Ako šancu na normálny život získava dieťa s transplantovaným srdcom

Transplantácia srdca môže dieťaťu s ťažkým srdcovým zlyhávaním predĺžiť život a umožniť mu zaradiť sa medzi rovesníkov. Neznamená však úplný návrat k životu bez obmedzení. Dieťa potrebuje doživotné lieky, pravidelné kontroly, ochranu pred infekciami a citlivý dohľad nad fyzickou záťažou.

Príbeh Benjamína ukazuje, že aj desať rokov po transplantácii môže mať detský pacient výborný zdravotný stav. „Desaťročné prežívanie s týmto srdiečkom je dôvod na oslavu,“ povedal doktor Marián Hrebík.

Benjamín žije s transplantovaným srdcom už desať rokov

Každé tri mesiace Benjamín strávi tri dni v nemocnici, kde kontrolujú činnosť srdca a celkový zdravotný stav, aby mu predĺžili život.

„Viem, že si musím dávať pozor a srdce až tak nezaťažovať.“

„Benjamínov stav je dnes výborný, nemá žiadne problémy a v podstate ich nemal ani po transplantácii,“ hovorí doktor Róbert Dinka.

Na Slovensku je dosiaľ jediný detský pacient, ktorý žije s transplantovaným srdcom už viac ako 20 rokov a najnovšie je to Benjamín ktorý s transplantovaným srdcom žije 10 rokov.

Pravidelné kontroly sú dôležité aj vtedy, keď sa dieťa cíti dobre. Lekári pri nich sledujú činnosť transplantovaného srdca, celkový zdravotný stav a bezpečnosť liečby.

Prečo organizmus transplantované srdce odmieta

Srdce je dutý svalový orgán len o niečo väčší ako ľudská päsť, ktorý neprestajne prečerpáva krv ku všetkým bunkám tela.

Takto ich zásobuje pre život nevyhnutným kyslíkom a živinami.

Za jednu minútu prepumpuje približne 5 litrov krvi do krvného obehu.

Srdce pracuje ako mechanická pumpa a elektrický orgán zároveň. Elektrickými dráhami v srdci prechádzajú impulzy a spôsobujú sťahy srdcového svalu, čím sa krv pumpuje do celého tela.

„Telo človeka je nastavené tak, že jeho imunita odmieta niečo cudzie. Aj chrípka či akékoľvek iné infekčné ochorenie môže fungovanie transplantovaného srdca ohroziť.“

Bezprostredne po transplantácii dostáva pacient lieky na tlmenie imunity - imunosupresíva, na potlačenie imunity. Jeho vlastný imunitný systém totiž nový orgán považuje za cudzí.

Po čase sa oba systémy vo veľkej miere „zžijú“ a dávky liekov je možné znížiť. Nikdy však nie celkom vysadiť, aby neprišlo k tzv. odvrhovaniu srdca, teda k rejekcii.

Čo znamená srdcové zlyhávanie

Srdcové zlyhávanie je stav, kedy srdce nie je schopné zabezpečiť taký prietok krvi, aby orgány - obličky, mozog, svaly, pečeň, črevo, samotné srdce a ďalšie orgány - boli zásobené dostatočným množstvom kyslíka, živín a ďalších látok.

Srdcové zlyhávanie nie je choroba, ale tzv. syndróm, súbor znakov a príznakov spôsobený poruchou činnosti srdca.

Príčinou tejto poruchy je najčastejšie ischemická choroba srdca, infarkt myokardu, dlhodobo neliečený a nekontrolovaný vysoký krvný tlak, vrodená chyba srdca, poškodenie chlopní alebo priamo srdcového svalu, takzvaná kardiomyopatia.

Príznaky srdcového zlyhávania

• dýchavica pri fyzickej námahe, v pokročilejších štádiách aj pri minimálnej námahe alebo v pokoji,
• kašeľ,
• únava a ospalosť,
• búšenie srdca,
• znížená tolerancia alebo úplná neschopnosť fyzickej aktivity,
• svalová slabosť,
• zadržiavanie tekutín, ktoré sa môže nahromadiť v pľúcach alebo prejaviť opuchom dolných končatín,
• nechutenstvo, nevoľnosť a chudnutie,
• smäd,
• problémy s trávením, nafukovanie a pocit plnosti brucha,
• zápcha,
• zväčšenie objemu brucha,
• bolesť v pravom podrebrí zo zväčšenej pečene.

Včasná diagnostika ochorenia je nesmierne dôležitá preto, aby sa rýchlo podala správna medikamentózna liečba a určila dlhodobá stratégia.

Podľa stavu pacienta môže ísť o operácie na uzavretých cievach, takzvané bypassy, operácie poškodených chlopní, implantáciu prístrojov - defibrilátorov chrániacich pred arytmiou alebo dvojkomorových kardiostimulátorov schopných zvýšiť výkon srdca.

Kedy môže byť potrebná transplantácia

Pri liečbe chronického srdcového zlyhávania a jeho komplikácií sa okrem farmakologickej liečby môže využiť viacero prístupov:

• chirurgická liečba, napríklad ischemickej choroby srdca alebo porúch chlopní,
• prístrojová liečba, napríklad automatické implantované defibrilátory a srdcová resynchronizačná liečba,
• mechanické podpory srdca ako „predstupeň“ k transplantácii srdca,
• transplantácia srdca vhodná pre vybraných pacientov, ktorí spĺňajú medicínske kritériá.

Transplantácia srdca je prenesenie celého orgánu z tela darcu do tela príjemcu za účelom náhrady poškodeného a zlyhávajúceho orgánu.

Je to moderná, štandardná a najefektívnejšia metóda liečby pokročilého chronického srdcového zlyhávania.

Indikácie transplantácie

• terminálne štádium zlyhávania srdca,
• vylúčenie kontraindikácií transplantácie srdca.

Kontraindikácie transplantácie srdca

Medzi absolútne kontraindikácie patria:

• závažné nekardiálne ochorenia, ktoré limitujú prežívanie chorého,
• závislosť od drog a alkoholu,
• nedostatočná záruka spolupráce a zlé sociálne zázemie chorého,
• väčšia ako ľahká kognitívna porucha,
• fixovaná pľúcna hypertenzia,
• aktívna infekcia,
• závažné progredujúce ochorenia centrálneho nervového systému a muskuloskeletálneho systému limitujúce hybnosť a rehabilitáciu,
• vážne cievne ochorenie centrálneho nervového systému alebo periférnych tepien,
• aktívna vredová choroba,
• ireverzibilná hepatálna insuficiencia, teda cirhóza,
• neliečiteľná chronická hepatitída,
• ireverzibilné ochorenie pľúc s ťažkou dysfunkciou,
• diabetes mellitus s pokročilými orgánovými komplikáciami,
• akútna pľúcna embolizácia do šiestich týždňov od príhody,
• osteoporóza s patologickými fraktúrami.

Čakanie na vhodné srdce

Detských čakateľov nie je ročne veľa, ide o jedného alebo dvoch pacientov.

Tí na srdce vedia čakať pol roka aj rok, technológia je podľa Nosáľa moderná.

„Dieťa vieme dať na dočasnú mimotelovú podporu, ktorá zabezpečí funkciu srdca,“ vysvetlil.

Čakacia listina sa zostavuje po komplexnom vyšetrení v transplantačnom centre na transplantáciu srdca.

Zaradenie na čakaciu listinu sa realizuje na indikačnom konzíliu transplantačného centra.

Manažment pacienta zaradeného na čakaciu listinu je v kompetencii transplantačného centra.

Vyšetrovanie a hodnotenie pacientov z hľadiska transplantácie srdca sa v Slovenskej republike vykonáva výlučne na Oddelení zlyhávania a transplantácie srdca Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb, a. s., v Bratislave.

Pacienti zaradení na zoznam čakateľov čakajú v nepretržitej telefonickej pohotovosti prevažne v domácom prostredí.

Odberové centrum hlási darcu srdca lekárovi - koordinátorovi transplantácie srdca.

Koordinátor kontaktuje vhodného kandidáta a zabezpečuje v spolupráci s ďalšími odborníkmi a logistickými zložkami priebeh transplantácie.

Dočasná mechanická podpora srdca

Detský pacient, ktorému po 19 dňoch života s „umelým srdcom“ transplantovali srdce od darcu, leží na kardiologickom oddelení a má sa dobre.

Nové srdce dostal pacient za mimoriadne krátky čas, pretože u detských pacientov je získanie darcu náročnejšie než u dospelých.

Detský pacient čakal na transplantáciu s dlhodobou mimotelovou mechanickou podporou ľavej komory srdca, s takzvaným „umelým srdcom“ typu Berlin Heart, od 16. júna.

Na Slovensku ide o prvý prípad použitia „umelého srdca“ u detského pacienta, ktorý sa skončil úspešnou transplantáciou.

Vo svete používajú dlhodobú mechanickú podporu srdca u detí do jedného roka 20 až 30-krát ročne.

Ako transplantácia prebieha

V zmysle chirurgického výkonu je transplantácia srdca najdramatickejšou a medicínsky aj organizačne najnáročnejšou udalosťou transplantačného programu.

Vykonáva sa v mimotelovom obehu krvi.

Chirurgický proces zahŕňa odber, ochranu a transport darcovho srdca, explantáciu srdca príjemcu, jeho náhradu odobratým štepom, bezprostredné obnovenie cirkulácie a intenzívnu pooperačnú starostlivosť.

Tieto špecifické úkony patria do kompetencie mimoriadne úzkeho okruhu špecialistov.

Na Slovensku sa transplantácia srdca realizuje len na jedinom pracovisku, v Národnom ústave srdcových a cievnych chorôb, a. s., v Bratislave.

Prvé dni a týždne po operácii

Bezprostredne po transplantácii je pacient v starostlivosti odborníkov na jednotke intenzívnej starostlivosti, kde sú nepretržite monitorované jeho životné funkcie.

Pokiaľ je stav pacienta priaznivý, začína rehabilitovať od nasledujúceho dňa po operácii - cvičí na lôžku a robí takzvanú cievnu a dychovú gymnastiku, následne začína chodiť a denne rehabilituje.

Po niekoľkodňovej, približne 5- až 10-dňovej starostlivosti pacient odchádza na Oddelenie zlyhávania a transplantácie srdca.

Tam pokračuje intenzívna starostlivosť spočívajúca v sledovaní jeho zdravotného stavu, funkcie nového srdca a účinnosti a bezpečnosti liekov z hľadiska možného negatívneho vplyvu na iné orgány.

Vykonávajú sa bioptické vyšetrenia nového srdca, takzvaného srdcového štepu, pri ktorých sa drobnými klieštikmi pri drobnom invazívnom, katetrizačnom zákroku odoberú vzorky zo srdcového svalu a pod mikroskopom sa sleduje, či nie sú prítomné prejavy odvrhnutia srdca zo strany organizmu príjemcu.

Biopsie sa spočiatku vykonávajú raz za týždeň, neskôr sa ich frekvencia znižuje.

Pacienti odchádzajú domov priemerne 2 až 3 týždne po transplantácii a čoskoro sú schopní viesť plnohodnotný život.

Na Oddelení zlyhávania a transplantácie srdca Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb, a. s., sú sledovaní doživotne.

Akú šancu má dieťa na normálny život

Transplantácia srdca predlžuje a skvalitňuje život pacienta, ktorý je schopný po čase plnohodnotne žiť a aj pracovať.

Pacienti po transplantácii srdca prevažne vedú plnohodnotný život, mnohí sa vracajú do práce, mnohí študujú, vychovávajú deti, fungujú vo svojich rodinách, venujú sa rekreačnému športu a svojim záľubám.

Návrat domov po transplantácii je obvykle šťastná a emocionálna udalosť, ale tento pocit radosti môže byť sprevádzaný významnou hladinou úzkosti, strachu alebo depresiami počas prvých niekoľkých týždňov.

Je dôležité si uvedomiť, že uzdravovanie je proces trvajúci mnoho mesiacov.

Život s transplantovaným srdcom je proces učenia, ktorý vyžaduje určitý čas.

Najzraniteľnejšie obdobie je prvých niekoľko mesiacov, najmä prvé tri mesiace.

Aj keď existuje mnoho potenciálnych problémov, väčšina ľudí sa po transplantácii srdca vracia do normálneho života.

Lieky a ochrana pred odvrhnutím

Úplne zdravý však človek nie je, čím je myslená hlavne doživotná nutnosť užívať lieky chrániace nové srdce pred vlastným imunitným systémom.

Lieky treba užívať pravidelne a podľa pokynov transplantačného tímu.

Po čase sa dávky liekov môžu znížiť, nikdy ich však nemožno úplne vysadiť bez rozhodnutia lekára.

Imunosupresívna liečba znižuje riziko odvrhnutia, zároveň však oslabuje obranyschopnosť organizmu a zvyšuje náchylnosť na infekcie.

Preto môže aj bežné infekčné ochorenie ohroziť fungovanie transplantovaného srdca.

Výživa po transplantácii

Ľuďom, ktorí podstupujú tento náročný zákrok, sa často odporúča, aby dôsledne dodržiavali diétne pokyny.

Správne diétne pokyny zahŕňajú rôzne aspekty, ako je bezpečnosť potravín, optimalizácia kalórií, kontrola príjmu bielkovín a monitorovanie príjmu sacharidov.

Výživa je jedným zo základných faktorov zdravého srdca a tiež zdravého života.

Po transplantácii srdca môžu niektoré lieky zmeniť nutričné potreby a spôsoby, akými telo spracováva potravu.

Vo väčšine prípadov je bežné, že dietológ pomôže so správnou stravovacou tabuľkou, ktorá vysvetlí, aké výživové možnosti možno zvoliť.

Pred transplantáciou boli pacienti dlho chorí a pravdepodobne stratili aj na váhe, preto je správna výživa dôležitou časťou zotavovania.

Zdravá a vyvážená strava pomáha „postaviť sa zase na nohy“.

Hmotnosť, tuky a cholesterol

Ľudia s nadváhou alebo priberajúci na váhe sú vystavení riziku vzniku vysokej hladiny cholesterolu, glukózy a triglyceridov.

Všetky tieto faktory môžu mať priamy vplyv na hladinu cholesterolu a zvýšiť riziko vzniku artériosklerózy.

Ak však má pacient podváhu, je ešte dôležitejšie dosiahnuť ideálnu hmotnosť, pretože existuje vysoká pravdepodobnosť infekcie alebo odmietnutia orgánu.

Preto treba dbať na to, aby strava obsahovala dostatočné množstvo tukov a bielkovín.

Hladina cholesterolu v krvi priamo súvisí s ochorením koronárnych artérií.

Po operácii by sa mal vždy mierne obmedziť príjem cholesterolu.

Odporúča sa znížiť príjem nasýtených tukov, ktoré zvyčajne prijímame zo živočíšnych produktov.

Pacienti so srdcovými chorobami by mali nahradiť nasýtené tuky polynenasýtenými tukmi, ktoré sú v podstate rastlinného pôvodu a pri izbovej teplote sú tekuté.

Aj keď pacient v minulosti nemal žiadne srdcové choroby, dietológovia mu radia dodržiavať úpravu stravy s nízkym príjmom tukov, aby si udržal hladinu cholesterolu v krvi.

Soľ a cukor

Keďže pacienti so srdcovými chorobami sú viac vystavení problémom, ako je vysoký krvný tlak, lekári odporúčajú nepridávať soľ do stravy.

Aby sa predišlo zadržiavaniu tekutín, treba so soľou postupovať opatrne.

Žiadna pridaná soľ neznamená nulový obsah soli v jedle.

Jedným z účinkov kortikosteroidov je dramatické zvýšenie chuti do jedla.

Priberanie na váhe je preto pre mnohých pacientov po transplantácii vážnym dlhodobým problémom a môže byť potrebné dodržiavať diétu s nízkym obsahom tukov a cukrov.

Kortikosteroidy sú tiež zodpovedné za to, že organizmus zadržiava soľ.

To môže viesť k zadržiavaniu vody a zvýšeniu krvného tlaku.

Čím viac cukru pacient prijíma, tým viac bude jeho telo produkovať inzulínu, čo môže zvýšiť šance na obezitu a z dlhodobého hľadiska viesť k rozvoju kardiovaskulárnych ochorení.

Aj po transplantácii dietológovia neodporúčajú používať rafinovaný cukor.

Vysoký obsah cukru môže spôsobiť vysokú hladinu glukózy v krvi, čo môže nepriamo zvýšiť hladinu triglyceridov v krvi.

Preto sa odporúča obmedziť koncentráciu sladkostí a cukru v strave.

Bezpečnosť potravín a tekutiny

Medzi hlavnými jedlami sa treba vyvarovať sladkých zákuskov, ako sú koláče a sušienky.

Zelenina, ktorá rastie v zemi, napríklad zemiaky, musí byť vždy olúpaná a uvarená vo vriacej vode.

Pacient by sa mal snažiť vypiť denne asi 2 až 2,5 litra tekutín podľa stupňa telesnej aktivity a okolitej teploty.

To je dobré pre obličky a pomáha odstraňovať odpadové látky z tela.

Grapefruitová aj pomelová šťava môže zvýšiť koncentrácie niektorých imunosupresívnych liekov v krvi a spôsobiť možné vedľajšie účinky.

Pohyb a šport

Telesná aktivita stimuluje telo aj ducha.

Pacienti, ktorí pravidelne cvičia, uvádzajú, že táto činnosť zvyšuje ich celkový pocit pohody a že majú viac energie na prácu, zábavu a osobné vzťahy.

V prvých týždňoch po prepustení nie je vhodná žiadna veľká fyzická námaha ani nosenie ťažkých bremien.

Vhodná je bežná pohybová aktivita doma spojená s prechádzkami, ktoré sa postupne predlžujú.

Ak prvých niekoľko kontrol v ambulancii ukazuje normálnu funkciu srdca, je možné fyzickú aktivitu zvyšovať, pridať ľahké fyzické cvičenia, jazdu na bicykli a ďalšie aktivity.

Pravidelné cvičenie pomáha aj pri kontrole telesnej hmotnosti.

Ak pri cvičení prebieha všetko v poriadku, približne tri mesiace po operácii možno začať s ďalšími športmi, ako sú tenis, plávanie a beh.

V prvých šiestich mesiacoch po transplantácii sa však treba vyhýbať verejným plavárňam a rybníkom, aby sa znížilo riziko infekcie.

Po cvičení by sa pacient mal vždy cítiť dobre, nie úplne vyčerpaný.

V prvých niekoľkých mesiacoch po transplantácii by nemal zdvíhať bremená ťažšie ako 10 kg, aby nevystavoval hrudník vysokému tlaku.

Prvé štyri týždne po operácii sa neodporúča riadiť automobil.

Ak sa pacient ďalej cíti dobre, nie je dôvod na zákaz riadenia auta.

Pri riadení by mal mať vždy zapnutý bezpečnostný pás, aj keď je to nepríjemné.

Infekcie, očkovanie a každodenná ochrana

Pacient po transplantácii je náchylnejší na infekcie.

Preto treba venovať pozornosť hygiene, bezpečnosti potravín, kontaktu s chorými ľuďmi a odporúčaniam transplantačného tímu.

Pacient nesmie dostať žiadnu živú ani oslabenú vakcínu, napríklad vakcínu proti detskej obrne podávanú ústami, proti ružienke alebo žltej zimnici.

Očkovanie usmrtenými alebo inaktivovanými vírusmi je povolené a v niektorých prípadoch dokonca odporúčané, avšak pred očkovaním treba informovať o tejto skutočnosti lekára alebo transplantačný tím.

Domáce zvieratá

Bežne sa neodporúča mať domáce zvieratá vzhľadom na zvýšené riziko infekcie.

Pre mnohých ľudí sú však nepostrádateľnými spoločníkmi a sú dôležití pre ich psychickú pohodu.

Akvarijné ryby, plazy, pavúky a psy predstavujú najmenšie riziko infekcie.

Mačkám by sa pacienti mali vyhnúť z dôvodu rizika toxoplazmózy.

Treba aspoň dbať na to, aby neboli umiestnené priamo v kuchyni a v spálni.

Fajčenie, alkohol a liekové interakcie

Alkoholické nápoje sa neodporúčajú.

Alkohol sa štiepi v pečeni a môže spôsobiť jej poškodenie, pričom jeho metabolizmus sa kríži s metabolizmom imunosupresívnych liekov a ovplyvňuje ich účinok.

Pitie nadmerného množstva alkoholu môže tiež prispievať k zvýšeniu krvného tlaku a poškodiť nové srdce.

Nefajčite.

Transplantované srdce je mimoriadne náchylné na poškodenie fajčením.

Nikotín môže zvýšiť krvný tlak a srdcovú frekvenciu.

Škola, vzťahy a rodinný život

Väčšina ľudí sa po transplantácii srdca vracia do normálneho života.

Mnohí pacienti študujú, fungujú vo svojich rodinách, venujú sa rekreačnému športu a svojim záľubám.

Sexuálna aktivita sa obvykle zlepší počas niekoľkých mesiacov po úspešnej transplantácii.

So sexuálnym životom možno začať, keď sa pacient cíti dobre.

Niektoré lieky však môžu zasahovať do sexuálnych funkcií.

Ak sa v tejto oblasti objavia problémy, treba sa poradiť s ošetrujúcim lekárom.

Bozkávanie pacienta neohrozuje, ak partner nemá infekciu, napríklad nádchu, sopľavku alebo opar.

Pri pohlavnom styku je pri partnerovi, ktorého pacient pozná a ktorému dôveruje, dostatočná bežná telesná hygiena.

Mnohým mužom po transplantácii srdca sa podarilo splodiť dieťa.

Aj niektorým ženám po transplantácii sa narodili zdravé deti.

U žien po transplantácii väčšinou dochádza k úprave menštruačného cyklu.

Ženy by mali vždy so svojím lekárom prebrať želanie mať rodinu.

Cestovanie s transplantovaným srdcom

Po zotavení po transplantácii nie je dôvod, aby pacient nemohol vycestovať do rôznych častí sveta, treba však používať zdravý rozum.

Nemal by cestovať do miest, kde môžu byť kontaminované potraviny a voda alebo kde je zlá hygiena.

Pred výberom a objednaním dovolenky je potrebné cestovanie prediskutovať s lekárom.

Vo všeobecnosti je bezpečné cestovať po Európe, do Severnej Ameriky, Japonska a Austrálie.

Pacient by mal mať so sebou vždy dostatok liekov na celú dobu dovolenky.

Ak lieky dôjdu, pacient ich stratí alebo mu ich ukradnú, obchodné názvy liekov sa môžu v jednotlivých krajinách líšiť a v zahraničnej nemocnici ich bude s veľkou pravdepodobnosťou musieť zaplatiť.

Čo ukazujú dlhodobé prežitia

Percento zlyhania detských sŕdc po operácii nie je vysoké, ide o maximálne päť percent prípadov.

Polovica z operovaných detí prežije so srdcom aj desať rokov, povedal Nosáľ.

„Potom pre pacientov hľadáme ďalšie srdce, čo je už jednoduchšie.“

Celosvetový priemer prežitia po transplantácii srdca je šestnásť rokov.

Sú však mnohé prípady ešte výrazne dlhšieho života s transplantovaným srdcom.

Alfréd Tomanovič: 26 rokov s novým srdcom

Na Slovensku najdlhšie, až 26 rokov prežil s transplantovaným srdcom pán Alfréd Tomanovič z obce Dobrohošť v okrese Dunajská Streda.

Nové srdce mu transplantoval známy kardiochirurg Viliam Fischer pred 26 rokmi ako svojmu piatemu pacientovi.

Alfréd Tomanovič pracoval celý život, venoval sa rodine, miloval hudbu a zvykol si zahrať aj futbal.

Pár rokov pred šesťdesiatkou však dostal masívny infarkt a v jeho stave bola jediná šanca - nové srdce.

Operácia prebehla úspešne a v ďalšom vývoji veľmi pomohlo, že bol disciplinovaný.

Musel brať po zvyšok života lieky a chodiť na kontroly, navyše ho strážila manželka, ktorá bola prísna a na všetko dohliadala.

Boli spolu 64 rokov a pán Alfréd sa dožil 86 rokov.

Rudolf Sekava: 35 rokov po transplantácii

V Českej republike bývalý stredoškolský učiteľ z Jihlavy Rudolf Sekava prežil s transplantovaným srdcom dokonca 35 rokov.

Rudolf Sekava bol jedným z prvých pacientov vôbec, ktorí v Československu absolvovali transplantáciu srdca.

Pacient zákrok podstúpil v januári 1984.

Tím zložený z 20 československých odborníkov sa vtedy na operáciu pripravoval niekoľko mesiacov.

V čase transplantácie mal Rudolf Sekava 48 rokov, často bol unavený, ťažko dýchal a mával opuchy.

Keď lekári zistili, že mu zlyhalo srdce, dávali mu len niekoľko mesiacov, maximálne rok alebo dva života.

Napokon to bolo 35 rokov.

Išlo o srdce neznámej ženy.

Rudolf Sekava zomrel v roku 2019 jediný deň predtým, než sa dožil 83 rokov.

Bert Janssen: takmer štyri desaťročia

V roku 2019 bol údaj o tom, že Sekava je najdlhšie žijúcim človekom po transplantácii srdca, správny.

Vlani sa však Bert Janssen z Holandska zapísal do Guinnessovej knihy rekordov ako najdlhšie žijúci človek s transplantovaným srdcom.

V čase zápisu žil s darovaným srdcom 39 rokov a 100 dní.

Dnes 58-ročnému mužovi diagnostikovali kardiomyopatiu, čiže ochorenie srdcového svalu sťažujúce pumpovanie krvi do celého tela, už ako 17-ročnému.

V tom čase ešte v Holandsku transplantácie sŕdc nerobili.

Život zachraňujúcu operáciu napokon vykonal v júni roku 1984 v nemocnici v Harefielde v Londýne priekopník transplantácie Magdi Yacoub.

Janssen sa má dodnes dobre a ako uvádza, môže robiť viac-menej všetko, čo chce, len trošku pomalším tempom.

Holanďan je podľa vlastných slov dôkazom, že aj s transplantovaným srdcom sa dá prežiť dlhý a aktívny život.

Vývoj transplantácií srdca

Prvú úspešnú transplantáciu srdca uskutočnil 3. decembra 1967 v juhoafrickom Kapskom Meste chirurg Christiaan Barnard.

Pacient však zomrel po 18 dňoch na zápal pľúc.

Prvá transplantácia srdca na Slovensku aj v celom bývalom Československu sa uskutočnila 9. júla 1968.

Na II. chirurgickej klinike Lekárskej fakulty UK v Bratislave ju viedol akademik MUDr. Karol Siška a MUDr. Ladislav Kužela.

Išlo o prvú transplantáciu srdca nielen v Československu, ale aj v strednej a východnej Európe.

Transplantácii predchádzala experimentálna a klinická príprava.

Darcom srdca bol 46-ročný muž, ktorý utrpel smrteľné poranenie mozgu pri páde z balkóna a jeho rodina súhlasila s odberom srdca až po dlhšom presviedčaní farárom.

Príjemcom bola 54-ročná žena.

Transplantáciu však neprežila, zomrela po piatich hodinách ešte v operačnej sále na následky iných ochorení.

Za niečo viac než polstoročie sa však medicína posunula míľovými krokmi.

Tisíckam pacientov po celom svete predlžujú život a príklady detí aj dospelých ukazujú, že s transplantovaným srdcom možno žiť dlhý, aktívny a plnohodnotný život.

tags: #aku #sancu #na #normalny #zivot #ma