Puberta je mimoriadne ťažké obdobie nielen pre deti, ale aj rodičov. Puberta patrí ku komplikovaným obdobiam ľudského života, ktoré nie je ľahké ani pre tých, ktorí ho prežívajú, ale ani pre rodičov a vychovávateľov.
V puberte sa oveľa viacej rozvíjajú rozumové schopnosti, dieťa pomaly vstupuje do štádia formálnych operácií, vďaka čomu je schopné vidieť seba i svet v celej zložitosti, podobne ako dospelí. Vytvára si vlastné schémy videnia sveta, buduje si svoje názory a postoje, ktoré v mnohom narážajú na to, čo bolo v jeho vnútornom svete v prvých rokoch života pevne zabudované od rodičov. Toto prepracovanie je náročné a spravidla sa nezaobíde bez búrlivých prejavov.
Prebúdzajú sa tiež funkcie pohlavných žliaz, čo podnecuje nové emocionálne a pudové zmeny a nárast agresívnych síl. Dieťa musí čeliť mnohým telesným i duševným zmenám. Puberta má svoje zákonitosti.

Puberta je fáza v živote, ktorou prechádzajú takmer všetci tínedžeri. Ide o obdobie intenzívnych fyzických, emočných a psychologických zmien. Sebaakceptácia: Pamätajte, že v tomto období všetci a prechádzajú bežnými zmenami. Niekedy sa cítia neistí, ale je dôležité prijať samých seba a svoje telo také, aké je. Komunikácia: Ak majú otázky alebo sa cítia zmätení, nebojte sa hovoriť o svojich pocitoch s nimi a pýtajte sa na ich pocity. Zdravý životný štýl: Snažte sa jesť zdravo, cvičiť a dostatočne spať. Buďte im príkladom. To vám aj im pomôže udržať fyzickú kondíciu a psychickú pohodu. Hľadanie koníčkov: Pomôžte im nájsť si čas na aktivity, ktoré ich bavia. Koníčky im môžu pomôcť odreagovať sa od stresu a skvalitniť voľný čas. Vyhnite sa porovnávaniu: Každý prechádza pubertou inak. Nie je potrebné sa s nikým porovnávať alebo sa cítiť pod tlakom vyzerať alebo správať sa rovnako ako ostatní. Rešpektujte a rozumejte svojim emóciám: V puberte sa môžu cítiť viac emocionálne alebo rozladení. Vyvarujte sa nezdravým závislostiam: Niektorí môžu v puberte hľadať únik od stresu pomocou nezdravých závislostí, ako je alkohol, drogy alebo nadmerné užívanie technológií. Rast: Puberta je obdobím rastu a učenia. Snažte sa udržiavať dobré výsledky v škole, ale tiež sa učte o svete okolo seba, nových veciach a tiež o sebe samých. Získavajte podporu: Ak sa cítia preťažení alebo depresívne, vyhľadajte profesionálnu pomoc. Psychológovia alebo terapeuti môžu poskytnúť návod na zvládanie emócií a stresu. Pamätajte, že puberta je dočasná fáza života, a hoci môže byť náročná, taktiež nesie so sebou mnoho nových zážitkov a príležitostí.
Snaží sa nájsť svoje miesto v živote, hľadá partiu, v ktorej by sa mohlo presadiť.
V tom, čo ho naozaj baví, sa veľmi snaží.
Niektorí dospievajúci začínajú byť voči sebe veľmi kritickí.
Ako môžu pomôcť rodičia?
Povzbudzujte dieťa v tom, v čom je dobré
Povzbudzujte hlavne tie deti, ktoré si neveria a ktoré sú voči sebe veľmi kritické. Naučte ich, aby sa neporovnávali so svojimi spolužiakmi a kamarátmi. Dôležité je, aby si všímali svoj vlastný posun v určitej oblasti za určité časové obdobie.
Dovoľte dieťaťu experimentovať a hľadať nové cesty. Nebuďte sklamaní, keď si dieťa každý rok vyberie iné krúžky. Patrí to k veku a k procesu skúmania. Dnešný svet ponúka nekonečné množstvo možností. Deti sa často cítia zmätené, a tak hľadajú. Často to, čo ste im vybrali vy, ich prestane baviť. Hľadajú vlastnú cestu. Čím skôr ju nájdu, tým lepšie. Najhoršie je, keď dieťa nebaví nič.
Podporujte dobré kamarátstva
Nájsť si dobrého kamaráta je niekedy veľmi ťažké. Ešte pred tým, ako dieťa vstúpi do puberty, je dobré mu vysvetliť zásady dobrého kamarátstva a to, čo je to vlastne kamarátstvo. Je dobré to deťom vysvetliť skôr preto, lebo v puberte sa môže stať, že vás už do svojho sveta nevpustia, uzavrú sa a potom sa vám to bude ťažko vysvetľovať. Ak dieťa vstupuje do puberty s osvojenými zásadami, ľahšie pochopí, čo sa občas v jeho vzťahoch v triede či medzi kamarátmi deje.
Matky sú nositeľky bezpečia a istoty v rodine
Vďaka matkám sa vytvára v rodine príjemná atmosféra a vďaka nim sa rodina stáva bezpečným prístavom, do ktorého sa večer všetci môžu vracať. Po takomto mieste pohody, pokoja a lásky túži každé dieťa. Otcovia sú tí, ktorí dieťa povzbudzujú vo výkonoch a motivujú ich k určitým cieľom.
Rozprávajte sa s deťmi aj o fyzických zmenách počas puberty
Ešte skôr, ako dieťa vstúpi do puberty, by malo vedieť, že okrem psychických zmien bude na sebe pozorovať aj určité fyzické zmeny. Uvedené telesné zmeny môže u obidvoch pohlaví sprevádzať únava, skleslosť, nízky tlak, bolesti končatín a kĺbov, porucha rovnováhy, bolesti chrbta.
Ak dievčatá a chlapci nie sú dobre oboznámení s tým, aké telesné zmeny ich čakajú, môžu mať veľké problémy s ich psychickým prežívaním. Napríklad pri prvej menštruácii alebo pri prvom výrone semena môžu prežívať pocity viny, hanby, zľaknutia či strachu.
Pomôžte dieťaťu pri hľadaní vlastnej identity
Dospievanie je aj obdobím hľadania vlastnej identity, boj s neistotou a pochybnosťami o sebe. Dieťa potrebuje vyriešiť otázky: „Kto som, čo viem a kde patrím?“ Ak nechcete v tomto vývinovom období svojich detí narobiť veľké výchovné chyby, musíte mať na pamäti, že u dospievajúcich detí vzniká často rozpor medzi tým, aké sú a aké by chceli byť.
Ďalšou vývinovou úlohou pri hľadaní vlastnej totožnosti mladého človeka v puberte je zaradenie sa do určitých spoločenských skupín. Toto zaradenie vyžaduje rozdielne rozumové schopnosti a manuálne zručnosti, ale aj iné citové a pudové vybavenie. Svoju spoločenskú rolu má človek danú len do určitej miery, v konečnom dôsledku si svoje postavenie musí vybrať a vybojovať sám. Rodičia by mu pri tom nemali klásť prekážky. Mali by pochopiť a následne rešpektovať, že genetické vybavenie dieťaťa, jeho názory a postoje nemusia byť zhodné s ich postojmi a ponechať dieťaťu primeranú mieru slobody.
Je pochopiteľné, že čím väčšie prekážky v tomto období rodičia deťom kladú, tým búrlivejšie sa deti bránia ich nátlaku. Ak bolo vytvorené silné puto medzi rodičom a dieťaťom, tak aj tento boj dieťa úspešne zdolá. „A hlavne nezabudnite upozorniť svoje deti na to, že ak chcú samostatnosť, musia prijať aj zodpovednosť.
Snažte sa dieťaťu porozumieť a rešpektujte ho
Dieťa v puberte sa snaží diskutovať o problémoch, ale nie tak, že vy mu budete radiť, ono chce, aby ste ho hlavne počúvali. „Keď vás dieťa postaví pred hotovú vec, napríklad vám povie, že chce ísť na tri dni na chatu, tak nepovedzte hneď NIE. Povedzte, že si to musíte premyslieť. Takto sa vyhnete zbytočným výbuchom hnevu,“ upozorňuje Mária Tóthová Šimčáková.
Psychologička odporúča rodičom, aby deťom občas dovolili urobiť aj to, čo si neželajú alebo vedia, že v určitej situácii môže nastať aj problém. Je to dôležité kvôli tomu, aby dieťa získalo určité ponaučenie do života. Ak si niektoré veci neprežijú v puberte, tak to potom skúšajú ešte aj po dvadsiatke ako mladí dospelí ľudia. Samozrejme, občas môže rodič aj niečo prísne zakázať, ale ak už raz niečo zakáže, tak by tú vec už nemal po premyslení alebo po určitom čase povoliť. V opačnom prípade stráca autoritu. Dôležité je tiež stanoviť určité hranice, ktoré vyplývajú z bezpečnosti dieťaťa.
Rešpektujte súkromie dieťaťa
V tomto období je tiež veľmi dôležité rešpektovať súkromie dieťaťa. Najdôležitejšia veta, ktorú by malo počuť každé dieťa v puberte je: „Ja som tvoj rodič a čokoľvek sa prihodí, vždy budem stáť pri tebe.“ Táto veta dáva dieťaťu maximálnu istotu a pocit dôvery. Táto veta veľmi pomáha aj rodičom. Keď rodičia myslia na túto vetu a keď sa niečo prihodí, tak odsudzujú ČIN a nie dieťa ako také. Nepovedia, že dieťa je zlé.
Puberta je dočasná fáza života, a hoci môže byť náročná, taktiež nesie so sebou mnoho nových zážitkov a príležitostí.
Najčastejšie chyby pri výchove tínedžerov
- Rozprávame sa s nimi ako s malými deťmi
- Tlačíme ich do niečoho, čo nechcú
- Viac rozprávame a málo počúvame
- Prehnané tresty
- Myslíme si, že nás už nepotrebujú
- Zľahčujeme ich problémy
Rodičovské prednášky a poúčanie sa u tínedžerov nestretávajú s nadšením. Ako rodičia však často máme tendenciu robiť práve to - dávať prednášky a len málo počúvať to, čo nám naše deti hovoria.
Je dobré hľadať cesty, ako tráviť čas s našimi tínedžermi - či už sú to spoločenské hry, návšteva kina, spoločné nákupy alebo inak strávený spoločný čas. Je na nás, aby sme si s našimi, aj dospievajúcimi, deťmi budovali pevné puto. Vďaka tomu potom môžeme očakávať, že to budeme práve my, za kým naše dieťa príde, keď bude potrebovať poradiť v dôležitých otázkach alebo sa dostane do nejakého problému.
Hovorte s dieťaťom o puberte, skôr než sa do nej dostane.
Porozprávajte sa so svojou dcérou o menštruácii alebo so synom o polúcii (nočný výron semena). Na rozdiel od postupných zmien v puberte menštruácia či polúcia nastane nečakane, a preto môže byť dieťa zmätené alebo dokonca vystrašené. Keď s ním budete hovoriť, buďte pozitívni - vysvetlite mu, že puberta naštartuje proces, pri ktorom sa jeho telo postupne zmení na telo dospelého človeka.
Hovorte s deťmi otvorene. Ján si spomína: „Rodičia sa so mnou rozprávali dosť vyhýbavo. Prial by som si, aby o tom hovorili trocha otvorenejšie.“ Sedemnásťročná Alena sa cítila podobne. Hovorí: „Mama mi pomohla pochopiť, čo sa deje s mojím telom, ale bola by som rada, keby mi pomohla lepšie sa s tým všetkým vyrovnať aj citovo.“
Čo z toho vyplýva? I keď to môže byť chúlostivá téma, hovorte s dieťaťom o všetkých stránkach puberty. Klaďte správne otázky. Keď chcete prelomiť ľady, spýtajte sa svojho dieťaťa, ako prežívajú pubertu iní. Dcéry by ste sa napríklad mohli opýtať, či sa jej spolužiačky už rozprávali o menštruácii alebo či si deti robia žarty z vyvinutejších dievčat. Syna by ste sa mohli spýtať, či si deti doberajú tých, ktorí zaostávajú vo vývine. Keď dospievajúci začnú hovoriť, ako pubertu prežívajú iní, možno sa rozhovoria aj o sebe.
Pomôžte svojmu dieťaťu rozvíjať si „praktickú múdrosť a schopnosť premýšľať“. (Príslovia 3:21) Puberta, to nie sú len telesné a citové zmeny. Dospievajúci si počas nej rozvíja aj schopnosť logicky premýšľať, ktorá mu pomôže v dospelosti sa dobre rozhodovať. Využite toto obdobie na to, aby ste mu vštepovali správne hodnoty. Nevzdávajte sa.
Obdobie dospievania sa totiž neprejavuje len fyzickými zmenami. Pre niekoho to môže byť turbulentné obdobie sprevádzané častými zmenami nálady, výmenami názorov, odvrávaním, opovrhovaním či kritizovaním autorít. Dieťa skúša, mení sa, je citovo nevyrovnané, chce sa odpútať a osamostatniť, a preto niekedy reaguje afektívne (prehnane). Aj napriek tomu je to jedno z vývinových období dieťaťa a je potrebné to rešpektovať.
Na to, aby sme svoje dieťa v období, kedy je veľmi zraniteľné a ovplyvniteľné dokázali nasmerovať na vhodnú cestu, je dôležité, aby sme boli empatickí. Empatickí v zmysle pochopenia pocitov svojho dieťaťa, toho, čo prežíva a ako vníma situácie okolo seba. Všímajte si zmeny v jeho správaní a rozprávajte sa o nich otvorene. Vysvetľujte mu, čo dané správanie a emócie môžu znamenať a ako to ovplyvňuje celú rodinu i priateľov.
Podstatným atribútom je vaša trpezlivosť. Zvážte spôsob usmernenia dieťaťa s ohľadom na vážnosť situácie. Namiesto karhania, zákazu, príkazu či trestu mu jeho statočnosť oceňte, názor uznajte, koniec koncov môže mať pravdu, ak zmeníme uhoľ pohľadu. Venujte mu svoju pozornosť, akceptujte a oceňte jeho „dospelácke“ správanie či rozhodnutie. Doprajte mu výstrednosť napr. Hovorte so svojím tínedžerom o vlastných skúsenostiach z obdobia puberty. Používajte slovník, ktorý je vášmu dieťaťu blízky. Aktívne zapojte svojho tínedžera do dôležitých a zodpovedných úloh akými sú obnova domu či výber letnej dovolenky.
Posilňovať svoj vzťah začnite čo najskôr. Ak dieťa vie, že doma má podporu a pochopenie, tak aj v tých zdanlivo najťažších životných etapách sa vráti do svojho „prístavu“ a nebude vyhľadávať skupiny ľudí, ktorí ho môžu dostať do vážnych problémov.
Tínedžeri svojím správaním veľmi úzko odrážajú situáciu v rodine. Ak majú ako deti s rodičmi pevné puto, rodina je stabilná, rodičia konzistentní - je veľmi pravdepodobné, že aj puberta prebehne relatívne hladko. Pokiaľ sú vzťahy narušené, sú adolescenti v tomto veku náchylnejší k užívaniu alkoholu a drog, k skorému zahájeniu sexuálneho života, príp.
Keďže osobnosť každého z nás sa vytvorí zhruba do siedmeho roku, v puberte už len zbierate to, čo ste do dieťaťa dovtedy vložili. Neznamená to, že by nejaké výchovné pôsobenie z vašej strany už bolo úplne márne, ale zázraky nečakajte.
Asi každý by chcel byť svojej ratolesti najskôr priateľom - vždy mu načúvať, byť k dispozícii, oceniť ho, zbytočne nekritizovať. Lenže z pozície rodiča to vždy nejde. Zakiaľ v priateľstve platí rovnocennosť, medzi vami a vaším potomkom nie je, a ani byť nemôže. Už z prostého faktu, že za neho máte zodpovednosť. Ale on za vás nie. Umenie, ako u väčšiny vecí, spočíva vo vyváženosti.
Deľte sa s dieťaťom o radosti a starosti, hovorte spolu, nenechávajte signály bez povšimnutia, zaujímajte sa o jeho kamarátov a ich rodičov, pretože často prežívajú tie isté problémy ako vy a spojenec sa vždy hodí. Buďte príkladom. S deťmi sa veľa rozprávajte, ich názor berte do úvahy. Od prírody chcú všetko robiť čo najlepšie, ale musia si sami vybrať, čo ich zaujíma.
Pokiaľ dieťa vidí, že má rodič plno koníčkov, plánov a snaží sa robiť svoju prácu čo najlepšie, je pravdepodobné, že ho to bude veľmi motivovať. Pokiaľ vysedávate pri počítači dlho po polnoci, ťažko dieťa presvedčíte, že dve hodiny pred obrazovkou denne sú z hľadiska zdravého životného štýlu akurát.
Počas spoločnej večere, či aspoň víkendového obeda máte ideálnu príležitosť sa ako rodina porozprávať. Podporujte deti v rozprávaní zážitkov, radostí aj starostí (akokoľvek ťažké to v puberte bude), sami prispejte, ale viac načúvajte. Netlačte na nich, aby sa zverili, skôr sa snažte zo spoločne stráveného času pri jedle vytvoriť bezpečné prostredie, kde sa jeden zaujíma o druhého.
Podporujte ich v pozývaní kamarátov domov či na chalupu. Aj dievča s fialovými vlasmi a piercingom môže byť v skutočnosti veľmi milé a potetovaný chalan zvládne skvelo narúbať drevo. Dieťa u vás nie je v hoteli, malo by sa teda podľa svojich možností zapojiť do domácich prác (ideálne len pokračuje jeho zapojenie zo skoršieho detstva).
| Oblasť | Čo sa uvádza |
|---|---|
| Vek začiatku puberty | od 8 do 14 rokov |
| Priemerný vek prvej menštruácie | 12 rokov |
| Rok porovnania | 1922 |
| Podiel dospievajúcich, ktorí videli sexuálny obsah | 23% |
| Počet súrodencov v porovnaní | 160 |

Nie je pravdou, že deti v puberte svojich rodičov nemajú radi, hoci to tak môže vyzerať. Len sa k nim potrebujú vzťahovať inak ako v minulosti. Ak to rodičia pochopia, majú spolovice vyhraté.
Prajeme vám pevné nervy! Akoby to bolo len včera, keď ste držali svoje dieťatko v náručí. Puberta má u každého iný časový rozvrh. U niekoho sa môže začať už v ôsmich rokoch, u iného v pätnástich.
Pubertu môžu sprevádzať pocity neistoty. Dospievajúci môžu byť veľmi citliví na to, ako ich vnímajú druhí. Jakub a si spomína: „Začal som sa viac zaoberať tým, ako vyzerám a ako sa správam. Keď som bol v spoločnosti druhých, rozmýšľal som, či ma nepovažujú za čudného.“
Sebadôvera dospievajúcich môže klesnúť pod bod mrazu, zvlášť ak sa objaví akné. Sedemnásťročná Karin hovorí: „Mala som pocit, že moja tvár je stále posiata vyrážkami.“
Deti, ktoré dospievajú skôr, sa stretávajú so špecifickými problémami. Zvlášť to platí u dievčat, lebo keď nadobúdajú ženské tvary, iní si ich môžu doberať.
Puberta neznamená zrelosť. „Pochabosť je priviazaná na srdci chlapca,“ píše sa v Prísloviach 22:15. Na tom puberta nič nezmení.
Hovorte s dieťaťom o puberte, skôr než sa do nej dostane. Porozprávajte sa so svojou dcérou o menštruácii alebo so synom o polúcii (nočný výron semena). Na rozdiel od postupných zmien v puberte menštruácia či polúcia nastane nečakane, a preto môže byť dieťa zmätené alebo dokonca vystrašené. Keď s ním budete hovoriť, buďte pozitívni - vysvetlite mu, že puberta naštartuje proces, pri ktorom sa jeho telo postupne zmení na telo dospelého človeka.
Zdá sa, že veľa mladých sa zdráha hovoriť s rodičmi o puberte. Ale nedajte sa tým pomýliť. 3. - PhDr. Obdobie dospievania sa totiž neprejavuje len fyzickými zmenami. Pre niekoho to môže byť turbulentné obdobie sprevádzané častými zmenami nálady, výmenami názorov, odvrávaním, opovrhovaním či kritizovaním autorít. Dieťa skúša, mení sa, je citovo nevyrovnané, chce sa odpútať a osamostatniť, a preto niekedy reaguje afektívne (prehnane). Aj napriek tomu je to jedno z vývinových období dieťaťa a je potrebné to rešpektovať.
Obdobie puberty je jedinečné. Niektorí rodičia môžu mať z obdobia dospievania svojich detí strach, pretože nevedia, ako majú s nimi komunikovať, aký majú zaujať postoj a ako sa zachovať v situáciách, keď sa ich dieťa cíti bezradne. Vyznať sa vo svojom dieťati môže byť zdanlivo ťažké, pri všetkých tých neočakávaných zmenách v správaní, ktoré sú plné protikladov.
Z tohto dôvodu je dôležité poznať a pochopiť psychické i fyzické zmeny, ktoré nastanú počas tohto obdobia, aby sme vedeli eventuálne nedorozumenia vyriešiť. To, že vaše dieťa je v puberte zistíte pozorným vnímaním jeho správania. Nástup puberty a jej priebeh je v živote každého dieťaťa individuálny. Informačné zdroje uvádzajú vekové rozmedzie pubertálneho obdobia od 8 do 14 rokov.
Čím si tínedžer v období puberty prechádza? Ako to všetko zvládnuť bez ujmy? Ako môžeme dieťaťu i sebe pomôcť preplávať medzi úskaliami vonkajších nástrah a našimi vnútornými presvedčeniami, ktoré môžu byť obmedzujúce? Vieme „prežiť“ pubertu svojich detí v pokoji a upevniť si s nimi svoj vzťah?
Na to, aby sme svoje dieťa v období, kedy je veľmi zraniteľné a ovplyvniteľné dokázali nasmerovať na vhodnú cestu, je dôležité, aby sme boli empatickí. Empatickí v zmysle pochopenia pocitov svojho dieťaťa, toho, čo prežíva a ako vníma situácie okolo seba. Všímajte si zmeny v jeho správaní a rozprávajte sa o nich otvorene.
Vysvetľujte mu, čo dané správanie a emócie môžu znamenať a ako to ovplyvňuje celú rodinu i priateľov. Podstatným atribútom je vaša trpezlivosť. Zvážte spôsob usmernenia dieťaťa s ohľadom na vážnosť situácie. Namiesto karhania, zákazu, príkazu či trestu mu jeho statočnosť oceňte, názor uznajte, koniec koncov môže mať pravdu, ak zmeníme uhoľ pohľadu.
Venujte mu svoju pozornosť, akceptujte a oceňte jeho „dospelácke“ správanie či rozhodnutie. Doprajte mu výstrednosť napr. Hovorte so svojím tínedžerom o vlastných skúsenostiach z obdobia puberty. Používajte slovník, ktorý je vášmu dieťaťu blízky. Aktívne zapojte svojho tínedžera do dôležitých a zodpovedných úloh akými sú obnova domu či výber letnej dovolenky.
Posilňovať svoj vzťah začnite čo najskôr. Ak dieťa vie, že doma má podporu a pochopenie, tak aj v tých zdanlivo najťažších životných etapách sa vráti do svojho „prístavu“ a nebude vyhľadávať skupiny ľudí, ktorí ho môžu dostať do vážnych problémov.
Príjemná atmosféra, pocit bezpečia, rešpekt k súkromiu, otvorená komunikácia a jasné hranice sú pre zvládanie puberty dôležité rovnako ako trpezlivosť, pozornosť a dôvera.