrejme, že vierovyznanie nie je samozrejmá záruka rozhodnutia sa pre život dieťaťa.

Mali sme aj veriace klientky, ktoré boli viac ako len nedeľné návštevníčky kostolov, žili vieru aktívne a napriek tomu zvažovali potrat a nebolo to iba z vážnych zdravotných dôvodov.

Neplánované tehotenstvo môže totiž prekvapiť každú ženu, bez ohľadu na to, či je alebo nie je veriaca, a môže vyvolať rovnakú mieru šoku, paniky či bezmocnosti.

Muži a ďalší členovia rodiny

Popotratový syndróm sa netýka len matky. Môže sa týkať aj jej blízkych: otca dieťaťa, súrodencov a ďalších členov rodiny.

Syndrómom môže trpieť aj muž a ďalší členovia rodiny, čo je zaujímavé, pretože v prípade mužov nejde o fyzickú, ale skôr psychologicko-duchovnú záležitosť.

Prežívanie muža a ženy je v mnohom podobné, obaja zažívajú pocity smútku, beznádeje, nepokoja, depresie a straty zmyslu života.

Rozdiel však spočíva v tom, že muži majú tendenciu ženu ospravedlňovať a berú na seba celú vinu.

Naopak, žena sa cíti vinná sama, aj keď je do potratu, povedzme, donútená.

Máme v poradenstve aj takých mužov, ktorí ženu skutočne podporujú a s potratom nesúhlasia. Sú ochotní prijať zodpovednosť a dokonca si „adoptovať“ vlastné dieťa.

Výskum a rozdielne pohľady na popotratové ťažkosti

Nepochybujem, že veľa žien sa s potratom vyrovná ľahko a už sa k nemu nevracajú.

Iné to však neuzavrú takto ľahko a to, čo prežívajú, môže mať rôznu intenzitu aj prejavy.

Reálna skúsenosť odborníkov na duševné zdravie, ktorí s týmito ženami pracujú, je taká, že takto trpiace ženy existujú a je ich veľa.

Otázne je len, ako odhadnúť mieru, koľko ich je.

Denník N pred časom vyzdvihol štúdiu z Kalifornskej univerzity, podľa ktorej asi 95 percent žien po potrate pokladalo zákrok za správne rozhodnutie a netrápi ich.

Z toho vyplýva, že na začiatku sa ženy trápili, ibaže sa to postupne lepšilo.

Vôbec sa v spomínanej štúdii neriešilo, prečo sa to lepšilo, či nevyhľadali terapeutické programy, ktoré sa zameriavajú na popotratový syndróm alebo či nešli k psychiatrovi.

Tá štúdia práveže dokázala, že na začiatku ženy trpeli.

Ďalší problém tejto štúdie bol s výberom vzorky.

Z oslovených žien ani nie 40 percent súhlasilo, že do výskumu pôjdu.

Už na začiatku je to teda skreslené, lebo skôr sa prihlásia tie ženy, ktoré nemajú problém hovoriť o tom, čo prežili. Skôr to odmietnu ženy, ktoré sa v tom nechcú hrabať.

Druhá vec je, že aj počas výskumu asi tretina žien z neho odstúpila, napriek tomu, že boli finančne motivované vypĺňať každý polrok dotazníky.

Takže tie ženy, ktoré im zostali na konci, boli práve tie, ktoré sú takpovediac psychicky najzdravšie.

Vyvodzovať z nich závery pre celú populáciu teda nie je objektívne.

Niektorí tvrdia, že existuje a je vážny problém, iní ho popierajú. Samozrejme to môže ovplyvniť výsledky, vedome aj nevedome.

Nie je náhoda, že výskumníkom, ktorí verejne zastávajú právo na „slobodu voľby“, vychádzajú vždy nízke čísla a z pro-life prostredia zas naopak.

Keďže psychológia nie je exaktná veda, viete si dopredu nastaviť parametre výskumu tak, že vám vyjdú výsledky, ktoré chcete. Tým, akú vzorku si vyberiete, akú metodiku.

Netvrdím, že sa to takto deje vždy a naschvál, no ja osobne som veľmi opatrná pri akejkoľvek štúdii, či už je z pro-life alebo pro-choice tábora.

Máte štúdie, ktoré vám povedia, že takmer nula percent žien trpí, aj keď i pro-choice tábor je schopný uznať nejakých desať percent.

Potom máte tých radikálnych pro-life výskumníkov, ktorí hovoria o 90 percentách trpiacich žien a o tom, že veľká časť z nich má až posttraumatickú poruchu, čo tiež len sotva môže byť pravda.

Podľa mňa je pravda niekde medzi týmito pólmi, sama neviem odhadnúť kde.

Ale z vlastnej skúsenosti viem, že takéto ženy existujú a často veľmi trpia.

Čo ženám po umelom potrate najviac pomáha

Psychika ženy je veľmi krehká a k ženám po potrate - spontánnom i umelom - by sa malo pristupovať veľmi citlivo.

Vždy veľmi pomáha, že sa konečne môže niekomu vyrozprávať. Niekomu, kto ju prijme a nebude ju odsudzovať.

Nemôžem ich súdiť, len počúvať, prijímať a byť sprievodcom na ich ceste k uzdraveniu a zmiereniu.

Potom pomáha to, keď rozoberáme, kto a ako ju ovplyvnil pri rozhodovaní, ale aj to, čo ľutuje na svojich vlastných vtedajších postojoch.

Ženy sa môžu po potrate psychicky vyrovnať tým, že sa poradia s licencovaným terapeutom, ktorý im môže pomôcť prechádzať emóciami, ktoré cítia.

Môžu ich tiež naučiť spôsoby, ako sa môžu vyrovnať so svojimi emóciami.

Každopádne, existuje etická zásada každého psychológa, že ak klient považuje niečo za problém, tak psychológ nemá riešiť, či to z jeho pohľadu problém je alebo nie, ale má sa tomu venovať.

Niektoré ženy vyhľadajú odborníkov až po rokoch. Dokonca som sa stretla s tým, že vyhľadali Alexis, lebo odborník, kam chodili dovtedy, sa touto témou odmietol zaoberať.

Povedali im, že to už bolo dávno, je to len taká banalita, majú si to jednoducho odpustiť a podobne. Lenže ony sa s tým stále trápili.

Aj keď sa žena rozhodne vyhľadať pomoc až po dlhom čase, nie je to neskoro. Cesta uzdravenia po potrate nemusí byť priama a jednoduchá, nikdy dopredu nevieme, ako dlho bude trvať, kým sa rana zacelí.

Uzdravenie, odpustenie a duchovná pomoc

Nie je to totiž len o matke a jej potratenom dieťati. Je tu aj otec dieťaťa, starí rodičia, lekári, súrodenci.

Tieto vzťahy sa po potrate a často už aj pred ním zamotávajú ako nitky, ktoré je ťažké rozmotať.

Žena niekedy nevidí začiatok ani koniec, nevie, kde má začať rozmotávať.

Preto je veľmi nápomocné, ak má sprevádzajúcu osobu.

Ak by aj žena stratila potratom všetko pekné v živote, nikdy sa nesmie vzdať nádeje. Stav, v akom je teraz, predsa nemusí byť definitívny a nemenný, aj ona má nádej, že raz bude lepšie.

Pre veriacu ženu je tu možnosť svätej spovede a cesta pokánia. Boh je milosrdný a odpúšťa.

Ale odpustiť sebe je niekedy ťažšie ako racionálne poznanie, že nám bolo odpustené. Je to proces.

Sprevádzaniu žien po potrate sa na Slovensku venujú napríklad v Poradni Alexis alebo Ráchelinej vinici.

Na Slovensku ženám po potrate pomáha niekoľko organizácií, ako napríklad Poradňa Alexis, Centrum pre rodinu v Banskej Bystrici duchovnými obnovami Ráchelina vinica, Zachráňme životy, Kontaktné infocentrum FEMINA, Áno pre život, n.o.

Pomoc prostredníctvom osobných príbehov

Ženy, ktoré kedysi samy prešli našim poradenstvom - boli neplánovane tehotné a rozhodli sa dieťa si nechať - sa po uplynutí času a s novými životnými skúsenosťami vracajú, aby ponúkli jednorazovú podporu ďalším ženám, ktoré teraz čelia podobnej situácii.

Laické poradenstvo je len jednou z ponúk, ktorú ženy môžu, ale nemusia využiť, pričom ide o jednorazovú formu podpory.

Cieľom je, aby ženy mohli získať skúsenosti od niekoho, kto prešiel podobnou situáciou a zodpovedali si niektoré otázky.

Táto forma pomoci má silný terapeutický účinok aj pre samotné ženy, ktoré už potrat podstúpili - tým, že podporujú iné ženy na ich životnej križovatke, prechádzajú procesom vlastného uzdravovania.

Keď tehotná žena počuje, čím si druhá žena prešla po potrate, často sa rozhodne, že nechce prejsť rovnakým utrpením.

Osobné príbehy však nemajú nahrádzať odborné informácie ani individuálne rozhodnutie ženy. Každá skúsenosť je jedinečná a psychické prežívanie po zákroku môže byť odlišné.

Kam sa obrátiť

Alexis poradňa funguje od roku 2009, je doteraz jediná svojho druhu s takýmto komplexným poradenstvom na Slovensku.

Poskytujeme psychologické a bezplatné právne poradenstvo, kde ženy riešia konkrétne problémy, ako je vymáhanie výživného alebo určenie otcovstva.

Niektoré ženy prichádzajú po spontánnom aj umelom potrate. Z nich sa nám viac ozývajú ženy po spontánnom potrate, trochu menej ženy po umelom potrate.

Špeciálnou kategóriou v tejto druhej skupine sú ženy po umelom, ale pôvodne nechcenom potrate, lebo dali napríklad na rady lekárov, že bábätko je vážne poškodené a je lepšie usmrtiť ho.

Nezostávajte v tom sama a neváhajte nás kontaktovať. Sme jediná organizácia tohto druhu, ktorá poskytuje komplexnú pomoc tehotným ženám aj ženám po potrate.

Máme veľa možností ako pomôcť v situáciách, ktoré sa môžu zdať beznádejné.

Ak žena potrebuje riešiť zdravotné ťažkosti, mala by sa obrátiť na svojho gynekológa. Pri výrazných psychických ťažkostiach môže vyhľadať psychológa, psychoterapeuta alebo psychiatra.

tags: #zeny #po #umelom #potrate