Pristihnúť dieťa pri klamstve je nočnou morou každého rodiča. Ak sa tak stáva opakovane, je dôležité tento problém začať čo najskôr riešiť.
Klamanie je prirodzenou črtou takmer všetkých ľudí. Niekedy môžeme klamať neúmyselne, inokedy zámerne, aby sme zakryli nejaké svoje previnenie. My dospelí sme už tak akosi zvyknutí, že často klameme nielen svojmu okoliu, ale aj sami sebe.
Je prirodzené, že deti experimentujú s klamstvom, a na základe výskumu to najhoršie obdobie prichádza vo veku 12 rokov. To však neznamená, že opakované klamstvá sedemročného dieťaťa treba ignorovať. Dôležité je pochopiť dôvod, ktorý sa za konkrétnou lžou skrýva, a naučiť dieťa hovoriť pravdu bez zbytočného strachu a hanby.
Klamstvo môže byť míľnikom kognitívneho vývoja
Začalo vaše dieťa klamať? Oslavujte, ide o míľnik v jeho kognitívnom vývoji!
Klamstvo nie je strata nevinnosti! Veda hovorí, že schopnosť dieťaťa povedať lož je dôležitý míľnik v jeho živote a dieťa je OK. Pokročilo totiž v kognitívnom vývoji mozgu.
Schopnosť klamať sa podľa štúdií u detí začína rozvíjať medzi 2-3 rokom a vedci upozorňujú, že sú znakom skorého kognitívneho vývoja - poznávania a porozumenia, ako svet vôkol nás funguje a ako sa myseľ od tohto sveta „oddeľuje“.
U detí prvé klamstvá začínajú už vo veku 2-3 rokov a vedci upozorňujú, že sú znakom skorého kognitívneho vývoja - poznávania a porozumenia, ako svet vôkol nás funguje a ako sa myseľ od tohto sveta „oddeľuje“.
Klamstvo je pre dieťa istá forma experimentu a tréning myslenia. Klamanie si vyskúša takmer každé dieťa.
Dieťa sa učí, že vaša myseľ nemusí obsahovať presne to, čo jeho a ak sa mu podarí vytvoriť falošnú predstavu reality (klamstvo - napríklad „už som oblečený a hrám sa vonku“ alebo „ten cukrík som nezjedol“), ide o míľnik vo vývoji jeho mozgu!
Klamstvo totiž u detí nie je červený alarm, že jednoznačne smerujú k nečestnému životu. A schopnosť klamať neznamená, že jednoznačne vždy a za každú cenu klamú!
Čo sa dieťa pri klamaní učí
Za schopnosťou klamať sa skrýva napríklad schopnosť učiť iné deti, dedukovať...
Schopnosť detí začať niečo učiť svojich rovesníkov alebo mladších súrodencov predpokladá uvedomenie si, že ich myseľ pracuje inak, obsahuje iné veci.
Ide o tú istú schopnosť klamať, ktorá to predpokladá - ak deti vedia, že to dokážu ovplyvniť, stáva sa vlastne táto schopnosť koreňom efektívnej komunikácie a úspešnej sociálnej interakcie.
Pre „klamstvo“ sú dôležité exekutívne funkcie mozgu ako schopnosť plánovať, udržať pozornosť a schopnosť sebakontroly (zadržať pravdu a prepnúť sa na predstieranie).
Klamstvo zapája do práce aj pamäť - dieťa si ju musí cvičiť, aby si udržalo pravdu aj lož a nezamieňalo si ich, plus vymyslelo falošné teórie.
Niektoré štúdie dokonca ukázali, že deti schopné klamať majú oveľa lepšie výsledky v testoch kognitívnych schopností (pamäť, slovník, riešenie problémov, logika, uvedomenie si príčiny-následku) a v dospelom živote sú dokonca úspešnejšie!

Ako sa schopnosť klamať vyvíja s vekom
Ak by ste sa chceli hrať s malým dieťaťom na schovávačku (okolo 2 a menej rokov), bolo by to vlastne zbytočné.
Takto malé deti totiž na rovinu povedia, kam sa chystajú skryť - alebo sa rovno ozvú - „tu som“!
Je to preto, že ich kognitívny vývoj je v štádiu - moje myšlienky a môj obraz o svete je presnou kópiou reality a všetci tento jediný obraz reality zdieľame.
Keď si dieťa začne „vymýšľať“ - v skutočnosti však predstierať inú realitu než tú, ktorú vidí očami a počuje ušami (hrám sa na iné, než čím je realita) - znamená to, že spravilo krok vpred.
| Vek | Vývoj schopnosti klamať |
|---|---|
| 2 roky | Už 30% dvojročných detí dokáže klamať |
| 3 roky | Do troch rokov si túto schopnosť vyvinie polovica z nich |
| 4 roky | V 4 rokoch narastie číslo na 80% |
| 5-7 rokov | Do času, keď majú 5-7 rokov vedia klamať všetky deti |
| 12 rokov | Najhoršie obdobie prichádza vo veku 12 rokov |
Gentská univerzita v Belgicku prišla na to, že tendencia klamať má obrátenú U krivku - začína sa v detstve, vrcholí v adolescencii a klesá k starobe, no nevymizne.
Deti, ktoré majú mladšieho súrodenca zasa viac klamú.
Iná štúdia zistila (pracovali s deťmi od 3 do 8 rokov), že deti, ktoré majú najmenej jedného súrodenca, oveľa viac podvádzali v hrách než deti bez súrodenca.
Deti s mladším súrodencom častejšie klamali o svojom podvádzaní než tie deti, ktoré boli najmladšie, teda mali najmenej jedného staršieho súrodenca.
7 najčastejších dôvodov, prečo 7-ročné dieťa klame
1. Obrovská fantázia a miešanie reality s predstavivosťou
Deti majú obrovskú fantáziu. Ich predstavivosť funguje neustále.
Ak vám povedia, že sú piráti či princezné, povedzte im, že vidíte uvedené postavy len akože.
Oddeľujte svet fantázie od reality, pretože deti v nízkom veku to často nerobia.
V reálnom svete predsa detské hračky nerozprávajú, plyšoví macíkovia nestrážia ani nerozprávajú tajomstvá.
Ak dieťa po niečom túži, často povie, že to má povolené aj keď to v skutočnosti nemusí byť pravda.
Pri sedemročnom dieťati je už vhodné pokojne rozlišovať medzi hrou, vymysleným príbehom a tvrdením o skutočnej udalosti.
2. Strach, že sklamú alebo nahnevajú rodičov
Deti sa dokážu správať empaticky, ak sú k tomu odmalička vedené.
Môžu sa vcítiť do vašej kože a pozorne sledujú to, ako sa cítite.
Často klamú práve preto, že svojich rodičov nechcú sklamať a nahnevať.
Takže, pokiaľ vedia, že pravda vás zarmúti, radšej povedia drobné klamstvo.
Nechcú vás vidieť smutných.
Tento dôvod často stojí za klamstvami o školských známkach, úlohách či iných drobnostiach.
Ak má dieťa starších súrodencov, ktorí v škole excelujú a ono nie, je možné že vám nebude chcieť prezradiť svoje reálne známky, pretože sa bojí, že z neho budete sklamaní aj keď to tak vôbec nemusí byť.
3. Obava z trestu
Najčastejšou príčinou klamstva je obava z trestu.
Tendencia mnohých ľudí, keď nie je všetko úplne podľa ich predstáv, je danú osobu vytrestať.
Inak to nie je ani pri deťoch.
Deti vedia, že ak niečo vyvedú, príde trest.
Klamstvom sa len snažia trestu vyhnúť a vyzerať lepšie vo vašich očiach.
Takže niekto iný kreslí po stenách, špiní čisté oblečenie či rozlieva džús po koberci.
Dieťa, ktoré má problémy s matematikou, môže klamať v tom, že si spravilo domáce úlohy.
Preto si dieťa volá na pomoc dvoch kamošov, na ktorých možno kedykoľvek zvaliť vinu.
„Urobilo sa to samo!“
Samo a Sato možno sem-tam zavítajú aj do vašej domácnosti.
Ak dieťa klame kvôli strachu alebo stresu, pomôžte mu nájsť zdravé spôsoby, ako zvládnuť svoje emócie.
4. Zvedavosť a skúšanie hraníc
Deti sú prirodzene zvedavé a chcú vedieť, čo sa stane, ak budú klamať.
Klamstvo pre ne predstavuje adrenalín a dobrodružstvo.
Deti si vás testujú a chcú vedieť, kde sú vaše hranice pri tolerancii klamstva.
Čím viac im to budete zakazovať, tým viac ich to bude lákať.
5. Snaha niečo získať alebo vyhnúť sa povinnosti
Deti chcú niečo získať.
Ak dieťa niečo nemôže robiť pri vás, bude skúšať všetkými možnými a dostupnými prostriedkami, aby danú aktivitu mohlo vykonať, keď pri ňom nebudete.
A to aj za cenu, že si vymyslí klamstvo, že to má povolené.
Čím je dieťa staršie, tým je väčšia pravdepodobnosť, že klame vedome, a to za účelom získavania benefitov či s cieľom obrátiť situáciu vo svoj prospech.
Pokiaľ má dieťa za zjedenie jedla v škole sľúbenú sladkosť poobede, je možné, že desiatu nezjedlo, ale len tvrdí, že ju zjedlo.
6. Hľadanie pozornosti, uznania a obdivu
Ak je niečo, čo majú mnohí ľudia radi, a hlavne deti, tak je to pozornosť.
Aj to môže byť jedným z dôvodov, prečo dieťa klame.
Deti vyhľadávajú obdiv, pozornosť a uznanie, a to hlavne medzi svojimi rovesníkmi.
Takže, ak vaše dieťa v škole spolužiakom tvrdí, že jeho starí rodičia žijú v Amerike a pôjde tam cez leto na prázdniny, aj keď v skutočnosti starí rodičia bývajú vo vedľajšom mestečku, alebo si vymýšľa niečo iné, je to jeden z prípadov hľadania pozornosti.
Deti tiež často trpia pocitom menejcennosti, cítia sa opustené a toto je ich spôsob ako zapadnúť a mať kamarátov.
Ak dieťa klame len preto, aby zaujalo, najlepšie, čo môžete podľa psychologičky Carol Brady urobiť, je ignorovať lož.
Je jasné, že váš predškolák neprebrodil sedem riek a nezabil trojhlavého draka.
Možno mu to prejde medzi kamarátmi, mal by si však byť vedomý, že od vás nedostane želanú reakciu.
Aj keď toho máte veľa, vyhraďte si denne aspoň polhodinku s dieťaťom.
Môžete sa ísť prejsť, alebo sa spoločne pustiť do obľúbenej činnosti.
7. Napodobňovanie dospelých
Deti kopírujú správanie svojich rodičov a dospelých okolo seba.
Takže, ak vidia klamať vás, je pravdepodobné, že začnú klamať aj ony.
Ak im poviete, že ste príliš zaneprázdnení na to, aby ste sa s nimi hrali, ale potom vás nájdu, ako nič nerobíte, začnú odzrkadľovať vaše správanie.
Deti vidia, že niektorí dospelí ľudia klamú počas celého dňa.
Aj keď väčšina lží môže byť nevinná, malé deti nevedia rozoznať rozdiel vo veľkosti lži a ani jej dôvod.
Základom je uvedomiť si, že aj my ako rodičia musíme byť pravdovravní.
Rodič by mal naozaj pred dieťaťom hovoriť pravdu.
Najjednoduchšou výchovnou metódou je teda ísť dieťaťu príkladom.
Ak dieťa vidí, že klameme, to nie je dobrá vec.
Ako reagovať, keď 7-ročné dieťa klame
Keď dieťa klame, je dôležité reagovať citlivo a konštruktívne.
Klamať môže byť pre dieťa bežnou súčasťou jeho vývoja, no zároveň je to príležitosť, aby sa naučilo hodnoty pravdy a dôvery.
Je dôležité zostať pokojný, aby sa dieťa necítilo zahanbené alebo vystrašené.
Keď prichytíte syna či dcéru pri klamstve, pokúste sa udržať na uzde hnev aj krik.
Miesto emócií skúste reagovať racionálne a vysvetlite dieťaťu, že mu síce rozumiete, ale tento spôsob komunikácie nie je úplne v poriadku.
Väčšina detských klamstiev sa dá raz-dva odhaliť.
Ak už viete, že vám dieťa klamalo, nesnažte sa ho ďalej vypočúvať.
Netlačte na to, ak pravda chvíľu trvá.
Dôležité je, aby rodič dieťa povzbudzoval k úprimnosti a prejavoval porozumenie.
Najprv hľadajte dôvod, potom riešte správanie
Skúste prísť na to, prečo dieťa klame.
Niekedy deti klamú zo strachu z trestu, aby získali pozornosť, alebo si jednoducho nevedia poradiť s určitými situáciami.
Podľa psychologičky sú dôležité aj reakcie rodičov v momente, keď dieťa pristihnú pri niečom nevhodnom.
Ubezpečte dieťa, že je v poriadku povedať pravdu, aj keď sa stalo niečo zlé.
Ukážte mu, že pravda je cenná a nebude potrestané, ak sa prizná.
Pokiaľ niečo vyviedlo, pocíti dôsledky, avšak tie budú miernejšie, ako keď sa k nejakej čertovine pripíše aj klamstvo.
Na druhej strane, keď niečo vyvediem alebo urobím, je dôležité priznať sa a už mať pripravený nejaký návod, ako to napravím.
Čiže snažiť sa deťom dávať pravidlá, ktoré by im pomáhali hovoriť pravdu a netlačiť na to, ak pravda chvíľu trvá.
Rozprávajte o dôvere a dôsledkoch
Povedzte mu, čo pre vás znamená dôvera a vysvetlite mu dôsledky konania.
Vysvetlite dieťaťu, ako môže klamstvo narušiť vzťahy a dôveru.
Použite konkrétne príklady primerané veku dieťaťa.
Každému dieťaťu sa dá vysvetliť, že hovoriť pravdu sa oplatí.
Na vzniknutý problém už nebude samo.
Môžete ho vyriešiť spolu.
Ukážte, že hovoriť pravdu je znakom zrelosti.
Aj menšie dieťa vie rozlíšiť dobro od zla a vie, keď robí niečo nesprávne.
Oceňujte úprimnosť
Pozitívne posilňujte dieťa, keď povie pravdu, a oceňte jeho úprimnosť.
Pomôže to budovať jeho sebavedomie a sebadôveru.
Deti potrebujú jasne stanovené pravidlá, ktoré im pomáhajú pochopiť, čo je správne a čo nesprávne.
Rodič by mal naozaj pred dieťaťom hovoriť pravdu.
Ak niečo vyvediem alebo urobím, je dôležité priznať sa a už mať pripravený nejaký návod, ako to napravím.
Čomu sa pri detskom klamstve vyhnúť
Nehovorte dieťaťu, že je klamár
Dieťa prijíma názory rodičov nekriticky.
Ak mu teda budete tvrdiť, že je klamár (aj keď len zo žartu), môže sa s tým stotožniť a bude sa tak aj správať.
Tento článok nie je obhajobou a kvitovaním klamstva u detí.
Je samozrejme dôležité naučiť deti významu pravdy a logickým dôsledkom klamstva.
Nevyhrážajte sa Pinocchiovým nosom
„Keď budeš klamať, narastie ti dlhý nos.“
Na klamstvo klamstvom?
Určite si spomeniete na rozprávku o Pinocchiovi.
Mnohí rodičia ju používajú ako názorný príklad na zastavenie detských klamstiev.
Ak by to bolo naozaj tak, tak s dlhým nosom chodíme všetci.
Na svete totiž neexistuje človek, ktorý by nikdy neklamal.
Ani naše ratolesti nie sú výnimkou.
Nepoužívajte klamstvo ako výchovnú skratku
Klamstvá tvoria súčasť nášho života.
Či už malé lži alebo veľké, všetci klameme.
Niekedy je lepšie sa klamstvu vyhnúť a povedať pravdu, avšak niekedy je pravda príliš bolestivá, takže klamstvo postačí.
Klamať sa nemá? A v rodičovstve to platí niekoľkonásobne.
Ak dieťaťu klameme, časom na to príde a nebude to pre neho nič príjemné.
A neexistuje žiadna dobrá alebo milosrdná lož.
Lož je len lož.
Hovorme s deťmi na rovinu, primerane veku.
A týka sa to aj takých vecí ako zoberú ťa čerti (policajti,…), alebo traktor ide spinkať apod.
Pozn áte to? Viem, že to väčšinou vyplýva z rodičovskej bezmocnosti, ale aj napriek tomu radšej povedzte, že sa vám nepáči, ako sa dieťa správa a potrebujete od neho to alebo ono.
Odložíme traktor do skrinky, lebo už ideme spinkať.
A potom mu dajte radšej na výber, či si pôjde najprv umyť zúbky, alebo vybrať knižku a nech ono rozhodne, čo ďalej.
Podobne by sme klamstvom mohli nazvať aj živenie dôvery dieťaťa v Ježiška, Mikuláša, Santa Clausa a … (doplňte si už podľa svojho uváženia). :)
Z pohľadu mnohých je to skôr podpora detskej fantázie.
Veď aj nám to tak tvrdili rodičia, keď sme rástli.
A potom sme z toho vyrástli.
Niektoré klamstvá si takto predávame z generácie na generáciu.
Časom sa už stali akosi spoločensky prijateľnými a ani nemáme potrebu sa voči nim nejako brániť.
Nesľubujte nereálne veci
Netvrďte deťom niečo, čo nedokážete splniť alebo nie je pravda.
Nesľubujte im nereálne veci.
Nesnažte sa dieťa chrániť zatajovaním pravdy o smrti alebo chorobe.
Dieťa zvyčajne vie, že sa niečo deje a má potrebu sa s tým vysporiadať po svojom.
Príklady sofistikovanejších detských klamstiev
Čím je dieťa staršie, tým je väčšia pravdepodobnosť, že klame vedome, a to za účelom získavania benefitov či s cieľom obrátiť situáciu vo svoj prospech.
„Otvorila si tie sladkosti?“ „Áno, ale on mi to povedal!“ (výskumník a 4-ročné dievčatko sa obrátia na jeho 4-ročného kamaráta:) „Povedal si to dievčatku?“ „Áno, ale ona ma počúvla.“
Nejde síce o lož, ale veľmi sofistikovaný obrat v popieraní nesenia zodpovednosti za otvorenie zakázaných sladkostí.
Šesťročné deti mali prepracovanejšie verzie klamstva v tomto experimente so sladkosťami: „Bola to nehoda. Ja som bežal a takto som do toho narazil a ono sa to samo otvorilo. Teda je to moja vina.“
Z kamerových záznamov výskumníci zistili, že deti po nasýtení sa sladkosťami začali rozumne plánovať, ako to vysvetliť, čo robiť, aby sa na zámerné porušenie zákazu neprišlo.
Čo ukázali pokusy s detským klamaním
Vedci spravili hneď niekoľko experimentov, v ktorých skúmali detskú schopnosť klamať ako neklamný znak ich napredovania v kognitívnom vývoji.
4 deti vo veku 4-7 rokov posadili pred obrovskú, vábivo vyzerajúcu čokoládovú tortu (s kusmi čokolády!).
Mali vydržať 15 minút bez toho, aby sa jej dotkli, ovoňali, ochutnali - ak to splnia, dostanú z nej.
Po 15 minútach si k deťom sadol bývalý expert z CIA, vyšetrovateľ Barry McManus.
Bol fascinovaný tým, ako sa ho deti snažili rozptýliť - odviesť pozornosť od dotieravých otázok ako: „Ochutnal si? Ovoňal si koláč? Určite si sa ho nedotkol? Zjedol si?“
Sedel pred troma chlapcami a jedným dievčatkom.
Ktorý z nich klamal a kto vravel pravdu?
Všetci štyria popreli, že by na koláč čo len pomysleli.
Jeden chlapček dokonca tvrdil, že čokoládu vlastne neje.
Výsledok?
Jediné dievčatko vravelo pravdu, že sa koláča nedotklo a skutočne sa ho nedotklo (tajne ich nakrúcali).
Ostatní ochutnávali, ovoniavali, odštipkávali si na ochutnávku z lákavej torty.
No aj dievčatko robilo gestá, cez ktoré si predstavovalo, že tortu pojedá.
McManus bol fascinovaný.
„Musel som sa znovu a znovu zamerať na to, prečo som tam vlastne prišiel. Boli fantastické,“ reagoval na pokus detí rozptýliť ho.
„Aha, čo dokážem robiť s jazykom!“
76% ľudí v podobnom experimente podľa expertov urobili, čo nemali a 75% z nich klamali o tom, že „to nespravili“.
Ako klamstvo odhaliť
Morálna stránka veci
Ako odhaliť klamstvo?
U malých detí veľmi ľahko.
Mimika (pohyby svalov na tvári hovoria o falošnej a predstieranej emócii), gestá, červeň v tvári, koktanie, rôzne verzie pravdy.
Je veľmi ľahké prísť na to, kedy deti klamú (najmä ak niektoré ešte nevedia, že po klamstve treba aj upratať a zamiesť stopy).
Iné deti lož nedokážu ukrývať dlho a keď si všímate detaily, ľahko ich odhalíte.
Pri posudzovaní však nie je vhodné vychádzať iba z jedného prejavu, napríklad z koktania alebo odvracania pohľadu.
Keď dieťa klame v škole alebo v dôležitej situácii
Začala klamať v banalitách.
Pre ňu by sa niekedy nerátal deň, kedy by v niečom nezaklamala.
Na konci minulého roku za odmenu za zber papiera dostala výlet a opekačku s deťmi.
Prišla domov uplakaná, že jediná nedostala žiadnu špekačku a bola celý deň hladná.
Tak si hovorím, že sa popýtam družinárky.
Nakoniec sme skončili u zástupkyne, ktorá bola z toho dosť smutná.
Ale klame stále v drobnostiach a ja už neviem ako to riešiť.
V škole je šikovná pokiaľ sa sústredí.
Učí sa na jednotky.
Ak je hlavou niekde inde, tak už stihla dostať aj päťku.
Takýto príbeh ukazuje, že pri opakovanom klamaní je dôležité overiť si konkrétnu udalosť u dospelých, ktorí boli pri nej, a zároveň dieťa neoznačovať nálepkou.
Ak sa klamstvá týkajú školy, známok, domácich úloh alebo vzťahov so spolužiakmi, môže byť užitočné pokojne zistiť, či dieťa nezažíva strach, tlak, pocit zlyhania alebo potrebu zapadnúť medzi rovesníkov.
Príklad rozhovoru s dieťaťom
Miesto otázky „Prečo klameš?“ možno pokojne povedať, že v príbehu sú nezrovnalosti a chcete mu dať priestor povedať, čo sa naozaj stalo.
Ubezpečte dieťa, že je v poriadku povedať pravdu, aj keď sa stalo niečo zlé.
Povedzte mu, čo pre vás znamená dôvera a vysvetlite mu dôsledky konania.
Potom sa zamerajte na nápravu konkrétnej situácie, nie na ponižovanie alebo dlhý výsluch.
Na druhej strane, tváriť sa, že sa nič nedeje, taktiež nie je správne riešenie.
Dieťa môže nadobudnúť pocit, že klamať je vlastne v poriadku a nebude mať snahu ani motiváciu hovoriť pravdu.
Tým sa môže vážne narušiť dôvera.
Praktické pravidlá pre rodičov
- Základom je uvedomiť si, že aj my ako rodičia musíme byť pravdovravní.
- Najjednoduchšou výchovnou metódou je teda ísť dieťaťu príkladom.
- Je dôležité zostať pokojný, aby sa dieťa necítilo zahanbené alebo vystrašené.
- Skúste prísť na to, prečo dieťa klame.
- Ubezpečte dieťa, že je v poriadku povedať pravdu, aj keď sa stalo niečo zlé.
- Pozitívne posilňujte dieťa, keď povie pravdu, a oceňte jeho úprimnosť.
- Deti potrebujú jasne stanovené pravidlá, ktoré im pomáhajú pochopiť, čo je správne a čo nesprávne.
- Vysvetlite dieťaťu, ako môže klamstvo narušiť vzťahy a dôveru.
- Použite konkrétne príklady primerané veku dieťaťa.
- Zvoľte primerané tresty - dieťa by si nemalo voliť klamstvo zo strachu pred tým, že dostane veľký trest.
- Ak už viete, že vám dieťa klamalo, nesnažte sa ho ďalej vypočúvať.
- Netvrďte deťom niečo, čo nedokážete splniť alebo nie je pravda.
- Nesľubujte im nereálne veci.
- Dieťa prijíma názory rodičov nekriticky.
- Ak dieťa klame kvôli strachu alebo stresu, pomôžte mu nájsť zdravé spôsoby, ako zvládnuť svoje emócie.
Či už ide o fantáziu, obavu z trestu, snahu získať výhodu, hľadanie pozornosti alebo napodobňovanie dospelých, pokojná reakcia rodiča pomáha dieťaťu pochopiť rozdiel medzi pravdou a klamstvom.