Aram Iľjič Chačaturjan bol arménsky skladateľ, klavirista, dirigent a hudobný pedagóg, ktorý sa vďaka svojmu talentu stal jedným z najvýznamnejších a najpopulárnejších skladateľov 20. storočia.
Jeho tvorba vychádza z ľudovej hudby Arménska a Gruzínska. Chačaturjan vkladal do svojej tvorby výrazné prvky tradičnej arménskej hudby, no vždy ju len parafrázoval, nikdy ju konkrétne necitoval. Spojením prvkov arménskeho folklóru s tradíciami ruskej symfonickej hudby 19. storočia vytvoril osobitý hudobný jazyk plný výrazných rytmov, pestrých farieb a dramatickej energie.
Kedy a kde sa Aram Chačaturjan narodil
Aram Chačaturjan sa narodil 6. júna 1903 v Tbilisi, v chudobnej rodine arménskeho knihovníka.
V biografických údajoch sa miesto narodenia uvádza aj ako Kjoti, neďaleko Tbilisi. Dátum narodenia sa preto spája s Tbilisi a širším okolím gruzínskeho hlavného mesta.
| Údaj | Informácia |
|---|---|
| Meno | Aram Iľjič Chačaturjan |
| Dátum narodenia | 6. júna 1903 |
| Miesto narodenia | Tbilisi, respektíve Kjoti neďaleko Tbilisi |
| Pôvod | Arménsky |
| Povolanie | Skladateľ, klavirista, dirigent a hudobný pedagóg |
| Dátum úmrtia | 1. mája |
Detstvo a prvé hudobné skúsenosti
Aramova matka rada spievala ľudové pesničky, a tak chlapec nasiakol folklórom. U malého Chačaturjana sa už od detstva prejavoval hudobný talent, no rodina si nemohla dovoliť zaplatiť mu formálne vzdelanie.
Navyše, hoci hral Aram na tubu v školskom orchestri a sám sa naučil hrať na klavíri, túžil stať sa biológom.
Učitelia na Gnesinovej hudobnej škole asi boli počas prijímacích skúšok dosť prekvapení, keď sa pred nich postavil devätnásťročný mladík a s úsmevom priznal, že nepozná noty. Keď sa ho opýtali, na aký nástroj by chcel hrať, ukázal na violončelo a povedal: „Na tamtie veľké husle“.
Po troch rokoch štúdia hry na violončelo odporučili Chačaturjanovi prestúpiť na kompozíciu. Až v roku 1926, teda ako 23-ročný, skomponoval svoje prvé skladby.
Štúdium v Moskve
V rokoch 1922 - 25 študoval biológiu a súčasne hru na violončele na moskovskej univerzite, od 1925 aj kompozíciu na Hudobnej škole Gnesinovcov, neskôr Inštitúte, dnes Ruskej akadémii hudby Gnesinovcov.
V roku 1929 začal študovať kompozíciu na moskovskom konzervatóriu, dnes Moskovskom konzervatóriu P. I. Čajkovského, u Michaila Fabianoviča Gnesina a v rokoch 1930 - 36 u Nikolaja Jakovleviča Miaskovského.
Publikum aj kritiku zaujala už jeho prvá tvorba. Hudobné vzdelanie, ktoré získal v Moskve, mu umožnilo spojiť arménsku ľudovú tradíciu s technikami európskej a ruskej klasickej hudby.
Hudobný štýl a arménske korene
V skladbe vychádzal z tradícií i z foriem európskej hudby, najmä zo štylistických prvkov impresionizmu, z ruských klasikov Michaila Ivanoviča Glinku, Piotra Iľjiča Čajkovského a Nikolaja Andrejeviča Rimského-Korsakova, ako aj z tradičnej i zo súčasnej arménskej ľudovej i umelej hudby.
Chačaturjanovo originálne využívanie arménskej ľudovej hudby sa stalo inšpiráciou pre viacerých pokračovateľov nielen doma a v štátoch bývalého ZSSR, ale aj v orientálnych krajinách.
Charakteristickými prvkami jeho hudby sú výrazná rytmika, tanečnosť, kontrastné nálady, farebná orchestrácia a silný vzťah k melódiám Kaukazu. Arménsky folklór však do svojich skladieb nevkladal ako jednoduché doslovné citácie, ale pretváral ho do vlastného kompozičného jazyka.
Najznámejšie diela
Aram Chačaturjan je známy predovšetkým ako autor baletov a symfónií. Menej hrávané sú jeho koncertantné diela; sú mimoriadne náročné z hľadiska techniky, kondície a koncentrácie.
Je autorom prvého arménskeho národného baletu Gajané z roku 1942 so známym Šabľovým tancom, ktorý sa uvádza aj ako samostatná symfonická skladba.
Slávnym a vrcholným hudobným dielom Arama Chačaturjana je jeho Koncert pre husle a orchester d mol. Chačaturjan ho v roku 1940 napísal pre geniálneho virtuóza Davida Oistracha.
Šabľový tanec je azda jeho najznámejšou skladbou a predstavuje súčasť baletu Gajané skomponovaného v roku 1942.
Chačaturjan je tiež autorom baletu Spartakus z roku 1956 na antický námet odboja otrokov. S baletmi a koncertantnou literatúrou pre klavír, husle i violončelo dosiahol svetový ohlas.
Skladateľ je aj autorom hudby lyrického baletu Šťastie.
Balety
- Gajané (1942)
- Spartakus (1956)
- Šťastie
Symfonická a scénická tvorba
Je autorom troch symfónií z rokov 1935 - 46, scénickej hudby, o. i. k hre Maškaráda Michaila Jurieviča Lermontova z roku 1941, a filmovej hudby.
Vytvoril tiež viaceré tance, samostatné tanečné suity a ďalšie orchestrálne diela.
Komorná a sólová tvorba
Skomponoval niekoľko obľúbených sólových inštrumentálnych skladieb, o. i. Sonáty pre klavír z roku 1961, Rapsódie pre husle z roku 1961, Rapsódie pre violončelo z roku 1963 a Rapsódie pre klavír z roku 1965.
Je autorom aj Sonáty pre violu z roku 1976, početnej piesňovej i zborovej tvorby a úprav najmä tatárskych ľudových piesní.
Khachaturian: Sabre Dance / Rattle · Berliner Philharmoniker
Koncertantná tvorba
Dvojalbum Skladateľ - dirigent - klavírista na 2 CD zhromažďuje jeho orchestrálne diela: Koncert pre husle a orchester d mol, Koncert pre violončelo a orchester e mol, Koncert pre klavír a orchester Des dur, výber z baletnej suity Gajané vrátane populárneho Šabľového tanca a suitu z hudby ku hre Michaila Lermontova Maškaráda.
Na nahrávkach účinkujú huslista Leonid Kogan, violončelista S. N. Knuševickij, klavirista Antonín Jemelík, Česká filharmónia a ďalšie telesá pod vedením Chačaturjana, A. V. Gauka a A. Klímu.
Obsah CD 1
| Dielo | Časti | Trvanie |
|---|---|---|
| Koncert pre husle a orchester d mol | Allegro con fermezza; Andante sostenuto; Allegro vivace | 00:34:41 |
| Koncert pre violončelo a orchester e mol | Allegro moderato; Andante sostenuto - attaca; Allegro (a battuta) | 00:35:01 |
| Smútočná óda na pamiatku V. I. |
Obsah CD 2
| Dielo | Časti | Trvanie |
|---|---|---|
| Gajané - výber z baletných suít | Šavľový tanec | 00:01:38 |
| Pieseň Garun Jerevan | Môj krásny jarný Jerevan | 00:01:55 |
| Pieseň Zdravice | 00:01:26 | |
| Maškaráda - suita z hudby ku hre Michaila Lermontova | Valčík; Nokturno; Mazurka; Romanca; Kvapík | 00:17:51 |
| Gajané - výber z baletných suít | Tanec dievčatiek; Ukoliebavka; Tanec Aiši; Gopak; Šavľový tanec; Lezginka | 00:21:27 |
Aram Chačaturjan ako dirigent a pedagóg
V rokoch 1939 - 48 bol zástupcom predsedu organizačného komitétu Zväzu skladateľov ZSSR a počas 2. svetovej vojny členom komisie na ochranu hudby.
V povojnovom období sa nevyhol prenasledovaniu. V roku 1948 bol označený za formalistu a pozbavený zväzovej funkcie.
V roku 1948 bol komunistickým režimom obvinený z buržoáznych tendencií vo svojej hudbe. Bol nútený uznať svoju vinu, aby mohol ďalej tvoriť. Ako sa však neskôr ukázalo, tŕňom v oku bolo skôr jeho administratívne pôsobenie v únii sovietskych skladateľov ako jeho tvorba.
Z únie odišiel, pôsobil ako profesor na konzervatóriu a hudobnej akadémii v Moskve.
Od roku 1950 s úspechom dirigoval najmä svoje diela. Súčasne vyučoval kompozíciu na Inštitúte Gnesinovcov a od roku 1951 pôsobil aj ako profesor na Moskovskom konzervatóriu P. I. Čajkovského.
Od roku 1963 bol akademikom arménskej Akadémie vied.
Medzinárodná kariéra
Chačaturjan dirigoval vo viac ako 30 štátoch Európy, Severnej i Južnej Ameriky. V roku 1957 absolvoval turné po Latinskej Amerike a v roku 1968 v USA dirigoval niekoľko koncertov svojich skladieb.
V roku 1972 dirigoval v Bratislave na Bratislavských hudobných slávnostiach.
Rád cestoval do zahraničia a ako interpret vlastných skladieb významne prispel k ich medzinárodnému rozšíreniu.
Žiaci a vplyv
Bol prvým arménskym skladateľom, ktorý dosiahol svetové uznanie.
Z jeho žiakov vynikli Andrej Jakovlevič Ešpaj, rumunský skladateľ Anatol Vieru a ďalší.
Chačaturjanovo originálne využívanie arménskej ľudovej hudby sa stalo inšpiráciou pre viacerých pokračovateľov nielen doma a v štátoch bývalého ZSSR, ale aj v orientálnych krajinách.
Odkaz Šabľového tanca
Šabľový tanec pozná azda každý. Preslávil sa však aj symfonickými dielami a hudbou k baletu.
Šabľový tanec je krátka, mimoriadne energická orchestrálna časť baletu Gajané. Jeho výrazný rytmus a bezprostredná melódia z neho urobili najznámejšiu skladbu svojho autora.
Skladba sa uvádza aj samostatne ako symfonické dielo a často sa objavuje v koncertných programoch, nahrávkach i populárnej kultúre.
Úmrtie
Aram Chačaturjan zomrel 1. mája.
Jeho tvorba zostala spojená s arménskou kultúrnou identitou, sovietskou hudobnou tradíciou aj medzinárodným koncertným repertoárom.
tags: #arm #chacaturjan #narodenie