Ako prikryť dieťa pri teplote a horúčke

Horúčka patrí k nešpecifickým príznakom mnohých detských infekcií. Často u detí rýchlo vystúpi nad 38 °C, čo môže rodičov vystrašiť. Dôležité je zachovať pokoj a nepanikáriť.

Horúčka sama osebe nie je choroba, ale je príznakom toho, že sa telo bráni ochoreniu, infekcii alebo zápalu. Najčastejšie signalizuje, že do organizmu prenikli baktérie alebo vírusy, na čo telo reaguje zvýšením teploty, tým bráni ich množeniu a zároveň aktivuje imunitný systém.

Ako dieťa pri horúčke obliecť a prikryť

Dieťa zbytočne neprehrievajte, „nebabušte“ - na oblečenie je vhodný ľahký vzdušný odev a na prikrytie tenká prikrývka.

Dieťa počas horúčky treba obliekať do ľahkého bavlneného odevu a ak sa spotí, okamžite ho treba prezliecť.

Dieťa môžete prechodne vyzliecť alebo mu dať iba ľahší bavlnený odev. Ak sa spotí, prezlečte ho a prikryte ľahkou prikrývkou.

V miestnosti, kde sa dieťa nachádza, je potrebné udržiavať príjemnú teplotu a dieťa obliekať primerane, nie ho zbytočne navliekať. Dieťa s horúčkou sa bude lepšie cítiť vo voľnejšom oblečení z príjemných materiálov.

Viac vrstiev oblečenia bráni dostatočnému ochladzovaniu organizmu. Ak sa dieťa spotí, okamžite ho prezlečte. V noci ho prikrývajte len ľahkou prikrývkou, nepoužívajte deky a iné nepriedušné prikrývky.

Malého pacienta obliekajte len naľahko, vhodné je voľné bavlnené pyžamo. Prikryté by malo byť tiež len tenkou prikrývkou.

Dieťa má mať pokoj a odpočívať. Pravidelne vetrajte, každú hodinu 5 minút. Odporučená teplota okolia je 24 °C.

Prečo dieťa pri horúčke neprekrývať

Horúčka je obranný mechanizmus tela, ktorý sa „naštartuje“, keď organizmus bojuje s chorobou či infekciou. Sama o sebe však ochorením nie je.

Pri teplote sa zvyšujú mnohé aktivity buniek imunitného systému, tým aj celková obranyschopnosť organizmu. Zlepšuje sa prekrvenie tkanív, a tým aj výživa buniek. Zároveň sa zhoršujú podmienky pre rast a rozmnožovanie patogénov.

Horúčka pomáha vytvoriť nepriaznivé prostredie pre baktérie a vírusy, čím ich oslabuje. Znásobuje tiež intenzitu metabolických procesov buniek, čím podporuje procesy spojené s imunitnou odpoveďou.

Potenie môže pomôcť skôr veľkým deťom alebo dospelým. U malého dieťaťa to nie je vhodný postup.

Dieťaťu nepomáha, ak ho počas horúčky zabalíte do viacerých vrstiev oblečenia alebo hrubej deky s cieľom „vypotiť“ chorobu. Takýto postup môže brániť odovzdávaniu tepla do okolia.

Kedy začať teplotu znižovať

Pojem „horúčka“ znamená zvýšenie telesnej teploty nad 38 °C, čo je zväčša zapríčinené infekčným patogénom.

Pri mierne zvýšenej teplote do 38 °C nepodávame lieky na znižovanie teploty.

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) by sa liečba horúčky u detí mala začať pri nameraní teploty v podpazuší nad 38,5 °C alebo pri nameraní rektálnej teploty nad 39 °C.

Podľa odporúčaní Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) sa medikamentózna liečba horúčky u detí začína pri teplote nad 38°C nameranej v podpazuší.

WHO štandardne odporúča začať liečbu horúčky pri teplote v konečníku nad 39 °C, teda nad 38,5 °C v podpazuší.

Názory na to, ktorá hranica je správna, sa líšia. Preto sa odporúča riadiť sa predovšetkým celkovým stavom dieťaťa.

Lieky na znižovanie horúčky by nemali byť deťom podávané len podľa čísla na teplomere. Rozhodujúcim je celkový stav malého pacienta.

Ak je čulý a okrem teploty sa cíti dobre, nie je nutné dávkovať mu každých šesť hodín antipyretiká len preto, že teplomer ukazuje 38 °C.

„Mnoho rodičov sa toho drží nehľadiac na diskomfort dieťaťa. Ak sa cíti zle, nezáleží či má 38 °C alebo 38,5 °C. Nečakajte a liek mu podajte,“ prízvukuje hlavná odborníčka MZ SR.

Pri liečbe horúčky je potrebné pravidelné, nárazové vetranie a dostatok tekutín podávaných často a v malých množstvách.

Ako správne zmerať teplotu

Veľmi dôležité je pri liečbe správne odmerať telesnú teplotu a zistiť, či má dieťa horúčku.

Najpresnejší údaj o teplote tela dostanete pri meraní v konečníku. Táto teplota sa najviac približuje teplote jadra tela.

U novorodencov, dojčiat a aj batoliat merajte teplotu v konečníku pomocou teplomera s ohybnou špičkou. Od hodnoty nameranej teplomerom v konečníku vždy odpočítajte 0,5 °C, až táto hodnota je obrazom reálnej telesnej teploty.

U menších detí volíme meranie v zadočku, kedy od nameranej teploty odpočítavame 0,5 °C.

Všeobecným úzusom je odpočítať 0,5 stupňa od rektálneho merania a vtedy nám orientačne vyjde hodnota meraná v podpazuší.

Pri rektálnom meraní si najprv umyte a opláchnite hrot teplomera. Pre tento typ merania sú vhodnejšie teplomery s flexibilnou špičkou. Uľahčiť zavádzanie teplomera do konečníka môžete tým, že hrot natriete vazelínou.

Potom dieťa položte na brucho alebo chrbát a zdvihnite mu nohy. Druhou rukou môžete zaviesť teplomer 1 až 2 cm hlboko do konečníka. Počkajte, kým digitálny teplomer vydá signál, a meranie ukončite.

Axilárne meranie je druhý najúčinnejší spôsob, ako sa čo najpresnejšie dozvedieť teplotu.

Teplomer vložte do podpazušia.

Bezkontaktné metódy merania na čele, spánkoch, či v uchu, alebo v ústach sú nepresné a iba orientačné.

U bezkontaktných teplomerov je problematika zložitejšia. Pre presné meranie sa odporúča kvalitný bezkontaktný teplomer a dostatočná aklimatizácia dieťaťa aj teplomera v miestnosti, kde prebieha meranie.

Ak dieťa pribehne z obývačky do izby a po ceste si vezmeme v kuchyni teplomer, správnu teplotu takmer iste nenameriame.

Napriek tomu sa odporúča vykonať tri merania na rôznych miestach na čele a riadiť sa radšej tým najvyšším.

Orálne meranie patrí k ďalším presným meraniam telesnej teploty. Pred meraním je potrebné 20 až 30 minút nejesť a nepiť. Hrot teplomera umiestnite pod jazyk dieťaťa.

Orálne meranie môže byť napríklad ovplyvnené potravou alebo frekvenciou dýchania. Dieťa treba upozorniť, aby teplomer nehryzlo a počas merania nerozprávalo.

Čo dieťaťu podať na pitie

Vždy je nutné zabezpečiť dieťaťu predovšetkým dostatočný pitný režim. Ak dieťa nechce jesť, nemusíme ho nútiť, piť však aspoň po troškách musí.

Možno podať chladený čierny čaj, vodu, ovocný čaj.

Podávajte slabší čaj, skôr chladný ako teplý, riedený džús alebo pitnú vodu v malých, ale pravidelných množstvách.

Ak dieťa nechce piť, je potrebná hospitalizácia a rehydratácia infúziami.

Slabý pitný režim sa podieľa na pretrvávaní zvýšenej teploty a dehydratácia môže stáť za prejavom nežiaducich účinkov antipyretík, teda liekov na znižovanie horúčky.

Každý jeden stupeň na teplomere znamená zvýšenú spotrebu tekutín až o 20 percent.

Sledujte, koľkokrát denne dieťa močí. Dojča by malo mať minimálne 5 až 6 poriadne pocikaných plienok za 24 hodín.

Ak je moč tmavý, pokiaľ má dieťa suché pery, málo slín a vôbec alebo takmer sa mu netvoria pri plači slzy, je dehydrované.

Pokiaľ je dieťa plne dojčené, stačí ponúkať dojčenie podľa priania dieťaťa - nie je potrebné dodávať ďalšie tekutiny vodou alebo čajom.

Lieky proti horúčke

Ak je teplota vyššia ako 38°C, môžete sami podať dieťaťu lieky na zníženie teploty, ktoré zároveň pôsobia aj proti bolesti.

Najčastejšie používané lieky obsahujú účinné látky paracetamol a ibuprofén.

Liekom prvej voľby na zníženie horúčky je paracetamol. Oproti ibuprofenu má pri opakovanom užívaní niekoľko dní po sebe nižšie riziko vzniku nežiaducich účinkov.

Paracetamol má rýchlejší nástup účinku, ibuprofen zas pôsobí dlhšie. Ibuprofen má navyše protizápalový účinok.

Lieky s obsahom paracetamolu sú vhodné pre všetky vekové kategórie, pričom ich dávkovanie je určené hmotnosťou dieťaťa.

Lieky s obsahom paracetamolu - účinná dávka pre deti od troch mesiacov 10-15 mg/kg/dávka.

Lieky s obsahom ibuprofénu - v dávke 7-10 mg/kg/dávka.

V inom odporúčaní sa uvádza paracetamol v dávke 15 mg/kg telesnej hmotnosti a ibuprofén v dávke 7 mg/kg hmotnosti.

Najpresnejšie dávkovanie antipyretík, teda liekov proti horúčke, je podľa hmotnosti dieťaťa.

Do úvahy je však potrebné brať aj vek, resp. vekové a iné obmedzenia pri jednotlivých účinných látkach a liekových formách.

Dávkovanie liekov na horúčku prepočítajte na hmotnosť dieťaťa. Pri dávkovaní liekov nikdy neprekračujte jednotlivú ani celkovú dennú dávku a dodržiavajte odporúčaný maximálny počet jednotlivých dávok a časový interval medzi nimi.

Všetky tieto informácie sú uvedené v Písomnej informácii pre používateľa, ktorú by ste si mali pred podávaním každého lieku pozorne prečítať.

Paracetamol a ibuprofén: rozdiely a obmedzenia

Lieky s obsahom ibuprofénu sa nemajú podávať deťom mladším ako 3 mesiace, pri dehydratácii, pri problémoch s obličkami a pri ovčích kiahňach.

Ibuprofen sa nepodáva deťom do troch mesiacov.

Ibuprofén nesmú užívať deti, ktoré majú problémy s obličkami, hnačku, prípadne vracajú alebo majú nedostatočný pitný režim.

Prípravky s obsahom paracetamolu je potrebné podávať v časových odstupoch 4 až 6 hodín, čo znamená maximálne 5x denne.

Lieky s obsahom ibuprofenu môžete podávať deťom, ktoré sú staršie ako 3 mesiace, prípadne majú váhu vyššiu ako 7 kg. Lieky smiete ratolesti podávať vždy s odstupom 6 až 8 hodín, čiže maximálne 4x denne.

Riadiť sa iba návodmi na škatuľkách môže byť kontraproduktívne. Príbalové letáky totiž zvyčajne uvádzajú najnižšiu hranicu dennej dávky, prípadne dávkovanie odporúčajú podľa veku dieťaťa.

Vhodnú dávku je preto potrebné overiť podľa hmotnosti dieťaťa, veku, konkrétnej účinnej látky a liekovej formy.

Ak si nie ste isté dávkovaním, môžete si zavolať do nemocnice na detské oddelenie o radu.

Je dobré mať doma sirupy s oboma účinnými látkami.

Ak dieťa zvracia alebo mu je zle od žalúdka, podávame čapíky.

Pre bábätká je najlepšie podať účinnú látku vo forme čapíka. Látka podaná rektálne sa vstrebe rýchlejšie než látka podaná orálne. V prípade, že dieťa vracia, je tiež lepšie podať antipyretikum práve vo forme čapíka.

Čapík, naopak, nie je možné podať, ak má dieťa hnačku, pretože nedôjde k vstrebaniu látky. Potom je lepšie podať antipyretikum vo forme sirupu, u väčších detí v tablete.

Všeobecne deťom do 15 rokov nepodávame lieky s kyselinou acetylsalicylovou, napríklad acylpyrín alebo aspirín.

Mohli by vyprovokovať takzvaný Reyov syndróm. Ide o veľmi vzácnu poruchu, pri ktorej hrozí poškodenie mozgu, pečene, obličiek a srdca.

Striedanie liekov

Pokiaľ teplota po podaní jedného liečiva neklesne pod 38,5 °C a dieťa sa cíti zle, môžete ho po štyroch hodinách vystriedať s liekom s druhou účinnou látkou.

Ak teplota znova vystúpi nad 38,5 °C po menej ako 6-8 hodinách od podania lieku, môžete použiť liek z druhej skupiny liečiv.

Pri striedaní paracetamolu a ibuprofénu stále platí, že je potrebné dodržať medzi rovnakými účinnými látkami časový odstup aspoň 6 hodín.

Pokiaľ má dieťa stále vysoké horúčky, môžeme striedať liek s paracetamolom, napríklad Paralen, a liek s ibuprofénom, napríklad Nurofen alebo Ibalgin, po 4 hodinách.

Keď dieťa vyvracia paracetamol, ktorý ste mu dali 4 hodiny po užití ibuprofenu, na ďalší ibuprofen ešte musíte počkať.

Ak dieťa užije liek a krátko na to ho preženie a vy vidíte ešte zvyšky čípku v stolici, môžete podať opäť antipyretikum, ale zásadne len s odlišnou účinnou látkou, ako bola v lieku, ktorý ste už podali.

Nikdy totiž s určitosťou neviete, koľko pôvodného lieku sa už stihlo vstrebať. To isté platí o zvracaní.

Fyzikálne ochladzovanie dieťaťa

Fyzikálne chladenie by nemalo nahrádzať liečbu liekmi, je len jej doplnkom.

Základným pravidlom pri fyzikálnom ochladzovaní je, že nepoužívame studenú vodu, vždy len vlažnú, a nikdy dieťa neochladzujeme, ak má studené či mramorové končatiny.

V žiadnom prípade dieťaťu nerobíme ľadové sprchy. Použitie ľadovej alebo veľmi studenej vody nie je vhodné, pretože zapríčiňuje zúženie ciev a triašku a môže viesť k šoku.

Neznižujte teplotu ochladzovaním, pokiaľ má dieťa triašku, pocit zimy alebo výrazné chladné končatiny.

Dieťa neochladzujte ani vtedy, keď má výrazne chladné a bledé končatiny alebo mramorovanú kožu pri vysokej teplote.

Potieranie tela vlažnou vodou

V súčasnosti najúčinnejšou metódou, ktorú odporúčajú odborníci, je potieranie telíčka mokrou špongiou.

Posaďte dieťa na uterák a špongiou namočenou vo vlažnej vode potierajte a jemne masírujte kožu celého tela, okrem končatín.

Na pokožke sa opakovane vytvára jemný film vlažnej tekutiny, ktorý jej odoberá prebytočné teplo a následne sa odparuje.

Keď sa voda z povrchu tela odparí, postup opakujte. Odvod tepla do okolia sa zvyšuje ďalej trením.

Vlažná sprcha

Vlažná sprcha okolo 25 °C môže trvať jednu až dve minúty.

Pri staršom dieťati možno podporiť znižovanie teploty pomocou vlažnej sprchy.

Sprchovať začnite od nôh smerom hore tak, aby ste dieťa ochladzovali postupne.

Ak sa dieťatko na takto studenú sprchu netvári, môžeme zvoliť aj desaťminútový kúpeľ vo vode s teplotou okolo 35 °C. Tá už je príjemnejšia a tiež dokáže telo schladiť.

Vlažný kúpeľ

Vaňu naplňte vodou teplou asi 29 až 34 °C, ideálne do výšky 2,5 až 5 centimetrov.

Dieťa posaďte do vody a pomocou špongie alebo malého uteráka mu malým množstvom vody oplachujte trup, ruky a nohy.

Voda sa z pokožky začne odparovať a telesná teplota sa zníži. Oplachovanie opakujte každých 5 minút a teplotu merajte každých 20 minút.

Kúpeľ by mal trvať dovtedy, kým sa teplota nezníži na 38 °C. Vodu však obmieňajte, pretože sa postupne ochladzuje, čo môže u dieťaťa vyprovokovať triašku a následný vzostup teploty.

Vlažný zábal

Vlažné zábaly pre zníženie teploty u detí používajte len v prípade, ak je nameraná telesná teplota nad 39 °C v konečníku alebo v podpazuší.

Vhodnú tkaninu, napríklad uterák, plienku alebo plachtu, namočte do vody s teplotou približne 22 až 25 °C, dobre vyžmýkajte a obtočte okolo hrudníka. Ruky a nohy dieťatka vynechajte.

Pri mokrom zábale by mala mokrá látka siahať od pazúch po panvu, na podbruško už nie. Obklad neprikladajte na končatiny.

Na posteľ rozložíme deku a na ňu uterák, aby sme zabránili premoknutiu. Na túto vrstvu si ľahne dieťa.

Na mokrý zábal dajte tenkú suchú prikrývku, napríklad suchú osušku či tenkú deku. Zabalené dieťa nechajte odpočívať po dobu 10 minút.

Zábal by ste mali meniť každých 10 až 15 minút a tento postup opakovať tri až štyrikrát.

Počas nasledujúcich dvoch hodín zábal zopakujeme celkovo trikrát, alebo dovtedy, než teplota klesne o stupeň až dva. Nikdy sa nesnažíme dosiahnuť normálnu teplotu.

Aby sme nepremáčali posteľ, môžeme pod dieťa podložiť buď jednorazovú podložku, alebo hrubšiu osušku.

Pred zábaly musia byť horné aj dolné končatiny dobre prekrvené a teplé na dotyk. Pokiaľ sú studené alebo je pokožka mramorovaná, zábal nerobíme - môže hroziť až rozvoj šokového stavu.

Do zábalu by ste sa nemali púšťať u vyložene malých novorodencov a dojčiat.

Čomu sa pri prikrývaní a ochladzovaní vyhnúť

• Dieťa zbytočne neprehrievajte a nezabaľujte do viacerých vrstiev.
• Nepoužívajte hrubé, nepriedušné deky.
• Nevyvolávajte potenie u malého dieťaťa.
• Nepoužívajte ľadové sprchy ani veľmi studenú vodu.
• Dieťa neochladzujte pri triaške alebo pocite zimy.
• Dieťa neochladzujte, ak má studené, bledé alebo mramorované končatiny.
• Neochladzujte ruky a nohy pri zábale.
• Nesnažte sa znížiť teplotu naraz na normálnu hodnotu.
• Nepodávajte deťom do 15 rokov lieky s kyselinou acetylsalicylovou.

Febrilné kŕče

Febrilné kŕče sa môžu objaviť aj vo chvíli, keď teplota prudko vystrelí nahor.

Najčastejšie sa vyskytujú u detí od pol roka do piatich rokov.

Febrilné kŕče sa vyskytujú takmer výlučne u detí vo veku od 5 mesiacov do 5 rokov, pričom najčastejšie sa vyskytujú medzi 12. a 18. mesiacom života.

Prejavovať sa môžu kŕčmi končatín, poruchami vedomia až zmodraním. Príznaky sú tras, neovládateľné zášklby celého tela a porucha vedomia, dieťa môže byť tiež prehnuté a mať pretočené oči v stĺp.

Kedy kontaktovať lekára

Opatrnosť je namieste, ak má horúčku dieťa od 3 do 12 mesiacov. Horúčka v tomto veku môže signalizovať vážny problém. Preto čo najskôr kontaktujte lekára.

Samostatnou kapitolou sú novorodenci do 28. dňa od narodenia. V ich prípade horúčku treba vždy konzultovať s lekárom.

Preto pri každej vysokej teplote novorodeniatka treba myslieť aj na ťažšiu bakteriálnu infekciu.

Lekára vyhľadajte aj vtedy, keď má vaše dieťa teplotu dlhšie ako 3 dni, prípadne sa objavia ďalšie závažné symptómy.

S návštevou alebo kontaktovaním lekára by ste nemali váhať ani v prípade, že sa vám horúčku nad 39°C nedarí stiahnuť.

Ak sa objaví stuhnutosť šije, ktorá bráni predklonu alebo záklonu hlavy, a dieťa sa nevie pozrieť do svetla, neváhajte a utekajte k lekárovi. Ak neordinuje, musíte ísť na pohotovosť alebo na urgentné oddelenie.

Dieťa neochladzujte ani vtedy, keď má výrazne chladné a bledé končatiny alebo mramorovanú kožu pri vysokej teplote. Znamená to už vážnejšiu infekciu a je čas kontaktovať vášho lekára.

Dehydratácia je u malých detí veľmi nebezpečná a tento stav sa môže pri horúčke dostaviť naozaj rýchlo, najmä vtedy, ak dieťa navyše vracia alebo hnačkuje.

Sledujte, či dieťa odmieta tekutiny, má suché pery, málo slín, tmavý moč alebo pri plači takmer nemá slzy.

Ak má dieťa drobné podkožné krvné výrony pod pazuchami a v slabinách, je to vážny príznak a je potrebné ihneď vyhľadať lekára.

Ak má dieťa vysokú teplotu, liek mu podajte ešte pred cestou na pohotovosť alebo k lekárovi. Zapíšte si, kedy ste podali liečivo, v akej forme a množstve. Lekárom to pomôže pri nastavovaní ďalšej liečby.

Najdôležitejšie pri horúčke je dieťa neprehrievať. Ľahké bavlnené oblečenie, tenká priedušná prikrývka, pravidelné vetranie, pokoj a časté podávanie tekutín pomáhajú organizmu odvádzať prebytočné teplo.

tags: #ako #prikryvat #dieta #pri #teplote