Môžu mať aj ryšaví ľudia tmavé dieťa?

Áno, ryšaví rodičia môžu mať dieťa s tmavšími vlasmi alebo tmavšou pokožkou. Farba vlasov, očí aj pleti sa dedí prostredníctvom viacerých génov a výsledná podoba dieťaťa môže byť kombináciou vlastností rodičov, starých rodičov i vzdialenejších predkov.

Hoci ryšavé vlasy často súvisia so svetlou pleťou a pehami, neznamená to, že každý ryšavý človek má rovnakú genetickú výbavu. Dedičnosť pigmentácie je zložitejšia než jednoduché pravidlo, podľa ktorého je tmavá farba „silná“ a svetlá „slabá“.

Prečo môže mať ryšavý človek tmavé dieťa?

Naše gény sa v rámci toho, čo zdedíme primárne a čo sekundárne, delia na tie silné a slabé. V praxi to znamená, že silný gén sa môže ťahať veľa generácií a podľa neho môžeme spoľahlivo poznať členov jednej rodiny. Naopak, slabý gén sa môže vyskytnúť jednorazovo a úplne nečakane.

Dedičnosť čŕt však nie je vždy jednoduchá záležitosť dominantných a recesívnych génov. „Nie je to úplne tak, že gény sú dominantné a recesívne, ale majú silnejšie a slabšie účinky,“ hovorí Robin Bennettová, genetická poradkyňa na klinike Medical Genetics of the University of Washington v Seattli.

Farba pokožky, očí a vlasov je výsledkom kombinácie mnohých genetických variantov. Dieťa nedostáva jednu vlastnosť ako hotový balík po matke a inú po otcovi, ale zdedí náhodnú kombináciu génov od oboch rodičov.

Vzhľad vášho potomka môže zamiešať aj dávny príbuzný napríklad zo severnej Afriky alebo iného kontinentu, kde je primárnosť tmavých vlasov a očí maximálne dominantná u celého národa. Takýto zdedený tmavý gén sa potom rád postará o jednopercentné možnosti a narodí sa vám dieťa, ktoré sa zdanlivo na nikoho nepodobá. Pritom mohol byť takýto člen vo vašej rodine aj tri generácie dozadu.

Hnedovlasí a hnedookí rodičia môžu mať blond a modrooké dieťa vďaka recesívnym génom, ktoré nesú. Obaja rodičia môžu mať v sebe skryté gény pre blond vlasy a modré oči, ktoré sa prejavia u ich dieťaťa, ak zdedí od oboch rodičov tieto recesívne gény. Podobný princíp platí aj pre ryšavé vlasy, ktoré sú tiež spôsobené recesívnym génom.

Rovnaký princíp môže fungovať aj pri ryšavých rodičoch. Ryšavý človek môže niesť aj varianty génov súvisiace s tmavšími vlasmi alebo tmavšou pigmentáciou a dieťa môže zdediť práve túto kombináciu. Preto samotná farba vlasov rodičov neumožňuje s istotou predpovedať vzhľad dieťaťa.

Farba pleti sa dedí polygénne

Dedičnosť farby pleti sa zvyčajne označuje ako polygénna dedičnosť. Čo to znamená?

Pri väčšine znakov súvisiacich s výzorom človeka - ako je farba pleti, farba očí, výška - je dedičnosť oveľa zložitejšia a závisí od viacerých génov.

Pozorovaná farba kože je spôsobená prítomnosťou pigmentu melanínu v kožných bunkách. Nejde len o syntézu tejto zlúčeniny v bunke, ale aj o jej typ, množstvo, transport a distribúciu v bunkách - všetky dieliky tejto skladačky sú výsledkom interakcie mnohých bielkovín, ktoré sú produktmi mnohých rôznych génov.

Na procese, ktorý vedie k farbe pleti, sa podieľa viac ako 120 génov, ale tých, ktoré priamo ovplyvňujú variabilitu farby pleti v populácii, možno uviesť približne 20.

Pre zjednodušenie predpokladajme, že každý z týchto génov môže existovať v "tmavom" a "svetlom" variante.

Farba pokožky bude výsledkom interakcie variantov získaných od rodičov všetkých týchto génov. Účinok génov je tu aditívny, vyplýva zo súčtu účinkov jednotlivých génov - čím viac variantov zodpovedných za tmavú pleť z rôznych génov dieťa dostane, tým silnejší bude účinok (tmavšia pleť).

Dieťa môže mať tmavšiu pokožku než jeho rodičia, ale vždy za predpokladu, že obaja rodičia mali oba varianty génov zodpovedných za tmavú aj svetlú pokožku.

Ak dostane tmavý variant od jedného a svetlý variant od druhého - bude mať stredne tmavú.

Pigmentačných génov je však veľa a spolupracujú. Ak skombinujeme vyššie opísaný efekt s pôsobením ostatných génov, dostaneme aditívny efekt - celkový počet variantov zodpovedných za tmavú pokožku z rôznych génov musí prekročiť určitú úroveň, aby sa to prejavilo v podobe konkrétnej farby pokožky.

Niektoré gény sa prejavujú silnejšie, iné majú slabšie účinky. Ak sú napríklad u oboch rodičov varianty najsilnejšie pôsobiacich génov rovnaké, ale zároveň v iných génoch majú rodičia rôzne varianty, vplyv týchto slabších génov sa u potomka prejaví výraznejšie.

Môžu mať ryšaví rodičia dieťa s tmavou pleťou?

Ryšavé vlasy sa často spájajú so svetlou pokožkou, pehami a vyššou citlivosťou na slnečné žiarenie. Táto kombinácia však nie je pravidlom, ktoré by určovalo farbu pokožky všetkých potomkov.

Farba vlasov a farba pokožky spolu súvisia len čiastočne. Nie je to tak, že ľudia s tmavou pleťou majú automaticky tmavé vlasy. Gény zodpovedné za farbu pokožky a farbu vlasov, sú sčasti spoločné a sčasti nie.

Preto môže mať ryšavý človek svetlú pokožku, zatiaľ čo jeho dieťa môže zdediť viac variantov génov spojených s tmavšou pigmentáciou. Ak má druhý rodič predkov s tmavšou pleťou alebo s tmavšími vlasmi, možnosť takejto kombinácie je ešte výraznejšia.

V prípade ryšavého človeka a človeka s tmavšou pigmentáciou môže dieťa zdediť rôzne kombinácie génov. Môže mať svetlejšiu, strednú alebo tmavšiu pleť, pričom výsledok závisí od genetickej výbavy oboch rodičov.

Aj u ďalších detí sa môže vyskytnúť variácia medzi farbou pleti matky a farbou pleti otca.

Svet je jedno veľké kontinuum farieb. Pokiaľ ide o farbu pleti, je ťažké hovoriť o tmavej a svetlej pleti, pretože ak sa pozriete na svetovú populáciu, je to jedno veľké kontinuum farieb.

Farba pleti v populácii je rozložená podľa zvonovej krivky - najviac je prechodných odtieňov. A tých, ktorí sú buď extrémne svetlí, alebo extrémne tmaví na oboch koncoch rozloženia, je oveľa menej.

Ako sa dedí ryšavá farba vlasov?

Farba vlasov závisí od pigmentu, melanínu, ktorý produkujú bunky zvané melanocyty. Tieto melanocyty produkujú dva druhy melanínu: eumelanín (zodpovedný za tmavé vlasy) a pheomelanín (červenkastý pigment).

Kombináciou týchto melanínov vznikajú rôzne farby a ich odtiene. Prevaha pheomelanínu dáva ľuďom svetlú pokožku, pehy a ryšavé vlasy.

Štúdie z roku 1997 preukázali spojitosť medzi farbou vlasov a pokožky a génom MC1R (receptor melanokortínu 1).

Gén MC1R produkuje proteín, melanokortín, ktorý premieňa pheomelanín na eumelanín, takže je eumelanínu vo vlasoch viac. Pomáha pri ochrane pred UV žiarením a trochu chráni vlasy a pokožku pred externým poškodením.

No ak gén MC1R nefunguje a neplní svoju funkciu, výsledkom sú ryšaví ľudia so svetlou pokožkou a pehami.

National Geographic uvádza, že už iba dve percentá svetovej populácie majú prirodzene ryšavé vlasy.

Mutácia, ktorá to ovplyvnila a ktorej sú nositeľmi, sa objavila pred tisíckami rokov, ale iba v indoeurópskej populácii.

Najrozšírenejšia je v krajinách severnej Európy. Najviac červenovlasých ľudí sa vzhľadom na veľkosť populácie rodí v Škótsku. Asi 40 percent Škótov má k tejto farbe génové predpoklady.

Ak je ryšavý iba jeden z rodičov, je možnosť, že dieťa bude ryšavé, no iba za predpokladu, že druhý z rodičov je nositeľom génu pre blond vlasy. Vysvetľuje sa to tým, že gén pre ryšavosť je recesívny.

Môžu mať ryšaví rodičia tmavé vlasy dieťaťa?

Áno. Ryšavá farba vlasov je spojená najmä s konkrétnymi variantmi génu MC1R, no farbu vlasov ovplyvňuje viacero génov. Dieťa preto môže zdediť kombináciu, pri ktorej bude mať hnedé alebo tmavé vlasy.

V prípade vlasov môžeme brať do úvahy nielen farbu, ale aj štruktúru vlasov: ľudia môžu mať rovné vlasy ako Aziati, mierne vlnité vlasy ako Európania alebo vlnité vlasy ako Afričania.

Gény zodpovedné za štruktúru a farbu vlasov sú úplne odlišné genofondy, ale charakter dedičnosti je podobný, polygénny.

Nie je preto nezvyčajné, ak sa v jednej rodine objavia deti s rozdielnou farbou vlasov. Jedno dieťa môže byť ryšavé, druhé blond a ďalšie hnedovlasé, hoci majú rovnakých rodičov.

Prečo sa ryšavý variant môže prejaviť po generáciách?

Recesívny variant môže zostať u rodiča skrytý. Človek ho môže niesť, ale jeho vlastná farba vlasov môže byť ovplyvnená inými genetickými variantmi.

Ak sa stretnú dvaja nositelia príslušného variantu, dieťa môže zdediť jeho kópiu od oboch rodičov a vlastnosť sa môže prejaviť.

Migrácia obyvateľstva spôsobila, že rasy sa premiešavajú a tým sa znižuje šanca, že sa stretnú dvaja „ryšavci“ a budú mať spolu deti.

Ryšavá alela sa však môže prejaviť aj po niekoľkých generáciách. Vplyv starších generácií je kľúčový. Gény sa dedia nielen po rodičoch, ale aj po starých rodičoch, prarodičoch a ďalších predkoch.

Preto je dôležité pozrieť sa na svojich rodičov a prarodičov, aby ste zistili, akú genetickú výbavu má rodič.

Rodinné fotografie alebo rodokmeň môžu odhaliť blond vlasy, ryšavé vlasy, svetlé oči alebo inú pigmentáciu u predkov. Takáto vlastnosť sa potom môže objaviť u dieťaťa, ktoré sa na svojich rodičov na prvý pohľad nepodobá.

Ryšavé vlasy nehovoria nič o charaktere dieťaťa

Ryšavé vlasy už celé stáročia fascinujú ľudstvo vďaka svojej nezvyčajnej a vzácnej ohnivej farbe.

Ryšavky sú často spájané s ohnivými temperamentmi a mystickými vlastnosťami, ktoré majú svoje jedinečné miesto v histórii a kultúre.

Takéto predstavy však patria medzi stereotypy. Farba vlasov neurčuje povahu, inteligenciu ani správanie dieťaťa.

Jedno z najznámejších výrokov o ryšavých ľuďoch je, že nemajú dušu a tiež deti sú častokrát vystavené rôznym posmechom v kolektíve.

Projekcia osobnostnej vlastnosti na dieťa iba na základe farby vlasov nemá genetické opodstatnenie. Temperament, charakterové vlastnosti a správanie závisia od mnohých génov a ich vzájomného pôsobenia a vplyvu prostredia.

Charakterové vlastnosti, inteligencia sú tiež vlastnosti, ktoré závisia od mnohých génov a ich vzájomného pôsobenia a vplyvu prostredia.

Zdravotné súvislosti ryšavých vlasov

Ryšavky majú veľmi svetlú pokožku, ktorá je veľmi rýchlo náchylná na slnečné žiarenie a slnečné popálenia, takže z toho vyplýva, že sú náchylnejšie na výskyt rakoviny kože.

Vedecká štúdia dokázali, že ryšaví ľudia môžu byť citlivejší na niektoré druhy bolesti a môžu na ne potrebovať viac anestézie počas lekárskych zákrokov.

Ryšaví ľudia môžu byť citlivejší na niektoré druhy bolesti a môžu na ne potrebovať viac anestézie počas lekárskych zákrokov.

Pri zdravotnom zákroku je však potrebné riadiť sa individuálnym posúdením lekára alebo zubára, nie iba farbou vlasov.

Ak sú ryšavé vlasy spojené so svetlou pokožkou a pehami, dôležitá je ochrana pred UV žiarením. Patrí sem vhodné oblečenie, pokrývka hlavy, tieň a opaľovací prípravok primeraný veku dieťaťa.

Aj keď sú ryšavci náchylnejší na slnko, tak ich pokožka má vyššiu SPF ochranu oproti ostatným typom pokožky.

Pri výbere ochrany treba zohľadniť vek dieťaťa, citlivosť pokožky a odporúčania pediatra alebo dermatológa.

Farba vlasov a očí sa po narodení môže meniť

Vlásky novorodeniatka nevypovedajú nič o tom, či raz bude z neho drobca kučeravý vlasáč alebo ryšavý exot.

Tmavým rodičom sa pokojne môže narodiť žltovlasý kučeravý anjelik, rovnako ako dvom blondiakom čiernovlasý čertík.

O pár týždňov už môže byť všetko inak. Z kučier anjelika môžu byť hnedé rovné vlásky a tmavý čertík bude mať holú hlávku.

Prvé, fetálne vlásky, nech už sú akejkoľvek farby, bábätkám vypadajú a postupne, asi do troch mesiacov ich nahradia pevnejšie vlasy.

Zmeny hormonálnych hladín u dieťaťa sú príčinou tiež toho, že niektoré novorodeniatka sú holohlavé a normálne vlasy im začnú rásť až okolo šiestich mesiacov.

Farba očí sa tiež môže ustáliť až okolo tretieho roku života.

Farba vlasov sa môže meniť s vekom; viaceré skúsenosti uvádzajú, že svetlé vlasy a modré oči u dojčiat často stmavnú v priebehu prvého roka alebo v puberte a ryšavá alela sa môže prejaviť aj po niekoľkých generáciách.

Čo farba očí prezrádza o možnom vzhľade dieťaťa?

Farba očí je komplexný znak, ktorý je ovplyvnený viacerými génmi.

Kedysi sa predpokladalo, že hnedá farba očí je dominantná a modrá recesívna, no v skutočnosti je dedičnosť farby očí zložitejšia.

Výsledná farba očí je ako keby vrstva farieb z rôznych pasteliek. Medzičasom iné gény kontrolujú množstvo pigmentu.

Rodič dáva dieťaťu polovicu genetickej výbavy. Ak má niekto hnedé oči, môže mať buď dva hnedé gény, alebo jeden hnedý a jeden modrý gén.

Pretože hnedá je dominantná, prebije ten modrý gén a výsledné oko je hnedé, ale modrý gén stále ostáva a môže byť prenesený na dieťa.

Ak aj druhý hnedooký rodič prenesie na dieťa modrý gén, tak potom majú dvaja hnedookí ľudia modrooké dieťa.

Pri dedičnosti farby očí treba brať do úvahy aj generáciu starých rodičov, keďže gény sa zvyknú prejavovať ob generáciu.

Je dôležité si uvedomiť, že tieto percentuálne vyjadrenia sú len orientačné a skutočný výsledok môže byť odlišný.

Farba očí dieťaťa je komplexná kombinácia genetických faktorov a náhody.

Prečo môžu mať ryšaví ľudia tmavé oči?

Princípy sú veľmi podobné ako pri farbe pleti, len sa na nich podieľajú trochu iné súbory génov.

Zatiaľ čo väčšina génov súvisiacich s pigmentáciou kože a očí je spoločná, niektoré gény zodpovedné za farbu očí sa líšia od génov zodpovedných za farbu kože a naopak.

Preto hoci je pre ľudí s tmavou pleťou typická tmavá farba očí, môže dôjsť k prekvapeniam v závislosti od toho, ako sú rozložené varianty génov špecifických pre pigmentáciu kože a dúhovky.

Podobne je to aj s vlasmi - aj tam máme celé spektrum možných odtieňov.

Z toho vyplýva, že ryšavé vlasy automaticky neznamenajú modré alebo zelené oči. Ryšavý človek môže mať hnedé oči a ryšaví rodičia môžu mať dieťa s tmavými očami, ak dieťa zdedí viac variantov podporujúcich tvorbu pigmentu v dúhovke.

Čo znamená, ak sa dieťa na rodičov nepodobá?

Genetika nám prináša rôzne prekvapenia a zaujímavé situácie, ktoré často vyvolávajú otázky a niekedy aj obavy.

Mnohé rodiny sa stretávajú so situáciou, keď tmavovlasí rodičia majú blond dieťa alebo hnedookí rodičia modrooké dieťa.

„Tmavovlasí rodičia môžu mať ryšavé dieťa. Môže za to gén, ktorý sa dá aj ľahko detekovať, je totiž schovaný za tmavé vlasy rodičov,“ hovorí Ferák.

„Samozrejme sú zákony v genetike, kedy to spôsobí, že dieťa vyzerá, ako keby nebolo svojich rodičov. Stáva sa, že je matka čierna, otec svetlý a dieťa je hnedé,“ vysvetľuje detská lekárka Mariana Krupcová.

Ak sa na vás dieťa nepodobá, má inú farbu očí, vlasov, alebo má inú výšku, skúste testy DNA alebo zazvoňte u poštára.

V bežnej situácii však odlišný vzhľad sám osebe nie je dôkazom nevery ani biologického nepríbuzenstva. Farba vlasov, očí a pleti môže byť výsledkom kombinácie génov, ktoré sa u rodičov navonok neprejavujú.

Medzi možnosti riešenia patrí naštudovanie si genetiky, prezretie rodinných fotografií, ktoré môžu odhaliť blond vlasy alebo modré oči u predkov, alebo v krajnom prípade test otcovstva, ak pochybnosti pretrvávajú.

Farba pleti, vlasov a očí nie je jediná dedičná vlastnosť

Okrem samotnej farby pleti zohrávajú v procese dedenia úlohu aj gény pre mnohé iné aspekty vzhľadu - farba očí, farba vlasov.

Krvné skupiny - dedičnosť je viac definovaná, máme tu menej génov. Zodpovedajú za skupiny A, B, AB a 0, ale aj za rôzne podskupiny, napríklad Rh+ a -, ktoré môžu ovplyvňovať rôzne zdravotné vlastnosti a podobne.

Rast je ešte komplikovanejší ako farba pleti. Výška závisí aj od prostredia, napríklad od stravy a životného štýlu.

Človek, ktorý má rovnaký súbor génov, môže byť vyšší alebo nižší. Ide o takzvané príklady komplexnej dedičnosti, keď za vzhľad zodpovedá gén aj vplyv toho, ako žijeme.

Pokiaľ ide o náchylnosť na tzv. civilizačné choroby, v závislosti od variantov génov, ktoré máme, sme na niektoré z nich viac alebo menej náchylní, napríklad cukrovka alebo hypertenzia, ale aj tu veľa závisí od životného štýlu, výživy alebo kvality ovzdušia.

Prečo majú ľudia rôzne odtiene pokožky?

Moderní ľudia vznikli približne pred 150 000 rokmi v Afrike.

Títo prví ľudia mali tmavú pigmentáciu, ktorá tvorila prirodzený filter chrániaci pokožku pred UV žiarením.

Varianty génov spojené so svetlou farbou pokožky a očí vznikli po odchode z Afriky, približne pred 30 000 rokmi.

V málo slnečných severných oblastiach umožňovala svetlá pokožka ľuďom účinnejšie syntetizovať vitamín D a vyhýbať sa chorobám súvisiacim s jeho nedostatkom.

Varianty génov spojené so svetlou pigmentáciou poskytovali lepšie šance na prežitie a narodenie potomstva, a preto sa rozšírili po celej Európe.

Celkovo možno povedať, že farba pokožky, ktorú dnes pozorujeme u ľudí, nie je výsledkom jedinej mutácie; za každým farebným odtieňom sa skrýva dlhá evolučná história ľudí.

Prečo nemožno vzhľad dieťaťa presne naplánovať?

Hoci nie je možné s istotou predpovedať, aké črty dieťa zdedí, genetika nám ponúka určité vodidlá.

Genetici stále nevedia, ktoré gény a v akých kombináciách robia ľudí takými, akí sú.

„Reprodukcia nie je jednoducho matematika,“ dodáva gynekológ.

„Môžeme len vyberať z toho, čo je k dispozícii.“

Medzi vedcami a vedkyňami prevláda názor, že o génoch ešte nevieme všetko.

O mnohých otázkach, najmä tých, ktoré sa týkajú regulácie činnosti génov alebo ich interakcie s prostredím, ešte stále nemáme úplný obraz.

A určite nemôžeme s primeranou mierou istoty predpovedať vzhľad bez toho, aby sme mali informácie o tom, ktoré varianty génov sú prítomné u rodičov.

Vďaka pokroku vo vede a výskumnej technike sa však poznatky o dedičnosti týchto zložitých znakov neustále rozširujú.

tags: #aj #rysavy #ludia #mozu #mat #tmave