Ako naučiť dieťa zaspávať samé v postieľke

Zaspávanie nie je vrodená schopnosť, ale zručnosť, ktorú sa dieťa postupne učí. Mnohé deti si vytvoria takzvané spánkové asociácie, teda podmienky, pri ktorých dokážu zaspať - napríklad prítomnosť rodiča, hojdanie, dojčenie alebo držanie za ruku.

Tieto asociácie sú úplne prirodzené, no ak sa na ne dieťa príliš naviaže, môže mať problém znovu zaspať pri nočnom prebudení. Dobrou správou je, že dieťa sa dá citlivo a s rešpektom naučiť zaspávať samé v postieľke bez stresu a bez nátlaku.

Samostatné zaspávanie neznamená, že dieťa nechávame samé bez opory, ale že mu pomáhame nadobudnúť istotu, že zaspávanie zvládne aj bez neustálej prítomnosti rodiča. Rovnako dôležitý je aj oddych rodičov, ktorí získajú viac energie a trpezlivosti.

Kedy začať s učením samostatného zaspávania

Neexistuje univerzálny vek, ktorý by bol ideálny pre všetky deti. Dôležité je vnímať vývin dieťaťa, jeho potreby a aktuálnu rodinnú situáciu.

Základy však môžeme budovať už od prvých týždňov života. Už od narodenia je vhodné ukladať bábätko do postieľky bdelé, ale unavené. Dieťa si tak začne spájať postieľku s miestom, kde zaspáva. Samozrejme, v tomto období nejde o striktne nastavené pravidlá, ale o jemné návyky.

Mnohí rodičia odporúčajú začať od narodenia, pretože „čím skôr, tým lepšie“, ale v praxi sa spomínajú úspechy aj pri 2 mesiacoch, 3-5 mesiacoch, pri 10 mesiacoch aj okolo 1 roka; celkovo je to podľa diskusie individuálne.

Batoľatá od 1 do 3 rokov si práve vyvíjajú pocit nezávislosti, s čím úzko súvisí aj samostatný spánok. Vytvorenie pravidelného režimu pred spaním a pohodlného prostredia na spanie môže tento prechod uľahčiť.

V predškolskom veku je už väčšina detí schopných spať osamote. Aj deti v mladšom školskom veku niekedy spia v jednej miestnosti s rodičmi. Ak cítite, že dieťa v tomto veku je už dostatočne veľké a samostatné na to, aby spalo vo vlastnej izbe, začnite pracovať na postupnom prechode a povzbudzujte dieťa k samostatnosti.

O samostatné spanie sa môžete pokúšať už od prvého roka, ale môžete počkať aj do nástupu do prvého ročníka. Väčšina expertov na rodičovstvo spolu s pediatrami sa zhoduje v tom, že deti by malo vo svojej vlastnej posteli spať od 2. roku života.

Ak sa vám zdá, že vaše dvojročné dieťatko ešte nie je pripravené na spánok vo vlastnej izbičke, je to v poriadku. Podľa pediatrov sú aj tri roky vhodným vekom na túto zmenu.

Prečo dieťa potrebuje pri zaspávaní rodiča

Veľkú úlohu pri zaspávaní zohrávajú spánkové asociácie. Ak dieťa zaspáva výhradne na prsníku, v náručí alebo pri hojdaní, pri každom prirodzenom nočnom precitnutí potrebuje rovnaké podmienky, aby znovu zaspalo.

Niekedy je totiž prítomnosť rodiča a teda rodič ako taký tiež spánkovou asociáciou. Ak dieťatko zaspí v jeho prítomnosti, môže sa v noci budiť a opätovne túto prítomnosť vyžadovať.

Ak dieťa zaspáva na rukách, nosením alebo hojdaním, môže byť tento spôsob spočiatku praktický, no s pribúdajúcimi kilami dieťatka sa stáva veľmi obtiažnym. Uspávanie na rukách funguje aj Vám, ale bolesti rúk a chrbtice Vás každým dňom presviedčajú, že zmena uspávania je nutná.

Keď sa dieťa naučí zaspávať samé, jeho spánok sa postupne prehlbuje a predlžujú sa jednotlivé spánkové cykly. Kvalitnejší spánok má pozitívny vplyv na náladu dieťaťa, jeho schopnosť sústrediť sa aj na celkové fungovanie počas dňa.

Samostatné zaspávanie však automaticky neznamená, že dieťa bude spať celú noc bez prebudenia. Deťom sa spánkové fázy menia a vyvíjajú približne do tretieho roka života. Niektoré deti prespia celú noc už vo veku 6 mesiacov, niektoré na tento režim nabehnú až v období nástupu do škôlky.

Spánok podľa veku dieťaťa

Novorodenec a bábätko

Prvý mesiac života dieťa spravidla neodlišuje deň a noc. O nejakom zvykaní si na niečo teda nemôže byť ani reč.

V ďalších mesiacoch sa už zlepšuje vnímanie okolitého sveta, nastáva ustálenie biorytmu a vy začínate približne tušiť, kedy cez deň spí a kedy sa v noci budí na mlieko.

Niektoré dojčatá začnú spať celé noci bez prebudenia už v pol roku, iné si počkajú až po prvých narodeninách. Väčšinou sú to však dojčené deti, ktoré sa častejšie budia. Nie je to ani tak kvôli hladu ako kvôli potrebe pomaznať sa a vyhľadať prítomnosť matky.

Ak ste teda v prvom roku svoju dcérku alebo synčeka aktívne uspávali, pretože by inak nezaspal, nevešajte hlavu, každé dieťa môže dobre spať a na naučenie nikdy nie je neskoro.

Deti od 12 do 18 mesiacov

Okolo 12 až 18 mesiacov sa u detí často objavuje separačná úzkosť. Dieťa si viac uvedomuje neprítomnosť rodiča a zaspávanie môže byť náročnejšie.

Práve v tomto období je dôležité vysvetľovanie, pokoj a jemné metódy. Kľúčom je dôvera a vytvorenie upokojujúceho večerného rituálu.

Dvojročné dieťa

Ak je dieťa už väčšie, napríklad má rok alebo dva roky, môže byť takáto zmena preň stresujúca. S postieľkou alebo dokonca inou izbou ho zoznamujte postupne.

Nechajte ho, nech sa v nej počas dňa hrá. Malo by v nej mať obľúbené hračky a predmety. Ak sa vám už prvý deň podarí, že tam zaspí aspoň cez deň, máte na 50 % vyhraté.

Prechod z co-sleeping spania alebo zo spania v jednej miestnosti sa nestane zo dňa na deň a môže chvíľu trvať. Neexistuje univerzálna príručka na to, ako naučiť dieťa samé zaspávať.

Spoločná izba a vlastná izbička

Obvykle spolu v jednej miestnosti spávajú rodičia s dieťaťom v prvom polroku života. Dôvodom je dôležitosť fyzickej blízkosti matky a tiež praktická stránka - kvôli častému dojčeniu budete rada, že máte bábätko pri posteli.

Najmä počas prvého roka života odporúčajú spanie v jednej miestnosti aj pediatri, pretože to výrazne pomáha znížiť riziko SIDS.

Po šiestich mesiacoch je to už na vás. Skúsenosti rodičov ale potvrdzujú, že čím neskôr sa dieťa zo spálne sťahuje, tým horšie to potom znáša.

Na niektoré deti ale pôsobí presun pozitívne v tom, že ich prítomnosť rodičov nenúti na prebudenie sa a sťahovanie sa do ich postele. Skrátka tým pochopia, kde je ich miesto na spánok.

Aj co-sleeping, teda spoločné spanie v jednej posteli, je v prípade dodržania všetkých pravidiel vhodné a môže byť pre celú rodinu pozitívnym zážitkom. Príde však čas, kedy by malo dieťatko spať vo svojej vlastnej izbičke.

Snažte sa nerobiť z nočného strachu veľkú vedu a jemne deťom pripomeňte, že aj vo vlastnej posteli sú v bezpečí a ľúbite ich rovnako ako doteraz.

Základom je pravidelný spánkový rituál

Režim a rituály sú presne tým návodom, ako uspať dieťa. S nastoľovaním režimu začnite už od novorodenca.

Zaveďte si večerné rituály, ktoré pomôžu vášmu drobčekovi s časovou orientáciou. Vykúpať, namasírovať, napapať, pomaznať a spať. Aj takto to môže u vás doma vyzerať.

Deti milujú rituály, teda pravidelne sa opakujúce činnosti. Deti si ich dokonca vyžadujú a neraz nás na vynechanie aj upozornia.

Deti potrebujú mať pravidelný režim a pravidelne opakujúce sa činnosti. Spánkový rituál by sa nemal prerušiť iba vo výnimočných situáciách.

Spánkový rituál si môžete nastaviť tak, ako chcete. Denné spánky realizujte po jedle a nezaťahujte rolety, oddelíte tak nočný spánok od denného. Naopak nočné spánky realizujte po kúpaní, jedení a prečítaní knižky.

Večerná rutina by mala pozostávať z kúpeľa, prezlečenia do pyžamka, čistenia zubov a čítanej rozprávky na dobrú noc. Túto rutinu by ste mali dôsledne dodržiavať, aby dieťa vedelo, že je čas ísť do postele.

Opakujúca sa postupnosť činností pripravuje mozog dieťaťa na spánok a podporuje tvorbu melatonínu, hormónu spánku. Rutina by mala byť pokojná, bez televízie a výrazných podnetov.

Správne načasovanie spánku

Mali by ste však byť aj flexibilní. Išlo dnes dieťa výnimočne spať ešte o piatej poobede? Tak bude asi potrebné večerné rituály trochu posunúť.

Netrvajte zbytočne na určitej hodine, keď je jasné, že dieťa ešte nie je unavené. Zároveň by ste ale mali rozlíšiť, kedy si dieťa vymýšľa, že nechce spať len kvôli hraniu.

Situáciu skrátka vždy posúďte a rozhodnite. Potom si už na svojom rozhodnutí trvajte a buďte dôslední.

Jednotlivé príspevky uvádzajú orientačné intervaly bdenia: v malom veku približne 2 hodiny bdenia, neskôr 3 hodiny, pred večerným spánkom 4 hodiny a okolo jedného roka až približne 5 hodín od popoludnia do večera.

Medzi prvým a druhým rokom života sa deťom postupne zmenšuje počet spánkov, ktoré majú počas dňa. Z troch sa stanú dva, z dvoch už len jeden obedný a v mnohých prípadoch sa môže stať, že dieťa odmietne spať cez deň úplne.

Ak chcete docieliť, aby si dieťa aspoň na pol hodinku zdriemlo aj cez obed, vytvorte mu režim a počas doobedia ho unavte. Môžete vstávať napríklad o siedmej a každé doobedie ísť aspoň na 2 hodiny von.

Ak nechcete, aby potom dieťa bolo hore až do polnoci, snažte sa poobedný spánok skrátiť na minimum, pokojne len na 20 minút. Ak by prespalo 2-3 hodiny, večer máte o zábavu postarané.

Pripravte vhodné prostredie na spánok

Detskú izbičku zariaďte iba tým najnutnejším nábytkom a doplnkami a uistite sa, že v nej nie je žiadny televízor, tablet, počítač či mobil.

Postarajte sa o príjemné prostredie v izbičke. Dbajte o to, aby bol priestor vyčlenený na spanie príjemný a útulný. Vhodný matrac, mäkké, teplé obliečky a nočné svetielko dokážu zázraky.

Teplota v izbe môže byť podľa použitých odporúčaní ideálne medzi 18 až 20 stupňov Celzia, pri starších deťoch sa uvádza aj teplota 21-22 stupňov; dôležité je, aby miestnosť nebola prehriata a aby sa v nej dieťa cítilo pohodlne.

Chladná, tmavá a tichá miestnosť môže výrazne podporiť lepší spánok. Tlmené svetlo, ticho alebo jemné nočné osvetlenie pomáhajú dieťaťu naladiť sa na spánok.

Ak sa dieťatko bojí tmy, nechajte mu zasvietené nočné svetlo, ideálne také, ktoré sa po čase automaticky vypne. Dávajte však pozor na tiene, ktoré vrhá.

Pri učení samostatného zaspávania môžu pomôcť aj vhodné pomôcky, ktoré dieťaťu dodajú pocit bezpečia a istoty. Spomínaný bol svietiaci obláčik z Billy, uspávací psík, svietiaca lampička s hviezdičkami, video vysielačka s uspávankami, kolotoč, cumlík a perinka.

Prechodové predmety a pomôcky

Je úplne prirodzené, že vo vlastnej posteli a v miestnosti bez rodičov chce mať dieťatko pri sebe niečo na upokojenie a navodenie pocitu bezpečia.

Tejto úlohy sa dokonale zhostí obľúbená plyšová hračka, plyšový maznáčik alebo deka. Mojkáčik, obľúbený plyšák alebo mäkká hračka fungujú ako takzvaný prechodový objekt.

Dieťaťu pomáhajú zvládnuť odlúčenie od rodiča a dodávajú mu pocit istoty. Keď rodič odíde z izby, dieťa má pri sebe niečo známe a upokojujúce.

Uspávacie hračky s jemnými melódiami, bielym šumom alebo zvukom tlkotu srdca dokážu upokojiť bábätká aj staršie deti. Biely šum maskuje bežné zvuky domácnosti a vytvára stabilné zvukové prostredie, v ktorom sa dieťa cíti bezpečne.

Mnohým rodičom sa osvedčil aj spací vak, v ktorom sa dieťatko cíti bezpečne a v objatí. Veľkým pomocníkom môžu byť zavinovačky alebo hniezda, ktoré dieťaťu pripomínajú stiesnený priestor maternice a dodávajú mu pocit istoty.

Pohyb pri uspávaní je veľmi užitočným a účinným nástrojom na upokojenie bábätiek a navyše pomáha aj vtedy, keď nič iné nefunguje.

Ak sa nechcete úplne vzdať uspávania detí hojdaním, môžete poobedný spánok realizovať v hojdačke. Mnohým mamičkám sa osvedčilo zaspávanie v hojdačke.

Príprava dieťaťa na novú postieľku

Ak chcete dieťa naučiť spať samé, postieľku alebo inú izbu mu predstavujte postupne. Nechajte ho počas dňa v novej izbe hrať sa a umiestnite tam jeho obľúbené hračky a predmety.

Na začiatok môžete dieťa v novej postieľke alebo samé v izbe uspávať pri svetle, držať ho za ruku a čakať, až kým nezaspí.

O pár dní môžete vypustiť napríklad držanie za ruku, neskôr svetlo nahradiť len malou lampičkou či bludičkou a nakoniec nechať dieťa v izbe, aby skúsilo zaspať samé.

Vhodné je uložiť dieťatko do vlastnej postele a zostať s ním v izbe aspoň nejaký čas. Tento postupný proces buduje dôveru a istotu dieťatka v jeho schopnosti spať osamote.

Je dôležité tento proces neuponáhľať, pretože každé dieťa sa zmenám, ako je táto, prispôsobuje vlastným tempom.

Prvá metóda: postupné skracovanie prítomnosti

Namiesto toho, aby ste nechali vaše dieťatko počas zaspávania samotné po dlhšiu časovú dobu, môžete využiť metódu, pri ktorej s ním ostanete v čoraz kratších intervaloch.

Vaše dieťatko má tri roky. Pri večernom zaspávaní si vyžaduje vašu prítomnosť a musíte pri ňom ostať až kým nezaspí.

Prečítajte mu rozprávku, dajte mu napiť a ostaňte s ním približne dvadsať minút.

Prvé dve noci ostaňte celých 20 minút. Namiesto toho, že potichu odídete a necháte vaše dieťatko zaspávať samé, mu po 15 minútach povedzte, že s ním ostanete ešte o päť minút dlhšie.

Po týchto piatich minútach mu poprajte poslednýkrát dobrú noc a odíďte.

Tretiu a štvrtú noc ostaňte pri vašom dieťatku počas zaspávania 15 minút. Nezabudnite mu po desiatich minútach povedať, že pri ňom ostanete ešte ďalších päť minút navyše.

Nasledujúcu noc ostaňte desať minút a šiestu len päť minút. Zakaždým vášmu dieťatku povedzte, že s ním ostanete o päť minút dlhšie.

Nehovorte mu, že o päť minút odídete. Môžete využiť aj časovač, na ktorom si päť minút odstopnete. Vďaka nemu neodídete hocikedy, ale vtedy, keď vám to oznámi.

Druhá metóda: krátke odchody a návraty

Problém, ktorý má veľa detí v čase, keď majú ísť do postele, je, že nechcú ostať samotné. Vaše dieťatko sa to potrebuje naučiť predtým, než bude pripravené ostať úplne samé bez vašej prítomnosti.

Čím bude staršie, tým začne lepšie rozumieť času a pojmu, že ak odídete, tak sa aj vrátite.

Robte rôzne činnosti, niečo, čo je pre vás bežná každodenná rutina. Najprv choďte do vedľajšej izby po nejaký nápoj alebo po čokoľvek iné.

Napríklad povedzte vášmu dieťatku: „Ups, ocko si zabudol okuliare, o chvíľočku sa vrátim.“

Ak vaše dieťatko nikdy nebolo zvyknuté ostať vo svojej izbe počas noci samé, odíďte spočiatku len na krátko, na menej ako dvadsať sekúnd.

Neskôr začnite robiť činnosti, na ktoré potrebujete viac času - choďte niečo zobrať do inej časti domu, vyvešajte bielizeň, zapnite umývačku riadu alebo umyte kúpeľňu.

Vaše dieťatko tak získa prax v tom, ako byť samé, a vy budete mať zároveň hotové domáce práce. Každá ďalšia činnosť nech vám postupne trvá dlhšie a dlhšie.

Môžete začať s jednou činnosťou alebo ich robiť niekoľko. Zakaždým, keď sa vrátite, pochváľte vaše dieťatko za to, že ostalo vo svojej izbe samé.

Povedzte mu, aké je dobré a ako oceňujete, že ostalo vo svojej postieľke.

Pri tejto stratégii je dôležité, aby ste sa vrátili aj vtedy, keď už zaspalo. Nezabudnite na to.

Aj v tomto prípade si môžete nastaviť časovač. Nenechajte sa vyrušiť telefónom alebo televíziou.

Ak sa zabudnete vrátiť čo i len jediný raz, podporíte tým vaše dieťatko v tom, aby na vás zavolalo.

Tretia metóda: „Ja sa vrátim“

Vaše dieťatko chce pri zaspávaní vašu pozornosť. Aby ju dosiahlo, bude väčšinu času plakať. Môžete to zmeniť, ak vyskúšate tretiu metódu „ja sa vrátim“.

Keď bude vaše dieťatko vo svojej postieľke pokojné a pripravené vnímať vás, poprajte mu dobrú noc a povedzte mu, že sa do piatich minút vrátite.

Ak je vo svojej postieľke poslušné, dajte mu na dobrú noc ďalšiu pusu. Odíďte z izby a do piatich minút sa opäť vráťte.

Nezabudnite, dôležité je, aby ste sa vždy vrátili. Aby to fungovalo, môžete si opäť nastaviť časovač.

Keď uplynie nastavený čas, choďte vaše dieťatko skontrolovať. Dajte mu ďalšiu pusu na dobrú noc a pochváľte ho, aké je dobré.

Niektoré deti si vyžadujú kratší interval ako päť minút, preto sa vráťte napríklad po dvoch alebo troch minútach. Stopky si môžete nastaviť aj na tridsať sekúnd, ak si myslíte, že vaše dieťatko zvládne len toľko.

Niektorým deťom stačí povedať „ja sa vrátim“ len raz a kým sa vrátite, už spinkajú. Naopak, niektoré vás potrebujú vidieť znova.

Za jednu noc to môžete zopakovať aj dva- až trikrát. Pripomínam, vždy sa musíte vrátiť.

Ak sa vás na druhý deň ráno vaše dieťatko opýta, či ste sa vrátili, musíte mu povedať pravdu.

Štvrtá metóda: postupný odchod zo stoličky

Samozrejme, posledným spôsobom je už známy postupný odchod.

Pri tomto spôsobe sedí rodič na stoličke a v priebehu 9 dní sa každé tri dni na stoličke vzďaľuje.

Najprv sedí tri dni pri posteli, následne je pri dverách a potom už za dverami. Dvere môžu byť pootvorené alebo zatvorené, závisí to od dieťatka.

Pri tejto metóde rodič najskôr sedí pri posteli dieťaťa, kým nezaspí. Každé tri dni sa stolička posunie o kúsok ďalej od postieľky.

Postupne sa rodič presúva až ku dverám a nakoniec z izby odchádza. Dieťa má pocit istoty, že rodič je nablízku, no zároveň sa učí zaspávať bez priameho kontaktu.

Ak dieťa vybieha, rodič aplikuje tiché návraty na vracanie dieťatka do postele.

Piata metóda: odmenová tabuľka

Staršie batoľatá veľmi dobre reagujú aj na odmenu. Preto môžu byť ďalším efektívnym nástrojom motivačné tabuľky so samolepkami.

Použite túto metódu, ak majú vaše deti už aspoň tri roky - je potrebné, aby jej pochopili. Najmä predškoláci zvyčajne urobia pre nálepky takmer všetko.

Pravidlá získavania nálepiek, hviezdičiek, smajlíkov alebo včielok na odmeňovaciu tabuľku nastavte tak, aby bolo vaše dieťatko pri ich získavaní vždy úspešné.

Najprv začnite s malými dosiahnuteľnými cieľmi, napríklad spinkanie vo vlastnej postieľke celú noc. Nezačínajte s ťažšími cieľmi, ako je spanie počas noci bez toho, aby na vás dieťatko zavolalo.

Nálepky môžete každý deň alebo každý druhý deň vymeniť za nejakú malú odmenu.

Zamerajte sa na to, čo robíte radi spoločne ako rodina. Môže to byť výlet do knižnice alebo jazda na bicykloch.

Vaše dieťatko môže motivovať aj spánková víla. Víla prichádza a necháva darček pod vankúšikom, ak je dieťatko dobré, keď je čas ísť spať alebo počas noci.

Pre deti približne od troch rokov môže byť motivujúci hravý prístup. Spánková víla alebo iná rozprávková postavička dieťaťu „odmení“ noc, ktorú prespí vo svojej postieľke.

Ráno si môže nájsť nálepku, malú figúrku alebo drobnú hračku. Dôležité je, aby odmena nebola úplatkom, ale symbolickým ocenením snahy dieťaťa.

Postup bez metódy „nechať vyplakať“

Niektoré metódy samostatného zaspávania sú spojené s plačom, no rodičia sa v tomto názore rozchádzajú. Niektorí rodičia metódu „nechať vyplakať“ odmietajú a označujú ju za neetickú, iní ju skúšali.

Kontrolovaný plač nie je to isté ako nechať dieťa vyplakať sa bez reakcie. Moderné prístupy odporúčajú reagovať na dieťa, upokojiť ho hlasom alebo dotykom, no nevracať sa k pôvodnej spánkovej asociácii.

Ak vám tento prístup nie je blízky, je úplne v poriadku zvoliť si inú cestu.

Overené prístupy bez ponechania dieťaťa úplne samého zahŕňajú zavedenie večerného rituálu, položenie do postieľky bdelého a odchod, použitie upokojujúcich pomôcok a postupné predlžovanie odstupu pri návrate k dieťaťu.

Ako zostať pri dieťati a pritom podporiť jeho samostatnosť

Overené je tiež ostať s bábätkom v miestnosti a robiť mu spoločnosť. Naplánujte si večerné aktivity tak, aby ste mohli čas večerného uspávania tráviť v spálni.

Bábätko umyte, nakŕmte, prebaľte, ak je to potrebné, uložte do postieľky a sadnite si do kresla v blízkosti postieľky alebo si ľahnite na posteľ.

Prítomnosť rodiča pomáha aj vtedy, ak dieťa plače pri zaspávaní.

Postupom času môžete úplne opustiť izbu hneď po prečítaní rozprávky a nechať dieťa spať bez vašej prítomnosti.

Deti môžu zo spánku bez prítomnosti rodičov pociťovať úzkosť, preto im v prípade potreby poskytnite útechu a uistenie, že ste hneď vedľa.

Čo robiť pri nočnom prebudení

Keď sa dieťa v noci zobudí, musíte k nemu prísť. Dieťa musí mať istotu, že je v bezpečí a že aj keď s ním nie ste v izbe a v posteli po zobudení, na zavolanie prídete.

Len tak bude mať dôveru aj v spánok bez vás.

Viete, že vaše dieťatko cez deň je plnohodnotne, že ho netrápia zlé sny ani nejaká choroba? Snažte sa dieťa pri nočnom prebudení upokojiť inak než fľaškou s mliekom alebo čajom.

Ak je všetko v poriadku, môže poslúžiť cumlík alebo pohladenie.

Niektoré deti sa častejšie budia preto, že potrebujú pomaznať sa a vyhľadať prítomnosť matky. Dojčenie by malo byť pre oboch príjemným okamihom a malo by prispievať k správnemu vývoju dieťaťa, ale zároveň by nemalo byť mamičke na ťarchu.

Čomu sa pri učení vyhnúť

Keď sa už rozhodnete, že idete svoje dieťa naučiť zaspávať samé, potom už necúvajte.

Nikdy ale nezačínajte, keď je dieťa choré alebo v nepohode.

Oboznámte všetkých členov rodiny s tým, na čo sa chystáte. Všetci rodinní príslušníci musia dané pravidlá a režim dodržiavať.

Nie sú žiadne výnimky. Pri deťoch to platí dvojnásobne.

Veľa detí má zlé spánkové návyky. Ak doobeda dieťa uspávate na rukách, poobede vyskúšate kočík, večer opäť ruky, v noci manželskú posteľ a na druhý deň fitloptu, dieťa nevie, aký spánok nasleduje, a je zmätené.

Tajomstvo úspechu je úplne ľahké. Treba dodržať len spánkový rituál.

Vyhnite sa však viacerým veľkým zmenám naraz. Každá veľká zmena v živote dieťaťa so sebou nesie určité množstvo komplikácií a nezaobíde sa bez nejakého toho plaču a vašej trpezlivosti.

Keď dieťa vybieha z izby alebo sa bojí

Nerozčuľujte sa, keď k vám dieťatko krátko po vašom odchode z detskej izbičky pricupitá a žiada si vašu prítomnosť.

Neustále svojho drobca upokojujte a ak je to potrebné, skontrolujte všetky skrine, zásuvky a priestor pod posteľou, či tam náhodou nie sú strašidlá.

Ak dieťa vybieha, používajte tiché návraty na jeho vrátenie do postele.

Jemne deťom pripomeňte, že aj vo vlastnej posteli sú v bezpečí a ľúbite ich rovnako ako doteraz.

Najčastejšie chyby pri uspávaní

• Nepravidelný čas ukladania a meniace sa miesto spánku.
• Striedanie hojdania, nosenia, kočíka a spánku v manželskej posteli bez jasného režimu.
• Odchod rodiča bez vysvetlenia a bez návratu v sľúbenom čase.
• Začatie učenia v období choroby alebo výraznej nepohody.
• Príliš veľa zmien naraz.
• Rozptyľovanie televízorom, tabletom, počítačom alebo mobilom.
• Nedôsledné dodržiavanie pravidiel medzi jednotlivými členmi rodiny.
• Porovnávanie dieťaťa s inými deťmi.

Keď uspávanie trvá týždne

Naučiť dieťa zaspávať samé trvá niekedy aj týždne.

Prvé výsledky sa dostavia po niekoľkých dňoch. Dieťa si zvyká na svoju postieľku a na nové prostredie.

Jeden neúspech neznamená prehratú bitku. Pamätajte na to pri každom neúspechu a tešte sa na výhru.

Neexistuje jediný správny spôsob, ako naučiť dieťa spať v postieľke. Ak jedna metóda nefunguje, neznamená to zlyhanie.

Doprajte si pauzu, skúste inú cestu a hlavne sa neporovnávajte s okolím.

Majte trpezlivosť, veď spánok detí je veľká veda. Nedávajte si zbytočné predsavzatia, nechajte čas plynúť.

Každé dieťa je iné. Niektoré deti prespia bez problémov celú noc, iné spia dlhšie cez deň a niektoré spia menej, iné zasa zaspávajú samé.

tags: #ako #naucit #dieta #same #zaspat