Rodičia sú často tí prví, ktorí zachytia prvé náznaky problému. Na pozore by ste sa mali mať vždy, keď si všimneme, že vývin reči dieťaťa je iný ako u rovesníkov.
Najväčší strach o reč dieťaťa majú rodičia, ak ich dieťa ešte vôbec nezačalo rozprávať. V poslednom čase je toto stále častejší dôvod na návštevu logopedickej ambulancie. Rodičia mávajú „šiesty zmysel“. Vedia, že ticho v detskej izbe znamená, že treba zbystriť pozornosť. Ani rodič však nie je superhrdina. Lebo najlepší rodič nie je ten, čo vie všetko, ale ten, čo sa pýta, keď nevie.
Ak vaše dieťa ešte nezačalo rozprávať, nezúfajte. Každé dieťa sa vyvíja vlastným tempom a oneskorený vývin reči nemusí hneď znamenať vážny problém. Reč sa u detí vyvíja postupne a u každého dieťaťa iným tempom. Existujú však orientačné vývinové míľniky, ktoré pomáhajú sledovať, či sa vývin uberá správnym smerom.
Orientačné vývinové míľniky reči
| Vek | Čo možno pozorovať |
|---|---|
| Okolo 12. mesiaca | Dieťa začína chápať význam prvých slov a reaguje na svoje meno. Prvé výrazy ako „mama“ či „ham“ sprevádza gestami alebo ukazovaním. |
| Do 18 mesiacov | Slovná zásoba sa postupne rozrastá na 10-20 slov, dieťa vie pomenovať známe predmety alebo osoby, hoci výslovnosť ešte nie je úplne zreteľná. |
| Do 2 rokov | Dvojročné dieťa rozumie jednoduchým otázkam a začína kombinovať dve až tri slová, čím vytvára prvé jednoduché vety. Slovná zásoba sa rozširuje zhruba na 50 slov. |
| Okolo 3 rokov | Reč sa rýchlo rozvíja - dieťa tvorí jednoduché súvetia a používa zámená, predložky či základné časy. Vie vyjadriť pocity („bojím sa“, „teším sa“) aj zážitky z bežného dňa. |
Prvé slová majú deti začať používať okolo 12 mesiaca, ak má však dieťa 18 mesiacov a stále nepovedalo svoje prvé slová, rodičia majú obavu o jeho vývin a často vtedy začnú čítať rady na internete a skúšajú podľa nich dieťa „rozrozprávať“.
Niektoré deti začnú hovoriť už okolo 12. - 18. mesiaca, iné si dajú na čas a rozbehnú sa až po treťom roku. Ak je však dieťa inak bystré, reaguje na svoje meno, komunikuje gestami, ukazuje, čo chce, a rozumie vám - môže ísť len o tzv. vývinovú jazykovú poruchu.
Čo si rodičia všímajú ako prvé
Problémy s rečou sa už dávno netýkajú len zlej výslovnosti. Existuje mnoho signálov, ktoré môžu upriamiť pozornosť rodičov na to, že niečo nie je v poriadku.
- Dieťa nepoužíva prvé slová.
- Dieťa nereaguje na svoje meno.
- Dieťa neukazuje na predmety alebo osoby.
- Dieťa nepoužíva gestá a nekomunikuje ani inak.
- Dieťa nerozumie jednoduchým pokynom.
- Dieťa neudržiava očný kontakt.
- Dieťa sa nezaujíma o komunikačného partnera.
- Dieťa používa len veľmi málo slov alebo zostáva pri jednoslovnom vyjadrovaní.
- Dieťa hovorí vlastnou rečou, ktorej okolie nerozumie.
- Dieťa prestane používať schopnosti, ktoré už predtým získalo.
Ak napríklad 15-mesačné dieťa nerozpráva, nereaguje na meno alebo nepoužíva gestá, je dobré spozornieť. Ak má dieťa 18 mesiacov a ešte nepovedalo prvé slová, prípadne v 2 rokoch stále hovorí len jednoslovne alebo veľmi málo, návštevu pediatra neodkladajte.
Ak vaše dieťa namiesto vety „chcem piť“ povie „toto tam“ a ukazuje na džús v krabici, gratulujeme. V prípade bezrečovosti však včasná diagnostika pomôže odhaliť možné príčiny a potencionálne problémy.
Prekurzory reči: čo musí dieťa zvládnuť pred prvými slovami
Dieťa však nezačne používať prvé slová, pokiaľ u neho nie sú prítomné všetky prekurzory reči. Prekurzory reči sú schopnosti, ktoré musí dieťa ovládať, ešte predtým než začne verbálne komunikovať.
Ak vaše dieťa ešte nezačalo používať slová, skontrolujte jeho prekurzory reči a poprípade ich začnite trénovať, to môe byť cesta k úspechu.
Očný kontakt
Veľmi dôležitý a raný prekurzor reči je očný kontakt s komunikačným partnerom. Pokiaľ sa dieťa na vás nepozrie, keď si niečo pýta, je potrebné začať trénovať práve očný kontakt.
Napríklad si dávame predmety, ktoré dieťa chce, ku tvári, aby sa pozrelo do očí, alebo robíme smiešne grimasy, nech dieťa zaujmeme.
Spoločná pozornosť
Ďalším dôležitým prekurzorom je spoločná pozornosť s dieťaťom. Znamená to, že dieťa chce s nami tráviť čas pri aktivite, alebo nás pri nej potrebuje.
Najlepšie aktivity na trénovanie spoločnej pozornosti sú hojdanie, vyhadzovanie dieťaťa nad hlavu, točenie, fúkanie bublín.
Výmena rolí
Ak už dieťa chce pri aktivitách s nami tráviť čas, je dôležité naučiť ho výmenu rolí. Výmena rolí znamená, že raz aktivitu spraví dieťa a potom dieťa čaká, kým aktivitu spraví rodič.
Napríklad pri tlieskaní - zatlieskam ja, počkám, kým zatlieska dieťa, dieťa počká, kým zatlieskam ja. Pri stavaní veže z kociek jednu kocku dám ja, potom položí kocku dieťa a potom zase ja a tak ďalej.
Gestá
Veľmi dôležitým prekurzorom reči je používanie gest. Je veľmi prospešné, ak rodič používa gestá a učí dieťa používať gestá.
Základné gestá sú ukazovanie na predmet prstom alebo rukou, ukazovanie predmetu v ruke, žiadanie predmetu od nás a podávanie predmetu.
Existuje však mnoho iných gest, ktoré môžu rodičia používať, napríklad pápá, áno, nie, gestá zvierat alebo činnosti znázornené gestom, ako dlaň na líce pri slove búva či šúchanie rúk pri slove umývať.
Stálosť objektu
Pred nástupom prvých slov dieťa musí pochopiť aj stálosť objektu. To znamená, že rozumie tomu, že daný predmet existuje aj vtedy, keď ho dieťa nevidí.
Trénovať to môžeme schovávaním hračiek pred očami dieťaťa, ktoré najskôr odkrývame a potom očakávame, že ich odkryje aj dieťa. Takže dieťa začne hľadať predmety po izbe, alebo ich začne schovávať a chce, aby ich rodič našiel.
Funkčná hra
Okrem spomínaných prekurzorov by ešte u dieťaťa mala byť prítomná funkčná hra s predmetmi: česanie bábiky, parkovanie áut do garáží alebo ukladanie macka spinkať.
Džavot a verbálna imitácia
Potom sú dôležité prekurzory, pri ktorých sa dieťa učí narábať s artikulačnými orgánmi, a to znamená, že dieťa skúša džavotať, napríklad „mamama“, „bababa“, „kuve“, „dumo“, a skúša po nás opakovať slová.
Všetky prekurzory reči by sme s dieťaťom mali trénovať počas hry, aby učenie bolo pre dieťa zábavné.
Vývinová jazyková porucha
Typickým znakom VJP je oneskorený vývin reči. Prvé slová a vety sa objavujú u detí neskôr. Obmedzená je slovná zásoba, veľa si pomáhajú ukazovaním na predmety.
Prítomný je očný kontakt a záujem zo strany dieťaťa o komunikačného partnera, predovšetkým rodiča, od ktorého očakáva pomenovanie jednotlivých predmetov.
Čo sa týka hry u detí s VJP, zo začiatku sa rady hrajú samy. Keďže nemajú jazykové predpoklady a zručnosti, nedokážu sa adekvátnym spôsobom zapojiť do hry s ostatnými deťmi.
Vývinová jazyková porucha však nie je koniec sveta.
Prečo môže byť vývin reči oneskorený
Oneskorený vývin reči u detí môže mať viacero príčin, ktoré môžu byť biologické, vývinové alebo psychosociálne.
Porucha sluchu
Ak dieťa nepočuje dobre, nedokáže správne vnímať slová a napodobňovať reč.
Vývinová apraxia reči
Dieťa vie, čo chce povedať, ale nedokáže správne vysloviť slová, pretože mozog a svaly úst nespolupracujú.
Znížený svalový tonus
Slabé svaly v oblasti tváre a úst môžu sťažovať artikuláciu aj tvorbu hlasu.
ADHD
Problémy so sústredením môžu brániť dieťaťu v tom, aby vnímalo jazyk a učilo sa nové slová.
Dedičné faktory
Ak má niekto z rodiny problémy s rečou, môže ísť o dedičný faktor.
Dvojjazyčné prostredie
Deti bilingválnych rodičov môžu začať rozprávať neskôr alebo miešať slová z rôznych jazykov.
Z hľadiska rôznorodosti môžeme hovoriť o viacerých aspektoch, ktoré sa podieľajú na produkcii reči dieťaťa.
Motorika, príjem potravy a reč
Pohyb, vnímanie a komunikácia sa navzájom dopĺňajú. Motorika je celková pohybová činnosť človeka. Reč sa formuje v závislosti od rozvoja motoriky a vývinu mozgu.
Pokiaľ dieťa stagnuje v pohybe, teda v motorickom vývine, predpokladáme, že psychický vývin bude oneskorený.
Ak nie je dostatočne stimulovaná orofaciálna - tvárová oblasť, artikulácia, je to ako s chôdzou. Ak človek dostatočne nechodí, je ochabnutý. Podobné sa stáva s rečou.
Pri dojčení sú dostatočne stimulované všetky periorálne svaly. Využíva sa pritom sací a hltací reflex. Aby sa dieťa najedlo, namáha sa.
Ak je dieťa kŕmené fľaškou, zaujíma nás, či nemá veľmi veľký otvor na cumlíku, pretože takto môže iba pasívne prehĺtať, mlieko mu stečie do tráviacich ciest.
Väčšina detí zrejme všetko dobehne sama, aj keď pili z fľaše a neboli dojčené. V súčasnosti sa síce preferuje dojčenie, ale za bývalého režimu bolo bežnejšie dávať mlieko z fľaše a tí ľudia nemajú rečové problémy.
Problém nastáva, ak sa fľaška podáva pridlho. Je však dokázané, že ak po dvanástom mesiaci veku dieťa pije len z fľašky, dochádza k oneskorenému zreniu orálno-motorických pohybov.
Vo svete sa robil zaujímavý výskum: v momente, keď dieťa do úst prvýkrát vezme pohár alebo zovrie lyžičku perami, dochádza k ich aktivizácii. Do mesiaca po tejto aktivite začne vytvárať hlásky b, p, m.
Keď dieťa začne prijímať tuhšiu potravu, musí jazykom kmitať smerom hore a dole. Tu už máme pôdu na to, aby dieťa začalo rozprávať hlásky d, t, n, keď sa jazykom dotýka tvrdého podnebia.
Netreba sa zľaknúť toho, ak dieťa bude stravu vypľúvať. Aj pri zavádzaní nových potravín treba byť trpezlivý, deti si skutočne privyknú po ôsmich - desiatich pokusoch.
Existuje metodika „baby-led weaning“, keď sa dieťaťu podáva v celku parený zemiak, mrkva či petržlen. Dieťa si rúčkou na ne siaha a snaží sa hryzacími pohybmi, hýbaním sánky hore-dole potravu spracovať. Je to najlepší prirodzený tréning.
Vývin podlieha určitým medzníkom a nemôžeme preskakovať vývinové štádiá.
Rodičia by určite nemali dávať dieťa sedieť, kým sa samo neposadí. Spraví to až v momente, keď bude mať dostatočne spevnené svaly okolo chrbtice.
Dieťa potrebuje pohyb, pohyb a ešte raz pohyb. Spontánny, prirodzený pohyb - a ten je aj v ľahu. Hýbe rukami, naťahuje sa za hračkami. Pracuje aj nohami, často si ich dáva až do ústočiek.
Keď je zafixované v sedačke či detskej stoličke, rodičia sa mnohokrát tešia, ako sa pozerá dookola. Ale vtedy môže pohybovať len rukami, nohami len obmedzene.
Treba si uvedomiť, že keď deti ležia, jazyk majú uložený v ústach. Keď sa už pretočia na brucho, jazyk je uvoľnenejší. Keď sa dieťa postaví, jazyk má opäť v inej polohe. A to všetko smeruje k tomu, aby mali v poriadku reč.
Ohľad treba brať aj na vhodne zvolené krúžky. Dlhodobým pozorovaním odborníkov venujúcich sa vývinu hrubej motoriky sa prišlo k záveru, že ich používanie nie je pre deti prospešné.
Dominujú argumenty, že nie sú podporované obranné reflexy pri chôdzi, bedrové kĺby sú nadmerne zaťažené, pohyb nôh je asymetrický a tak ďalej.
Na čo si dať pozor pri príjme potravy
Ďalšou kategóriou sú najmä predčasne narodené deti, ktoré neprijímajú stravu normálne cez ústa, ale sondou. V neskoršom veku sa u nich môže vyvinúť až fóbia prijímať potravu ústami.
Dieťa môže byť hypersenzitívne, preferuje prijímať potravu iba hladkej konzistencie, odmieta žuť a inú štruktúru jedla. Nenamáha si jazyk a svalstvo dôležité na príjem potravy.
Pokiaľ sa bavíme o deťoch, okrem výslovnosti riešime ťažké poruchy prijímania a spracovávania potravy.
Rodičia prichádzajú s tým, že deti sú hypersenzitívne, vôbec nechcú prijímať potravu, lebo ich už pri pohľade na ňu napína. Alebo naopak: sú hyposenzitívne, všetko si dávajú do ústočiek - hračky, predmety.
Rodičia prídu, že ich deti veľmi dlho držia potravu v ústach, že im pridlho trvá, kým sa najedia.
Keď dieťa nevie prijímať potravu, zväčša v troch-štyroch mesiacoch, najčastejšie zisťujeme prirastenú uzdičku. Odporúčame potom odborníka, ktorý zákrok vykoná. Je to nenáročné, rýchlo sa to hojí a zlepší sa pohyblivosť jazyka.
Čiže najčastejšie riešim príjem potravy, vypľúvanie, vypadávanie jedla z úst, príliš hltavé pitie mlieka a problémy so satím.
Nie som zástancom toho, že cumlík by vôbec nemal byť. Dieťa sa tiež potrebuje upokojiť po náročnom dni. Ale treba nájsť správny tvar cumlíka.
Optimálne je, aby ho dieťa malo, kým zaspí, a potom ho dať von. Čím skôr, tým lepšie.
Ako podporovať reč doma
Najdôležitejšie je s dieťaťom veľa a často hovoriť - opisujte mu, čo robíte, čo vidíte, čo sa deje okolo. Aj keď vám neodpovedá slovami, učí sa počúvať, rozumieť a neskôr aj napodobňovať.
- Popisujte, čo robíte: „Maminka krája jablko. Červené jablko.“
- Aj keď dieťa ešte nerozpráva, počúva rytmus reči, vníma slová a prepája ich s obrázkami.
- Pesničky, riekanky a rytmické hry rozvíjajú slovnú zásobu, výslovnosť aj pamäť.
- Napodobňujte zvuky zvierat, napríklad „haf-haf“ či „mňau“, alebo zvuky hračiek, napríklad „brm-brm“, a používajte veľa gest, ukazovanie a mimiku.
- Niektoré deti sa rozprávajú „rukou“ skôr než ústami.
Podľa logopedičky pomáha, ak rodič používa menej slov a opakuje ich. Výborné je klásť radšej menej otázok, no dávať pozor na to, aby boli otvorené alebo výberové.
Lepšie než spýtať sa „Bolo ti dnes u babky dobre?“ je opýtať sa „Čo ste robili s babkou doobeda?“
Jednou zo stratégií je byť pri rozprávaní sa s dieťaťom o krôčik vpredu. Napríklad ak dieťa zatiaľ nerozpráva, rodič by s ním mal hovoriť jednoslovne. Ak už dieťa hovorí prvé slová, rodič by mal používať v reči dvojslovné výpovede.
Rozširujte detské výpovede
Princípom je potvrdiť jeho výpoveď a pridať niečo navyše:
- „Áno, máš loptu. Čo s ňou spravíme?“
- „Áno, náš psík spí v peliešku. Asi je unavený?“
- „Áno, veľké modré auto a ide dosť rýchlo.“
- „Mama ti dá piť. Chceš vodu alebo čaj?“
Ak dieťa zatiaľ nerozpráva, rodič by s ním mal hovoriť jednoslovne. Ak už dieťa hovorí prvé slová, rodič by mal používať v reči dvojslovné výpovede a postupne pridávať viac slov podľa jeho schopností.
Rodičia by mali opakovať činnosti, hry a melodicky sa dieťaťu prihovárať, aby prirodzený hlas rodiča nesuplovala nejaká nahrávka macíka.
Macík síce intonuje, ale dieťa necíti napríklad teplo dychu a ľudskosť.
Veľa spievať, hovoriť riekanky. Ľudové piesne majú niečo do seba - majú jednoduchý text, chytľavú melódiu.
Veľmi dôležité je čítanie kníh - nahlas a s obrázkami. S rozšírením slovnej zásoby vám pomôžu napríklad kartičky na rozvoj reči.
Vyhýbajte sa dlhému pozeraniu televízie alebo videí. Podporujte gestá a mimiku, naučte sa spolu rytmické riekanky a spievajte piesne.
Motivujte dieťa podľa jeho záujmov
U starších detí sa osvedčuje, ak spájame veci, ktoré majú rady, s tými, ktoré sú pre ne výzvou.
Napríklad ak má dieťa trénovať výslovnosť, čo ho nebaví, ale zároveň miluje dinosaury, tak spojíme tréning výslovnosti s dinosaurami.
Druhým spôsobom je učiť sa za odmenu, na ktorej sa vopred dohodneme. Staršie deti môže neustále opakovanie či trénovanie výslovnosti hnevať, preto je potrebná silnejšia motivácia.
Podľa logopedičky Anny Majdanovej záleží na kreativite logopéda či rodiča, ale aj na temperamente dieťaťa.
Znakovanie ako podpora komunikácie
Program ponúka niekoľko prínosov a môže slúžiť aj ako prevencia oneskorenia reči. Metóda vychádza z prirodzených gest a znakov, ktoré v podstate iba rozvíja a rozširuje slovník znakov.
Pracuje postupne až so 100 znakmi, ktoré si rodičia ďalej upravujú podľa vlastných potrieb a nezriedka si vymýšľajú aj ďalšie.
Učenie aj používanie znakov je veľmi jednoduché a ľahko zvládnuteľné ako pre batoľa, tak aj pre jeho rodičov. Je to navyše zábava aj spôsob, ako si vytvoriť väčšie puto a cestu k porozumeniu.
Obava, že by sa vďaka znakovaniu vývoj reči zastavil alebo nejako obmedzil, je pomerne častá. Výskum však preukázal pravý opak.
Keď dáte dieťaťu zakúsiť pocit, že niečo môže oznámiť samo, veľmi ho to motivuje v rozvoji komunikácie.
Objavte cestu, ako sa dohovoriť, než prídu slová. U detí s oneskoreným vývojom reči to platí dvojnásobne. Keď dieťa v dvoch rokoch začne ukazovať znaky „EŠTE + MLIEKO“, začne si aj v mozgu vytvárať komunikačné vzorce.
Pre túto chvíľu je úplne jedno, že nepovedalo „ešte mlieko“. Dieťa komunikuje, rozvíja sa mu aj myslenie. Nepociťuje frustráciu z toho, že niečo chce, nevie to povedať a nikto ho nechápe.
V praxi sa na mňa obrátilo mnoho mamičiek, ktorých deti ešte v 2 rokoch vôbec nezačali komunikovať alebo komunikovali len veľmi obmedzene. Spätne mi všetky potvrdili, že znaky začali ich deti čoskoro používať.
Väčšinou sa jednalo o znaky zvieratiek alebo obľúbených hračiek. Oveľa viac mali deti záujem komunikovať o veciach, ktoré ich zaujali, než o svojich potrebách.
Koncom tretieho roku prevažovali v ich komunikácii slová a krátke vety, ktoré občas dopĺňali znaky.
Metóda znakovania Baby Signs bola skúmaná aj u detí s poruchami sluchu, Downovým syndrómom a u detí s poruchami autistického spektra. U všetkých týchto skupín bol preukázaný prínos znakovania pri starostlivosti o tieto deti.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc
Medzi najčastejšie otázky rodičov patrí aj informácia, kedy už majú vyhľadať pomoc odborníka.
Nikdy totiž nie je privčas konzultovať s odborníkom svoje obavy ohľadom vývinu vášho dieťaťa.
Ak máte pocit, že dieťa nerozpráva, nerozumie vám, nereaguje na meno, neukazuje a nekomunikuje ani inak, určite sa poraďte s pediatrom.
Ak máte pochybnosti o rečovom vývine svojho dieťaťa, poslúchnite vašu intuíciu a bez zbytočného otáľania vyhľadajte pediatra.
Začať môžete pediatrom, ktorý pozná vývinové normy. Využiť môžete skríning vývinu, ktorý vám dá obraz o stave celkového vývinu vášho dieťaťa.
Ak ste si istí, že problém je „len reč“, logopédi majú k dispozícii test TEKOS.
Ktorí odborníci môžu pomôcť
- Pediater: posúdi základný zdravotný stav a vývinové míľniky dieťaťa.
- Logopéd: posúdi komunikáciu, porozumenie, slovnú zásobu, tvorbu reči a prekurzory reči.
- Detský psychológ: posúdi celkový vývin dieťaťa vrátane myslenia, pozornosti, správania a sociálnych zručností.
- Neurológ: skúma, či rečové ťažkosti nesúvisia s fungovaním nervového systému, napríklad s vývinovou dyspraxiou, epilepsiou alebo hypotenziou.
- Foniater: špecializuje sa na vyšetrenie sluchu a rečových funkcií.
Včasná odborná pomoc dokáže zachytiť prípadný problém v rannom štádiu, kedy je práca s dieťaťom najefektívnejšia.
Ak sa dieťa nerozrozpráva a vy nestimulujete jeho reč, tak strácate čas. Je na vás, koľko budete čakať. Ak sa dieťa rozrozpráva a vy ste stimulovali reč, nikomu ste neublížili.
Logopedičky z Aktivka sa venujú rannej stimulácii a spustili online poradenstvo. Je určené rodičom, ktorí si nie sú istí, či majú navštíviť logopéda.
Ak dieťa po dovŕšení 2 rokov stále nerozpráva alebo používa len veľmi obmedzenú komunikáciu, je vhodné odborné posúdenie a podľa potreby stimulačný program.
Prečo sa neoplatí čakať príliš dlho
Ak ste skoro zachytili problém, môžete začať s jeho riešením. Existujú rôzne stimulačné programy pre deti od 2 rokov.
Rodičia sa konzultáciami môžu naučiť, ako doma rozvíjať dieťa tak, aby rešpektovali vývinové zákonitosti.
Na vedomosti a zručnosti nazbierané počas stimulačného programu sa nabaľujú ďalšie vedomosti a zručnosti. Ako keď gúľate snehovú guličku.
Schopnosti, ktoré sa dieťa naučí v jednom období, sú potrebné k tomu, aby sa mohlo naučiť schopnosti nové. Preto zaostávanie reči v ranom veku môže spôsobiť problém aj neskôr.
Ak trojročné dieťa ešte nespája slová do viet, možno sa to naučí v 4 rokoch, ale vety nebudú gramaticky správne. Ak sa gramatika upraví v 5. rokoch, dieťa ešte nebude pripravené na školu. V 1. ročníku bude mať problém naučiť sa správne čítať a písať, v ďalších ročníkoch bude bojovať s učením.
Najnovšie výskumy preukázali významné prepojenie medzi oneskoreným vývinom reči a vznikom dyslexie alebo dysgrafie v školskom veku.
Existuje aj Test prediktorov gramotnosti, ktorého autorkou je Marína Mikulajová a kol. Tento test vie pomerne s veľkou presnosťou predpovedať problémy v čítaní a písaní po nástupe na ZŠ.
Realizuje sa pred nástupom do školy ešte počas navštevovania materskej školy.
Pokiaľ sa v teste odhalí, že vaše dieťa môže mať problémy s dyslexiou alebo dysgrafiou, opäť môžete začať s prípravou dieťaťa.
Kurz fonematického uvedomovania rozvíja predčitateľské zručnosti tak, aby bolo dieťa pripravenejšie na čítanie.
Čakanie je zbytočnou stratou času. Včasná intervencia je naozaj veľmi dôležitá.
Situácie, ktoré si vyžadujú osobitnú pozornosť
Porucha sluchu
Ak sa napríklad narodí dieťa so sluchovým problémom, jeho krik a prvotné džavotanie je v podstate rovnaké ako u ostatných detí. Zlom nastáva až po šiestom mesiaci.
Tým, že nemá spätnú väzbu, džavotanie stagnuje, až úplne zmizne.
Nemôžeme preto generalizovať, že by nám plač malého dieťaťa už signalizoval poruchy s rečou. Vieme z neho vyčítať emócie a od dvoch-troch mesiacov sa krik stáva komunikačným.
Predčasne narodené deti
Iná situácia je u detí, ktoré majú genetické problémy, u predčasne narodených detí a detí ohrozených vývojom.
Pokiaľ sú veľmi oslabené, nemajú dostatok síl na to, aby kričali, nemajú silný výdych, ktorý by rozozvučal hlasivky, aby mali adekvátny tón plaču.
Do centra môžu prichádzať rodičia aj s mesačnými bábätkami. Hlavne prichádzajú s predčasne narodenými deťmi.
Nervový systém sa musí u predčasniatok umelo dovyvíjať a vopred nevieme povedať, čím všetkým sú ohrozené.
Mnohé majú symptomatické poruchy reči. To znamená, že môže byť postihnutý zrak alebo sluch, čo spätne vplýva na vývin reči.
Ich stav sa môže vyvinúť do centrálnej tonusovej poruchy.
Motorické a neurologické ťažkosti
Zaostávanie v hrubom motorickom vývine vplýva aj na oromotorický vývin.
Pokiaľ má dieťa centrálnu tonusovú poruchu alebo koordinačnú poruchu, ide zväčša o deti s traumatickým príchodom na svet alebo predčasne narodené deti. Mali by ísť k rehabilitačnému lekárovi, ktorý následne inštruuje fyzioterapeutov, aby pracovali s dieťaťom metodikou Vojta alebo Bobatha.
Nie je možné automaticky predpokladať, že každé dieťa s motorickými ťažkosťami bude mať rovnaké problémy s rečou. Vývin každého dieťaťa treba posudzovať individuálne.
Ťažkosti s výslovnosťou a zrozumiteľnosťou
Čo v prípade, ak dieťa malo správny motorický vývoj, no napriek tomu rozpráva iba svojou rečou, ktorej okolie nerozumie?
V prvom rade zisťujeme, či dieťa dostatočne rozumie, zaujíma sa o svoje okolie, udrží očný kontakt, používa gestá a zvuky. Neskôr posudzujeme, akú má slovnú zásobu.
V troch rokoch by jeho reči mali rozumieť i cudzí ľudia, nielen tí najbližší.
Ak dieťa rozpráva, ale slová sú úplne skomolené, napríklad lopte hovorí „pam“, je potrebné odborné posúdenie.
Takéto nedostatky sa dajú odstrániť cvičením. Ak dieťa preskočilo fázu štvornožkovania, malo by sa k nej vrátiť už len kvôli tomu, že pritom dochádza ku kooperácii oboch hemisfér.
Keď dieťa komunikuje inak než slovami
Niektoré deti sa rozprávajú „rukou“ skôr než ústami. Dieťa môže ukazovať, podávať predmety, používať gestá, mimiku alebo zvuky.
Ak dieťa komunikuje gestami, ukazuje, čo chce, rozumie vám a zaujíma sa o komunikačného partnera, ide o dôležité základy komunikácie.
Znakovanie môže dieťaťu pomôcť oznámiť potreby, záujmy a pocity v čase, keď ešte nedokáže používať slová.
Ak však dieťa nerozpráva, nerozumie vám, nereaguje na meno, neukazuje a nekomunikuje ani inak, nestačí spoliehať sa iba na gestá. V takom prípade je potrebné poradiť sa s pediatrom a odborníkmi.
Ak máte v hlave myšlienku „moje dieťa nerozpráva“, skúste si najprv dopriať pokoj. Sledujte, ako dieťa komunikuje inak, podporujte ho hravo, veľa mu hovorte a predovšetkým - verte mu.