Prečo bábätko veľa plače a ako ho utíšiť s láskou

Keď sa narodí prvé dieťa, veľa vecí môže rodičov zaskočiť: dieťa nespí 20 hodín z 24, nezaspí automaticky po nakŕmení a pomerne často plače. Čerství rodičia bývajú „na nervy“ z toho, že dieťatko, ktoré si práve priniesli domov z pôrodnice, „nejako málo spí“, „nejako veľa plače“ alebo „nejako často papá“.

Plač je najväčší stresor rodičov, najmä novopečených rodičov. Môže byť iritujúci a dospelého človeka vyvádza z miery. Na druhej strane je plač každodennou súčasťou života novorodenca a jeho rodičov. Je to jediný komunikačný nástroj, ktorý v tomto čase dieťa má.

Plač bábätka treba vnímať ako jeho komunikačný prostriedok. Plač pre bábätká je ako reč pre dospelého človeka. Využívajú ho na to, aby vám niečo oznámili.

Prečo novorodenec plače

Dieťa nevie inak ohlásiť, že mu je príliš teplo, že ho bolí bruško alebo že je mu ťažko z neprimeraného množstva podnetov, ktoré mu rodičia dopriali. Dôvodov na plač môže mať dieťa veľa - hlad je pritom len jedným z nich.

Na začiatku treba povedať, že plač novorodenca nikdy nie je bez dôvodu a rozhodne nejde o akt, ktorým by si unudené dieťatko len vynucovalo tvoju pozornosť. Plač je totiž jedným z mála signálov a komunikačných prostriedkov, ktorými čerstvo narodené dieťa disponuje, a tak práve pomocou neho s tebou komunikuje a dáva ti najavo, že momentálne nie sú dostatočne naplnené jeho potreby.

V prvých týždňoch jeho života je plač jediným komunikačným nástrojom. Tento nástroj je inštinktívny a dáva ním najavo každý pocit straty pohody. Hlad, chlad či strach predstavuje pre jeho organizmus životné ohrozenie, a tak plače, aby privolal dospelých a tí ho „zachránili“.

Za plačom bábätka sa väčšinou skrýva jeho nenaplnená potreba. Napríklad potreba spánku, jedla, kontaktu či podnetu na hranie.

Najčastejšie potreby, ktoré vedú k plaču

• hlad,
• smäd,
• pocit tepla alebo chladu,
• mokrá alebo pokakaná plienka,
• únava,
• „prepodnetovanosť“,
• nuda,
• pocit osamenia,
• skutočná fyzická bolesť, napríklad nafúknuté bruško.

Je akýmsi rodičovským umením naučiť sa rozoznávať tieto potreby a snažiť sa ich uspokojiť. Rodičia by sa mali snažiť plaču porozumieť, naučiť sa rozlišovať potreby dieťaťa, ktoré plačom prezentuje - a samozrejme uspokojiť ich.

Niežeby to bolo na začiatku jednoduché - len je možno dobré mať na pamäti, že dieťa vás svojim plačom nechce vydierať, ono proste nevie zakričať z postieľky „HALÓ, BOLÍ MA BRUCHO“. Ono plače. Má nejaký problém a potrebuje ho vyriešiť.

Je plač dieťaťa fyziologický?

Charakteristiky detského plaču, teda jeho intenzita, dĺžka jednotlivých epizód plaču a utíšiteľnosť, poskytujú okoliu prvé informácie o temperamente dieťaťa. Podľa českých autorov „hovorí správanie dojčaťa o stave integrity centrálneho nervového systému“.

Na začiatku života je plač pomerne nediferencovaný - je jednoznačným prejavom potreby, ale ťažko zistiť, čo tou potrebou je. Plač sa diferencuje počas vývoja a postupne sa stáva zámerným komunikačným prostriedkom.

Každé bábätko plače. To je fakt. Plačom nám oznamuje svoje pocity hladu, únavy, bolesti alebo iné problémy, ktoré ho trápia.

Kedy býva plač najsilnejší

Novorodenci zväčša plačú málo, od približne druhého týždňa až do druhého mesiaca sa počet preplakaných hodín zvyšuje, na konci druhého mesiaca dosiahne vrchol a potom začne krivka klesať.

Podľa Masopustovej deti neplačú najviac v prvých dňoch po narodení, ale až o niekoľko týždňov neskôr. K nárastu času, ktorý za deň dieťa preplače, dochádza medzi 2. - 6. týždňom života. Vrchol dosahuje krivka vývoja plačlivosti dieťaťa typicky o 6. týždni života, pričom u nedojčených detí nastáva táto kulminácia už v 2. týždni.

Masopustová uvádza, že v čase kulminácie plačlivosti je priemerná doba plaču za deň 105 - 210 minút. Do konca 3. mesiaca klesá úhrn preplakaného času približne na 20 - 60 minút.

Medzi tretím a piatym mesiacom dosiahne plač stabilnú úroveň. Existujú však aj výnimky.

Podobne sú na tom aj predčasne narodené deti, s tým rozdielom, že ich vrchol nastáva v polovici druhého mesiaca korigovaného veku. To naznačuje, že plač nie je reakciou len na prostredie, ale svoju úlohu tu zohráva aj zrelosť jeho tela - najmä nervovej sústavy.

Prečo plač rodičov tak intenzívne zasahuje

Plač bábätka v okamihu jeho narodenia je dobrým znamením. Obzvlášť po predčasnom pôrode sa naň napäto čaká. Je symbolom zdravia a pripravenosti pobiť sa o svoje miesto na tomto svete. Dojíma a rozradostňuje. No plač bábätka môže aj frustrovať, vyčerpávať a nahnevať, najmä ten, ktorý trvá pridlho, je intenzívny a neutíchajúci.

Výskumy mozgu ukázali, že plač vlastného bábätka v prvých týždňoch po pôrode u mamy vyvoláva pocit nabudenia a úzkosti. No podobné pocity vyvoláva aj u ľudí, ktorí nerodili. Pri zvuku detského plaču sa im zvýši hladina stresových hormónov v krvi a sú v pohotovosti.

Z hľadiska evolúcie to má veľký význam. Dospelý sa pod vplyvom emočného stresu snaží nájsť príčinu nepohodlia bábätka a čo najrýchlejšie ju odstrániť - a to zvyšuje šancu bábätka prežiť.

Nadmerný plač dieťatka môže vyvolať u rodičov pocity zlyhania, neschopnosti či presvedčenia, že sú „zlí rodičia“. Strácajú pocit rodičovskej kompetencie. K tomu sa pridružuje deficit spánku, nedostatok oddychu, frustrácia a to všetko vedie k permanentnému stresu.

Ten môže viesť až k pocitu vyčerpanosti či k depresiám. Závažné dôsledky môže mať nadmerný plač bábätka aj na vzťah rodič-dieťa. Rodič môže vidieť svoje dieťatko ako problémové, môže ho podvedome či vedome obviňovať z toho, že im to „robí naschvál“, že s nimi „manipuluje“. Je to náročné obdobie aj pre tých najviac milujúcich rodičov.

Čo ovplyvňuje plačlivosť bábätka

Zatiaľ nebolo celkom presne vysvetlené, prečo plačlivosť detí tak dramaticky stúpne a klesne v pomerne krátkom čase.

Zvažuje sa napríklad súvislosť s počiatkami vzniku cirkadiánneho rytmu, teda s vnímaním dňa a noci. Ten by mal viesť k predlžovaniu dĺžky spánku v noci. V 6. týždni dieťa v noci prespí približne 5 - 6 hodín.

Odborníci tiež upozorňujú na súvislosť s dozrievaním osi hypotalamus - hypofýza - nadobličky, teda HPA osi. Dozrievanie tejto osi, ktoré má za následok 24-hodinový cyklus vylučovania kortizolu, je situované taktiež do prvých 3 mesiacov života dieťaťa.

Kortizol je jedným z hormónov súvisiacich so zvládaním stresu. V prvých 4 týždňoch života má vylučovanie kortizolu kvôli nezrelosti spomenutej osi ešte dva vrcholy počas dňa.

Zhruba v 8. týždni je HPA os dostatočne zrelá, aby bola schopná produkovať kortizol v 24-hodinovom rytme, pričom tento ešte nemusí byť synchronizovaný so vznikajúcim rytmom spánku a bdenia.

Cirkadiánny rytmus sa objavuje medzi 2. - 3. mesiacom. K synchronizácii medzi jedným a druhým dochádza medzi 12. - 16. týždňom po narodení.

Kultúrne a individuálne rozdiely

Počet a dĺžka epizód plaču je individuálne či kultúrne špecifická. Kultúrna podmienenosť dojčenského plaču býva najčastejšie prezentovaná na Krovákoch, ktorí žijú na púšti Kalahari v Afrike.

Ich deti spustia plač rovnako často ako deti iných národov, ale jedna epizóda plaču je oveľa kratšia - približne 10 sekúnd. Žeby to bolo tým, že Krováci príliš nešpiritizujú o tom, či svoje deti rozmaznajú, keď ich vezmú na ruky, a že ich v prvých týždňoch života často nosia?

Ako rozpoznať, čo bábätko plačom oznamuje

Po príchode z pôrodnice domov sa budete s bábätkom čoraz väčšmi zoznamovať a prehlbovať si váš vzťah. Preto je logické, že napríklad aj počas šestonedelia nebudeš vedieť rozlúsknuť, čo presne ti chce bábätko dať najavo.

Prvé dni, respektíve týždne, sa preto budú niesť v duchu pozorovania, skúšania, dosahovania výsledkov v utíšení dieťaťa, ale aj zlyhaní, kedy sa voči jeho plaču budeš cítiť bezmocná.

Po čase naopak zistíš, že nie je plač ako plač, pričom rozhodne nejde len o jeho razantnosť a intenzitu. Pri plači totiž bábätko vysiela aj iné signály, ktoré je potrebné si všimnúť a spätne spojiť s jeho potrebou, ktorú ak si naplnila, nárek ustane.

Plač od hladu

Plač novorodenca od hladu môže spočiatku pripomínať jemné mrnkanie a ak mu do pár chvíľ nie je ponúknuté jedlo, môže prerásť do silnejšej intenzity.

Dôležitým rozpoznávacím faktorom sú ručičky dieťaťa - k ústam si prikladá päsť, pokúša sa cmúľať prsty alebo pokojne aj roh deky, ktorú má práve poruke.

Čím je dieťatko menšie, tým pravdepodobnejšie je, že plačom dáva najavo hlad. A hoci ste ho kŕmili len nedávno, bábätko má veľmi malý žalúdok. Niektoré detičky dokonca zvyknú jesť jednu dávku dojčenskej výživy na niekoľkokrát.

Plač od únavy a nadmerného množstva podnetov

Nie je na škodu uvedomiť si, že každý, i ten najbanálnejší podnet, je pre bábätko nový. Ak má počas dňa týchto podnetov viac, jeho psychika sa preťaží natoľko, že je napríklad ťažké ho večer uspať.

Medzi nové podnety možno zaradiť návštevu vo vašej domácnosti, prvú dlhšiu prechádzku, skúšku nosiča či akúkoľvek zmenu alebo novinku, s ktorou je konfrontované a ktorá si žiada jeho pozornosť.

Plač od únavy sprevádza zívanie, chytanie očiek a tváričky a často sa vyskytuje v podvečerných alebo večerných hodinách. Intenzita plaču sa môže z bábätka na bábätko líšiť - zatiaľ čo jedno bude len nepokojne pomrnkuvávať a vyžadovať si tvoju prítomnosť, iné môže spustiť skutočne hlučný vresk.

Ak je dieťa unavené, plačom reaguje aj na prílišnú stimuláciu. Detské bábätká nedokážu ešte zvládať nápory emócií, ktoré so sebou prináša bežný život.

Plač od bolesti alebo nepohodlia

Plač, ktorého príčinou je bolesť, má silnú intenzitu, viac ako nárek pripomína skôr kričanie a môže byť sprevádzaný mrvením sa v postieľke či stuhnutosťou telíčka, ak dieťa práve držíš na rukách. Často trvá aj celé hodiny a prichádzať môže počas celého dňa či noci.

Bolesť môže pochádzať z bruška, zastavených vetrov alebo po preklenutí novorodeneckého obdobia v neskorších mesiacoch aj zo zúbkov. Ďalšou formou takéhoto plaču je nárek z neprebalenej plienky - ide o istý typ diskomfortu, ktorý bábätko vyrušuje, a to predovšetkým vtedy, ak ho plná plienka na zadočku chladí alebo dráždi jeho zaparený zadoček.

Boľavé alebo prázdne bruško, plná plienka, strach či nepohodlie. Bábätko má mnoho dôvodov na plač.

Stáva sa to celkom často. Môže ísť o príliš zatiahnutú plienku, zle oblečenú ponožku alebo jednoducho len o nesprávnu látku oblečenia, ktorá jemnej pokožke nie je príjemná.

Predstavte si, že ste v koži svojho dieťaťa. Čo by vás mohlo trápiť? Možno ide o príliš hlučnú televíziu, o príliš ostré svetlo alebo o chlad z podlahy, na ktorej sa hráte. Nechutí náhodou cumlík zle a nie je potrebné ho ešte raz umyť?

Plač pri plnej plienke

Mnoho detí dáva svojim rodičom vedieť o plnej plienke vrtením sa a nespokojnosťou.

Deti nemajú rady vymieňanie plienok. Keď ich vyzlečiete, zostáva im zima. A to pre ne nie je veľmi pohodlné. Tak či onak, urobiť to musíte.

Keď má drobec mokrú alebo špinavú plienku, začne plakať. Použitá plienka zo začiatku nemusí spôsobovať nepohodlie. Ak sa uistíte, že dieťatko nemá hlad alebo nechce spať, skúste teda skontrolovať plienku.

Plač pre teplo alebo chlad

To, že má dieťatko správnu telesnú teplotu, spoznáte jednoducho. Rúčky a nôžky má ružové a hrudník teplý. Ale keď mu bude príliš teplo, oznámi vám to plačom.

Najlepšie však urobíte, ak detičky budete vhodne obliekať, a tým predídete zbytočným nárekom. Vo všeobecnosti platí, že dieťatko má mať o jednu vrstvu navyše oproti vám. Pre istotu mu vezmite aj oblečenie navyše a vždy majte poruke prikrývku.

Plač pre potrebu blízkosti

Najmä v prvých mesiacoch života dieťa potrebuje prítomnosť svojich rodičov, ich blízkosť, vôňu, hlas, dotyk, tep srdca, maznanie a bozky. Ak sa ich blízkosť dieťaťu nedostáva, vyžaduje si ju plačom.

Nebojte sa, že dieťatko hladením a nosením príliš rozmaznáte. Blízkosť rodiča je súčasť prirodzeného vývinu dieťaťa.

Pre novorodenca je všetko cudzie a jediným bezpečným prístavom je jeho mama. Dôverne pozná jej vôňu a tlkot srdca, a tak je prirodzené, že sa dožaduje jej blízkosti práve vo chvíľach, keď sa cíti neisté.

Plač zo strachu alebo odlúčenia

Bábätko, ktoré plače zo strachu alebo smútku z odlúčenia, je na pohľad nepokojné, rúčkami si môže trieť telíčko a hlavičkou aj v ľahu môže nemotorne pohybovať zo strany na stranu, akoby hľadalo osobu, po ktorej blízkosti túži.

Hoci sa takto malé bábätko nebude báť strašidiel pod posteľou, istá forma strachu môže prameniť práve z odlúčenia od maminky.

Separačná úzkosť je normálna emocionálna fáza vývoja, ktorá vzniká okolo 9. mesiaca života dieťaťa. Začína vtedy, keď deti začínajú chápať, že ľudia a veci existujú aj vtedy, keď ich nevidia.

Dieťa vníma akékoľvek odlúčenie matky alebo rodičov ako strach a nevôľu. Bojí sa, že sa mamička alebo otecko už nevráti, keď niekam odchádza a ono ostane samo. Začne plakať a báť sa. Mnohokrát ide až o hysterický plač a rev, ktorý nejde zastaviť nijako, len príchodom mamičky alebo otecka.

Dojčenská kolika a večerný plač

Približne v druhom alebo treťom týždni po narodení sa u detičiek objavuje kolika. Ide o kŕčovité bolesti bruška, ktoré sprevádza silný plač. Nemusíte sa báť, tento stav časom pominie. Buďte však pripravení a sledujte, či dieťatko neplače viac než zvyčajne.

Plač spôsobený detskou kolikou je nesmierne špecifický - objavuje sa najčastejšie v podvečerných alebo večerných hodinách, trvá viac ako tri hodiny a tento scenár sa opakuje aj tri týždne po sebe.

Rodičia vtedy dosahujú najvyšší level zúfalstva a bábätko sa zmieta v bolestivých kŕčoch. Špecifickými signálmi sú výrazná červeň v tvári, ostrý a uši rezajúci nárek a priťahovanie nožičiek k brušku.

V postieľke sa dieťa nepokojne mrví, nepomáha hojdanie ani akékoľvek tíšenie. Aj keď však bábätko netrpí kolikami, môže mať občas problémy s plynmi po jedle.

Deti dávajú svojim rodičom často vedieť o bolestiach bruška po jedle. To môže mať hneď niekoľko dôvodov. Tým najmenším problémom je potreba odgrgnúť si. Pri jedle totiž deti prehĺtajú okrem mlieka aj vzduch, ktorý potrebujú vylúčiť.

Nie každé dieťa však pociťuje potrebu grgania, a tak sa nestresujte, ak to práve vaše bábätko po každom jedle nerobí.

Šesť hlavných kategórií stresu u bábätka

Existuje 6 hlavných kategórií stresu, pre ktoré môžu deti plakať:

1. Prenatálny stres a pôrodná trauma. Prenatálny stres je taký, ktorý bábätko zažilo, kým ešte bolo v brušku. Výskumy ukazujú, že deti matiek, ktoré boli v tehotenstve úzkostlivé či depresívne, plačú viac. Pôrodná trauma zahŕňa ťažký pôrod, odlúčenie bábätka od matky po pôrode a podobne.
2. Nenaplnené potreby. Tu sa jedná konkrétne o potrebu dotyku a nosenia. Bábätko, ktoré strávilo prvé týždne svojho života v inkubátore, môže byť citovo ranené z nedostatku dotykov a nosenia.
3. Zahlcujúce podnety. Bábätko je každý deň vystavené množstvu zážitkov, ktorým nerozumie. Je zahltené novými informáciami, ktoré si nevie spojiť so známou skúsenosťou.
4. Vývojová frustrácia. Pre deti môže byť zdrojom stresu aj ich bezmocnosť či nešikovnosť. Nedá sa jej úplne vyhnúť. Je súčasťou vývoja bábätka.
5. Fyzická bolesť. V tejto kategórii je všetko od bolesti spôsobenej napríklad vyšetrením až po chlad, prílišné teplo či chorobu.
6. Strach. Odlúčenie od rodičov, napätá atmosféra v domácnosti, ignorovanie bábätka, prudké zdvihnutie alebo hluk.

Predčasne narodené deti sú obzvlášť citlivé na zahltenosť podnetov. Výskumy ukázali, že bábätkám narodeným predčasne veľmi prospievajú impulzy, ktoré poznajú z bruška, napríklad jemné pohupovanie či tlkot srdca. Naopak, hlučné prostredie či ostré svetlo ich pravdepodobne vyvedú z miery.

Pomáha nosenie a telesný kontakt?

V jednej štúdii výskumníci požiadali skupinu matiek, aby svoje deti denne nosili o dve hodiny navyše. Kontrolná skupina matiek mala svojim deťom poskytnúť len vizuálnu stimuláciu navyše.

Matky, ktoré svoje deti viac nosili, uviedli, že ich deti v 6. týždni plakali o hodinu menej ako deti v kontrolnej skupine.

Pri plači bábätka je dôležité mať ho v náručí toľko, koľko potrebuje. Prítomnosť inej ľudskej bytosti uňho efektívne uvoľňuje napätie.

Ak bábätko vo vašom náručí plače, neznamená to, že vás pri sebe nechce. Práve naopak. Vytvárate mu emočné bezpečie, ktoré je potrebné pri spúšťaní jeho hojivého procesu.

Môže sa pokojne vyplakať, lebo vie, že ste tu preň aj v tejto ťažkej chvíli. Náruč na vyplakanie bábätku pomáha zbaviť sa získanej traumy ešte v ranom detstve, a to posilňuje jeho fyzické aj emočné zdravie a jeho schopnosť učiť sa.

Ako utíšiť plačúce bábätko

Ak chceš utíšiť plačúce bábätko, prvým krokom je zistiť, čo presne ti chce svojím plačom povedať.

Postupné overenie potrieb

• Skontrolujte, či je dieťa hladné alebo smädné.
• Skontrolujte plienku.
• Overte, či mu nie je príliš teplo alebo zima.
• Zamyslite sa, či nie je unavené alebo zahltené podnetmi.
• Skontrolujte, či ho niečo netlačí, nedráždi alebo nebolí.
• Zvážte, či nepotrebuje blízkosť, dotyk alebo nosenie.

Zostať v pokoji

Skúste sa párkrát zhlboka nadýchnuť a vydýchnuť, aby ste upokojili emócie, ktoré sa u vás v súvislosti s nadmerným plačom vášho dieťaťa objavujú.

Deti veľmi citlivo vnímajú a reagujú na energiu rodičov, hlavne matky. Ak je matka vnútorne nepokojná, nervózna a pod stresom, ovplyvňuje to aj nervový systém dieťaťa.

Skôr, než teda nabudúce zareagujete na plač svojho dieťatka, je dôležité upokojiť najskôr seba.

Ak sa necháte ovládnuť prvotnou emóciou, môžete neprimerane vybuchnúť a reagovať veľmi negatívne, čo situáciu len zhorší. Keď ste v psychickej pohode, viete zvládnuť plač dieťaťa oveľa lepšie ako vtedy, keď ste vyčerpaná a unavená.

Samozrejme, ideálne je, ak ste v dobrom psychickom rozpoložení a pravidelne si doprajete relax a oddych, aby ste dobíjali baterky. To je, obzvlášť pri takto náročnom uplakanom dieťati, veľmi dôležité a užitočné.

Húpavý pohyb

Bábätká majú rady hojdavé pohyby, ktoré ich doslova ukolíšu k spánku. Či už ho budeš vykonávať pri chôdzi, v kočíku alebo sediac na fitlopte, dieťatko, ktoré nič nebolí a má naplnené svoje potreby, by sa malo po čase upokojiť.

Istou formou hojdavého pohybu je aj jazda autom - nejeden rodič štartoval auto i v strede noci, aby svoje hlasno plačúce bábätko uspal.

Bližší kontakt s rodičom

Ak dieťa plače, pretože sa dožaduje matkinej blízkosti, často sa stáva, že akonáhle si ho maminka privinie k sebe, spustí ešte silnejší plač, ktorý však do pár minút ustane.

V prípade, že si tvoje dieťa vyžaduje telesný kontakt takmer neustále, zváž kúpu šatky alebo nosiča. Tvoja chrbtica sa síce odľahčí len čiastočne, no aspoň budeš mať počas dňa voľné ruky.

Biely šum

Hračky s bielym šumom si niektoré maminky nevedia vynachváliť. Zväčša ide o plyšové zvieratko, ktoré má v sebe zabudovaný prístroj vysielajúci rôzne zvuky - šum mora, búrku či zvuk vysávača.

Táto pomôcka je nesmierne osožná predovšetkým vtedy, ak dieťatko plače od únavy, je nepokojné a má problém ponoriť sa do spánku.

Pevné zavinutie

Niektoré bábätká túto metódu bojkotujú, iné na ňu reagujú expresne. Pevné zavinutie im totiž pripomína tesné prostredie maternice, v ktorom sa cítili bezpečne.

Na trhu je množstvo zavinovačiek a spacích návlekov, ktoré bábätku znemožnia pohyb, dôsledkom čoho sa zvykne upokojiť predovšetkým vtedy, ak plače od vyčerpania a únavy.

Cvičenie s nožičkami a masáž bruška

Ak ide o plač od bolesti bruška, nemala by si zabúdať na pravidelné cvičenie s nôžkami a masáž bruška. Tieto techniky môžeš pokojne využívať aj preventívne, teda v čase, keď je dieťatko spokojné a práve neplače.

Pri záchvate plaču môže zasa ísť o formu rýchlej pomoci. Skúste mu napríklad vytvoriť tiché prostredie alebo ho povzbudzujte v tom, aby si odgrglo.

Večerný plač, spánok a uspávanie

Dieťa nemusí automaticky zaspať po nakŕmení. Bábätko potrebuje oveľa intenzívnejšiu starostlivosť než celá firma.

Život s bábätkom môže byť oveľa náročnejší, než si rodičia predstavovali. Bábätko skrátka nezavrie oči len preto, že je unavené.

Pre uspatie bábätka je potrebné niečo urobiť, teda bábätko aktívne uspávať, pretože so spánkom potrebuje pomoc.

Pri večernom plači môže pomôcť nosenie bábätka a chôdza alebo iný pohyb. Niektorým rodičom pomáha fitlopta, dojčenie po ležiačky či ponechanie dieťaťa spať v rodičovskej posteli.

Je dôležité naučiť sa vidieť, že dcérka je už unavená a potrebuje spať. Pomôcť môže aj rozlíšenie hlbokého spánku od ľahkého spánku, aby sa dieťa z ľahkého spánku zbytočne nebudilo prebaľovaním alebo utieraním tváričky.

Nie každé bábätko potrebuje po každom jedle odgrgnúť. Niektoré deti však pri jedle prehĺtajú okrem mlieka aj vzduch, ktorý potrebujú vylúčiť.

Treba dieťa nechať vyplakať?

Staršia generácia sa často necháva počuť, že aj novorodenci vedia manipulovať a jedinou záchranou psychického zdravia rodiča je nechať ich vyplakať.

Ide o zastaraný názor, pretože novorodenec a ani staršie bábätká skutočne nemajú sklony k manipulácii a plač je pre ne stále prostriedkom vyjadrenia aktuálnej emócie či prosby o pomoc a naplnenia jeho potrieb.

Bábätko nedokáže manipulovať, nerozumie súvislostiam ani príčinám a už vôbec nechápe čas. Existuje preň len „tu a teraz“.

Ak rodič necháva svoje dieťa „vyplakať“, dáva mu tým najavo, že jeho komunikačný prostriedok nefunguje. Tým pádom sa dieťa skutočne odnaučí plakať, no z tejto skúsenosti, nazbieranej v ranom štádiu života, si odnesie len jedno - pocit osamelosti.

Touto zastaranou „výchovnou metódou“ si rodič narúša vzťah so svojím dieťaťom a navyše mu ukazuje, že sa už v útlom veku nemá na koho spoľahnúť.

Ako pomôcť citlivému dieťaťu

Niektoré deti veľa plačú jednoducho preto, že sú citlivejšie a prežívajú emócie silnejšie než iné deti. Je to teda často záležitosť povahy.

Rodičov to ale vie veľmi potrápiť, keď sa dieťatko rozplače snáď pre všetko. Nám rodičom sa často zdá, že naše deti plačú pre všetko a ich reakcie sú prehnané.

Veď koľkokrát ste zažili situáciu, že váš drobec sa rozplakal len preto, že chcel na večeru chlebík a dostal rožok? Alebo že jeho kopček zmrzliny je o kúsok menší než jeho brata či sestry?

Najskôr vylúčiť inú príčinu

Dôležité je v prvom rade rozlíšiť, či ide len o akúsi náročnejšiu vývojovú fázu, alebo sa za častým plačom vášho dieťatka môže skrývať nejaká iná príčina.

Ak si nie ste istí, či je plač vášho dieťatka primeraný alebo je už naozaj až príliš, určite stojí za to poradiť sa s vaším detským lekárom, prípadne aj psychológom.

Budete tak mať istotu, že je to naozaj len fáza, alebo že vaše dieťa je jednoducho citlivejšie a odborník vám môže poradiť aj spôsoby, ako tieto náročné uplakané situácie zvládať lepšie.

Potvrdiť pocity dieťaťa

Najlepšia vec, akú rodičia môžu urobiť v prípade vysoko citlivého alebo empatického dieťaťa, je naučiť ho, že je v poriadku cítiť sa smutným a pomôcť mu potvrdiť jeho pocity.

Je to však iste lepšie a zdravšie, ako ho za plač trestať, ignorovať alebo sa snažiť ho zastaviť tým, že ho zosmiešnime či bagatelizujeme dôvod, prečo plače.

Keď dieťatko uistíte, že je v poriadku, ak sa cíti smutné a je tiež v poriadku plakať, ak to tak cíti, môžete mu navrhnúť, aby nabudúce v takejto situácii skúsilo siahnuť po nejakej upokojujúcej činnosti.

Rozoznať spúšťače

Pokiaľ je vaše dieťatko vysoko citlivé, veľmi pomôže, ak sa naučíte rozoznávať možné spúšťače. Tie môžu byť sluchové, vizuálne či hmatové a je dobré ich vedieť vypozorovať.

Ak totiž poznáte, čo spúšťa u vášho dieťatka tieto reakcie a plač, môžete ho na to lepšie pripraviť, keď viete, že nejakému spúšťaču nebudete môcť zabrániť.

Ak rodičia identifikujú náročné pocity a dokážu znížiť úroveň stimulácie, pomôžu svojmu dieťaťu udržať pokojný stav a znížia riziko vyčerpania, únavy a vyhrotenia úzkosti.

Meditácia, mantry a knihy

U väčších detí je už možné skúsiť zaviesť do praxe aj také veci, ako je meditácia či rôzne afirmácie, aby sa dokázali týmto spôsobom upokojiť v náročných situáciách.

Najlepšie sa deti učia príkladom, takže ak vy sami pravidelne meditujete, môže to byť dobrým príkladom pre vaše vysoko citlivé dieťa.

Vezmite ho k sebe a vysvetlite mu, čo je meditácia, čo sa pri nej deje a podobne. Môžete si potom zaviesť aj pravidelné meditačné chvíľky a prepojiť sa tak ešte viac s vaším dieťatkom.

Existuje množstvo knižiek, ktoré rozoberajú tému emócií a ich zvládania formou blízkou a jednoduchou pre deti. Aj toto môže byť spôsob, ako pomôcť vysoko citlivému dieťatku zvládať búrlivé emócie a naučiť sa ich regulovať.

Na druhej strane je tu dostatok zdrojov aj pre rodičov takýchto náročnejších detí, či už webináre, knihy, online kurzy alebo skupiny rodičov, kde si vymieňajú tipy, ako zvládať život s vysoko citlivým dieťaťom.

Kedy vyhľadať lekára

Z výskumov vyplýva, že len veľmi málo bábätiek plače zo závažných zdravotných dôvodov.

Ak predsa len ich plač súvisí so zdravotným problémom, jedná sa o veľmi prenikavý, veľmi hlasný a vysoký plač. Môže byť vyslovene neznesiteľný.

• Bábätko nemá žiaden denný rytmus.
• Nerozoznáva deň od noci.
• Jeho nočný spánok sa postupne nepredlžuje.
• Nadmerný a neutíšiteľný plač pretrváva aj po štvrtom mesiaci.
• Plač sprevádza úbytok hmotnosti.
• Plač je výrazne odlišný od bežného plaču dieťaťa.

Zdravotnými príčinami nadmerného plaču zvyčajne sú neznášanlivosť kravskej bielkoviny či iná potravinová intolerancia obsiahnutá v materskom či umelom mlieku, reflux alebo hnačky sprevádzané úbytkom hmotnosti, bolesti hlavy, abnormality v centrálnom nervovom systéme, infekcie močového traktu či užívanie niektorých silných liekov matkou počas tehotenstva.

Ak máte podozrenie, že vaše dieťatko plače zo zdravotných dôvodov, navštívte pediatra a podeľte sa s ním o svoje obavy.

Čo pri plači nikdy nerobiť

Počuli ste už o syndróme otraseného dieťaťa? Toto zhoršenie zdravotného stavu sa u bábätiek objavuje po tom, ako rodičia nimi veľmi trasú.

Najmenšie detičky majú slabý krk, ktorý nedokáže vytvoriť dostatočnú oporu pre hlavu. No a keď niekto silno trasie dieťaťom dopredu a dozadu, môže mu poškodiť mozog.

Preto aj keď bude dieťatko veľmi plakať, nikdy ho netíšte trasením a prudkými pohybmi.

Ak cítite, že je to už nad vaše sily, je vhodné vyhľadať odbornú pomoc. Je dobré uvedomiť si, že preplakané týždne sú len obdobím a to, že máte plačúce bábätko, neznamená, že ste zlý rodič.

tags: #babatko #vela #place