Odtlačky prstov, tie malé ryhy na končekoch prstov, ktoré nás sprevádzajú celým životom, majú fascinujúcu pôvodnú povahu. Práve preto sú odtlačky prstov pre každého jednotlivca úplne unikátne a existujú už pred narodením.
Drvivá väčšina z nás používa konce prstov na odomykanie obrazovky telefónov či tabletov. Využívame ich na uchopovanie vecí a preskúmanie povrchov. Často nevedomky pritom zanechávame odtlačky prstov prakticky na všetkom, na čo naša ruka kedy siahla.
Kedy vznikajú odtlačky prstov
Keď sa plod začne vyvíjať, jeho koža je ešte hladká. Avšak asi po 10 týždňoch, sa začína hlbšia vrstva kože, nazývaná bazálna vrstva, rýchlejšie rozrastať ako vrstvy nad ňou.
Tento rýchly rast spôsobuje zvrásnenie a zhlukovanie spodnej vrstvy pod vonkajšou a tým vytvára charakteristické záhyby. S postupom času sa tieto záhyby prenášajú aj na povrchové vrstvy kože a približne v 17.
Zhruba 14 týždňov starý plod má na bruškách prstov papilárne línie, ktoré sú zatiaľ len predchodcami definitívnych línií, ktoré mu „zostanú“ už do konca života a sú viditeľné aj istú dobu po smrti (závisí od spôsobu zachovania tela, či dôjde ku dekompozícii a podobne).
Väčšina z nás, ktorí nie sme nositeľmi tejto mutácie, má 20 unikátnych odtlačkov (prstov rúk a nôh) a to počnúc 24. týždňom intrauterinného vývinu až po smrť.
Dokázali to nezávisle na sebe Sir William J. Herschel a antropológ profesor Alan Cyril Walker sledovaním odtlačkov prstov s časovými odstupmi.
Obdobie do 24. týždňa tehotenstva je obdobím, kedy sú odtlačky prstov relatívne „formovateľné“ - skôr v negatívnom zmysle, a kedy môže dochádzať k trvalým zmenám v ich tvare a priebehu.
Samotný vývin odtlačkov prstov je však nezvratný proces, ktorý nezastaví ani vývinový stres plodu, a tak distorzie/skreslenia alebo zmeny nastávajú predovšetkým v dôsledku nevyváženej rýchlosti rastu (obdobia príliš rýchleho rastu plodu striedajú obdobia pomalšej vývinovej rýchlosti).
Prečo je každý odtlačok jedinečný
Aj keď by sa mohlo zdať, že tento proces je náhodný, genetika tu zohráva dôležitú úlohu. Celkovú veľkosť a tvar odtlačkov prstov ovplyvňujú gény, ktoré získavame od našich rodičov.
Preto je pravdepodobné, že zdieľame niektoré z týchto vzorov s našimi príbuznými. Aj keď odtlačky prstov nikdy nededíme priamo, niečo od rodičov predsa len dedíme - veľkosť a tvar brušiek prstov, resp. ich kombináciu.
Do procesu formovania odtlačkov vstupuje množstvo ďalších faktorov, z ktorých je relatívne konštantný iba jeden - genetická predispozícia.
Veľkosť volárnej podušky (predchodca bruška prsta) vzhľadom na prst je tiež ovplyvnená mnohými negenetickými faktormi.
Diéta a chemické látky prijímané matkou, hladiny hormónov, úrovne žiarenia a akékoľvek ďalšie faktory, ktoré ovplyvňujú rýchlosť rastu plodu v kritickom štádiu, môžu všetky nepriamo ovplyvniť počet hrebeňov vyvíjajúcich sa na papilárnom (kožnom) teréne prsta.
Okrem genetiky zohrávajú úlohu aj iné faktory, ako je tvar a veľkosť krvných ciev v koži, rýchlosť rastu jednotlivých vrstiev kože a chemické prostredie vnútri maternice.
Viaceré štúdie naznačujú, že sú to práve plody mužského pohlavia, ktoré sú voči tomuto rastovému stresu menej odolné, alebo majú zredukované kompenzačné mechanizmy.
Teda nedokážu v priebehu vývinu „korigovať“ odchýlky od symetrie, a vývin neprebieha typicky, teda podľa plánu.
Odtlačky prstov a mozog vznikajú z rovnakej zárodočnej vrstvy
Keďže majú odtlačky prstov rovnaký pôvod ako mozog (vznikajú z tej istej zárodočnej vrstvy), prípadné odchýlky od typického vývinu sa prejavujú rovnako v odtlačkoch ako aj vo funkčnosti mozgu.
Nie je to náhoda, že sa niektoré poruchy neurovývinu (ako autizmus), častejšie prejavujú práve u chlapcov. Jedným z dôvodov je odlišnosť vo vývine a hlavne v načasovaní vývinu mozgu.
Pri skúmaní psychických ochorení a porúch neurovývinu je už po dlhé roky snaha zaviesť rutinnú analýzu odtlačkov prstov a využiť ich ako tzv. biomarker - biologický znak charakteristický pre určité ochorenie/poruchu.
Snáď najpočetnejšie v tejto oblasti sú štúdie odtlačkov prstov u pacientov so schizofréniou, ktoré boli realizované aj na slovenskej populácii, a tiež výskum odtlačkov chlapcov s poruchou autistického spektra.
Predisponuje ich na toto predovšetkým spoločný embryonálny pôvod odtlačkov prstov a centrálnej nervovej sústavy, čiže mozgu.
Realizované boli aj štúdie na deťoch s poruchami zmyslového vnímania - poruchy zraku, či sluchu.
Čo presne vidíme na odtlačku
Hrebene sú práve tým, čo určuje, aké a koľko ďalších detailov bude pozorovateľných v odtlačku prsta po narodení.
Vidíme ich aj voľným okom a dali by sa laicky opísať ako „čiary, ktoré sa v priebehu odtlačku rôznym smerom točia a ohýbajú“.
Čo však voľným okom nevidíme, sú drobné detaily v priebehu týchto „čiar“... a sú to práve ony, ktoré zabezpečujú jedinečnosť každého odtlačku a v kriminalistike zhodu či odhalenie potenciálneho páchateľa.
Ak by sme chceli ísť ešte hlbšie do detailu pri opise odtlačkov, v populačných štúdiách možno hodnotiť dokonca početnosť potných pórov, ktoré vyúsťujú na povrch línií, ich tvar a hustotu.
Základné vzory odtlačkov
Existuje niekoľko klasifikácií. Tá najjednoduchšia berie do úvahy len tri základné vzory - kľučku, vír a oblúčik.
Tie zložitejšie členia základné útvary na viacero typov podľa orientácie alebo zložitosti.
| Základný vzor | Opis klasifikácie |
|---|---|
| kľučka | Jeden z troch základných vzorov. |
| vír | Jeden z troch základných vzorov. |
| oblúčik | Jeden z troch základných vzorov. |
Úloha genetiky a prostredia počas tehotenstva
V dôsledku všetkých tlakov pôsobiacich na bunky, ktoré vytvárajú primárny odtlačok, ani jednovaječné dvojčatá nemajú identické odtlačky prstov.
Jednu z prvých hypotéz, ktorá sa snaží definovať spôsob, ako vlastne k utváraniu odtlačkov dochádza, vyslovili doktori Arthur Kollmann (Nemec) a Kristine Bonnevie (Nórka).
Hypotéza berie do úvahy pôsobenie rôznych síl, tlakov a napätia, čo určuje, ktorým smerom sa daný odtlačok bude vyvíjať.
Bolo to už v roku 1924, keď Kristine Bonnevie popísala, že sú bazálne epidermálne bunky vystavené mechanickej sile počas vývinu.
Túto teóriu neskôr popularizoval doktor Harold Cummins (Američan), ktorý odhalil súvislosť medzi geometriou ruky a typom odtlačku a to, že tento vzťah je definovaný rastovými silami pôsobiacimi na kožu plodu.
V roku 2013 vznikol prvý matematický model demonštrujúci vplyv stresových faktorov (tlaku) na vývin odtlačkov prstov rúk a nôh.
Stabilita odtlačkov po narodení
Výsledky veľkej štúdie z roku 2015 potvrdili, že odtlačky prstov sú stabilné počas celého života.
Hrebene odtlačkov sú viditeľné na povrchu kože, ale ich vzory sú zakódované ešte pod jej povrchom.
Aj pri vážnych poraneniach kože sa odtlačky môžu navrátiť, keď sa koža zahojí, hoci môže zostať jazva.
Relatívne zmeny týchto línií súvisia iba s veľkostnými zmenami pokožky počas rastu a vývinu, s pohlavným dozrievaním a starnutím organizmu.
Poškodenie línií znamená ich prerušenie. V dôsledku zranenia a opätovného vyhojenia vzniká jazva.
Vzhľad papilárnych línií môže ovplyvniť aj tvorba vrások a tzv. „bielych línií“, ktoré prichádzajú vekom, ale aj pri chronických ochoreniach či atopickom ekzéme.
Častejší výskyt bielych línií bol zaznamenaný aj u ľudí s celiakiou, ľudí trpiacich zápalmi gastrointestinálneho traktu a narušenou črevnou mikroflórou.
Tieto zmeny sú však, na rozdiel od zjazvenia, vratné a pri správnej liečbe chronického ochorenia dochádza aj k úplnému vymiznutiu bielych línií.
Odtlačky prstov ako biomarker
Analýza vzorov, ktoré papilárne línie vytvárajú, prenikla do klinickej praxe ako súčasť diagnostického procesu genetických abnormalít pri dedičných ochoreniach už v minulom storočí.
Odlišnosti v základnom vzore boli zistené u pacientov s kosáčikovou anémiou, čo je genetické ochorenie, pri ktorom sa tvoria červené krvinky v tvare „kosáka“, pri psoriáze a epilepsii.
Boli dávané do súvislosti s nádormi, vrodenými srdcovými anomáliami a tiež mentálnymi a intelektovými poruchami.
Jedinečnosť odtlačkov prstov má veľkú úlohu v populačnom výskume.
Pohlavne dimorfným znakom je hrúbka samotných línií a ich hustota - líši sa u mužov a žien.
U mužov možno pozorovať hrubšie línie už v chlapčenskom veku, čo ich robí dobrými adeptmi na výskum papilárneho (kožného) terénu, pretože tu menej často narážame na problém slabej kvality odtlačku spôsobenej odberom.
Odtlačky prstov v kriminalistike
V kriminalistickej praxi, kde slúžia na individuálnu identifikáciu osôb, majú odtlačky prstov svoje nezastupiteľné miesto už vyše 170 rokov.
Často sú označované ako jedinečné a práve táto ich vlastnosť z nich urobila nezameniteľnú kriminalistickú stopu.
Jedinečné sú nielen u každého jedinca (výnimku tu tvoria ľudia s tzv. adermatoglyfiou spôsobenou mutáciou v géne SMARCAD1), ale sú jedinečné pre každý prst, čo na prvý pohľad nemusí byť voľným okom viditeľné.
Spomínaná mutácia je však tak vzácna, že bola doposiaľ popísaná len u piatich rodín.
Pre problémy pri vycestovaní do USA, pri ktorom sa vyžaduje odtlačok prsta, bola označená aj ako „Immigration delay disease“.
Okrem administratívnych a technických problémov však nie je sprevádzaná žiadnymi zdravotnými ťažkosťami.
U jedincov s adermatoglyfiou možno pozorovať len znížené množstvo potných pórov na končekoch prstov.
Prečo sa výsledky výskumu ťažko porovnávajú
Závažným problémom pri populačných výskumoch je populačná špecifickosť odtlačkov.
V každej populácii nájdeme odlišné zastúpenie základných vzorov a možno aj detailov.
Populácia ako taká má geneticky definované znaky, ktoré môžu byť častejšie alebo zriedkavejšie zastúpené u jednotlivcov, ale ako celok sa ich frekvencia líši od inej, napríklad aj susednej populácie.
Takže nie je možné realizovať výskumy, ktoré by nebrali do úvahy etnický pôvod a zistenia generalizovať a vztiahnuť ich na ktorúkoľvek inú populáciu sveta.
Dajú sa však skúmať rozdiely medzi populáciami, pokiaľ nenarazíme na problém odlišnej klasifikácie odtlačkov prstov.
Žiaľ, ani za 170 rokov výskumu sa nepodarilo zjednotiť klasifikačné metódy natoľko, aby boli dáta naprieč svetom porovnateľné.
Prichádzame tak o značnú časť informácií, ktoré by pomohli objasniť pôvod niektorých vrodených porúch.
Odtlačky bábätka ako rodinná pamiatka
Prvé dni, týždne a mesiace po narodení dieťaťa patria k náročnému, zato však najšťastnejšiemu obdobiu v živote rodičov.
Malé bábätka denne fotíme, odkladáme prvé vlásky či spomienky na chvíle v rodine.
Materiál na výrobu síce dostanete aj v špecializovaných obchodoch, no s trochou šikovnosti si takúto spomienku vytvoríte aj doma.
Cesto na odtlačok ručičky a nožičky
Na výrobu cesta na odtlačky budete potrebovať hrnček hladkej múky, hrnček soli a tri dcl vody.
Podľa toho, či chcete vyrobiť odtlačky pre chlapca alebo dievča, môžete do vody pridať pár kvapiek ružového alebo modrého potravinárskeho farbiva.
Múku soľ a vodu zmiešajte a pomocou mixéra alebo ručne z nej vymieste pružné cesto.
Pokiaľ je cesto príliš suché, pridajte ešte vodu.
Keď je cesto hotové, rozdeľte ho na dve polovice.
Tie vyvaľkajte do tvaru kruhu, prípadne pomocou príborového noža vytvorte srdiečko či napríklad štvorec.
Vyvaľkané cesto nesmie byť príliš tenké.
Keď sú obe časti cesta vyvaľkané, odtlačte do jedného ručičku a do druhého nožičku bábätka.
Pri odtlačku dlane dajte pozor, aby bola rúčka dostatočne otvorená a prsty ďaleko od seba.
Odtlačky pečte na 100 stupňov tri hodiny.
Odtlačok prsta pomocou ceruzky a lepiacej pásky
Odtlačok prsta zvládnete veľmi jednoducho spraviť aj doma.
Aby ste si doma mohli zhotoviť svoj vlastný odtlačok prsta, ktorý nám potom zašlete, nepotrebujete nič výnimočné.
Postačí vám mäkká ceruzka, priehľadná lepiaca páska a klasický biely papier.
Buďte precízny! Je dôležité, aby vyhotovený odtlačok bol jasný, viditeľný a nerozmazaný.
Poďme teda na samotný postup.
- Mäkkou ceruzkou načmárajte na papier veľkú škvrnu.
- Ceruzkou nešetrite.
- Dôkladne si vyumývajte a osušte ruky.
- Prst, ktorého odtlačok chcete vziať, položte vankúšikom na tmavú škvrnu od ceruzky a pošúchajte, aby ste na prst dostali čo najviac grafitu.
- Prst s grafitom priložte na lepiacu stranu lepiacej pásky.
- Jemne priložte a hneď odtiahnite.
- Prstom neotáčajte ani nijako nehýbte do strán.
- Línie odtlačku by sa mohli zmeniť na machuľu!
- Stačí jednoducho jemne pritlačiť a lepšiaca páska sa už o to postará.
- Lepiacu pásku s odtlačkom napokon nalepte na čistý papier.
Máte hotovo! Je to jednoduché, však?
Ak sa vám odtlačok nezdá, prípadne sa vám rozmazal, postup môžete opakovať, kým s odtlačkom nebudete spokojný.
Vyskúšať môžete tiež tento dobrý trik.
Prst priložte na lepiacu pásku hneď niekoľko krát.
Prvý odtlačok môže byť tmavší, keďže na prste je na začiatku viac grafitu.
A čo ďalej?
Takto vyhotovený odtlačok, nalepený na bielom papieri a opatrený menom, odfoťte.
Uistite sa, že fotka je kvalitná.
Odporúčame fotiť na dobrom svetle a uistiť sa, že je fotografia dobre zaostrená.
Čo poviete, zvládnete to?
Ak sa vám zdá tento postup zdĺhavý, pokojne si môžete zakúpiť v hračkárstve alebo papiernictve sadu na odtlačky prstov.
